{"guid": "c6ec4051-af6a-46da-a1ac-c29e8243476f:a0da0370-6235-484a-ad38-11eef7407ed6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/96/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/96/2017 z 25. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 1Sžfk/96/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1", "identifikacne_cislo": "1015201693", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0da0370-6235-484a-ad38-11eef7407ed6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/96/2017\n1015201693\n25. 10. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201693.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (v konaní sťažovateľky): Obec Vrbov, so\nsídlom Vrbov 204, IČO: 00 326 721, zastúpenej: JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D., so sídlom Štúrova\n27, Košice, proti žalovaným: 1.) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,\nso sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, 2.) Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2,\nPrešov, o preskúmanie zákonnosti - Oboznámenie so závermi opätovnej administratívnej kontroly č.\n01216/2015/SO/RO-12 zo dňa 07.08.2015, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 00955/2015/\nSO/RO-29 zo dňa 11.08.2015, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 22140120151/Z01 zo dňa\n11.08.2015, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 22140120151/Z02 zo dňa 11.08.2015, o\nkasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/241/2015-86 zo 6.\ndecembra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/241/2015-125 z 5. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením č. k. 5S/241/2015-86 zo dňa 06.12.2016 Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1\npísm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") odmietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti Oboznámenia so závermi opätovnej administratívnej\nkontroly č. 01216/2015/SO/RO-12 zo dňa 07.08.2015 (ďalej len „oboznámenie\"), Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 00955/2015/SO/RO-29 zo dňa 11.08.2015, Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov č. 22140120151/Z01 zo dňa 11.08.2015, a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\n22140120151/Z02 zo dňa 11.08.2015 (ďalej spolu len „žiadosti\"), týkajúcich sa projektu „Rekonštrukcia\nnámestia a miestnych komunikácií v obci Vrbov\". Opravným uznesením č. k. 5S/241/2015-125 z 5.\nseptembra 2017 potom opravil zrejmú nesprávnosť označenia predmetu konania v záhlaví a odôvodnení\nsvojho uznesenia.\n2. Krajský súd odôvodnil svoj záver o odmietnutí žaloby tým, že materiály z vykonanej kontroly\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Podľa krajského súdu administratívnu kontrolu\npostupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno\npovažovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za\nrozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného\ns ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Krajský súd poukázal na právne názory vyslovené\nv rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a\nsp.zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, podľa ktorých oboznámenie a žiadosti nepodliehajú súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov\nkontrolovaného subjektu. V oboznámení absentuje právny vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné\n\nprostriedky, pričom skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu, samo\no sebe ešte nezakladá povinnosť sťažovateľky vrátiť finančné prostriedky, keďže oboznámením ani\nžiadosťami nebola zaviazaná k vráteniu finančných prostriedkov.\n3. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. S ohľadom na uvedené závery sa krajský\nsúd nezaoberal námietkami sťažovateľky o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v oboznámení,\npričom vyslovil názor, že tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu\nvyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní.\n\nII.\n4. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440\nods. 1 písm. f/, g/, h/ a j/ S.s.p., tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. pre jej neprípustnosť; pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že znemožnil sťažovateľovi uskutočnenie jeho procesných práv v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu a podanie sťažovateľky bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľka vyjadrila názor, že\npre odmietnutie žaloby neboli splnené zákonné podmienky, uznesenie krajského súdu je nedostatočne\nodôvodnené, vzájomne rozporné a preto nepreskúmateľné.\n5. Podľa sťažovateľky jej bola uložená korekcia podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. o\npomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.\nz.\") spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú hodnotu časti poskytnutého finančného príspevku v sume\n30.588,01 € ako 5% korekcia z hodnoty výdavkov verejného obstarávania, preto sú individuálnymi\nsprávnymi aktmi (rozhodnutiami), ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú do práv a právom\nchránených záujmov sťažovateľky, a na ich základe môže byť ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch, čo môže mať za následok vznik ujmy na jej subjektívnych právach. Týmito\nsprávnymi aktmi podľa nej bola priamo ukrátená na svojich právach, keďže správne akty zasahujú do\nnadobudnutých práv a ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku,\nnajmä právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Právo sťažovateľky je dotknuté aj tým,\nže ak na základe týchto správnych aktov nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, riadiaci orgán\nobligatórne rozhodne o vrátení až jeden a pol násobku sumy uvedenej v týchto právnych aktoch, pričom\ntakéto rozhodnutie by bolo exekučným titulom.\n6. Podľa sťažovateľky oboznámenie aj žiadosti podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva,\npretože sa priamo dotýkajú jej práv a právom chránených záujmov, ide o správne akty vydané orgánom\nverejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú jej práva a povinnosti, resp. ktorými môžu byť\npráva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľky priamo dotknuté. Sťažovateľka tvrdila, že sú\nnimi dotknuté aj jej základné práva, čo v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť\nvylúčené zo súdneho prieskumu.\n7. Ďalej uviedla, že Najvyšší súd v uznesení 5Sžf/26/2014 konštatoval, že správne akty, na základe\nktorých je prijímateľovi nenávratného finančného príspevku určená povinnosť vrátiť časť finančného\npríspevku poskytnutého z fondov Európskeho spoločenstva na základe zákona č. 528/2008 Z. z., sú\nspôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve.\n8. Sťažovateľka uviedla, že oboznámenie aj žiadosti s ohľadom na ich účinky na jej právne postavenie\nbolo treba považovať za správny akt žalovaného, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k sťažovateľke\na kde správny orgán vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie len oznamovateľa. Výsledkom\ntýchto správnych aktov je uloženie finančnej korekcie, resp. finančný postih spočívajúci v povinnosti\nvrátiť až 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve riadiaceho orgánu.\n9. Sťažovateľka uviedla, že je povinnosťou správnych súdov zabrániť faktickému odopretiu\nspravodlivosti tiež cestou aplikácie princípu priority ústavne konformnej interpretácie jednoduchého\n\npráva. Podstatným je podľa nej nie hmotná alebo procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny\nprejav v právnej sfére účastníka konania.\n10. Sťažovateľka žiadala zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Okrem\ntoho žiadala priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu hrozby vzniku závažnej ujmy v\ndôsledku právnych následkov napadnutých správnych aktov.\n11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ju navrhol zamietnuť, pričom mal za to, že zo strany\nkrajského súdu nedošlo k zásahu do práva na spravodlivý proces sťažovateľky. Tvrdil, že krajský súd\nvzal do úvahy aj rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, pričom uviedol dôvody vylúčenia súdneho\nprieskumu žiadostí a ostatných materiálov z kontroly. Žalovaný 1/ uviedol, že keby oboznámenie a\nžiadosti boli rozhodnutiami, ako tvrdí sťažovateľka, žalovaný by ani nemohol pristúpiť k aplikácii § 27a\nods. 3 a 5 zákona o pomoci a podpore, lebo by vznikla prekážka res iudicata. Napokon uviedol, že podľa\nneho by súdnemu prieskumu bránilo ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keby išlo\no rozhodnutia.\nIII.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako súd kasačný preskúmal uznesenie\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1\na ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n13. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o\nochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si z možných prostriedkov ochrany ten najvhodnejší\nproti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do\ntejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo\nho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.\n14. Niet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne správne akty\norgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu,\nže sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo\nsa ich priamo dotýkajú. V tomto smere sťažovateľka správne poukazuje na ustálenú judikatúru.\n15. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu\nvykonať súdny prieskum obdobných správnych aktov (správy a žiadosti podľa zákona č. 528/2008 Z.z.),\npričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce\nnázor sťažovateľky o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp.zn. 5Sžf/26/2014\nzo dňa 28.04.2016). Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou\nz ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa\nnevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke napr. v\nuznesení zo dňa 08.06.2016 sp.zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\nV prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. ods. 1 zákona o\npomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na\núčel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne\nministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa\nvykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\npomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené\nformou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\n\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\n......\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\"\n16. Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd i napr. v uznesení sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14.02.2017 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 6/2018 pod č. R 57/2018), keď za podobných skutkových o právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať\" je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\n\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné\" plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.\"\n17. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O.s.p.\"), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva\nSprávnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania\nrozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).\n18. Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu (§ 464 ods. 1 S.s.p.),\npričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu\nmeritórne odchýliť iba vtedy, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov\nsúdov na riešenie obdobných vecí.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\nPodľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\nPodľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve\npodľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak\na/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a).\nPodľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená\npokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak\nriadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008\nZ.z. sa nepoužije.\nPodľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku\n4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4,\nnajviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n19. Keďže sťažovateľka bola postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z.z. pre prípad zistenia\nnezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov, nedošlo ešte k uplatneniu\nrozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľky\nzáväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.\n20. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľke jej navýšenie\nv prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe\noboznámenia a žiadostí, ktorými bola sťažovateľka vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov.\nVýzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním\nfinančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu\nrozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto\nzákona, v ktorom (za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť sťažovateľka uplatniť všetky procesné\npráva účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto\nkonania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude sťažovateľka považovať za\nnezákonné, bude oprávnená podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý\n\nna podklade jej žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom\npodľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti.\n21. Hoci sťažovateľka označila štyri samostatné dôvody kasačnej sťažnosti, všetky sa svojou podstatou\ntýkali posúdenia rovnakej právnej otázky, preto ich všetky považuje kasačný súd za nepodložené a\nkasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie\nuznesenia krajského súdku, kasačný súd ho považuje za dostatočné a zrozumiteľné. Na zrušenie\nrozhodnutia krajského súdu nepostačuje, že sa s ním účastník konania nestotožňuje. Sťažovateľka\nsíce vytrvalo a v rozsiahlom texte opakuje rovnaké tvrdenie, že bola dotknutá na svojich právach\nrozhodnutím (opatrením) žalovaného, ale nepredniesla nijaké relevantné tvrdenie, ktoré by takýto zásah\ndo jej právneho postavenia naznačoval.\n22. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne\nakty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky,\nza vecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej\nsprávy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ S.s.p. neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so zákonom,\nkeď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. odmietol.\n23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol\núspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n24. Kasačný súd podľa § 447 ods. 1 S.s.p. nevyhovel návrhu sťažovateľky a nepriznal kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok, pretože právnymi následkami uznesenia krajského súdu nemôže hroziť sťažovateľke\nžiadna ujma.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/241/2015", "guid": "b4ec2f61-d1ec-4c61-a39b-8f7db9793882:315aafbf-9f87-4817-94fe-c9adca4e0b66", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}