{"guid": "36fe0a2f-ee84-4fa3-a440-d8129ef364d0:3c62125c-7a8a-4047-9d31-31468e3ecb65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1", "spisova_znacka": "3Sžk/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2016 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 3Sžk/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1", "identifikacne_cislo": "1015201283", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-113.odsek-1", "nazov": "§ 113 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-113.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-113.odsek-2", "nazov": "§ 113 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-113.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-1", "nazov": "§ 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-3", "nazov": "§ 108 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-113"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c62125c-7a8a-4047-9d31-31468e3ecb65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/9/2016\n1015201283\n21. 02. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201283.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. F.,\nG., zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15859/2015/B625-SV/39261/Pek zo dňa\n2. júla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/188/2015-28 zo dňa 14. júla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/188/2015-28 zo dňa 14. júla 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 167 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n15859/2015/B625-SV/39261/Pek zo dňa 02.07.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nOkresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2-2015/10023/41171/ŠSSTL zo dňa 13.04.2015. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bolo zriadené právo vecného bremena\nv prospech Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vyvlastnením podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku\ndňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“). Náhrada za\nvyvlastnenie predstavovala sumu 5,58 €.\n2. Vecné bremeno spočíva v povinnosti povinného (žalobcu, sťažovateľa) strpieť na predmetných\nnehnuteľnostiach:\n- existenciu inžinierskych sietí oprávneného z vecného bremena - „SO 522-00 Vodovodná prípojka pre\npravostranné odpočívadlo Batizovce“ v rozsahu vymedzenom geometrickými plánmi č. 118/2011 na\npriznanie práva uloženia inžinierskych sietí zo dňa 12.04.2012, vyhotoveného firmou GEODETICCA,\núradne overeného Správou katastra Poprad pod č. G1-318/12 dňa 24.04.2012 a v jeho zrovnávacom\nzostavení vyhotovenom firmou Geodetika zo dňa 30.11.2013 a č. 119/2011 na zameranie skutočného\nstavu šachty, obj. 522-00, na oddelenie pozemku p.č. 796/2 úradne overeného Správou katastra v\nPoprade dňa 23.04.2012 pod č. G1-299/12.\n\n- prechod a prejazd zamestnancov a vozidiel oprávneného z vecného bremena za účelom údržby a\nopravy vodovodnej prípojky, pričom toto oprávnenie sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje na dotknuté\nnehnuteľnosti.\nPovinný z vecného bremena má povinnosť zdržať sa v rozsahu záberu vecného bremena každej\nčinnosti, ktorá by mohla poškodiť uloženú inžiniersku sieť: a) vykonávať zemné práce, umiestňovať\nstavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup\nk predmetným objektom alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav, b) umiestňovať skládky, c)\nvykonávať terénne úpravy.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol že, rozsah vyvlastnenia bol zistený\ndostatočne na to, aby si správny orgán mohol urobiť záver o nevyhnutom rozsahu umiestnenia\npredmetnej stavby pri dodržaní technických a normatívnych ukazovateľov na danom území. Taktiež\nz rozhodnutí správnych orgánov dostatočne jasne vyplýva, ktorých dielov pozemkov sa vyvlastnenie\ntýka. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach vyplýva z predloženého listu\nvlastníctva č. XXXX. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že návrh na vyvlastnenie bol podaný\npre každého spoluvlastníka osobitne, preto ostatní spoluvlastníci neboli účastníkmi vyvlastňovacieho\nkonania v preskúmavanej veci. Vzhľadom na to, že vyvlastňovacie konanie je ovládané zásadou\nkoncentrácie a žalobca si neuplatnil žiadne námietky smerujúce voči vyvlastňovaciemu konaniu,\nnemohol krajský súd na uvedené námietky prihliadať. Napriek tomu však má za to, že správne orgány\nv konaní o vyvlastnenie postupovali v súlade so zákonom a dostatočne zistili, či sú splnené podmienky\npre vyvlastnenie a svoje rozhodnutia aj v tomto smere náležite odôvodnili. Krajský súd po preskúmaní\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že správny orgán preukázateľne žalobcu poučil o jeho právach.\nZásada aktívnej súčinnosti predpokladá aj aktivitu zo strany účastníka správneho konania, ktorý môže\nsvoje procesné práva aj náležite realizovať a svoje záujmy obhajovať. Pokiaľ však účastník konania\nzostáva nečinný, nemožno vyčítať správnemu orgánu, že nepostupoval v súlade so zmienenou zásadou.\nII.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že\nzotrváva na dôvodnosti podanej žaloby, keďže má za to, že napadnuté administratívne rozhodnutia\nsú nezákonné a napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré sú napadnuté administratívne rozhodnutia nezákonné, žalobca\nzotrval na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu okresného úradu č. OUPO-OVBP2-2015/10023/41171/ŠSS-TL zo dňa 13.04.2015, ako aj v samotnej žalobe a príslušných\npísomných podaniach.\n5. Tvrdenia žalovaného, ako aj ním predložené dôkazy považuje žalobca za účelové a právne\nirelevantné, keďže opomínajú tú skutočnosť, že k vyvlastneniu došlo v rozpore so zákonom, žalobcovi\nnebola poskytnutá náhrada v súlade so zákonom a predmetná stavba, ktorá stojí na vyvlastnenej\nnehnuteľnosti je skolaudovaná aj napriek tomu, že samotné vyvlastnenie nehnuteľnosti žalobca napadol\nna príslušnom štátnom orgáne pre jeho nezákonnosť, pričom túto skutočnosť žalovaný nerozporoval.\n6. Žalobca má za to, že vydaný rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu\nmateriálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého\nprocesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže\nvzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.\nIII.\n7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne iné\nskutočnosti než tie, ktoré už uviedol v žalobe a v odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-POOVBP2-2015/10023/41171/ŠSS-TL zo dňa 13.04.2015. K týmto skutočnostiam sa už žalovaný vyjadril.\nNavrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť zamietol.\n\nIV.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n10. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. podala dňa 14.01.2015 na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie,\nv ktorom navrhla zriadenie práva vecného bremena k pozemkom v k.ú. S., ktoré sú v podielovom\nspoluvlastníctve žalobcu (diely č. 9-1, č. 10, č. 11 KN-„C“ parc. č. 796/1 a parc. č. 796/2) vyvlastnením,\nv rozsahu uvedenom v napadnutom administratívnom rozhodnutí, pre účel výstavby líniovej stavby\ndiaľnica D1 Mengusovce-Jánovce. Stavebný úrad v konaní skúmal, či sú splnené predpoklady pre\nvyvlastnenie. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia posudzoval stavebný úrad v konaní na podklade\npredložených geometrických plánov. Náhrada za zriadenie práva vecného bremena k predmetným\npozemkom bola určená podľa § 111 ods. 2 v spojení s § 11a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., na základe\nznaleckých posudkov č. 106/2012 zo dňa 28.11.2012 a č. 107/2012 zo dňa 30.11.2012, ktoré vypracoval\nIng. S. P., evidenčné číslo znalca 911 988. Týmito znaleckými posudkami bola určená všeobecná\nhodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena. Verejný záujem bol vyjadrený účelom\nvyvlastnenia. V danom prípade sa vyvlastnením zriadilo právo vecného bremena k nehnuteľnostiam v\nk.ú, S., pre účel výstavby stavby „Diaľnica D1 Mengusovce - Jánovce“, čo je v súlade s § 108 ods. 2\npísm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. V predmetnom vyvlastňovacom konaní bolo na deň 18.03.2015 nariadené\nústne pojednávanie, ktorého sa však žalobca nezúčastnil. Účastníci konania, ktorí boli prítomní na\npredmetnom ústnom pojednávaní nevzniesli k predmetu konania námietky. V zmysle § 110 ods. 1 zákona\nč. 50/1976 Zb. je navrhovateľ (v prejednávanom prípade Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) povinný\npreukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľností spôsobom\nuvedeným v § 112 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. V danom prípade sa za pokus o dosiahnutie dohody\npovažuje doručenie písomnej výzvy č. 297/2014/50522-00 zo dňa 23.09.2014 žalobcovi na uzatvorenie\nzmluvy o zriadení vecného bremena na spoluvlastnícke diely tvoriace časť vyššie uvedených pozemkov.\n11. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné\niba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\n12. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).\n13. Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre\nvybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.\n14. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku\n2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby\nurčené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj\na ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie.\n15. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný\núrad ústne pojednávanie.\n16. Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín\nuskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Ak je vyvlastňovaná stavba\n\nalebo vyvlastňovaný pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad\nzačatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj\nexekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie; exekútor nie je účastníkom vyvlastňovacieho\nkonania.\n17. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania\nuplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré\nboli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto\nzákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.\n18. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n19. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ len zotrval na skutočnostiach a dôvodoch, ktoré uviedol\nv podanej žalobe a v odvolaní voči prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu. Neuviedol žiadne\nkonkrétne dôvody, na základe ktorých považuje rozhodnutie krajského súdu za nezákonné, ale len\nvšeobecne poukázal na to, že vydaný rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu\nmateriálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého\nprocesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí\norgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo\nnemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Kasačný súd nemôže na základe podanej kasačnej\nsťažnosti preskúmať konkrétne dôvody, na základe ktorých dospel sťažovateľ k záveru, že predmetné\nrozhodnutie krajského súdu je nezákonné, keďže v nej žiadne konkrétne dôvody neuviedol. Právne\nzastúpenie je preto v konaní o kasačnej sťažnosti povinné, aby kvalifikovaný právny zástupca v kasačnej\nsťažnosti uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uviesť v čom konkrétne spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia, prípadne ak namieta iné vady, má uviesť vady zmätočnosti\nrozhodnutia krajského súdu, vady nedostatočne zisteného skutkového stavu, prípadne ako konkrétne\nbolo porušené právo na spravodlivý proces, nestačí totiž len všeobecne tvrdiť, že právo na spravodlivý\nproces bolo porušené. Kasačný súd môže v tomto prejednávanom prípade len všeobecne posúdiť\nzákonnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia, či rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané v\nsúlade so zákonom a či sa v administratívnom konaní nevyskytli vady, na ktoré by mal správny súd\nprihliadať z úradnej povinnosti.\n20. Sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne\npožiadavky kladené zákonom. Tento možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale\nje vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať\ndôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím\nvzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho\nopravného prostriedku, sám vyhľadávať. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny\nsúdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622).\n21. Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších\nprocesných pochybení, t.j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a\nzjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z\ntohto hľadiska nie je prípustné, aby sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\npoukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch\nv prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje\nrozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný\nsúd vecne prejedná. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok.\nKomentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1622, 1623).\n22. Vyvlastnenie je v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR možné iba v nevyhnutnej miere a vo\nverejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Všetky tieto podmienky správne\norgány preskúmali. Nevyhnutnosť bola posudzovaná na podklade predložených geometrických plánov.\nVyvlastnením bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čím bolo obmedzené vlastníctvo\n\nk častiam pozemku (diely č. 9-1, č. 10, č. 11 (parc. č. 796/1 (KN-„C“) a k pozemku parc. č. 796/2 (KN„C“) v rozsahu uvedenom vo výroku prvostupňového administratívneho rozhodnutia. Spoluvlastnícky\npodiel žalobcu na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. 2403.\nVerejný záujem je daný účelom predmetnej stavby, ktorá je súčasťou základného diaľničného ťahu D1 v\nslovenskej republike v smere západ-východ, ktorý prináša prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý\nje v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej\nnerušenom užívaní. Predmetné rozhodnutie má zákonný základ v ustanoveniach § 108 a nasl. zákona\nč. 50/1976 Zb. a náhrada za predmetné vyvlastnenie bola stanovená na sumu 5,58 € podľa trhovej ceny\nurčenej znaleckými posudkami č. 106/2012 zo dňa 28.11.2012 a č. 107/2012 zo dňa 30.11.2012, ktoré\nvypracoval Ing. Stanislav Lasica, evidenčné číslo znalca 911 988.\n23. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že vyvlastňovacie konanie je ovládané\nzásadou koncentrácie, podľa ktorej sa na námietky vznesené proti vyvlastneniu, ktoré boli uplatnené\nneskôr, ako sa konalo ústne prejednanie, neprihliada. Žalobca sa napriek účinne doručenému\noznámeniu o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania na deň 18.03.2015,\ntohto nezúčastnil a do dňa konania ústneho pojednávania žiadne konkrétne námietky proti\nvyvlastňovaciemu konaniu na správnom orgáne neuplatnil. Ak by aj žalobca nejaké námietky v podanej\nkasačnej sťažnosti proti predmetnému administratívnemu rozhodnutiu uplatnil, správny súd by na nich\nnemohol prihliadnuť, keďže ich neuplatnil v zákonom stanovenej lehote podľa § 113 ods. 3 zákona\nč. 50/1976 Zb., teda do dňa konania ústneho pojednávania. Na možnosť neprihliadať na neskoršie\nuplatnené námietky bol žalobca výslovne upozornený v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania a\nnariadenie ústneho pojednávania č. OU-PO-OVBP2-2015/10020/19041 zo dňa 13.02.2015, ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 20.02.2015, čo potvrdil žalobca svojím podpisom na doručenke.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými žalobca v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré\nnamietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný\nsúd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona\nnevyplýva.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}