Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/16/2017 z 18. 6. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 10Sžk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1
Najvyšší súd | 10Sžk/16/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1 | 2018-06-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 191 ods. 1 písm. g) SSP, § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., § 139 ods. 2 písm. g) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/074f30f5-9405-4c31-b397-912f52757bf4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201603
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobcu: Z. M., bytom T., právne zastúpený: Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom
Považská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo
dňa 28. apríla 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/231/2015-52 zo dňa 8. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/231/2015-52 zo dňa
8. novembra 2016   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 09.02.2015 Viceprezident Policajného zboru vydal personálny rozkaz č. 4, ktorým podľa § 192
ods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o štátnej službe“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka PZ (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“), ktorý žalobca prevzal osobne dňa 10.02.2015.
Proti personálnemu rozkazu č. 4 zo dňa 09.02.2015 podal žalobca odvolanie. Sťažovateľ rozhodnutím zo
dňa 28.04.2015 č. KM-OLVS-22/2015/OPK (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu
zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.

2. Vyššie uvedené rozhodnutia vychádzajú zo skutočnosti, že na základe požiadavky nadriadeného
žalobcu - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov bolo vykonané podľa čl. 9 až
11 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 kontrolné psychologické vyšetrenie v Nemocnici svätého
Michala, a.s., Bratislava s cieľom posúdenia duševnej spôsobilosti žalobcu pre jeho ďalší výkon štátnej
služby v Policajnom zbore. Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č. 544/14 PhDr. J. R.,
PhD., klinickým psychológom (ďalej len „odborný posudok“) zo záverov z ktorého vyplýva, že podľa čl.
11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon
štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. p. 544/14 a v posudku sa
neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory
psychológov, podliehajú povinnosti mlčanlivosti.



II.
Konanie na krajskom súde

3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobu. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa
§ 191 písm. g) zákona  č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané
rozhodnutie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:
- kontrolné psychologické vyšetrenie sa vykonáva na základe požiadavky nadriadených kontrolovanej
osoby - v danom prípade na žiadosť riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov plk.
Mgr. D. K., nadriadeného žalobcu. Dôvodom bolo stanovisko služobného psychológa o vykazovaní
patologických javov v správaní kontrolovaného počas služby v PZ.
- podľa prílohy č. 4 nariadenia č. 103/2005 bod 4 kontrolné psychologické vyšetrenie policajtov je
oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. Podľa čl. 11
Organizačného poriadku ministerstva vnútra SR je Nemocnica sv. Michala, a.s.
- na základe odborného posudku, v ktorého záveroch bolo skonštatované, že žalobca nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru, mal sťažovateľ vydať rozhodnutie podľa
§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť
takéhoto posudku a po jeho vyhotovení nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/
zákona. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o vykonaní znaleckého dokazovania podľa §
238 ods. 2 zákona a taktiež nie je možné prihliadať na žalobcom tvrdené vykonanie vyšetrení u PhDr.
N. I., MUDr. Y. Q. a PhDr. J. G.. Výsledky týchto vyšetrení sa v administratívnom spise nenachádzajú.
- ohľadne vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia súd uviedol, že bolo vykonané v súlade s
čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t. j. klinickým psychológom.
- uvádzanie podrobností z psychologického vyšetrenia by bolo nielen porušením zákona č. 428/2002
Z.z. o ochrane osobných údajov, ale predstavovalo by zásah do osobnostných práv žalobcu.
- sťažovateľ pred vydaním personálneho rozkazu č. 4 vykonal v dňoch 20.01.2015 a 21.01.2015
vypočutia osôb uvedených v bode 50 tohto rozsudku. O ich vypočutí nebol žalobca informovaný a
boli výsluchy vykonané bez jeho prítomnosti. Tento postup správny orgán vykonal napriek tomu, že
mal doručený posudok klinickej psychologičky č. 544/14,  tým bolo podľa názoru súdu porušené právo
žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
- je potrebné súhlasiť s námietkou žalobcu, že oba orgány verejnej správy porušili práva žalobcu v
zmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská
A)
4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.
najmä uviedol, že:
- súd sa na jednej strane v rozsudku konštatuje, že vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia
žalobcu bolo vykonané v súlade s čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t. j. klinickým
psychológom. Z toho vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a jeho
prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo v súlade so zákonom. Na strane druhej, súd
vzhľadom k tomu, že boli porušené práva žalobcu, napadnuté rozhodnutie zrušil.
- súd sa nezaoberal podstatou veci, ktorou je skutočnosť, že žalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej
služby. Tu je potrebné si položiť otázku: "Ako môže duševne nespôsobilý človek na výkon štátnej služby
plnohodnotne plniť úlohy Policajného zboru vyplývajúce so zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov?"
- všetky podklady, resp. skutočnosti, ktoré zakladajú záver odborného posudku č. 544/14 t. j., že žalobca
nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, nemôžu byť súčasťou spisového materiálu, pretože
podľa § 3 zákona NR SR č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov
tieto podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že všetky metódy a formy
použité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického psychológa k záveru odborného
posudku sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti.
- odborný posudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý
nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom teda ani nadriadeným.



- pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického
psychológa MV SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný.
- v záveroch psychologických vyšetrení u klinickej psychologičky PhDr. N. I., ako aj psychiatričky MUDr.
Y. Q., resp. lekárskych správ nie je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.
Je potrebné zdôrazniť, že psychologickým vyšetrením žalobcu u klinického psychológa MV SR nebolo
skúmané jeho duševné zdravie, resp. ochorenie, ale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby
v PZ.
- žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol spochybnený postup alebo záver
služobného klinického psychológa, a ktorý by mal oporu v právnej úprave.
- dňa 21.01.2015 bol žalobca písomnosťou pod č. PPZ-HCP-P05-19-032/2015 oboznámený s
kompletným spisovým materiálom vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.
Žalobcu poučili o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a možnosti robiť si z neho výpisy
podľa § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe.
- príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní či už od
disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou
(§ 233 zákona o štátnej službe) dôsledné prešetrenie danej veci. Na tento účel zabezpečil aj výsluchy
príslušníkov PZ a klinickej psychologičky, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený.

5. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta.

B)
6. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:
- sa stotožňuje s rozhodnutím súdu v tom, že v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo k porušeniu
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže o vypočutí osôb uvedených v bode 50 napadnutého rozsudku nebol
informovaný a predmetné výsluchy boli vykonané bez prítomnosti žalobcu, pričom tieto osoby neboli
riadne poučené a žalobca im nemohol klásť otázky a byť s nimi konfrontovaný, ako to navrhoval.
- boli pred súdom preukázané také závažné pochybenia procesného charakteru, pre ktoré nebolo možné
zákonným spôsobom rozhodnúť inak, ako návrhu žalobcu vyhovieť.
- z vyšetrenia klinickej psychologičky PhDr. N. I., ako aj z vyšetrenia psychiatričky MUDr. Y. Q. vyplynulo,
že žalobca je spôsobilý na výkon štátnej služby. Taktiež zo znaleckého posudku č. 21/2015 PhDr. J. G.,
súdnej znalkyne v odbore psychológia, ku ktorému sa sťažovateľ ani nevyjadril, hoci mu bol ako dôkaz
doručený, vyplýva takýto záver.

7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia
rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 191 ods. 1 písm. S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 139 ods. 2 S.s.p.,  v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho
konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a
vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej
verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na



ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec
na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci
ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe,  oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 1,2 zákona o štátnej službe, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na prvom mieste namietal, že súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko na jednej strane v rozsudku konštatuje, že vykonanie kontrolného
psychologického vyšetrenia žalobcu bolo vykonané v súlade s čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou
oprávnenou, t. j. klinickým psychológom. Z toho vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon
štátnej služby a jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo v súlade so zákonom. Na
strane druhej, súd vzhľadom k tomu, že boli porušené práva žalobcu, napadnuté rozhodnutie zrušil. Túto
námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.

10. Kasačný súd poznamenáva, že najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv.
právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať
s výrokom a musí umožniť každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.
Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu
vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje relevantné odôvodnenie (m. m. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 29.09.2011)

11. Preskúmavané rozhodnutie krajský súd zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. „Dôvodom pre zrušenie  rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu ale len také, ktoré je podstatné, teda
porušenie určitej intenzity, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia...“ (Baricová
J. a kol.Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018,s. 945)

12. Ústavný súd SR uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej
a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy)
nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v
rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012) ). Správny súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

13. Krajský súd v bodoch 52.-54. konštatoval správnosť postupu sťažovateľa najmä v súvislosti s tým,
že správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto posudku a po jeho vyhotovení
nemal inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, a preto prepustil
žalobcu zo služobného pomeru. V bodoch 55.-56. však súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práv
žalobcu, pretože sťažovateľ vykonal výsluchy bez   jeho prítomnosti napriek tomu, že už mal k dispozícii
posudok od psychologičky, a preskúmavané rozhodnutie zrušil. Vzhľadom na uvedené ide o zjavne
protirečivé závery súdu, pričom chýba aj právna úvaha vo vzťahu k tomu či išlo o podstatné pochybenie,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

14. Kasačný súd nesprávne právne posúdenie vidí vo vyššie uvedených záveroch súdu aj v tom, že z
citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona <. o štátnej službe nesporne vyplýva, že podkladom
pre rozhodnutie je posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s ustanovením § 233 ods.
2 predmetného zákona je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho
konania, medzi ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je
upravené v dvanástej časti zákona o štátnej službe (ust. § 231 a nasl.). Z  ustanovení zákona vyplýva



povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď
dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta
zo služobného pomeru.

15. Skutočnosť, že posudok služobného klinického psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie
v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona <. o štátnej službe nevylučuje - za účelom
objektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej
spôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby. Kasačný súd sa nestotožňuje s
názorom, že ustanovenia zákona o štátnej službe neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku
preskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia.
Odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu.
Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je
za každých okolností správny a objektívny, najmä s prihliadnutím na fakt, že sa jedná o služobného
psychológa psychologickej ambulancie nemocnice s poliklinikou ministerstva.

16. V predmetnej veci nič nebránilo správnemu orgánu doplniť dokazovanie za účelom dosiahnutia
objektívneho zistenia po tom, ako žalobca predložil lekárske správy zo psychologických vyšetrení a
znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou. V rámci dokazovania pokiaľ sú závery klinického
psychológa zo strany žalobcu spochybňované, je povinnosťou správneho orgánu, aby tieto pochybnosti
vyvrátil zákonnými prostriedkami, t. j. dôkazmi, ku ktorým okrem iného patrí aj znalecké dokazovanie
na základe ktorých dostatočne objasní skutočný stav. Je namieste, aby boli tieto rozpory odstránené
kontrolou zvolených metód vyšetrenia, zistení a samotných záverov.

17. V súvislosti s uvedeným súd taktiež dospel k nesprávnemu záveru keď uviedol, že nemožno
prihliadať na žalobcom tvrdené vykonanie vyšetrení, ktorých výsledky sa v administratívnom spise
nenachádzajú. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že lekárske správy ako aj znalecký posudok
sťažovateľ k dispozícii mal, avšak v administratívnom spise absentujú, čo nebolo chybou na strane
žalobcu, ale pochybením správneho orgánu. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že každý
správny orgán je povinný viesť administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti
súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť
zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu
konkrétneho správneho rozhodnutia. V danom prípade bol predložený neúplný administratívny spis, v
ktorom predložené správy absentujú a na základe ktorého dospel krajský súd k nesprávnemu záveru
bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal.

18.  Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd
nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Úlohou
krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite  a
presvedčivo odôvodniť, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).
Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.

19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.