{"guid": "349835f6-6961-4227-bf91-4932f5c6cc1c:cfd575c9-07b2-402d-be92-3d53c5410dd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/2/2017 z 6. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. februára 2018, sp. zn. 4Sžfk/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1", "identifikacne_cislo": "1015201546", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-02-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfd575c9-07b2-402d-be92-3d53c5410dd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/2/2017\n1015201546\n06. 02. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201546.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\na členov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: FESTAP s.r.o.,\nso sídlom Hattalova 2, Bratislava, IČO: 31 587 828, právne zastúpený: Advokátska kancelária Michal\nMaťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 914006/2015 zo dňa 16. júna 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/224/2015-40 zo dňa 8. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/224/2015-40 zo dňa 8. septembra 2016 z a m i e t a.\nKasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n914006/2015 zo dňa 16.06.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n24800/2015 zo dňa 10.03.2015. Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 4.676,51\n€ na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010.\n1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku sa krajský súd na úvod zaoberal dôkazným bremenom a v tejto\nsúvislosti uviedol, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu,\nktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne\na za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný.\nPredloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie\nnároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo\nprávo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie\nbez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady musia byť odrazom\nreálneho plnenia. V prejednávanej veci krajský súd preto nemohol súhlasiť s námietkou žalobcu, že\nsprávca dane neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Uniesť dôkazné bremeno je povinnosťou daňovníka\na nie daňového úradu.\n\n1.3 Krajský súd konštatoval, že rozdiel dane, ktorý správca dane zistil daňovou kontrolou vznikol z\ndôvodu, že daňový subjekt si zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na\núčet 518001 - Služby telefón, faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s., v celkovej sume 309,36 €\nza dodávku služieb MAGIO TV Klasik + Internet + TV Balíček na základe zmluvy o pripojení služby a\nnájme, ktorú spoločnosť FESTAP s.r.o., uzatvorila s poskytovateľom Slovak Telekom, a.s.,. Z obsahu\nadministratívneho spisu je zrejmé, že napriek výzvam daňového úradu, daňový subjekt nepredložil\núplne dôkazy, ktoré by preukazovali zahrnutie uvedených nákladov do daňových výdavkov. Krajský súd\nkonštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 17 daňového poriadku, keď upravil základ dane\no sumu 309,36 €, a to vzhľadom k tomu, že daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so\nzdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky si daňovník účtuje a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové\núčely nie je dostatočne preukázané.\n1.4 Daňový subjekt si zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na účet\n518025 - Nájomné, chata Látky ako prenájom spoločenských priestorov v celkovej sume 2.400,- €\nna základe zmluvy o nájme nehnuteľností. Taktiež daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov\nCestovné zahraničie, Vreckové zamestnancov, Ostatné nešpecifikované služby, Spotreba PHM náklady\nna pracovné cesty. Daňový subjekt však k svojim tvrdeniam nepredložil všetky dôkazy o využívaní\nprenajatých priestorov, taktiež na základe výziev správcu dane žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie\npracovných ciest tak, ako to žalobca tvrdil, nepredložil zápisy jednotlivých rokovaní s obchodnými\npartnermi, nepredložil evidenciu prevádzky na všetky motorové vozidlá, resp. iné dôkazy jednoznačne\npreukazujúce reálne uskutočnenie pracovných ciest tak, ako ich uvádzal daňový subjekt (žalobca). K\npoložke, ktorú si žalobca zaúčtoval v predmetnom zdaňovacom období (krátkodobý hmotný majetok)\nkrajský súd uviedol, že v tomto prípade obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch tiež žalobca\nnereagoval dostatočným spôsobom na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich\noprávnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových výdavkov v súlade s definíciou daňového\nvýdavku.\n1.5 K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti doručovania protokolu o výsledku daňovej kontroly\nkrajský súd uviedol, že s touto nie je možné sa stotožniť. Žalobca zastáva názor, že protokol o výsledku\nukončenej kontroly mu nebol doručený v zákonnej jednoročnej lehote, a preto je možné celú kontrolu\npovažovať za kontrolu nezákonnú, resp. rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane považoval žalobca\nza rozhodnutie, ktoré bolo získané nezákonným spôsobom. Krajský súd konštatoval, že je logické,\nže daňový orgán nedokončením daňovej kontroly v určených lehotách zasahuje do práva daňového\nsubjektu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné prerokovanie protokolu a následné\nvydanie platobného výmeru, či dodatočného platobného výmeru sú výstupy daňového úradu zákonnými\nso všetkými právnymi dôsledkami, ktoré vyvolávajú. V týchto súvislostiach netreba zabúdať na fakt, že\npokiaľ neukončenie daňovej kontroly zapríčiňuje daňový subjekt svojou nespoluprácou so správcom\ndane, ide o prieťahy zavinené daňovým subjektom a takúto situáciu nemôže súd posúdiť ako zbytočné\nprieťahy zavinené daňovým orgánom.\n1.6 Krajský súd v súvislosti s doručovaním protokolu o výsledku daňovej kontroly poukázal na\nskutočnosť, že zamestnanci správcu dane v danom prípade postupovali v súlade so zákonom a v\nsúlade s dohodou s právnym zástupcom žalobcu a zaslali predmetný protokol na adresu zástupcu\ndaňovníka podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane túto písomnosť doručovali\ndňa 25.11.2014 na adrese sídla zástupcu daňového subjektu, kde sa však tento v rozhodnom čase\nnenachádzal. Následne, keďže nereagoval ani na telefonické, ani e-mailové výzvy, doručovali túto\nzásielku na adresu jeho trvalého pobytu - Q. ktorú mal uvedenú v občianskom preukaze. Na tejto\nadrese sa však právny zástupca žalobcov nenachádzal a na základe oznámenia jeho otca mu doručovali\npredmetnú zásielku na G. kde sa mal právny zástupca žalobcu zdržiavať. Správca dane následne po\nuvedených úkonoch doručoval písomnosť zástupcovi daňového subjektu prostredníctvom Kriminálneho\núradu Finančnej správy v súlade s § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3 zákona č. 333/2011 Z. z. Výzvu s protokolom,\nktorá bola doručovaná prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy prevzal splnomocnený\nzástupca daňového subjektu Mgr. Michal Maťaš dňa 04.12.2014, pričom deň doručenia protokolu je\nmožné považovať za deň ukončenia daňovej kontroly v súlade s § 15 daňového poriadku. Podľa názoru\nkrajského súdu bola teda lehota na výkon daňovej kontroly dodržaná.\n2.\n\n2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/224/2015-40 zo dňa 08.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z\ndôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP.\n2.2 V dôvodoch kasačnej sťažnosti sa žaloba vyjadroval k jednotlivým uplatneným daňovým nákladom.\nZa účelom preukázania oprávnenosti zahrnutia výdavkov na prenájom spoločenských priestorov v chate\nY. do daňových nákladov žalobca na výzvu správcu dane predložil 12 zápisov vrátane príloh z porád\nvrcholového vedenia vykonaných v prenajatých priestoroch. Za účelom preukázania existencie nájomnej\nzmluvy žalobca predložil správcovi dane zmluvu o nájme zo dňa 04.01.2010. Žalobca mal za to, že\npreukázal správcovi dane, že spoločenské priestory využíval v súlade s uzavretou zmluvou o nájme\npre potreby porád vedenia. To, či v záznamoch sú uvedené konkrétne mená zamestnancov, alebo\nnie, je právne irelevantné. Požiadavka správcu dane na uvedenie konkrétnych mien zamestnancov a\npríloh je podľa žalobcu nezákonná, keďže prekračuje hranicu proporcionality a má charakter forenzného\ndokazovania.\n2.3 Žalobca mal za to, že bolo povinnosťou práve správcu dane preukázať existenciu takých skutočností,\nktoré vierohodnosť, preukázanosť, správnosť či úplnosť predložených zápisov celkom vyvracajú. Ak totiž\ndaňový subjekt predloží doklady preukazujúce správnosť a hodnovernosť daňových výdavkov, dôkazné\nbremeno sa presúva na správcu dane. Dôkazné bremeno daňového subjektu v daňovom konaní nie je\nbezhraničné a nemôže dosahovať charakter forenzného dokazovania.\n2.4 Z napadnutého rozsudku, z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia správcu dane nie je podľa\nžalobcu zrejmé, z akého dôvodu správca dane vylúčil z daňových výdavkov práve 50% nákladov na\nnájomné za prenájom spoločenských priestorov a nie menej, ani prečo správca dane neakceptoval\npredložené dôkazy o využívaní týchto priestorov. Týmto došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Skutočnosť, či žalobca využíval predmet nájmu\naj na niektorý z ďalších zmluvne dohodnutých účelov predmetu nájmu je právne irelevantné a nie je\ndôvodom pre úpravu základu dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora\nEÚ vo veci C-463/14 Asparuchovo Lake Investment Company OOD.\n2.5 V súvislosti so zahrnutím výdavkov na pracovné cesty do daňových nákladov žalobca uviedol,\nže v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky účtovné doklady, ktoré je potrebné\nvyhotovovať pri realizácii zahraničných pracovných ciest a tieto boli z formálneho ako aj z vecného\nhľadiska správne. Existenciu zahraničných pracovných ciest v kontrolovanom zdaňovacom období\npreukázal žalobca nie len účtovnými dokladmi, ale aj inými hodnovernými dôkaznými prostriedkami.\nŽalobca predložil správcovi dane interné doklady o vyúčtovaní pracovných ciest, výdavkové pokladničné\ndoklady, správy z pracovných ciest, písomné potvrdenia obchodných partnerov o realizácií obchodných\nstretnutí, ako aj odberateľské faktúry preukazujúce prínos pracovných ciest z hľadiska príjmov žalobcu,\nktoré preukazovali uskutočnenie rokovaní a opodstatnenosť pracovných ciest a súvislosť medzi\nrokovaniami a dosiahnutými výnosmi. Žalobca taktiež pri jednotlivých pracovných cestách riadne\nšpecifikoval osoby, s ktorými rokoval, miesta rokovania, celkovú dĺžku pracovných ciest a napokon aj\nsamotný účel pracovných ciest. Správca dane, žalovaný a následne aj krajský súd neuznali predložené\ndoklady en bloc, bez toho, aby ich riadne vyhodnotili. Prehlásenia obchodných partnerov o realizácií\nobchodných rokovaní považovali správca dane i žalovaný za lživé, dodatočne vystavené a antidatované.\nUvedeným konaním správcu dane, žalovaného u krajského súdu taktiež došlo podľa žalobcu k porušeniu\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n2.6 V súvislosti s dôkazným bremeno žalobca uviedol, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní\nrozdelené medzi správcu dane a daňový subjekt. V prejednávanej veci predložením účtovných a\ndaňových dokladov prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca ako daňový subjekt svoje\ndôkazné bremeno uniesol a toto prešlo na správcu dane. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/9/2012, ako aj sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Krajský súd sa\npodľa žalobcu s jeho námietkou týkajúcou sa prekročenia hranice proporcionality rozsahu dokazovania\nsprávcom dane nevysporiadal.\n\n2.7 Ohľadom zahrnutia výdavkov na dodávku služieb MAGIO TV Klasik + Internet + Tv Balíček na\nzáklade Zmluvy o pripojení a nájme uzatvorenej žalobcom so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., do\ndaňových nákladov žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane daňové\ndoklady a účtovné doklady uvedených služieb a poskytol vyčerpávajúce vysvetlenie ohľadom potreby\ntýchto služieb, ktoré správca dane hodnoverne nespochybnil.\n2.8 Pokiaľ ide o využitie krátkodobého hmotného majetku (fotografickej techniky) žalobcom pri výkone\naplikovaného výskumu technológie smaltovania tvarových výrobkov, toto žalobca v priebehu daňovej\nkontroly jednoznačne a hodnoverne preukázal správcovi dane znaleckým posudkom č. 37/2014.\nSprávca dane sa so závermi znaleckého posudku nevysporiadal a pri hodnotení tohto dôkazu porušil\n§ 3 ods. 3 daňového poriadku.\n2.9 Rozsudok krajského súdu sa žalobcovi javil ako arbitrárny, odôvodnenie je síce rozsiahle, avšak\nnedáva odpovede na jednotlivé sporné otázky. Krajský súd sa riadne nevysporiadal s argumentáciou\nžalobcu.\n\n3.\n3.1 K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj žalovaný svojim podaním zo dňa 09.12.2016, kde navrhol,\naby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/224/2015-40\nzo dňa 08.09.2016 podľa § 461 SSP zamietol.\n3.2 Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti taktiež zaoberal jednotlivými zaúčtovanými daňovými\nnákladmi žalobcu. Žalobca k svojim tvrdeniam nepredložil dôkazy o využívaní prenajatých priestorov, a\npreto správca dane neuznal predmetné náklady v plnej výške za daňové náklady. Čiastočné uznanie\ndaňových nákladov vyplynulo z nedostatočného preukázania zaúčtovaných nákladov, keďže žalobca\nnedoplnil nedostatočné údaje o ďalšie údaje ako napr. o zoznam zúčastnených osôb a obchodných\npartnerov, s ktorými prebiehali rokovania. Námietka žalobcu o skutočnosti, či využíval alebo nevyužíval\npredmet nájmu aj na niektorý z ďalších zmluvne dohodnutých účelov nájmu, je právne irelevantná a nie\nje dôvodom pre úpravu základu dane.\n3.3 V súvislosti so zaúčtovaním nákladov na pracovné cesty žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil\nvšetky dôkazy. Písomné vyjadrenie zo dňa 14.10.2014 neobsahovalo všetky požadované doklady, keďže\ncestovné príkazy stále neobsahovali všetky povinné atribúty, ktorými by daňový subjekt jednoznačne\npotvrdil uskutočnenie pracovných ciest, a to uvedenie konkrétneho miesta konania pracovných ciest.\nŽalobca taktiež nepredložil záznamy o prevádzke motorových vozidiel ku všetkým motorovým vozidlám,\nktoré v roku 2010 používal na podnikateľskú činnosť. K potvrdenia od obchodných partnerov žalobcu\nžalovaný uviedol, že tieto potvrdenia sú vystavené dodatočne a nie je možné ich považovať za\njednoznačný dôkaz o tom, že pracovné cesty sa uskutočnili tak, ako tvrdí daňový subjekt. Žalobca\npredložil potvrdenia od obchodných partnerov len za tie dni pracovných ciest, ktoré boli predmetom\nkontrolného zistenia správcu dane a potvrdzujú deň uskutočnenia rokovania, avšak nepreukazujú\nkonkrétne miesto rokovania ani dĺžku trvania rokovania.\n3.4 Požiadavka uvedenia konkrétnych údajov týkajúcich sa zahraničných pracovných ciest je\nnevyhnutná z dôvodu preukázania výdavkov na daňové účely v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.\no dani z príjmov. Uvedenie konkrétneho miesta rokovania, trvajúceho cca 12 hodín s obchodnými\npartnermi, ktoré sa podľa daňového subjektu uskutočnili vo Viedni s podnikateľmi z Ruska, Ukrajiny,\nRumunska a Španielska je nevyhnutné a podstatné. Žalobca správcovi dane však nepredložil žiadne\nrelevantné doklady, ktoré by preukázali trvanie pracovnej cesty minimálne 12 hodín (napr. parkovacie\nlístky vo Viedni). Ďalšími predloženými dokladmi boli potvrdenia obchodných partnerov, pričom všetky\ntieto potvrdenia boli rovnako naformulované a boli na nich uvedené výlučne dátumy, ktoré správca dane\nspochybnil, hoci sa daňový subjekt stretol s týmito obchodnými partnermi i v iných termínoch.\n3.5 Žalobca sa v podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril k ďalším pracovným cestám, ku ktorým\ndodatočne vypracoval správy a nepredložil dôkazy o ich uskutočnení v priebehu daňovej kontroly ani\npočas výkonu vyrubovacieho konania. Z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie\n\nzahraničných pracovných ciest, správca dane v zmysle § 17 a § 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. 595/2003\nZ. z. o dani z príjmov upravil základ dane v zdaňovacom období 2010 o sumu 8.253,91 €.\n3.6 K citovanej judikatúre ohľadom rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní žalovaný uviedol,\nže žalobca zámerne citoval len niektoré časti z predmetných rozsudkov, avšak tieto sa týkajú iných\nkontrolných zistení správcov dane, a to preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľmi.\nPri vydávaní rozsudkov súdne orgány posudzujú jednotlivé prípady individuálne, a preto nie je možné\nuplatňovať závery súdnych rozhodnutí na prípadné ďalšie sporné otázky, vzťahujúce sa na iné\ndaňové subjekty. Preukazovanie uskutočnených služieb je povinnosťou daňového subjektu. Povinnosť\npredkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady ako aj dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia vyplýva daňovému subjektu z § 45 ods. 2 daňového poriadku. Správca\ndane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o preukazovaných skutočnostiach, nie je povinný dokazovať\nich neuskutočnenie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať ich realizáciu. Z dôvodu, že daňový\nsubjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci oprávnenosti zahrnutia predmetných dodávateľských faktúr\ndo daňových nákladov, správca dane zvýšil výsledok hospodárenia daňového subjektu.\n3.7 V súvislosti s dĺžkou lehoty na výkon daňovej kontroly sa žalovaný stotožnil s odôvodnením\nvyjadreným v napadnutom rozsudku, konkrétne že pokiaľ neukončenie daňovej kontroly zapríčiňuje\ndaňový subjekt svojou nespoluprácou so správcom dane, ide o prieťahy zavinené daňovým subjektom\na takúto situáciu nemôže súd posúdiť ako zbytočné prieťahy zavinené daňovým orgánom. Zákonná\nlehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku bola podľa žalovaného\ndodržaná.\n3.8 Pokiaľ ide o zaúčtovanie služieb MAGIO TV Klasik + Internet + TV Balíček do daňových nákladov, na\nzáklade zmluvy o pripojení služby a nájme v byte konateľa spoločnosti, žalovaný uviedol, že z dôvodu,\nže dodávka predmetných služieb nebola využívaná v sídle daňového subjektu, ale na súkromnej adrese\nkonateľa daňového subjektu, pričom žiadna časť bytu nie je vyčlenená na podnikanie, správca dane\npožiadal o doplnenie údajov a preukázanie ich pravdivosti. Žalobca uviedol 9 mien zahraničných osôb,\nktoré boli v byte ubytované, avšak bez uvedenia konkrétneho dátumu ubytovania a bez predloženia\nakéhokoľvek dôkazu, ktorý by preukazoval toto tvrdenie. Žalobca nevyužíval na obchodné rokovania so\nzahraničnými obchodnými partnermi svoje vlastné priestory na adrese sídla daňového subjektu, resp.\nodštepného závodu, ale tvrdil, že rokovania so zahraničnými obchodnými partnermi sa uskutočňovali\nv zahraničí, najčastejšie vo Viedni, v byte konateľa žalobcu na adrese X. a v chate Y., prenajatej od\nmanželky konateľa žalobcu. Daňový subjekt však svoje slovné vyjadrenia nepodložil dôkazmi.\n3.9 V súvislosti so zaúčtovaním hmotného majetku za fotografickú techniku žalovaný uviedol, že\nposudok, ktorý žalobca predložil, neobsahuje žiadne dokumenty, na základe ktorých bol vystavený a\nnie je dostatočným dôkazom o použití predmetnej fotografickej techniky a trvaní výskumu. Daňový\nsubjekt podľa žalovaného nepreukázal, že zakúpená fotografická technika bola použitá a v tak extrémne\nkrátkom čase aj znehodnotená pri výskume. Tvrdenie znalca o skutočnosti, že bol osobne prítomný\na videl opotrebovanie použitej techniky, je podľa žalovaného irelevantné, pretože nemôže potvrdiť,\nže práve iba novokúpená optická technika bola použitá vo výskume. Navyše, výskum prebiehal v\nrokoch 2008 - 2011, no v posudku sa uvádza iba jeho použitie a znehodnotenie optickej techniky,\nktorá bola zakúpená výlučne v období marec - jún 2010. Z celého obsahu znaleckého posudku podľa\nžalovaného vyplýva, že bol vypracovaný na mieru z dôvodu potvrdenia konkrétnej fotografickej techniky\npri výskume technológie smaltovania. Žalobca nepredložil dokumenty, ktoré by zachytávali rozloženie\noptickej techniky v priebehu výskumného procesu, popis, ako boli jednotlivé komponenty optickej\ntechniky pri fotografovaní smaltovania umiestnené.\n3.10 Žalovaný mal za to, že v konaní daňových orgánov nedošlo k porušeniu zásad zákonnosti, na\nvydanie rozhodnutia boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky, pretože daňový úrad vykonal\nvo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho\nsprávny právny názor.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti §\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\n\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/224/2015-40 zo dňa 08.09.2016, ktorý podľa § 190 SSP\nzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 914006/2015 zo dňa 16.06.2015,\nktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 24800/2015 zo dňa 10.03.2015.\nSprávca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.676,51 € na dani z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2010.\n4.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.5 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.6 Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n4.7 Kasačný súd po oboznámení sa s administratívnym spisom zistil nasledovný skutkový stav: Správca\ndane vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roka 2010. Daňová kontrola bola začatá dňa 10.12.2013. O výsledku daňovej\nkontroly bol spísaný Protokol č. 9103404/5/5099478/2014 zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „protokol“), ktorý\nbol doručený daňovému subjektu dňa 04.12.2014. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená.\n4.8 Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k\ndani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 priznal daň vo výške 5.901,69 €,\nčo predstavuje o 4.676,51 € menej ako zistil daňovou kontrolou. Rozdiel dane vznikol z nasledovných\ndôvodov:\n- daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na účet 518001Služby telefón faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s., v celkovej sume 309,36 € za dodávku služieb\nMAGIO TV Klasik + internet + TV Balíček na základe zmluvy o pripojení služby a nájme, ktorú žalobca\nuzatvoril s poskytovateľom Slovak Telekom, a.s.,\n- daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov v zdaňovacom období roka 2010 na účet 518025Nájoné, chata Y.y prenájom spoločenských priestorov v chate Y. v celkovej sume 2.400,- € na základe\nZmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 04.01.2010, ktorú žalobca uzatvoril s prenajímateľom M. W.,\n- daňový subjekt zaúčtoval do daňových nákladov na ťarchu účtu 512012-Cestovné zahraničie, na ťarchu\núčtu 512017-Vreckové zamestnancov, na ťarchu účtu 518099-Ostatné nešpecifikované služby a na\nťarchu účtu 501-Spotreba PHM, náklady na pracovné cesty, u ktorých nebolo preukázané uskutočnenie\npracovných ciest, tak ako tvrdí daňový subjekt,\n- daňový subjekt zaúčtoval v kontrolovanom zdaňovacom období na ťarchu účtu 112028-Krátkodobý\nhmotný majetok - fotografická technika.\n4.9 Správca dane niekoľkokrát vyzýval daňový subjekt k preukázaniu oprávnenosti zahrnutia\npredmetných nákladov do daňových výdavkov v súlade s definíciou daňového výdavku podľa § 2 písm. i/\nzákona o dani z príjmov. Daňový subjekt však opakovane predkladal len faktúry či iné obdobné účtovné\ndoklady, resp. dôkazy, ktoré s určitosťou nepreukázalo oprávnenosť zahrnutia nákladov do daňových\nvýdavkov. Na základe uvedeného vydal správca dane rozhodnutie č. 24800/2015 zo dňa 10.03.2015,\nktoré bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.\n\n5.\n\n5.1 Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),\nna účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo\nzaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n5.2 Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a\nza podmienok ustanovených v tomto zákone, sú\na) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,\nb) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa\nosobitných predpisov,\nc) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na\n1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,\n2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné\nzdravotnícke zariadenia,\n3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,\n4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach,\ns ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu na finančné\nzabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad\nrámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov 86ab) a na prevádzku strednej odbornej\nškoly nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov,\n5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným\npredpisom,\n6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi\npredpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,\nd) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri\nzahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,\ne) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou\nvykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká\nje ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné\ndopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník\nna cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní\nvýdavky (náklady)\n1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej\nnáhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo\n2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50% z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za\npríslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na\nzačiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,\nf) výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných\ncenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich\npredaja s výnimkou\n1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia\na príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných\npapierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný\nzverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri\nostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa\nosobitného predpisu zahrnovaný do základu dane,\n2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu\ndane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,\n3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým\nsa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,\ng) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny\n1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu\nna akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky\npríjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,\n2. zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja,\nposudzovanej za každý predaj jednotlivo,\nh) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane\núrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu\n\noneskorenej úhrady (ďalej len \"príslušenstvo\"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa\n§ 17 ods. 19, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,\nalebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo\nu daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie\nv sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich\nzdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak\n1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie\npre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu\nvýdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku,\nale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na\núhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu\nnepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,\n2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,\n3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,\n4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom\nna exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,\n5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý\nsa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov\nexekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému\ndlžníkovi,\n6. zrušený od 1.8.2011 do 31.12.2014,\ni) výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú\nsúčasne splnené tieto podmienky:\n1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b),\n2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 332,- €,\n3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota\npohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 332,- €,\nj) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,\nk) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,\ntovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov\na iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,\nudržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,\nl) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky\n1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii\nalebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom\npreukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza\nsa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie\npodľa osobitného predpisu, 88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú\nspotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa\ntáto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou\npohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej\nvlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob\nvýpočtu spotreby pohonných látok, alebo\n2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného\nsystému sledovania prevádzky vozidiel, alebo\n3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok\nza príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra\nna začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,\nm) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov\nštátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného\núradu práce zahrnované do príjmov,\nn) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných\npríjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku,\nktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol\nna priame využitie inému daňovníkovi,\no) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie\nobdobie, okrem\n\n1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu Exportno-importnej banky\nSlovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných\nzaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,\n2. zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,\np) stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v\nkalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo\n5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok\nna stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník\nneuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),\nr) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20\nods. 4 alebo ods. 14,\ns) výdavky zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu,\nže hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v\nrozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa; ak bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy\nposkytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo\nrozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú\nvýdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.\n5.3 Podľa § 19 ods. 3 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj\na) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),\nb) zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom\nalebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť\nmajetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou\nnového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,\nc) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva\norganizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak nie je súčasťou\nobstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,\nd) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky\npríjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku\ns výnimkou uvedenou v písmene g),\ne) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji\nmajetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g), § 23 ods. 2 písm. d) a pozemkov nedotknutých ťažbou\nmožno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,\nf) tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,\ng) škody nezavinené daňovníkom\n1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo\nblesku,\n2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená\npolíciou,\nh) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z\njej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa §\n20; u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie\nevidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d),\ni) poistné a príspevky hradené daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov\ntejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 6,\npoistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,\nj) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z\nktorých príjmy podliehajú dani,\nk) daň z pridanej hodnoty\n1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného\npredpisu s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,\n2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej\nhodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,\n3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v\nktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar\na služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie\n90b) spôsobom podľa osobitného predpisu a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého\n\núčtovníctva alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v\nktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu,\n4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v\nktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a\nslužba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú\nvýšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,\nl) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa\nosobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného\ndruhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6% zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a\nodmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,\nm) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou\nschopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa\nosobitného predpisu,\nn) členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany\nzáujmov platiteľa, do výšky 0,5 promile z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie,\nnajviac však do výšky 66 388 eur ročne,\no) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného\nprenájmu podľa osobitného predpisu,\np) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky vymoženej pohľadávky,\nr) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,\ns) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu sa tieto\núroky účtujú v nákladoch,\nt) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez\npríslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej\nvymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou.\n5.4 Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n5.5 Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n5.6 Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.\n5.7 Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n5.8 Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom\na) doručenia protokolu podľa odseku 8,\nb) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo\nc) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.\n\n5.9 Podľa § 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac\njeden rok odo dňa jej začatia.\n6.\n6.1 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k\npredmetu kasačných námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:\n6.2 Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal dodržaním lehoty na výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola\nbola začatá dňa 10.12.2013. Protokol spísaný o výsledku predmetnej daňovej kontroly bol doručený\nsplnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 04.12.2014, t. j. týmto dňom bola v zmysle §\n46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku ukončená daňová kontrola. V administratívnom spise sa na č.\nl. 19 nachádza Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, kde je zároveň uvedené,\nže prílohou tejto výzvy bol aj samotný protokol. Výzvu aj s protokolom prevzal Mgr. Michal Maťaš,\nsplnomocnený zástupca žalobcu, dňa 04.12.2014, čo je uvedené na predmetnej výzve a zároveň je to\npotvrdené aj podpisom a uvedením čísla občianskeho preukazu splnomocneného zástupcu. Daňová\nkontrola teda bola ukončená v zákonnej jednoročnej lehote a protokol bol taktiež doručený daňovému\nsubjektu v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.\n6.3 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n6.4 Zákonodarca v ustanoveniach § 19 a nasledujúcich zákona o dani z príjmov ustanovil zákonné\npodmienky daňového výdavku daňového subjektu. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákonodarca\npožaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení\na vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n6.5 Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri\npodmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to:\n- podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,\nto znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom),\n- podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a\n- podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný).\n6.6 Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože\nlen v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka\npreukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon\nneustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.\n6.7 Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom\na konkrétnym výdavkom.\n6.8 V prejednávanej veci je spornou práve podmienka vecnosti sporných daňových výdavkov.\nSporné výdavky sú konkrétne špecifikované vyššie, pri zhodnotení skutkového stavu. Z predloženého\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vykonali\nvo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom.\n6.9 V preskúmavacom konaní mal kasačný súd preukázané, že žalovaný i správny orgán prvého\nstupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale\nnajmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom,\nči predmetné plnenia boli označenými dodávateľmi reálne uskutočnené a či jednotlivé náklady boli\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno\n\npovažovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa názoru kasačného\nsúdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní\nvypláva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré\ndeklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za\nvýdavky podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo\ndôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku.\n6.10 Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu treba súhlasiť s konštatovaním súdu prvého\nstupňa, že žalobca deklarované tvrdenia nepreukázal, pritom dôkazné bremeno na preukázanie\nuskutočnenia obchodov deklarovaných v daňovom priznaní a preukazovaných faktúrami bolo na\nňom, avšak žalobca v celom daňovom konaní nevedel preukázať deklarované tvrdenia, že obchodné\ntransakcie s uvedenými dodávateľmi sa uskutočnili v súlade so zákonom. Za vystavenie dokladov,\nktorými preukazuje skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní, zodpovedá daňový subjekt. Je teda\npovinnosťou daňového subjektu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že\ndaňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať reálnosť obchodnej\ntransakcie a tým splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie zníženia základu dane. Žalobca ako\ndaňový subjekt v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť zaradenia\nvšetkých uplatnených nákladov do daňových výdavkov.\n6.11 Zákonodarca zveril do pôsobnosti správcu dane, ktorý vedie daňové konanie, vykonávanie\ndokazovania, uložiac mu povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov a súčasne\nustanovil v právnej norme, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákonodarca v právnej úprave uvádza, že najmä ide o rôzne\npodania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n6.12 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR\nv zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti\nžalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval\npreto vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. Kasačný súd sa stotožnil s\nprávnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\n6.13 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd SR ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n7.\n7.1 O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s\n§467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov odvolacieho\nkonania zo zákona neprislúcha, preto žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/224/2015", "guid": "befe6e7f-133f-4fa6-b895-54cee195dffc:a330f21d-0ac1-46ae-b9d8-18c63d78f15e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}