{"guid": "298a9fb7-b4b8-471f-98ad-e4e4f1505651:8cba95be-a47e-483f-8d3f-55f98cced3a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1", "spisova_znacka": "8Sžo/66/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/66/2016 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/66/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1", "identifikacne_cislo": "1015201539", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-4", "nazov": "§ 40 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-152.odsek-4", "nazov": "§ 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-152"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-2", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-152"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cba95be-a47e-483f-8d3f-55f98cced3a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/66/2016\n1015201539\n31. 05. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201539.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: PRVÁ\nSLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad\nHronom, IČO: 36 057 673, zastúpenej spol. IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01\nKošice, proti žalovanému: Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 2015/300/004741/01552 z 13. júla 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/201/2015-28 z 25. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/201/2015-28 z 25.\nmája 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 181,89 € na účet\njeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2S/201/2015-28 z 25. mája 2016 podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného\n(vo forme oznámenia) č. 2015/300/004741/01552 z 13. júla 2015; ktorým žalovaný oznámil žalobcovi,\nže jeho odvolanie proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 4020/600/2015/R z 23.\napríla 2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“); ktorým tento uložil žalobcovi pokutu vo výške 350\n€ za porušenie § 19 ods. 1 a § 19 ods. 2 písm. c/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) tým, že v\nčase od 16. apríla 2014 do 24. apríla 2014 používal na prevádzke Čerpacia stanica LPG, Čerhov pri\nmeraniach súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt LPG určené meradlo - meraciu zostavu\nna skvapalnené plyny Nuovo Pignone SpA, typ FG 90/3, výr. č. 64114 bez platného overenia; podal po\nzákonnej lehote a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2015, nakoľko odvolanie žalobcu\nbolo na Slovenský metrologický inšpektorát doručené e-mailom 12. mája 2015 a nebolo podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom, teda nebolo urobené v zákonom ustanovenej forme, nemohlo\nvyvolať procesné účinky; a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd, po tom čo ustálil, že napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že\nodvolanie podal oneskorene, bol žalobca ukrátený na zákonom garantovanom práve na preskúmanie\nprvostupňového rozhodnutia nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, pretože v dôsledku tohto\noznámenia nedošlo k meritórnemu prejednaniu žalobcovho odvolania a prvostupňové rozhodnutie o\nuložení pokuty vyhodnotil žalovaný ako odvolací orgán za právoplatné, teda sa jedná o rozhodnutie,\nktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti žalobcu,\n\nje spôsobilým predmetom súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve, dospel k záveru, že doslovný\nvýklad ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia\no tom, že odvolanie urobeného elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu\nv posledný deň lehoty na odvolanie 12. mája 2015 a odoslané poštou 13. mája 2015, nebolo urobené\nv zákonom ustanovenej forme a nevyvoláva procesné účinky, vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keď z argumentácie žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní včasnosti podaného\nodvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vychádzal z doslovného výkladu § 19 ods.\n1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého podanie urobené v elektronickej forme bez zaručeného\nelektronického podpisu súčasná všeobecná úprava správneho konania nepozná a preto nie je možné\ntakéto podanie v trojdňovej lehote ani doplniť, pretože by nešlo o doplnenie podania, ale o urobenie\nprvého podania vo veci samej. Krajský súd sa s takýmto výkladom zákona nestotožnil a bol toho názoru,\nže vo svojich dôsledkoch zasahuje do ústavne garantovaného práva na právnu ochranu.\nUviedol, že v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na\nuvedenú špecifickosť, bol povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné\nustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi.\nNapriek tomu, že „bežné“ elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu Správny\nporiadok v predmetnom ustanovení vôbec nespomína, bol krajský súd toho názoru, že pokiaľ takéto\npodania obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti (je z nich zrejmé, kto ich robí, komu sú určené,\nčoho sa týkajú a čo sa nimi navrhuje), treba ich posudzovať obdobne ako podania urobené telegraficky\nalebo telefaxom, teda ústavne konformným výkladom § 19 ods. 1 Správneho poriadku krajský súd dospel\nk záveru, že ak účastník konania urobí podanie obsahujúce návrh vo veci elektronickými prostriedkami\nbez elektronického podpisu na verejne dostupnú adresu správneho orgánu a doplní ho do troch dní\npísomne alebo ústne do zápisnice, nie je možné na takéto podanie hľadieť, akoby nebolo urobené.\nPodania urobené elektronickými prostriedkami sú štandardnou súčasťou komunikácie orgánov verejnej\nsprávy s fyzickými a právnickými osobami.\nK právnej argumentácii žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/109/2012 zo 17.\nseptembra 2014 krajský súd uviedol, že považuje za neprípustnú takú interpretáciu zákona, podľa ktorej\nby podanie urobené napr. telefaxom (ktorý sa navyše v súčasnosti takmer nepoužíva) bolo možné do\ntroch dní doplniť a podanie uskutočnené elektronickou poštou (v súčasnosti bežne používanou) nie a s\nprávnym názorom vysloveným v uvedenom rozsudku sa nestotožnil, keď mal za to, že skutočnosť, že\nsprávny poriadok podania urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu\nnerozoznáva, je zjavne len legislatívnym nedostatkom (medzerou v práve), ktorý však možno preklenúť\nústavne konformným výkladom predmetného ustanovenia zákona, so zreteľom na jeho účel a tiež s\nprihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality vo vzťahu k právam, do ktorých bolo postupom\nžalovaného zasiahnuté.\nNáhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, a to\nnáhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom a DPH\n(355,72 €) a náhradu žalobcom uhradeného súdneho poplatku (70 €).\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.\nodvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie zastaví alternatívne\nžalobu zamietne. Uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiadny správny orgán, ani žalovaný\nnemôže priznať právne účinky podaniu, ktoré nebolo vykonané zákonom predpokladaným spôsobom,\nlebo na to nie je oprávnený zo zákona. Odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa\nnebolo podané zákonom predpokladaným spôsobom, toto nemohlo vyvolať právne účinky, a preto\nrozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2015 o 0:00 hod.,\nkeď zákonodarca rozlišuje medzi elektronickým podaním (napr. e-mailom) a elektronickým podaním\nso zaručeným elektronickým podpisom. Uviedol, že daný rozdiel nie je, ako uvádza krajský súd,\nmedzerou v zákone, ale zrejmý úmysel zákonodarcu ustanoviť jednotlivé formy podania, tak ako sú\nvýslovne upravené v § 19 ods. 1 Správneho poriadku. V kontexte uvedeného poukázal na odbornú\nliteratúru (komentár k Správnemu poriadku z r. 2012 a z r. 2013) a opätovne na závery prijaté Krajským\nsúdom v Bratislave v rozsudku č. k. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014. Žalovaný v odvolaní ďalej\nuviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý považuje za neprípustnú takú\ninterpretáciu zákona, podľa ktorej by podanie urobené napr. telefaxom (ktorý sa navyše v súčasnosti\n\ntakmer nepoužíva) bolo možné do troch dní doplniť a podanie uskutočnené elektronickou poštou (v\nsúčasnosti bežne používanou) nie, nakoľko skutočnosť, že časť prvej vety ustanovenia § 19 ods. 1\nSprávneho poriadku je obsolétna a nie je dôvodom na výklad per analogiam, a svojim významom a\núčelom stotožňovať s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. a z uvedeného vyvodiť, že ak O.s.p. umožňuje\nurobiť podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu a umožňuje toto\npodanie doplniť v predpísanej forme, je možné tak postupovať aj v správnom konaní. Žalovaný má za to,\nže O.s.p. je procesný kódex upravujúci vedenie konania pred súdom a správny poriadok sa vzťahuje na\nkonanie správnych orgánov v oblasti verejnej správy, pričom tieto kódexy sú prispôsobené orgánu, pre\nktoré sú určené, a teda zohľadňujú možnosti, administratívny aparát a i technickú vybavenosť, vrátane\npostupu pri prijímaní elektronických podaní. Jedná sa o dva samostatne kódexy, ktoré majú rovnocenné\npostavenie a rovnakú právnu silu a nie sú vo vzťahu lex specialis a lex generalis. Žalovaný mal zároveň\nza to, že nie je naplnený predpoklad podľa § 247 ods. 2 O.s.p. na postup podľa piatej hlavy O.s.p., a to\nz dôvodu, že žalobca nepodal včasné odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu,\na teda nevyčerpal riadny opravný prostriedok, ktorý bol prípustné proti rozhodnutiu Inšpektorátu, preto\nje žalovaný toho názoru, že v danom prípade je žaloba neprípustná\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Nad rámec žalobných bodov poukázal na prezumpciu\nharmonického a súdržného právneho poriadku, v ktorom neexistujú neodôvodnené rozdiely identických\ninštitútov, na všeobecnú definíciu podania a jeho formy upravené v ust. § 40 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka, ako aj na legislatívny vývoj, kedy rekodifikované kódexy procesného práva účinné od 1. júla\n2016 od faxových podaní upustili, pričom ich nahradila alternatíva podaní v elektronickej podobe, a to\ntak v autorizovanej podobe, ako aj bez autorizácie s následným doplnením originálu. Zároveň poukázal\nna to, že žalovaný si v odvolaní sám protirečí, keď priznáva, že mu nie je zrejmé, prečo by správny\nporiadok nemal pripúšťať podanie jednoduchou elektronickou formou s jeho dodatočným doplnením\npísomným originálom. K špekuláciám žalovaného nad dôvodnosťou odchylnej úpravy (na jej obhájenie\nako zámernej) uviedol, že argumenty žalovaného sú neracionálne, nakoľko nereflektujú skutočný stav\nelektronizácie verejnej správy a súvisiaci aj nesúvisiaci legislatívny proces. K rozsudku Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014 uviedol, že tento vychádza iba z formalistického\nvýkladu zákona bez snahy o poznanie účelu právnej normy, jej kontextu v právnom poriadku SR a\nsnahy o dosiahnutie reálneho účelu príslušného správneho konania, ako aj, že jeho závery sú ojedinelé.\nNavrhol aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny. Žiadal priznať\ntrovy odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety\nprvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 31. mája 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) účinného\ndo 31. októbra 2017 podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými\nprostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho\nurobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne\ndo zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím bodom žalovaného\nnajvyšší súd uvádza:\nZ obsahu spisového materiálu krajského súdu a pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že\nsprávny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015 uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 350 € za porušenie povinností vyplývajúcich z § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 142/200\nZ. z. o metrológií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov účinných ku dňu vydania\nrozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcovi (prostredníctvom právneho\nzástupcu) doručené 27. apríla 2015, čo má najvyšší súd za preukázané z vrátenej doručenky, ktorá\nmá charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť zákonná 15-dňová lehota\nna podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom posledný deň lehoty\npripadol na 12. mája 2015. Na to, aby odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa\nvyvolalo účinky riadne podaného odvolania bolo nutné, aby toto bolo správnemu orgánu doručené\nnajneskôr v tento deň, resp. aby bolo v tento deň odovzdané orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť.\nSúčasťou správneho spisu je elektronické podanie žalobcu podané e-mailom, ktoré bolo správnemu\norgánu prvého stupňa doručené (správa dorazila na server) 12. mája 2015 o 16:14 hod., a ktoré bolo\ndoplnené o originál podaním odovzdaným na poštovú prepravu (teda orgánu, ktorý má povinnosť toto\ndoručiť) nasledujúci deň, t. j. 13. mája 2015.\nTakto zistený skutkový stav nebol v priebehu súdneho konania sporný, predmetom súdneho konania\nbolo právne posúdenie uvedeného skutkového stavu.\nŽalovaný použitím gramatického výkladu ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku účinného ku dňu\nvydania preskúmavaného rozhodnutia (vo forme oznámenia) dospel k záveru, že elektronické podanie\n\nbez zaručeného elektronického podpisu nie je v tomto ustanovení upravené, a teda nie je možné, aby\nboli s takýmto podaním spojené účinky predpokladané zákonom.\nV § 19 Správneho poriadku účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia (vo forme\noznámenia) sa ustanovuje, akú formu má mať procesný úkon (podanie), ktorý podávajúca osoba\nuskutočňuje voči správnemu orgánu v správnom konaní, aby jej podanie málo sledované procesné\núčinky. Zákon rozoznáva písomnú formu (list), ústnu do zápisnice (§ 22) alebo elektronickým podaním\npodpísaným zaručene elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona. Tieto formy podania sú\nrovnocenné a je len na osobe uskutočňujúcej procesný úkon, ktorú formu si zvolí. Ak osoba uskutoční\npodanie telegraficky alebo telefaxom a súčasne ide o podanie obsahujúce návrh vo veci, musí byť takéto\npodanie doplnené písomne alebo ústne do zápisnice. Doplnenie je v tomto prípade len „potvrdením“\npodania v celom rozsahu a musí byť uskutočnené v lehote troch dní. Na doplnenie podania správny\norgán nevyzýva. Na podania, ktoré neboli doplnené v zákonnej lehote, sa neprihliada (akoby neboli\npodané).\nProblematikou prípustnosti neautorizovaného elektronického podania, s jeho následným doplnením v\nlistinnej forme v lehote 3 dní, sa opakovane zaoberal najvyšší súd (napr. rozsudok č. k. 7Sžo/106/2014\nz 31. marca 2016 alebo rozsudok č. k. 3Sži/3/2016 z 21. júna 2017), ktorý vychádzajúc z účelu zákona,\nhistorického vývoja súvisiacich noriem a teologickým výkladom s ohľadom na ústavné princípy (ktoré\npodrobne rozviedol aj krajský súd v napadnutom rozsudku) ustálil, že v prípade neautorizovaného\nelektronického podania doplneného v lehote 3 dní je zachovaná zákonná lehota písomnej formy\nprávneho úkonu.\nPodľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka <O.> je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon\nurobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie\nosoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený\nelektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou\nelektronickou pečaťou.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať\nv zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR)\na po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v\nsúlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Podľa názoru\nodvolacieho súdu podanie elektronickým prostriedkom - počítačom, ak je v ňom jednoznačne zachytený\nobsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, spĺňa náležitosti technického podania obdobne ako\npodanie uskutočnené telegraficky alebo telefaxom. Správny poriadok v § 19 ods. 1 v druhej vety\npodanie elektronickým prostriedkom (počítačom) neuvádza avšak formu právneho úkonu vykonaním\nelektronickým prostriedkom pripúšťa Občiansky zákonník v § 40 ods. 4. Odvolací súd pokladá za vecne\nsprávne stanovisko súdu prvého stupňa, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len\nz hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď text sa môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Vzhľadom k uvedenému právnu úpravu ustanovenú v\nprávnej norme § 19 Správneho poriadku nie je možné vykladať dogmaticky, ale v zmysle článku 152\nods. 4 Ústavy SR, keďže nie je možné jej formálnym výkladom zamedziť uplatnenie práv účastníkom\nv konaní pred orgánom verejnej správy.\n\nNavyše, reagujúc na požiadavku odbornej praxe, zákonodarca zákonom č. 238/2017 Z. z. v snahe\nzosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so\nzákonom o e-Governmente a v snahe vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ\nide o telefax či telegraf, upravil s účinnosťou od 1. novembra 2017 znenie § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého podanie možno urobiť písomne v\nlistinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v\nelektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa\nosobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny\norgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na\npodanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.\nNa základe uvedeného potom možno skonštatovať, že závery odbornej literatúry, na ktoré poukázal\nžalovaný (komentár k Správnemu poriadku z r. 2012 a z r. 2013) a závery prijaté Krajským súdom\nv Bratislave v rozsudku č. k. 4Sp/109/2012 zo 17. septembra 2014, sú jednak rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít a zároveň legislatívnym procesom prekonané, a preto pre prejednávanú vec\nirelevantné.\nJe potom evidentné, že žalobca v prejednávanej veci rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nč. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015 prostredníctvom právneho zástupcu prevzal 27. apríla 2015,\npätnásťdňová lehota pre podanie odvolania začala plynúť 28. apríla 2015 a skončila 12. mája 2015.\nŽalobca podal 12. mája 2015 elektronické podanie počítačom, e-mailom (bez použitia elektronického\npodpisu). Z obsahu tohto podania jednoznačne vyplýva prejav vôle odosielateľa - podanie odvolania proti\nrozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015, s tým, že súčasne\nprílohou tohto podania bol aj text odvolania. Táto písomnosť z 12. mája 2015 bola doplnená písomným\npodaním (rovnopisom podania) 13. mája 2015, teda v trojdňovej zákonnej lehote. Vychádzajúc z\nústavných princípov žalobca dodržal zákonnú lehotu písomnej formy právneho úkonu.\nV ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu na základe podania žalobcu z 11. mája 2015\nopätovne podrobiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 4020/600/2015/R z 23. apríla 2015\nodvolaciemu prieskumu s tým, že správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja\nods. 4 O.s.p.) čo do včasnosti jeho podania.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 151 ods. 1 a 8 O.s.p., tak že žalobcovi\npriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 181,89 €, ktoré tvorí\ntarifná odmena advokáta za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov; ďalej len „vyhláška“ (písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu\nžalovaného z 20. júla 2016) vo výške 143 € (§ 11 ods. 4 vyhlášky) s paušálnou náhradou (§ 16 ods.\n3 vyhlášky) 8,58 €. Nakoľko je advokát žalobcu platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho\nodmena a náhrada o daň z pridanej hodnoty 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu 30,31 €.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/201/2015", "guid": "1f0a390c-aff0-4a53-806b-7b455d05e130:12aa5004-ad16-4492-8164-30f6636d861f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}