{"guid": "d9972cad-5e89-44d5-b2dd-612bc5b51acf:074f30f5-9405-4c31-b397-912f52757bf4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1", "spisova_znacka": "10Sžk/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/16/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1", "identifikacne_cislo": "1015201603", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-1", "nazov": "§ 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "nazov": "§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 139 ods. 2 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-233", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/074f30f5-9405-4c31-b397-912f52757bf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/16/2017\n1015201603\n19. 06. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201603.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: Z. M., bytom T., právne zastúpený: Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom\nPovažská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo\ndňa 28. apríla 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S/231/2015-52 zo dňa 8. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/231/2015-52 zo dňa\n8. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Dňa 09.02.2015 Viceprezident Policajného zboru vydal personálny rozkaz č. 4, ktorým podľa § 192\nods. 1 písm. c/ zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v\nznení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o štátnej službe“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka PZ (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“), ktorý žalobca prevzal osobne dňa 10.02.2015.\nProti personálnemu rozkazu č. 4 zo dňa 09.02.2015 podal žalobca odvolanie. Sťažovateľ rozhodnutím zo\ndňa 28.04.2015 č. KM-OLVS-22/2015/OPK (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu\nzamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n2. Vyššie uvedené rozhodnutia vychádzajú zo skutočnosti, že na základe požiadavky nadriadeného\nžalobcu - riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov bolo vykonané podľa čl. 9 až\n11 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 kontrolné psychologické vyšetrenie v Nemocnici svätého\nMichala, a.s., Bratislava s cieľom posúdenia duševnej spôsobilosti žalobcu pre jeho ďalší výkon štátnej\nslužby v Policajnom zbore. Dňa 11.12.2014 bol vypracovaný odborný posudok č. 544/14 PhDr. J. R.,\nPhD., klinickým psychológom (ďalej len „odborný posudok“) zo záverov z ktorého vyplýva, že podľa čl.\n11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon\nštátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. p. 544/14 a v posudku sa\nneuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komory\npsychológov, podliehajú povinnosti mlčanlivosti.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobu. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa\n§ 191 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané\nrozhodnutie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- kontrolné psychologické vyšetrenie sa vykonáva na základe požiadavky nadriadených kontrolovanej\nosoby - v danom prípade na žiadosť riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov plk.\nMgr. D. K., nadriadeného žalobcu. Dôvodom bolo stanovisko služobného psychológa o vykazovaní\npatologických javov v správaní kontrolovaného počas služby v PZ.\n- podľa prílohy č. 4 nariadenia č. 103/2005 bod 4 kontrolné psychologické vyšetrenie policajtov je\noprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. Podľa čl. 11\nOrganizačného poriadku ministerstva vnútra SR je Nemocnica sv. Michala, a.s.\n- na základe odborného posudku, v ktorého záveroch bolo skonštatované, že žalobca nie je duševne\nspôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru, mal sťažovateľ vydať rozhodnutie podľa\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť\ntakéhoto posudku a po jeho vyhotovení nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/\nzákona. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o vykonaní znaleckého dokazovania podľa §\n238 ods. 2 zákona a taktiež nie je možné prihliadať na žalobcom tvrdené vykonanie vyšetrení u PhDr.\nN. I., MUDr. Y. Q. a PhDr. J. G.. Výsledky týchto vyšetrení sa v administratívnom spise nenachádzajú.\n- ohľadne vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia súd uviedol, že bolo vykonané v súlade s\nčl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t. j. klinickým psychológom.\n- uvádzanie podrobností z psychologického vyšetrenia by bolo nielen porušením zákona č. 428/2002\nZ.z. o ochrane osobných údajov, ale predstavovalo by zásah do osobnostných práv žalobcu.\n- sťažovateľ pred vydaním personálneho rozkazu č. 4 vykonal v dňoch 20.01.2015 a 21.01.2015\nvypočutia osôb uvedených v bode 50 tohto rozsudku. O ich vypočutí nebol žalobca informovaný a\nboli výsluchy vykonané bez jeho prítomnosti. Tento postup správny orgán vykonal napriek tomu, že\nmal doručený posudok klinickej psychologičky č. 544/14, tým bolo podľa názoru súdu porušené právo\nžalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n- je potrebné súhlasiť s námietkou žalobcu, že oba orgány verejnej správy porušili práva žalobcu v\nzmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.\nnajmä uviedol, že:\n- súd sa na jednej strane v rozsudku konštatuje, že vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia\nžalobcu bolo vykonané v súlade s čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t. j. klinickým\npsychológom. Z toho vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a jeho\nprepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo v súlade so zákonom. Na strane druhej, súd\nvzhľadom k tomu, že boli porušené práva žalobcu, napadnuté rozhodnutie zrušil.\n- súd sa nezaoberal podstatou veci, ktorou je skutočnosť, že žalobca nie je spôsobilý na výkon štátnej\nslužby. Tu je potrebné si položiť otázku: \"Ako môže duševne nespôsobilý človek na výkon štátnej služby\nplnohodnotne plniť úlohy Policajného zboru vyplývajúce so zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov?\"\n- všetky podklady, resp. skutočnosti, ktoré zakladajú záver odborného posudku č. 544/14 t. j., že žalobca\nnie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, nemôžu byť súčasťou spisového materiálu, pretože\npodľa § 3 zákona NR SR č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov\ntieto podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že všetky metódy a formy\npoužité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického psychológa k záveru odborného\nposudku sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti.\n- odborný posudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý\nnepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom teda ani nadriadeným.\n\n- pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického\npsychológa MV SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný.\n- v záveroch psychologických vyšetrení u klinickej psychologičky PhDr. N. I., ako aj psychiatričky MUDr.\nY. Q., resp. lekárskych správ nie je uvedené, že žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nJe potrebné zdôrazniť, že psychologickým vyšetrením žalobcu u klinického psychológa MV SR nebolo\nskúmané jeho duševné zdravie, resp. ochorenie, ale jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby\nv PZ.\n- žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol spochybnený postup alebo záver\nslužobného klinického psychológa, a ktorý by mal oporu v právnej úprave.\n- dňa 21.01.2015 bol žalobca písomnosťou pod č. PPZ-HCP-P05-19-032/2015 oboznámený s\nkompletným spisovým materiálom vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.\nŽalobcu poučili o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a možnosti robiť si z neho výpisy\npodľa § 237 ods. 2 zákona o štátnej službe.\n- príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní či už od\ndisciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou\n(§ 233 zákona o štátnej službe) dôsledné prešetrenie danej veci. Na tento účel zabezpečil aj výsluchy\npríslušníkov PZ a klinickej psychologičky, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený.\n5. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta.\nB)\n6. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- sa stotožňuje s rozhodnutím súdu v tom, že v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo k porušeniu\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže o vypočutí osôb uvedených v bode 50 napadnutého rozsudku nebol\ninformovaný a predmetné výsluchy boli vykonané bez prítomnosti žalobcu, pričom tieto osoby neboli\nriadne poučené a žalobca im nemohol klásť otázky a byť s nimi konfrontovaný, ako to navrhoval.\n- boli pred súdom preukázané také závažné pochybenia procesného charakteru, pre ktoré nebolo možné\nzákonným spôsobom rozhodnúť inak, ako návrhu žalobcu vyhovieť.\n- z vyšetrenia klinickej psychologičky PhDr. N. I., ako aj z vyšetrenia psychiatričky MUDr. Y. Q. vyplynulo,\nže žalobca je spôsobilý na výkon štátnej služby. Taktiež zo znaleckého posudku č. 21/2015 PhDr. J. G.,\nsúdnej znalkyne v odbore psychológia, ku ktorému sa sťažovateľ ani nevyjadril, hoci mu bol ako dôkaz\ndoručený, vyplýva takýto záver.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia\nrozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 191 ods. 1 písm. S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\nPodľa § 139 ods. 2 S.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho\nkonania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a\nvyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej\nverejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na\n\nustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec\nna ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci\nďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 233 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 238 ods. 1,2 zákona o štátnej službe, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na prvom mieste namietal, že súd vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko na jednej strane v rozsudku konštatuje, že vykonanie kontrolného\npsychologického vyšetrenia žalobcu bolo vykonané v súlade s čl. 9 až 11 nariadenia č. 103/2005 osobou\noprávnenou, t. j. klinickým psychológom. Z toho vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon\nštátnej služby a jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo v súlade so zákonom. Na\nstrane druhej, súd vzhľadom k tomu, že boli porušené práva žalobcu, napadnuté rozhodnutie zrušil. Túto\nnámietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.\n10. Kasačný súd poznamenáva, že najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv.\nprávna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať\ns výrokom a musí umožniť každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.\nPri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu\nvo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje relevantné odôvodnenie (m. m. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 29.09.2011)\n11. Preskúmavané rozhodnutie krajský súd zrušil z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. „Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu ale len také, ktoré je podstatné, teda\nporušenie určitej intenzity, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia...“ (Baricová\nJ. a kol.Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018,s. 945)\n12. Ústavný súd SR uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej\na zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy)\nnastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v\nrozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012) ). Správny súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku\nbolo presvedčivé.\n13. Krajský súd v bodoch 52.-54. konštatoval správnosť postupu sťažovateľa najmä v súvislosti s tým,\nže správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto posudku a po jeho vyhotovení\nnemal inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe, a preto prepustil\nžalobcu zo služobného pomeru. V bodoch 55.-56. však súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práv\nžalobcu, pretože sťažovateľ vykonal výsluchy bez jeho prítomnosti napriek tomu, že už mal k dispozícii\nposudok od psychologičky, a preskúmavané rozhodnutie zrušil. Vzhľadom na uvedené ide o zjavne\nprotirečivé závery súdu, pričom chýba aj právna úvaha vo vzťahu k tomu či išlo o podstatné pochybenie,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n14. Kasačný súd nesprávne právne posúdenie vidí vo vyššie uvedených záveroch súdu aj v tom, že z\ncitovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona <. o štátnej službe nesporne vyplýva, že podkladom\npre rozhodnutie je posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s ustanovením § 233 ods.\n2 predmetného zákona je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho\nkonania, medzi ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je\nupravené v dvanástej časti zákona o štátnej službe (ust. § 231 a nasl.). Z ustanovení zákona vyplýva\n\npovinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď\ndochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta\nzo služobného pomeru.\n15. Skutočnosť, že posudok služobného klinického psychológa je základným podkladom pre rozhodnutie\nv zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona <. o štátnej službe nevylučuje - za účelom\nobjektívneho zistenia skutočného stavu veci - vykonanie ďalších dôkazov ohľadne zistenia duševnej\nspôsobilosti príslušníka ako posudzovanej osoby na výkon štátnej služby. Kasačný súd sa nestotožňuje s\nnázorom, že ustanovenia zákona o štátnej službe neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku\npreskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia.\nOdborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu.\nNemožno sa stotožniť s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je\nza každých okolností správny a objektívny, najmä s prihliadnutím na fakt, že sa jedná o služobného\npsychológa psychologickej ambulancie nemocnice s poliklinikou ministerstva.\n16. V predmetnej veci nič nebránilo správnemu orgánu doplniť dokazovanie za účelom dosiahnutia\nobjektívneho zistenia po tom, ako žalobca predložil lekárske správy zo psychologických vyšetrení a\nznalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou. V rámci dokazovania pokiaľ sú závery klinického\npsychológa zo strany žalobcu spochybňované, je povinnosťou správneho orgánu, aby tieto pochybnosti\nvyvrátil zákonnými prostriedkami, t. j. dôkazmi, ku ktorým okrem iného patrí aj znalecké dokazovanie\nna základe ktorých dostatočne objasní skutočný stav. Je namieste, aby boli tieto rozpory odstránené\nkontrolou zvolených metód vyšetrenia, zistení a samotných záverov.\n17. V súvislosti s uvedeným súd taktiež dospel k nesprávnemu záveru keď uviedol, že nemožno\nprihliadať na žalobcom tvrdené vykonanie vyšetrení, ktorých výsledky sa v administratívnom spise\nnenachádzajú. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že lekárske správy ako aj znalecký posudok\nsťažovateľ k dispozícii mal, avšak v administratívnom spise absentujú, čo nebolo chybou na strane\nžalobcu, ale pochybením správneho orgánu. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že každý\nsprávny orgán je povinný viesť administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti\nsúvisiace s konkrétnym správnym konaním. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť\nzhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu\nkonkrétneho správneho rozhodnutia. V danom prípade bol predložený neúplný administratívny spis, v\nktorom predložené správy absentujú a na základe ktorého dospel krajský súd k nesprávnemu záveru\nbez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal.\n18. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd\nnezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Úlohou\nkrajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a\npresvedčivo odôvodniť, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).\nKrajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/231/2015", "guid": "2f1e440b-7315-419b-aea3-ec795355b6e1:f1769ea0-f4b3-43d1-a13d-4e4c0e70a9fe", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}