{"guid": "b0da2f96-2ae9-4353-bad7-191b133e7fbe:5ff11082-85a1-4ebd-a015-8a7b5278b63c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1", "spisova_znacka": "1Sža/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/18/2016 z 22. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. 1Sža/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1", "identifikacne_cislo": "1015201302", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ff11082-85a1-4ebd-a015-8a7b5278b63c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/18/2016\n1015201302\n22. 05. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201302.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:\nT. U. H., trvalý pobyt Vietnamská socialistická republika, M. L., M. Q., M. F., právne zastúpený:\nReken&Partners Law Firm s.r.o., AK JUDr. Boris Reken, advokát, so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava,\nproti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, Hrobákova 44, 852 42\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/192/2015-30 zo dňa 24. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/192/2015-30 zo dňa\n24. mája 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2015/005961-004 zo dňa 09.05.2015 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo\ndňa 31.03.2015 č. PPZ-HCP-BA6-1234-68/2018-PPC (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým\ntento v zmysle ust. § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na ust. § 33 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011\nZ.z. o pobyte cudzincov v znení relevantnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 404/2011\nZ.z.\") zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel\npodnikania, nakoľko udelenie prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že žalobca požiadal o udelenie prechodného\npobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania na Veľvyslanectve Slovenskej republiky\nv Hanoji dňa 20.08.2014, pričom prvostupňovému správnemu orgánu bola žiadosť doručená dňa\n06.11.2014. Nakoľko k žiadosti nebol priložený doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť\nžalobcu podľa § 32 ods. 2 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. prvostupňový správny orgán rozhodnutím Č.\np.: PPZ-HCP-BA6-4683-17/2014/PPC zo dňa 10.11.2014 podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") prerušil konanie a vyzval\nžalobcu na predloženie chýbajúceho dokladu.\nAko doklad preukazujúci účel pobytu žalobca doložil rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti s\nručením obmedzeným v pôsobnosti valného zhromaždenia VINA EUROPA, s.r.o. a výpis z obchodného\n\nregistra spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. Uvedená spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra\nOkresného súdu Bratislava I dňa 25.10.2013 so sídlom na adrese Na pántoch 8, 831 06 Bratislava.\nVeľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji vykonalo so žalobcom pohovor v deň podania žiadosti o\nudelenie prechodného pobytu, kde žalobca uviedol, že s podnikaním má 5-ročné skúsenosti a podnikať\nbude s pánom E. H. Q. a s pánom T. a s pánom B.. O možnosti podnikať na Slovensku sa dozvedel\npriamo od pána E. H. Q.. K finančným prostriedkom uviedol, že vo Vietname má na účte v banke Exim\nBank 4.330 eur, sú to jeho peniaze a na Slovensku má založený účet spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. v\nTatra Banke, na ktorom je uložených 26.205 eur a žalobca bude môcť s týmito prostriedkami disponovať.\nZ cudzích jazykov ovláda trochu anglický jazyk, čo však pri pohovore nepotvrdil. Na otázku, či sa má kam\nvrátiť, keď sa mu ukončí pobyt na území Slovenskej republiky odpovedal, že áno. K vzdelaniu uviedol,\nže je absolventom Univerzity a je stavebným inžinierom. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Thang Long\nCement Co, kde je manažérom zodpovedným za dopravu a skladovanie tovaru.\nVzhľadom na to, že spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. bola založená koncom októbra 2013 a súčasný\nmajiteľ spoločnosť získal len v máji 2014 a dňa 18.07.2014 boli vymenovaní za konateľov traja občania\nVietnamskej socialistickej republiky, ktorí na území Slovenskej republiky nikdy neboli, podmienky\npodnikania na tomto území nepoznajú, nevedia, akým spôsobom budú svoju funkciu vykonávať a\nnepoznajú slovenský trh, nepoznajú ani slovenský ani anglický jazyk ako aj na základe ostatných\ninformácií získaných z pohovoru vydal Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Hanoji neodporúčajúce\nstanovisko k predmetnej žiadosti žalobcu.\nDňa 21.01.2015 vykonaním kontroly v mieste sídla spoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. bolo zistené, že\nide o rozsiahle predajne a skladové priestory pod názvom Asia Center. Pán E. H. Q. konateľ spoločnosti\nVINA EUROPA, s.r.o. ukázal dve predajne, ktoré označil ako predajne a skladové priestory spoločnosti,\npričom tieto nemali žiadne označenie firmy ani číselné označenie priestoru. Ďalej predložil pohyby účtov\nspoločnosti vytlačené z internetbankingu.\nDňa 22.01.2015 bola vykonaná opätovná kontrola v priestoroch Asia Center na adrese Na pántoch 8,\nBratislava, pri ktorej bolo zistené, že skladové a predajné priestory, ktoré ukázal konateľ spoločnosti\nVINA EUROPA, s.r.o. boli v čase kontroly zavreté a zamknuté. Správca Asia Center, ktorý bol\nkontaktovaný a mal k dispozícii všetky nájomné zmluvy nájomcov priestorov v Asia Center nevedel\npredložiť nájomnú zmluvu so spoločnosťou Vina Europa, s.r.o. Správca potvrdil, že spoločnosť VINA\nEUROPA, s.r.o. nemala v celom objekte prenajaté žiadne priestory. Spoločnosť má na uvedenej adrese\niba sídlo spoločnosti a schránku.\nVykonaním kontroly v priestoroch Asia Center na adrese Na pántoch 8, Bratislava dňa 26.01.2015 bolo\nzistené, že skladové priestory uvedené pod č. 1 - 08 a 1 - 09, ktoré pán Q. E. H. ukázal ako priestory\nspoločnosti VINA EUROPA, s.r.o. boli v čase kontroly zavreté a zamknuté. Správca Asia Center uviedol,\nže pri predchádzajúcej kontrole nevedel, že spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. je premenovaná z firmy\nGeo Vyt, s.r.o., pretože s ňou má uzavretú nájomnú zmluvu na priestor s označením 1 - 09. O tom,\nže spoločnosť zmenila dňa 08.07.2014 názov sa dozvedel až po odchode polície dňa 22.01.2015 od\nkonateľov uvedenej spoločnosti.\nDňa 26.01.2015 bola na správny orgán doložená fotokópia nájomnej zmluvy o prenájme nebytových\npriestorov č. 1 - 09 zo dňa 25.06.2014.\nPrvostupňový správny orgán vychádzal z listinného podkladu zabezpečeného v rámci vzájomnej\nspolupráce s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplynulo, že podnikateľská\nčinnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom horeuvedený\norgán prihliadol na neodporúčajúce stanovisko veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, na ktoré\nnapokon v zmysle § 33 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. prihliadal aj prvostupňový správny orgán.\nNa odvolanie žalobcu, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí najmä uviedol, že\n- odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre\njeho vydanie, úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania;\n\n- z predložených nájomných zmlúv nie je zrejmé, či má spoločnosť VINA EUROPA, s.r.o. prenajaté\npriestory v priestoroch Asia center, alebo sa jedná len o vytvorenie formálnych zmlúv, pre kontrolu\nsprávnym orgánom;\n- vzhľadom na neodporúčacie stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky uviedlo, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre\nhospodárske záujmy Slovenskej republiky;\n- vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je dostatočným podkladom pre správnu\núvahu prvostupňového správneho orgánu;\n- prihliadal aj na neodporúčacie stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, ktoré je\ndôležitým faktorom pre samotné rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu, nakoľko\nveľvyslanectvo bolo v priamom kontakte so žalobcom;\n- prvostupňový správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si\ndostatočné podklady pre rozhodnutie;\n- podľa § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán povinný prihliadať na verejný záujem\nbez ohľadu na to, či žalobca splnil iné formálne náležitosti podania.\nVčas podanou žalobou podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.\") sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu\ndomáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Najmä\nnamietal, že:\n- žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán účelovo vykonali v konaní také dôkazy, na ktoré nemajú\nzákonné oprávnenia a súčasne opomenuli dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu;\n- v konaní bola nezákonne predĺžená lehota na rozhodnutie o žiadosti, čo malo za následok ukrátenie\npráv žalobcu, nakoľko v opačnom prípade by prvostupňový správny orgán nevedel vydať a žalovaný\npotvrdiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti;\n- žalobca v konaní nepredkladal podnikateľský zámer podľa § 30 ods. 5 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z.,\nnakoľko predkladal doklad potvrdzujúci oprávnenie na podnikanie podľa identického predpisu t.j. v jeho\nprípade sa táto povinnosť na žalovaného nevzťahovala;\n- podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť hypotéza Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky, ktorá správnym orgánom nie je ani bližšie žiadnym spôsobom vysvetlená;\n- žalovaný prihliadol v rozhodnutí výlučne na verejný záujem, pričom nie je zrejmé, ako sa vysporiadal\nso žiadosťou žalobcu z pohľadu tvrdenia a samotného účelu jeho žiadosti, ktorým bolo bez pochybností\nriadne vykonávanie činnosti konateľa spoločnosti;\n- správne orgány sa nevysporiadali s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní,\nneuviedli, ktorými písomnými materiálmi sa v hodnotení zaoberali, nedali možnosť žalobcovi sa k nim\nriadne vyjadriť a žalovaný nevysvetlil, ktoré konkrétne zákonom stanovené podmienky na udelenie\nprechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky považoval zo strany žalobcu\nza nesplnené a prečo;\nKrajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,\nže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\npričom sa stotožnil so závermi žalovaného o tom, že žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko\nnespĺňal podmienky o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania\nuvedenú v ustanoveniach zák. č. 404/2011 Z.z.\nŽalovaný správne posúdil žiadosť žalobcu, vykonal rozsiahle šetrenia výsluchom svedkov, výsluchom\nžalobcu na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Hanoji ako aj miestnym zisťovaním podmienok\npodnikania spoločnosti VINA EUROPA a správne aplikoval ustanovenie zák. č. 404/2011 Z.z.\nŽalovaný správne vyhodnotil aj stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa\n13.02.2015, ktoré neodporučilo vyhovieť žiadosti žalobcu a skonštatovalo, že podnikateľská činnosť\nžalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Taktiež „správny orgán\"\nprihliadol na stanovisko Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Hanoji, ktoré neodporučilo\nudelenie prechodného pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky na účel podnikania.\nĎalej krajský súd konštatoval, že správne orgány podrobne zistili skutkový stav veci, o čom svedčia\nlistinné dôkazy založené v administratívnych spisoch. Tieto zistenia správne orgány riadne vyhodnotili\n\na svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili, čím bola vyvrátená námietka žalobcu, že správne orgány\nsvoje rozhodnutia riadne nezdôvodnili. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach riadne vysporiadali\ns námietkami a tvrdeniami žalobcu, uviedli úvahy prečo rozhodli negatívne.\nK námietke o tom, že správne orgány sa nezaoberali existenciou dôkazov svedčiacich v prospech\nžalobcu krajský súd nezistil z administratívneho spisu žiadne dôkazy svedčiace v prospech žalobcu,\nktoré napokon ani žalobca v žalobe a odvolaní nekonkretizoval.\nProti predmetnému rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom zvoleného právneho\nzástupcu odvolanie, v ktorom namietal, že\n- správne orgány porušili základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 1 a 4 správneho\nporiadku tým, že bezdôvodne porušili zákonnú lehotu na rozhodnutie, s čím sa krajský súd nevysporiadal\na tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom;\n- krajský súd nebral do úvahy skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo\nveci žiadosti žalobcu nemohlo podať kvalifikovaný názor, keďže nemalo žiadne podklady pre svoje\nstanovisko, čím ide len o hypotézu, ktorá nebola v konaní dostatočne preskúmaná, keďže priamo z\nvyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 24.04.2015 vyplýva, že vychádza pri posudzovaní\ndopadu, resp. hospodárskeho významu podnikateľskej činnosti cudzinca predovšetkým z finančnej\nprognózy a posudzuje reálnosť realizácie podnikateľského zámeru ako celku;\n- stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa opiera o neodporúčacie stanovisko\nVeľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, ktoré žalobca považuje za nekvalifikované a za takú vadu\nkonania, ktoré ho robí samo o sebe nezákonným;\n- podľa aktuálneho znenia zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán povinný udeliť cudzincovi pobyt v\nprípade, ak spĺňa podmienky dané zákonom, t.j, správny orgán nemá možnosť inej správnej úvahy v\nkonaní, s touto námietkou sa krajský súd nevysporiadal;\n- žalovaný prihliadal v preskúmavanom rozhodnutí výlučne na verejný záujem, avšak nie je zrejmé\nako sa vysporiadal so žiadosťou žalobcu z pohľadu tvrdenia a samotného účelu jeho žiadosti\n(uvádza, že to nepovažuje za relevantné), ktorým bolo bez pochybností riadne vykonávanie činnosti\nkonateľa spoločnosti, prvostupňový správny orgán vychádzal len z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky, pričom v rozhodnutí chýba jeho správna úvaha k aplikačnej prednosti verejného\nzáujmu- krajský súd sa touto skutočnosťou nevysporiadal;\n- žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní,\nrozhodnutie ako také nie je jasné, zrozumiteľné a je nepreskúmatel'né\nVzhľadom na tieto námietky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže preskúmavané rozhodnutie zruší, a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby\nmu odvolací súd priznal náhradu trov konania v zmysle predloženého vyčíslenia.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 02.08.2016 stručne popísal priebeh a výsledky\nadministratívneho konania a uviedol, že dôvody odvolania žalobcu nepovažuje za dôvodné. Je\nštandardným postupom osloviť Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby posúdilo prínos\npodnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, pričom nie je v moci žalobcu ani\nsprávnych orgánov, aby závery takéhoto posúdenia, resp. závery zastupiteľského úradu spochybňovali.\nĎalej poukázal na existenciu viacerých nezrovnalostí v konaní, ktoré boli zistené kontrolami v mieste\npodnikania žalobcu ako aj vo výpovediach žalobcu. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.\") a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení,\nže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja O.s.p. odvolanie prípustné,\nbez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto postupom podľa § 219 ods. 1\nv spoj. s § 250ja ods. 3 veta druhá a § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 22. mája 2018 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\nnajmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 22 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z., Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak\nnie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\nPodľa § 31 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník\ntretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal\ncestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento\nzákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného\nzreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na\nktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,\nktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.\nPodľa § 31 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom\no udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor\nsa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví\nzastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam\nsa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol\nvykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho\nosvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné\nnáklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému\nútvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v\nktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych\ndôvodov.\nPodľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného\npobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\nPodľa § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru,\nktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\nPodľa § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného\npobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\nOdvolací súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval krajský súd v\nnapadnutom rozsudku, preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu,\nktorý dôvodne dospel k tomu, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej\nstránke správne posúdili.\nSprávne orgány mali dostatok informácii na posúdenie žiadosti žalobcu a na ich podklade na zistenie\nskutkového stavu v miere dostatočnej na rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd súhlasil s právnymi\nzávermi krajského súdu, ktorý po preskúmaní veci zamietol žalobu žalobcu.\nOdvolací súd z administratívneho spisu zistil, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji vydalo\ndňa 04.09.2014 pod č. 5743/2014-VNVV/KO stanovisko, v ktorom uviedlo, že „sa javí, že ustanovenie za\nkonateľa slovenskej spoločnosti je jednoduchý spôsob ako získať povolenie k pobytu v schengenskom\n\npriestore. Z uvedených dôvodov veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji udelenie povolenia\nna prechodný pobyt pre T. U. H. neodporúča\". Z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky č. 12970/2015-3040-08535 zo dňa 13.02.2015 vyplynulo, že vzhľadom na neodporúčacie\nstanovisko veľvyslanectva podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy\nSlovenskej republiky. Z dožiadania prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-4683-31/2014/\nppc zo dňa 09.01.2015 vyplynulo, že Ministerstvo hospodárstva bolo požiadané o vydanie stanoviska k\npodnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z.\nVzhľadom na vyššie uvedené, argumentáciu žalobcu, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky za účelom podnikania považoval odvolací súd za dôležité uviesť, že podľa\nustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. je správny orgán pri\nrozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem,\nktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka\ntretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný\nvyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,\nnakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom,\nže správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci\npobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca,\nktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\nOdvolací súd pritom nepovažoval za dôvodnú námietku, v ktorej žalobca poukazoval na to, že k žiadosti\no udelenie prechodného pobytu, na preukázanie účelu pobytu podľa odseku 2 písm. a) zák. č. 44/2011\nZ.z. (z dôvodu možnosti výberu z viacerých alternatív) nepredkladal podnikateľský zámer vo forme\npodľa § 49 ods. 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. So situáciou, t.j. ak žiadateľ o udelenie prechodného pobytu\nna účel podnikania predloží k žiadosti vyššie uvedený podnikateľský zámer zákonodarca nepochybne\nspája povinnosť správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. vyžiadať stanovisko\nod Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Avšak aj v prípade absencie vyššie\nuvedeného zámeru (ktorú vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej právnej veci a platnú právnu\núpravu nie je možné žalobcovi vytknúť), je v každom prípade povinnosťou správnych orgánov podľa\n§ 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. prihliadať na „ a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné\nhľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho\npríslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b)\nzáujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\" Preto pokiaľ si správne orgány\nplnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť, a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takému\npostupu čo vytýkať.\nV súvislosti s prejednávanou právnou vecou poukazuje odvolací súd na predchádzajúcu rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa rozoberá problematika udeľovania\nprechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na účel\npodnikania s poukazom na verejný záujem, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012:\n„I. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona\naj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre\nSlovenskú republiku, ale aj napriek tomu je jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené\nregulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej\nsamosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým\nobčanom alebo mnohým občanom.\nII. Záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec\nako účastník správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania\nzakladá na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemá záujem miestny úrad a prínos podnikania cudzinca\n\nmožno hodnotiť negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej\nrepubliky.\"\nOdvolací súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého bolo potrebné pri súdnom\nprieskume rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový\nsprávny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali,\nnemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia\ndôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že\nudelenie povolenia na prechodný pobyt žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Odvolací súd preto\nnemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zamietnutie žiadosti\nsťažovateľa o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.\nV zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. správny orgán pri rozhodovaní o\nžiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadal aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu\nprechodného pobytu, ktoré v predmetnej veci malo neodporúčací charakter. Je nutné zdôrazniť, že\nzastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má pri samotnom rozhodovaní nezastupiteľné miesto,\nnakoľko Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji malo priamy osobný kontakt so žiadateľom (či pri\npodaní žiadosti alebo počas osobného pohovoru) a tak mali pracovníci veľvyslanectva možnosť vytvoriť\nsi predstavu nielen o osobe žalobcu, ale aj o celkovom zámere žiadosti o prechodný pobyt.\nŽalobca v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom,\nčím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu pobyt na území Slovenskej republiky\nneudelil. K tomu odvolací súd poznamenáva, že zák. č. 404/2011 Z.z. v ustanovení § 22 presne\nšpecifikuje podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území\nSlovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že až po ich splnení je správny orgán oprávnený\nprechodný pobyt udeliť. Nakoľko v prejednávanom prípade na základe uvedeného boli dané dôvody\nna zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 zákona, odvolací súd nemohol konštatovať, že žalovaný sa\ndopustil namietaného porušenia zákona.\nV súvislosti s námietkou žalobcu o porušení zákonnej lehoty na rozhodnutie, čím vec nebola\nvybavená včas a bez zbytočných prieťahov, odvolací súd uvádza, že z administratívneho spisu\nvyplynulo, že žiadosť o udelenie prechodného pobytu bola prvostupňovému správnemu orgánu\ndoručená dňa 06.11.2014, pričom dňa 10.11.2014 bolo konanie prerušené rozhodnutím Č. p.: PPZHCP-BA6-4683-17/2014/PPC z dôvodu absencie dokladu nie staršieho ako 90 dní potvrdzujúceho\nbezúhonnosť žalobcu. Vyššie uvedený doklad bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa\n10.12.2014. Dňa 27.02.2015 požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty nadriadený\norgán, ktorý lehotu predĺžil do 05.04.2015. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 31.03.2015, t.j. pred\nuplynutím lehoty na rozhodnutie. Vyššie uvedenou námietkou sa krajský súd v napadnutom rozsudku\nnevysporiadal, avšak vzhľadom na to, že sa jednalo o neopodstatnenú námietku, odvolací súd túto\nskutočnosť nepovažoval za vadu, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.\nV súvislosti s námietkami žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že\nani túto nepovažoval za dôvodnú. Krajský súd napadnutý rozsudok skutočne odôvodnil stručne, avšak z\njeho obsahu bolo aj napriek tomu zjavné z akých dôvodov považoval rozhodnutia správnych orgánov za\nzákonné. Ďalej považoval odvolací súd za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. IV. ÚS 115/03, z 3. júla 2003 v zmysle ktorého: \"Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces.\"\nPokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu proti preskúmavanému rozhodnutiu za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol, odvolací súd rozsudok krajského súdu považoval v jeho výroku za vecne správny, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní\nneúspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}