{"guid": "5d9d8799-e953-4c0d-a3df-d8ddd9697496:8c0b15a2-7260-416d-a006-452964ec49f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1", "spisova_znacka": "1Asan/4/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/4/2016 z 30. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2018, sp. zn. 1Asan/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1", "identifikacne_cislo": "1015201480", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-85", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c0b15a2-7260-416d-a006-452964ec49f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/4/2016\n1015201480\n30. 01. 2018\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201480.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov (v konaní sťažovateľov): 1/ T.. U. R. a 2/ T.. I. R., obaja bytom U. D. Č.. XX, XXX XX R. U. W. proti\nžalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, so sídlom Lamačská cesta 8, 811\n04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. júla 2016 č. k. 1S 215/2015-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. júla 2016 č. k. 1S\n215/2015-46 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 5. augusta 2015 sp. zn. 01 015 15/42/2015SSI 61-EKO z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nI. Sťažovateľom nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 01 015 15/42/2015-SSI 61-EKO z 5. augusta 2015 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný ako orgán podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb.“) a ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1967 Zb.“) v spojení\ns ustanovením § 123a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 2\nzák. č. 71/1967 Zb. zmenil rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06\n023 14/141/2014-SSI 65-Lu z 10.11.2014 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“ resp.\n„prvostupňové rozhodnutie“) tak, že uznal žalobcu v 1. rade vinným zo spáchania priestupku podľa\nustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko užíval stavbu - dočasnú záhradnú\nchatu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. 77/18, v katastrálnom území D., G. L.Á. C., okres Košice okolie, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu, Okresného národného výboru Košice\n- vidiek, odboru územného plánovania a stavebného poriadku, č.: ÚPaSP 4016/90-Ri zo dňa 13.\n12. 1990 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“), a to tým, že ju v čase odo dňa 26.08.2010 do dňa\n11.08.2014 užíval po uplynutí času, na ktorý bola dočasne povolená (na 25 rokov, t. j. do 25.08.2010)\nstavebným povolením uvedeného stavebného úradu č.: ÚPaSP: 1444/87-Sp. zo dňa 12.05.1987 (ďalej\nlen „stavebné povolenie“), a teda ju užíval na iný účel ako bol určený v uvedenom kolaudačnom\nrozhodnutí, čím porušil ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb.\nŽalovaný za uvedený priestupok uložil žalobcovi v 1. rade podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 50/1976 Zb. v spojení a ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny\n\neuro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\npokutu vo výške 100 eur. Ďalej mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku\nvo výške 16 eur.\n2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uznal vinnou zo spáchania vyššie opísaného priestupku podľa\nustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. aj žalobkyňu v 2. rade. Za uvedený priestupok\nuložil žalobkyni v 2. rade podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v spojení a\nustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. pokutu vo výške 100 eur. Rovnako jej uložil povinnosť\nuhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur.\nPodľa § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. v znení relevantnom pre prejednávanú vec priestupku sa\ndopustí a pokutou do 25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím,\nprípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej\nosobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.\nPodľa § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v cit. znení stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom\nrozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene\nspôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení\nvýroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú\nrozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa\nvzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.\n3. Preskúmavané rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že v uskutočnenom priestupkovom konaní\nbolo jednoznačne preukázané, najmä záznamom Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho\nstavebného dohľadu č. j.: 141/2013-SSI 65/4 zo dňa 01.10.2014, vrátane jeho príloh, že každý z\núčastníkov konania ako stavebník a vlastník, resp. bezpodielový spoluvlastník predmetnej stavby dočasnej záhradnej chaty, nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. 77/18, v katastrálnom území D., G. L.\nC., okres Košice - okolie, ju v čase odo dňa 25.08.2010 do dňa 11.08.2014 užíval po uplynutí doby, na\nktorú bola dočasne povolená stavebným povolením (na 25 rokov, t. j. do 25. 08. 2010).\n4. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým orgánom ohľadne posúdenia času trvania predmetnej stavby,\ntak ako bol určený stavebným úradom v predmetnom stavebnom povolení, a má ho za určitý, jasný a\nzrozumiteľný. V predmetnom stavebnom povolení je určený čas trvania predmetnej stavby vyjadrený\nnasledovne, cituje sa: „Stavba sa povoľuje na 25 rokov, t. j. do 25.08.2010. Po uplynutí nájomnej dohody\nstavebník odstráni stavbu na vl. náklady.“ Z uvedeného je zrejmé, že explicitne určený deň 25.08.2010,\nje posledným dňom, dokedy bola predmetná dočasná stavba povolená, pričom tento deň je zároveň\nposledným dňom trvania časového úseku 25 rokov, na ktorý bola stavba povolená.\nZ obsahu predmetného stavebného povolenia podľa žalovaného vyplýva, že časový úsek 25 rokov\nzačína dňom, kedy sťažovatelia ako stavebníci, resp. žalobca v 1. rade, získali na základe nájomnej\ndohody, resp. zmluvy o odovzdaní pozemku (v tom čase parc.č. 153/2, t. č. parc.č. 77/18) na dočasné\nužívanie uzatvorenej so Slovenským ovocinárskym a záhradkárskym zväzom, iné právo v zmysle\nustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré ich oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú\ndočasnú stavbu, t. j. dňa 25.08.1985 a končí dňom 25.08.2010, t.j. dňom uplynutia času, na ktorý bola\nuvedená dohoda resp. zmluva uzatvorená.\nVzhľadom k zneniu ustanovení § 23 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva\npre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. v znení platnom a účinnom ku dňu 12.05.1987 je podľa\nžalovaného nepochybné, že každý zo sťažovateľov ako stavebník predmetnej dočasnej stavby musel\nbyť s presným časom jej trvania uzrozumený, nakoľko bol povinný v žiadosti o stavebné povolenie uviesť\nčas trvania predmetnej dočasnej stavby a k tejto žiadosti pripojiť doklad preukazujúci právo oprávňujúce\nho stavať na pozemku, na ktorom sa predmetná dočasná stavba mala uskutočňovať.\n5. Žalovaný sa nestotožnil s posúdením uvedeného konania v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý ho\nkvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Podľa právneho názoru\nžalovaného každý z účastníkov konania, tým že užíval predmetnú dočasnú stavbu po uplynutí času,\nna ktorý bola dočasne povolená predmetným stavebným povolením, porušil špecifickejšie ustanovenie\nzákona č. 50/1976 Zb., a to ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta.\n\n6. K námietke ohľadne chýbajúceho materiálneho základu pre uloženie pokuty, z dôvodu, že účastníci\nkonania odkúpili pozemky, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie D., G.\nL. C., okres Košice - okolie, a teda ich novým užívateľom ani vlastníkom sa nestala žiadna iná osoba,\nodlišná od vlastníkov stavby, t. j. od nich, a preto nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, ani záujmu\niných fyzických a právnických osôb, žalovaný uviedol, že v uskutočnenom priestupkovom konaní bolo\njednoznačne preukázané, že každý z účastníkov konania svojim protiprávnym konaním naplnil nielen\nvšetky formálne znaky priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ale aj\njeho materiálny znak, ktorý spočíva v tom, že svojim komisívnym protiprávnym konaním porušil verejný\nzáujem spočívajúci v riadnom a včasnom plnení zákonných povinností všetkými účastníkmi výstavby.\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vzhľadom k vyššie\nuvedenému považuje za určité, jasné a zrozumiteľné, pričom pre obe uvedené rozhodnutia ako\nprávoplatné individuálne správne akty platí prezumpcia ich správnosti, a to až do času, kedy nebudú\norgánom na to príslušným zrušené alebo zmenené.\nŽalovaný zdôraznil aj zásadu individuálnej subjektívnej priestupkovej zodpovednosti, keď každý z\núčastníkov konania zodpovedá za svoje protiprávne konanie, v tomto prípade kvalifikované ako\npriestupok podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého následkom je\nindividuálne uložená sankcia, v tomto prípade pokuta, pričom priestupkové právo nepozná kolektívnu\nzodpovednosť a ani kolektívnu sankciu.\nII.\nKonanie na krajskom súde\nA)\n8. Žalobou z 03.09.2015 podanou na Krajský súd v Bratislave sa žalobcovia domáhali zrušenia\npreskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nDôvodili tým, že žalovaný potvrdil (resp. zmenil len právne posúdenie) prvostupňové rozhodnutie,\nktorým boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku užívaním dočasnej stavby v rozpore s kolaudačným\nrozhodnutím a stavebným povolením, pričom pokuty boli žalobcom uložené na základe stavebného\npovolenia, ktoré je v časti vymedzenia trvania dočasnej stavby zmätočné, pričom zdôraznili zásadu\n„in dubio pro reo“ a že nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu. Napriek tomu, že dočasná stavba je v\nbezpodielovom spoluvlastníctve manželov, boli sankcionovaní pokutou vo výške 100,- eur každý z nich\njednotlivo. Priestupkové konanie týkajúce sa porušenia povinností vo vzťahu k dočasnej stavbe, ktorá\nje v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, majú uhradiť každý z nich jednotlivo po 16,- eur trovy\nkonania, spojené s prejednaním priestupku.\nB)\n9. Krajský súd v Bratislave ako správny súd preskúmal v zmysle ustanovenia § 10 zák. č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie v\nrámci žalobných dôvodov (§ 182 S.s.p.) a dospel k záveru, že tak preskúmavané, ako aj prvostupňové\nrozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 S.s.p.\nzamietol.\nPodľa ustanovenia § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v cit. znení, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje\nužívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.\nPodľa ustanovenia § 76 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v cit. znení dokončenú stavbu, prípadne jej časť\nspôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie\npráce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného\nrozhodnutia.\n10. Správny súd na základe obsahu administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie je vecne správne. Zo stavebného povolenia podľa jeho názoru jasne\nvyplynul presne určený čas trvania predmetnej stavby, a to po dobu 25 rokov. Dátumom 25.08.2010 bol\nexplicitne stanovený čas dočasného užívania stavby a bol to zároveň posledný deň trvania časového\núseku 25 rokov, na ktorý bola stavba povolená.\n\n11. Doba, kedy začal tento časový úsek plynúť, sa počítala odo dňa kedy účastníci konania ako\nstavebníci získali na základe nájomnej zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania parc.č.\n77/18, a ktoré ich oprávňovalo v zmysle § 58 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. na ňom zriadiť požadovanú\ndočasnú stavbu.\n12. Správny súd sa stotožnil aj so záverom preskúmavaného rozhodnutia, že protiprávne konanie\nkaždého z účastníkov konania spočívajúce v užívaní predmetnej dočasnej stavby bolo v rozpore s\npredmetným kolaudačným rozhodnutím a je potrebné ho subsumovať pod skutkovú podstatu priestupku\nuvedenú v § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.\n13. K námietke žalobcov, že dočasná stavba je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a napriek\ntejto skutočnosti, bol každý z nich sankcionovaný jednotlivo, správny súd uvádza, že v správnom konaní\nsa uplatňuje zásada individuálnej subjektívnej priestupkovej zodpovednosti, kedy každý z účastníkov\nkonania zodpovedá samostatne za svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na to, že priestupkové právo\nnepozná kolektívnu zodpovednosť, a žalobcovia boli uznaní za vinných zo spáchania priestupku v\nzmysle § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976, každý samostatne.\n14. Záver žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí je podľa názoru správneho súdu správny, keď\nkaždému zo žalobcov uložil sankciu pokuty vo výške 100,- eur a súčasne každému samostatne uložil\npovinnosť uhradiť trovy štátu spojené s prejednaním priestupku v priestupkovom konaní vo výške 16\neur, a to každému samostatne.\n15. S poukazom na vyššie uvedené, je právne irelevantné, že dočasná stavba spadá do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, keďže zo znenia § 79 ods. 1 veta prvá zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva, že\nsprávny orgán, ktorý rozhoduje o priestupku je povinný každému občanovi, ktorý bol uznaný vinným z\npriestupku, uložiť povinnosť uhradiť trovy štátu, ktoré vznikli v rámci priestupkového konania.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n16. Proti preskúmavanému rozsudku podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť zo dňa 30.08.2016 (č.l. 58) z\ndôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm.\ng) S.s.p.].\n17. Sťažovatelia v prvom rade namietali, že čas trvania dočasnej stavby v stavebnom povolení nebol\njasne a presne určený, čo vyplýva z formulácie „stavba sa povoľuje na 25 rokov, t.j. do 25.8.201“. Ak\nby sme akceptovali, že posledným dňom trvania dočasnej stavby, ako konštatuje vo svojom rozhodnutí\nsprávny súd, bol deň 25.08.2010, musela by stavba byť povolená vzhľadom k vydaniu stavebného\npovolenia dňa 12.05.1987, nie na 25 rokov, ako je uvedené v stavebnom povolení, ale iba na 23\nrokov. Z uvedeného je teda zrejmé, že určenie času trvania dočasnej stavby nebolo vyjadrené jasne a\nnespochybniteľne a tobôž nie explicitne. Explicitne by bola doba trvania dočasnej stavby v stavebnom\npovolení vymedzená vtedy, ak by ju bez ďalšieho určoval iba konkrétny dátum, čo nie je prípad\npredmetného stavebného povolenia.\n18. K tvrdeniu, že 25 ročná lehota dočasnosti stavby plynie odo dňa, kedy účastníci konania ako\nstavebníci získali na základe nájomnej zmluvy o odovzdaní pozemku do dočasného užívania na 25\nrokov par. č.77/18, sťažovatelia poukázali na to, že pozemok mnoho rokov pred uložením pokuty odkúpili\ndo svojho vlastníctva. Odkúpením pozemku do vlastníctva, viazanie dočasnosti stavby na dočasnosť\nužívania pozemku úplne stratilo význam, a preto plynutie lehoty dočasnosti stavby odo dňa uzavretia\nzmluvy pozemku o nájme pozemku na dočasné užívanie sa stalo v dôsledku uvedenej zásadnej zmeny\nprávneho stavu irelevantným.\n19. Účel dočasnosti stavby bol v prípade sťažovateľov vymedzený ešte „socialistickým právnym\nporiadkom\", ktorý pri práve vlastniť znevýhodňoval občana vo vzťahu ku štátu. Tento princíp sa osobitne\ndôrazne prejavoval pri práve vlastníctva k pozemku a práve z toho dôvodu im pozemok v rekreačnej\noblasti D., bol štátom v roku 1985 pridelený iba do dočasného užívania, s časovým obmedzením na 25\nrokov. Rovnaký princíp sa uplatňoval pri povoľovaní stavieb.\n\nPo zmene spoločenských pomerov došlo k výrazným zmenám aj v právnom poriadku, čo sa v súvislosti s\ndanou vecou prejavilo tak, že pozemok, na ktorom sa nachádza stavba bolo možné sťažovateľmi odkúpiť\ndo vlastníctva. Uvedená skutočnosť podľa sťažovateľov zásadným spôsobom zmenila pohľad na právne\nposúdenie predmetnej stavby. Poznamenali, že o odkúpení pozemku do vlastníctva sťažovateľov mali\nvedomosť prvostupňový orgán aj žalovaný.\n20. Podľa sťažovateľov je nesporné, že kolaudačné rozhodnutie povoľuje užívanie stavby dočasnej\nzáhradnej chaty bez konkretizácie časového vymedzenia, resp. obmedzenia dočasnej stavby a v\nsúvislosti so stavebným povolením iba konštatuje, že stavba vyhovuje podmienkam v ňom uvedeným.\nAk by aj bola dočasná stavba stavebným povolením zo dňa 12.5.1987 povolená na 25 rokov a\nkolaudačné rozhodnutie k nej, od kedy dočasná stavba právne existuje, bolo vydané dňa 13.12.1990,\ndomnievame sa, že je legitímne počítať plynutie lehoty dočasnej stavby odo dňa vydania kolaudačného\nrozhodnutia.\n21. Pokiaľ im prvostupňový orgán a žalovaný uložili v súlade s ust. § 105 ods.2 písm. b) zák. č. 50/1976\nZb. v priestupkovom konaní pokutu za konanie „...spočívajúce v užívaní predmetnej dočasnej stavby v\nrozpore s kolaudačným rozhodnutím tým, že ju užívali po uplynutí času, na ktorý bola dočasne povolená\nstavebným povolením...\", učinili tak v čase, keď podľa názoru sťažovateľov lehota dočasnej stavby ešte\nneuplynula, a preto je ich rozhodnutie nezákonné.\nKolaudačné rozhodnutie môže odkázať na podmienku, resp. lehotu určenú v stavebnom povolení, no\nplynutie takejto lehoty na ktorú odkazuje, musí začať odo dňa vydania kolaudačného rozhodnutia a nie\nstavebného povolenia. V prípade akejkoľvek inej úvahy o začatí plynutia lehoty dočasnosti stavby by\ndošlo k skráteniu užívania dokončenej dočasnej stavby a jednalo by sa o retroaktívne počítanie lehoty.\n22. Sťažovatelia poukázali na to, že predmetná stavba:\n- je užívaná na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného dňa 13.12.1990, ktoré konštatuje, že\nstavba je postavená podľa schváleného projektu a vyhovuje podmienkam uvedeným v stavebnom\npovolení,\n- je užívaná od samého počiatku až dosiaľ bez akejkoľvek stavebnej úpravy, stále rovnako a stále na\nrovnaký účel,\n- sa nachádza na pozemku sťažovateľov.\n23. Sťažovatelia poukázali tiež na to, že prvostupňový orgán ani žalovaný pri posudzovaní explicity\nurčenia dočasnosti stavby vôbec nezohľadnili skutočnosť, že na origináli stavebného povolenia je\nuvedený dátum 25.8.201, t.j. posledná číslovka označujúca rok, fyzicky úplne chýba (koniec riadku pozn.). Správny súd sa k uvedenému v rozsudku nevyjadril vôbec.\n24. Zdôraznili, že zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ust. § 73 ods.\n2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku, predovšetkým zakotvuje\nzásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená,\nže správny orgán je povinný dokázať vinu obvinenému z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí\nrozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo).\nSťažovatelia majú zato, že ich konanie by nemalo byť v okolnostiach danej veci kvalifikované ako\npriestupok, pretože úplne absentuje subjektívna stránka priestupku - zavinenie, ktorého sa nedopustili\nani vo forme culpa levis. V týchto súvislostiach považujú obvinenie z porušenia, alebo ohrozenia záujmov\nspoločnosti, ktoré vyžaduje definícia priestupku za nespravodlivé a úplne neadekvátne. Poznamenali, že\nza kvalitu, resp. formu a obsah stavebného a kolaudačného rozhodnutia, ktoré v dôsledku nedostatočnej\nzrozumiteľnosti, až zmätočnosti, umožňujú viaceré výklady pri ich aplikácií, by ako účastníci stavebného\nkonania nemali niesť žiadnu zodpovednosť, ani dôsledky.\n25. Na základe všetkých argumentov a skutočností, ktoré v kasačnej sťažnosti uviedli sa domnievajú,\nže subjekty rozhodujúce vo veci, uplatnili pri jej posudzovaní prílišný formalizmus a pri rozhodnutí\nnezohľadnili zásadu praesumptio boni viri a z nej vychádzajúcu zásadu in dubio pro reo, v dôsledku čoho\nbola vec nesprávne právne posúdená, pričom napadnutý rozsudok nie je ani dostatočne odôvodnený.\n26. Záverom navrhli, aby kasačný súd v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili\ntrovy konania.\n\nB)\n27. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 30.09.2016 (č.l. 83) žalovaný v prvom rade zdôraznil, že\nv stavebnom povolení je jednoznačne určený čas trvania predmetnej dočasnej stavby na 25 rokov.\nZ obsahu predmetného stavebného povolenia a samotného stavebného konania vyplýva, že časový\núsek 25 rokov začína dňom, kedy sťažovatelia ako stavebníci získali na základe nájomnej dohody,\nresp. zmluvy o odovzdaní pozemku (v tom čase parc.č. 153/2, t.č. parc.č. 77/18) na dočasné užívanie,\nuzatvorenej so Slovenským ovocinárskym a záhradkárskym zväzom, iné právo v zmysle ustanovenia §\n58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré ich oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú predmetnú dočasnú\nstavbu, t. j. dňa 25.08.1985 a končí dňom 25. 08. 2010, t. j. dňom uplynutia času, na ktorý bola uvedená\ndohoda resp. zmluva uzatvorená.\n28. Podľa právneho názoru žalovaného je z hľadiska kvalifikácie konania sťažovateľov irelevantné, či\nsa predmetná dočasná stavba v súčasnosti nachádza na pozemku v ich vlastníctve alebo na cudzom\npozemku. Nestotožňuje sa s tvrdením sťažovateľov, že odkúpením predmetného pozemku do ich\nvlastníctva mnoho rokov pred uložením pokuty, stratilo význam viazanie dočasnosti stavby na dočasnosť\nužívania pozemku.\n29. Protiprávnosť ich konania spočíva v tom, že porušili ustanovenie § 85 ods. 1 prvá veta zákona č.\n50/1976 Zb., nakoľko ju neužívali na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, t. j. ako dočasnú stavbu,\nale ako trvalú (užívanie dočasnej stavby každým zo sťažovateľov po tom, čo uplynul čas jej trvania\nurčený predmetným stavebným povolením je bezpochyby v rozpore s účelom určeným v kolaudačnom\nrozhodnutí, nakoľko tento je daný spôsobom užívania, ktorý determinuje jeho dočasnosť, tento právny\nnázor potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/65/2010 zo dňa 28.\n04. 2011, ako aj usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.\n2009-13455/31731-2:530/Ka zo dňa 24. 06. 2009, z ktorých vyplýva, že o prekvalifikovaní stavby z\ndočasnej na trvalú v prípade skolaudovanej stavby je možné rozhodnúť len v konaní o zmene v užívaní\nstavby), čím naplnili skutkovú podstatu priestupku uvedenú v ustanovení. § 105 ods. 2 písm. b) zákona č.\n50/1976 Zb. Materiálny znak priestupku, tak ako aj jeho formálne znaky, boli naplnené ich protiprávnym\nkonaním, pričom spoločenská nebezpečnosť ich konania nespočívala v tom, že predmetná dočasná\nstavba sa nachádza na cudzom pozemku, ale v reálnom porušení verejného záujmu spočívajúcom v\nriadnom a včasnom plnení zákonných povinností všetkými účastníkmi výstavby (v súvislosti s naplnením\nmateriálnej stránky priestupku si dovolil poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 10Sžd/15/2011 zo dňa 28. marca 2012).\n30. Taktiež považovala za potrebné poukázať na rozdiely v navrhovaní a následnej realizácii dočasných\na trvalých stavieb, a že je právne irelevantné pre posúdenie konania sťažovateľov ako konania v rozpore\ns právom, že stavba je na ich pozemku, avšak táto skutočnosť bola v ich prospech zohľadnená pri\nrozhodovaní o výške ukladanej sankcie pokuty.\n31. Čas trvania dočasnej stavby určil stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 zákona č.\n50/1976 Zb. v stavebnom povolení. Vzhľadom k tomu, že čas trvania dočasnej stavby sa určuje v\nstavebnom povolení a nie v kolaudačnom rozhodnutí, je nepochybné, že v čase určenia času jej trvania,\nt. j. dňa 12. 05.1987, kedy bolo stavebné povolenia vydané, ešte povoľovaná dočasná stavba nebola\nuskutočnená. Stavebným povolením stavebný úrad neukladá povinnosť uskutočniť stavbu, ale naopak\nstavebníkovi vzniká právo stavbu uskutočniť a je len na jeho vôli, či povolenú stavbu uskutoční alebo nie.\nSkutočnosť, že stavebný úrad v stavebnom povolení, pri určení času trvania dočasnej stavby, vychádzal\nz právnej skutočnosti (nadobudnutie účinnosti nájomnej dohody, resp. zmluvy o odovzdaní pozemku konštituovanie práva T.. U. R. k pozemku, na ktorom je dočasná stavba umiestnená, zriadiť na ňom\npožadovanú stavbu), ktorá sa udiala už v minulosti, nezakladá retroaktivitu predmetného stavebného\npovolenia, nakoľko jeho právne účinky smerovali do budúcnosti, ako aj samotné určenie času trvania\npovoľovanej stavby (na 25 rokov, t j. do 25. 08. 2010).\n32. K tvrdeniu sťažovateľov, že na origináli predmetného stavebného povolenia je uvedený dátum\n25.8.201, t. j. posledná číslovka označujúca rok fyzicky úplne chýba, žalovaný uviedol, že sťažovatelia\npočas celého priestupkového konania sami tento dátum vykladali ako 25.08.2010.\nPodľa žalovaného je nepochybné, že každý zo sťažovateľov ako stavebník predmetnej dočasnej stavby\nmusel byť s presným časom jej trvania uzrozumený, nakoľko bol povinný k žiadosti o stavebné povolenie\npripojiť doklad preukazujúci právo oprávňujúce ho stavať na pozemku, na ktorom sa predmetná dočasná\n\nstavba mala uskutočňovať, a preto podľa právneho názoru žalovaného neobstojí ani ich tvrdenie o\nabsencii subjektívnej stránky priestupku - zavinenia. Každý zo sťažovateľov ako stavebník predmetnej\ndočasnej stavby spáchal priestupok z nedbanlivosti, nakoľko každý z nich ako stavebník, ktorý žiadal\no stavebné povolenie na predmetnú dočasnú stavbu, a ktorému predmetné stavebné povolenie bolo\nvydané, musel vedieť, že táto je predmetným stavebným povolením povolená na 25 rokov, t. j. do dňa\n25.08.2010 a následne každý z nich ako jej vlastník, mal a mohol vedieť, že po uplynutí času trvania\ndočasnej stavby dňa 25.08.2010 je jej užívanie v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, napriek tomu sa\nspoliehal, že predmetnú dočasnú stavbu užíva v súlade s kolaudačným rozhodnutím.\n33. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že správny súd rozhodol na základe správneho\nprávneho posúdenia veci, a preto navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, nakoľko nie je\ndôvodná a náhradu trov kasačného konania sťažovateľom nepriznal.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd (§\n438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že\nkasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) bez povinného zastúpenia (§ 449\nods. 2 S.s.p.), neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) a s prihliadnutím na neformálnosť\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal preskúmavaný rozsudok spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) a\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší\npreskúmavané rozhodnutie a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie.\n35. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n36. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovatelia namietali nesprávne právne posúdenie\nveci správnym súdom. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená\nchybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také\npredpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym\nsúdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon\nprávnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento\nprávny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n37. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a preskúmavaného rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\n38. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis a\ndospel k záveru, že správny súd, ako aj žalovaný nesprávne vyhodnotili skutkové zistenia vyplývajúce z\nadministratívneho spisu majúce za následok ich nesprávne právne posúdenie a nesprávne rozhodnutie\nvo veci.\n39. Pri posudzovaní zodpovednosti za priestupok je potrebné si v prvom rade uvedomiť, že rozhodovanie\nsprávnych orgánov o priestupkoch je súčasťou správneho trestania, kde sa uplatňujú osobitné princípy\na zásady, pričom je nutné prihliadať aj na zásady trestného konania.\nSprávne trestanie všeobecne a jeho zásady nie sú na území Slovenskej republiky upravené\nsamostatným procesným predpisom. Administratívne trestanie má trestnoprávny charakter, a preto je\n\npri rozhodovaní vo veciach správneho trestania rozhodujúce dodržanie základných princípov a zásad\nsprávneho trestania orgánom verejnej správy i súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu tak, aby ním sama o sebe bola naplnená požiadavka čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je dôležitým interpretačným nástrojom\npre správne orgány judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Odporúčanie Výboru ministrov Rady\nEurópy č. (91)1 z 13.02.1991 o správnych sankciách, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych\nsankcií platia analogicky zásady ukladania trestných sankcií s tým, že správny postih protiprávneho\nkonania možno uplatniť len v primeranej lehote.\n40. Kasačný súd dodáva, že vo veciach správneho trestania má správny súd v konaní postupovať\npodľa osobitných ustanovení uvedených v Druhej hlave Tretej časti Správneho súdneho poriadku, ktorá\nupravuje správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Účelom osobitnej úpravy je zabezpečenie\núplnej jurisdikcie, teda správny súd musí mať právomoc konať a rozhodovať o zodpovednosti za\npriestupok alebo správny delikt tak, ako by konal a rozhodoval ako trestný súd, ak má preskúmavanie\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy naplniť ústavnú požiadavku súdnej ochrany podľa čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nNa rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, kde bolo analogické uplatňovanie trestného práva\nvyvinuté judikatúrou, nová právna úprava v ustanoveniach § 195 S.s.p. explicitne stanovuje požiadavku\nna použitie zásad trestného konania na správne trestanie. Správny súd na ne musí prihliadať, čo však\nv prejednávanom prípade neurobil.\nPodľa § 194 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\nPodľa § 195 S.s.p. písm. c) správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné\npoužiť na správne trestanie.\n41. Najvyšší súd v rozsudku z 8. novembra 2016 sp.zn. 4Sžo/231/2015 zdôraznil:\n„V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne\norgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom,\nktorý ustanovuje platný zákon. Správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale\nporušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale\npredpokladá objektívnu zodpovedať. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená\n(in malom parteus). Pokiaľ sa vyskytnú vo vykonávaní dôkazov pochybnosti, je nutné rozhodnúť v\nprospech fyzickej osoby alebo právnickej osoby (tzv. pravidlo „in dubio pro reo“).“\n42. Zo zásady prezumpcie neviny, rovnako ako v trestnom konaní, vyplýva pravidlo „in dubio pro reo“ (v\npochybnostiach v prospech obvineného), podľa ktorého je správny orgán povinný vyhodnotiť dôvodné\npochybnosti ohľadne skutkových otázok a viny obvineného z priestupku v jeho prospech. Nadväzuje na\nzásadu prezumpcie neviny. Vyjadruje, že pri priestupkovom konaní sa pochybnosti o spáchanom skutku\nvykladajú v prospech obvineného.\nSprávny orgán je povinný spáchanie skutku, o ktorom sa koná, obvinenému z priestupku preukázať.\nDôkazné bremeno teda spočíva na správnom orgáne a ak sa nepodarí spáchanie priestupku preukázať,\nje správny orgán povinný uplatniť zásadu „in dubio pro reo“.\nRealizácia zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní znamená, že správny orgán je povinný\ndokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech\nobvineného z priestupku (R 11/2014).\n43. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zmluvou o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie\nv záhradkárskej osade so Slovenským ovocinárskym a záhradkárskym zväzom z 24.08.1985 sa\nsťažovatelia stali užívateľmi pozemku. Stavebným povolením z 12.05.1987 bola pre stavebníkov, ktorými\nboli sťažovatelia povolená stavba dočasnej záhradnej chaty, za podmienky: „Stavba sa povoľuje na 25\nrokov, t.j. do 25.8.201. Po uplynutí nájomnej dohody stavebník odstráni stavbu na vlastné náklady“.\nKolaudačným rozhodnutím z 13.12.1990 bolo povolené užívanie stavby dočasnej záhradnej chatky pre\nsťažovateľa v 1. rade.\n\n44. Prvostupňový orgán na základe týchto skutočností skonštatoval, že sťažovatelia užívajú stavbu\ndočasnej záhradnej chaty v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením (stavba\npovolená na 25 rokov, t.j. do 25.8.2010), čo je porušením ustanovení § 76 zák. č. 50/1976 Zb., čo napĺňa\nskutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.\nŽalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zmenil právne posúdenie skutku tak, že sťažovatelia porušili\nustanovenie § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.\n45. Na prvom mieste musí kasačný súd konštatovať, že námietka sťažovateľov, že napadnutý rozsudok\nnie je dostatočne odôvodnený, je relevantná. Správny súd sa v rozsudku nevysporiadal so žalobnými\nbodmi a dôvodom, pre ktorý považuje lehotu za explicitne stanovenú a len konštatoval, že sa stotožňuje\nso žalovaným, čo je vadou napadnutého rozsudku, ktorá by sama o sebe mohla viesť k jeho zrušeniu.\n46. Sťažovatelia v prvom rade nepovažujú stanovenie lehoty dočasného užívania stavby 25 rokov, t.j.\ndo 25.08.201 za nespochybniteľnú, tobôž nie explicitne stanovenú, s čím sa kasačný súd stotožňuje.\nPo prvé musí kasačný súd spomenúť chýbajúcu číslovku na konci dátumu, do ktorého sa povoľuje\ndočasné užívanie stavby na stavebnom povolení, ktoré je obsahom administratívneho spisu chýba, resp.\n0 je neautorizovane dopísaná perom. Po druhé kasačný súd uvádza, že kolaudačné rozhodnutie, ktoré\npovoľuje užívanie stavby dočasnej záhradnej chaty bolo vydané 13.12.1990, pričom určenie doby, na\nktorú sa povoľuje stavba dočasnej záhradnej chaty je uvedené len v stavebnom povolení z 12.05.1987.\nTvrdenie žalovaného ako aj správneho súdu, že sa lehota 25 rokov počíta od prvého dňa po nadobudnutí\nplatnosti zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade, t.j. dátum, kedy\núčastníci konania získali právo dočasného užívania pozemku a stali sa užívateľmi pozemku neobstojí,\nnakoľko vtedy sa stali užívateľmi pozemku a nie stavby. Naozaj nemožno posúdiť lehotu ako stanovenú\ndostatočne zrozumiteľne, ak jej začiatok má byť viazaný na zmluvu o užívaní pozemku, ktorá nie je\nspomenutá ani v kolaudačnom rozhodnutí ani v stavebnom povolení a ak jej určenie je samo o sebe\nrozporné. Na základe takto určenej resp. jasne neurčiteľnej doby povolenia dočasného užívania stavby\nnemožno vyvodzovať zodpovednosť za priestupok.\n47. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľmi, že nedostatočná zrozumiteľnosť vymedzenia doby\ndočasného užívania (aj s ohľadom na chýbajúcu číslovku na konci) im nemôže byť na ujmu. Aj keď\nsťažovatelia výslovne nenamietali, že na konci nemá byť číslovka 0, celý čas v konaní namietajú práve\nneurčitosť a nejasnosť lehoty, a preto je s ohľadom na zásadu in dubio pro reo nutné dospieť k záveru\no nedostatočnom preukázaní zodpovednosti za priestupok.\n48. Kasačný súd má za to, že treba brať zreteľ aj na spoločenské pomery, za ktorých bola stavba daná\nsťažovateľom do dočasného užívania ako aj to, že sťažovatelia sú už vlastníkmi pozemkov, na ktorých\nje stavba postavená.\nDočasnosť stavby bola viazaná na dočasnosť užívania pozemku, ktorý nebol vo vlastníctve\nsťažovateľov, ale bol im len prenechaný do užívania, a to na obmedzenú dobu. V roku 1987 bolo\nnadobúdanie nehnuteľností do súkromného vlastníctva značne obmedzené, a tak boli stavby na\npozemkoch vo vlastníctve štátu povoľované na určitú dobu, čím mal byť zvýraznený ich dočasný\ncharakter. Zmenou spoločenských pomerov však táto dočasnosť povoľovania stavieb stratila vo väčšine\nprípadov svoje opodstatnenie, keď bolo možné nadobudnúť pozemok do súkromného vlastníctva.\n49. Podľa názoru kasačného súdu má preto nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku sťažovateľmi,\nna ktorom bola táto stavba dočasne povolená svoj význam, a to najmä s ohľadom na účel dočasnosti\npovoľovania stavby súvisiacej s predchádzajúcim právnym režimom.\n50. Pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a ukladaní sankcie je potrebné\nskúmať nielen zákonné znaky priestupku, ale je nutné sa zaoberať aj či došlo k ohrozeniu alebo\nporušeniu záujmu spoločnosti. V preskúmavanej veci, keď bola sťažovateľom uložená sankcia za\nporušenie podmienok dočasného užívania stavby, ktorá je na pozemku v ich vlastníctve v rozpore\ns kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením, ktoré boli vydané za iných právnych a\nspoločenských podmienok, nie je podľa kasačného súdu preukázaný rozpor s verejným záujmom.\nJe síce pravdou, že netreba opomínať záujem na riadnom a včasnom plnení zákonných povinností,\navšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmavanej veci, tento neprevažuje nad záujmom\nspravodlivého trestania so zreteľom na ochranu pred neadekvátnymi zásahmi orgánov verejnej moci.\n\nPreto má kasačný súd za to, že v prípade sťažovateľov nešlo o konanie, ktorým sa porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti.\n51. Čo je dôležité skúmať pri posudzovaní priestupkov, to vymedzil Najvyšší súd v rozhodnutí R 78/2014,\nz ktorého vyplýva:\n„Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v\nzákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku\ndopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem\nspoločnosti.“\n52. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukazuje na materiálny znak priestupku stanovený v\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2012 sp.zn. 10Sžd/15/2011, podľa\nktorého:\n„Priestupkom v tomto prípade je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje\nžiaden bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený či ohrozený iba\nv nepatrnej miere. Pokiaľ žalobca poukazuje na českú judikatúru (ktorá samozrejme nie je záväzná),\nmožno z nej o.i. vyvodiť, že vo všeobecnosti možno vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne\nznaky sú označené zákonom za priestupok, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch (medzi ktoré\nodvolací súd zaraďuje aj prejednávaný) aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý\nzáujem spoločnosti. Neplatí to iba v prípade, ak ďalšie významné skutočnosti vylučujú, aby takýmto\nkonaním bol porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti; tieto okolnosti však musia\nbyť posudzované v každom konkrétnom prípade a nemožno v tomto smere prijať nejaký paušálny záver.“\nKasačný súd sa s týmto rozhodnutím zhoduje v záveroch, že v bežne sa vyskytujúcich prípadoch sa\nnapĺňa aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý záujem spoločnosti, avšak má za\nto, že preskúmavaná vec medzi tieto bežne sa vyskytujúce prípady nespadá.\n53. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že je bez pochýb preukázané, že\nžalobcovia sú zodpovední zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb.,\nkeďže prijatie právneho záveru o spáchaní priestupku musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré\nspôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukazujú, že žalobcovia užívali stavbu v rozpore s\nkolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením. Kasačný súd je názoru, že v predmetnej veci\nužívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením nebolo dostatočne\npreukázané, keď nebola dostatočne určito stanovená lehota na dočasné užívanie stavby a zároveň\nnebolo preukázané splnenie materiálneho znaku priestupku.\n54. V tejto súvislosti si dovoľuje kasačný súd odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 50/2011, v\nzmysle ktorého:\n„Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené zistené všetky štyri znaky\nskutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne).\nV prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť\no priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola\npreukázaná nadovšetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech\nobvineného).“\n55. Vo svetle uvedeného musí kasačný súd konštatovať, že žalovaný uplatnil pri posudzovaní\nzodpovednosti za priestupok prílišný formalizmus a nebola zohľadnená významná zásada správneho\ntrestania, a to zásada in dubio pro reo.\nV.\n56. Kasačný súd po preskúmaní dôvodov podanej kasačnej sťažnosti a na základe vyššie uvedených\núvah konštatuje, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď správnu žalobu zamietol.\nPreskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým uznal sťažovateľov vinných z priestupku nemožno\npovažovať za zákonné.\n57. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným a správny súd\nsi tieto vady preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevšimol, považoval kasačný súd za potrebné\n\nrozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. a tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\n58. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s\nustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, že sťažovateľom nárok na náhradu trov konania priznal.\n59. Kasačný súd prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}