{"guid": "adc0a66d-a36e-40bd-a9a5-5ab08db1e019:49859820-f383-4e53-b782-50ae865b8baa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1", "spisova_znacka": "6Asan/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/1/2017 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 6Asan/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1", "identifikacne_cislo": "1015201194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49859820-f383-4e53-b782-50ae865b8baa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/1/2017\n1015201194\n21. 02. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201194.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nz členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nKaufland Slovenská republika v. o. s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790\n164, zastúpeného Advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811\n06 Bratislava, zastúpenej JUDr. Petrom Oravcom, advokátom, proti žalovanému: Štátna veterinárna a\npotravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. k.: 1474/2015 z 29. mája 2015, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/160/2015-100 zo 14. septembra 2016,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žaloby\nz a m i e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/160/2015-100 zo 14. septembra 2016 z a m i e t a.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)\nnapadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 SSP žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu\ntrov konania v zmysle ustanovenia § 167 SSP.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.:\n1474/2015 z 29. mája 2015, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že\nžalobca porušil zákaz umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a)\nzákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“) a článku 14 ods. 1 a ods. 2\npísm. b) v spojení s ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára\n2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky\núrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len\n„Nariadenie (ES) č. 178/2002“) a to tým, že dňa 30. decembra 2014 v čase úradnej kontroly potravín od\n11.30 hod. do 12.30 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne Kaufland SR v. o. s., Trnavská cesta,\n903 01 Senec umiestňoval na trh jeden druh potraviny spolu 17 kusov, v množstve 6,8 kg, ktorá bola\n\nlaboratórnou analýzou posúdená ako nevhodná na ľudskú spotrebu, neprijateľná pre ľudskú spotrebu\npodľa jej určeného použitia pre ojedinelý výskyt plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, pre vôňu po\nzoxidovanom tuku a chuť po zoxidovanom tuku: Arašidy nelúpané pražené á 400 g, výrobca Encinger,\nspol. s.r.o., Jadranská 13, 841 01 Bratislava, distribútor POL-ENSA Sp. zo.o., ul. Slowackiego 1, 32-640\nZator, Poľsko, Výrobná dávka E08140027C, Krajina pôvodu Čína, Dátum minimálnej trvanlivosti:11.\nmarec 2015.\n3. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa\n§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, za čo\nmu bola uložená pokuta vo výške 3.000,- Eur, nakoľko k porušeniu tejto povinnosti došlo opakovane\nv lehote do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Senec č. k. RO: 251/2014-251, č. spisu 01/2014 z 3. februára 2014, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 24. februára 2014, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 1.000,- Eur.\n4. Žalobca žiadal zmeniť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu v časti uloženej pokuty tak, že ukladá žalobcovi pokutu podľa ust. 28 ods. 2 písm. o) zákona o\npotravinách vo výške 1.000,- Eur.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správne orgány vo veci vychádzali\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery\npokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku\nnáležite odôvodnili. Žalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o\npotravinách tým, že umiestňoval na trh výrobok Arašidy nelúpané pražené á 400 g v počte 17 kusov\n(t.j. v množstve 6,8 kg), ktorý bol nevhodný na ľudskú spotrebu z dôvodu ojedinele sa vyskytujúcich\nplesnivých jadier a mŕtvych škodcov, ako aj pre vôňu a chuť po zoxidovanom tuku. Nevhodnosť tejto\npotraviny na ľudskú spotrebu mali správne orgány za preukázanú jednak z kontroly vykonanej Štátnym\nveterinárnym a potravinovým ústavom, a jednak z výsledkov laboratórneho vyšetrenia realizovaného\nlaboratóriom EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o.\n6. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa uloženia pokuty podľa nesprávneho ustanovenia,\nkrajský súd poukázal na to, že žalovaný odstránil nedostatky prvostupňového rozhodnutia a zmenil výrok\ntak, že ponechal iba ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti potraviny a doplnil čl. 14 ods. 2 písm. b) a čl.\n14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002.\n7. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu\nveci, nakoľko správne orgány zistili všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Podľa jeho názoru sa\nžalovaný vysporiadal aj so žalobcom predloženým dôkazom - Protokolom o skúške č. 2, pričom dospel\nk záveru, že obe vzorky boli senzoricky nevyhovujúce vo vôni a chuti. V Protokole o skúške č. 1 bola\nvzorka vyhodnotená ako potravina s vôňou a chuťou po zoxidovanom tuku a v Protokole o skúške č. 2\nbola doplnková vzorka vyhodnotená ako potravina so zatuchnutou vôňou a nepríjemnou zatuchnutou\naž horkou chuťou.\n8. Ďalej dôvodil, že neobstojí ani poukaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S/2S/245/2014 z 25. marca 2015, nakoľko v tejto veci sa žalovaný nevysporiadal s dôkazom\npredloženým žalobcom aj napriek tomu, že tento dôkaz bol v rozpore s dôkazom, na základe ktorého\nžalovaný rozhodol, keďže podľa laboratórnych vyšetrení vypracovaných Štátnym veterinárnym a\npotravinovým ústavom bolo vo výrobku prekročené maximálne povolené množstvo reziduí pesticídov\na podľa druhého laboratórneho vyšetrenia vypracovaného na podnet žalobcu tento výrobok spĺňal\npovolené hodnoty. Podľa krajského súdu v prejednávanej veci neexistuje obdobný rozpor medzi dvoma\nvýsledkami laboratórnych vyšetrení. Podľa oboch protokolov bolo senzorickým skúmaním zistené, že\nvýrobok má nevyhovujúcu vôňu aj chuť, ktorá ho robí nevhodným na ľudskú spotrebu.\n9. K otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu krajský súd dodal, že\ndodržiavanie zákonom stanovených podmienok umiestňovania na trh bezpečných potravín predstavuje\nprávnu povinnosť prevádzkovateľa, za ktorej porušenie zodpovedá objektívne, bez ohľadu na okolnosti,\nktoré porušenie tejto povinnosti bezprostredne zapríčinili. Tejto zodpovednosti sa žalobca nemôže zbaviť\ntým, že poukáže na nemožnosť fyzickej kontroly výrobku zabaleného v spotrebiteľskom obale, ktorého\notvorením by sa výrobok stal nepredajným.\n\n10. Podľa názoru krajského súdu kvalita a bezpečnosť potravinárskych výrobkov závisí nielen od\nsprávnej výrobnej praxe spočívajúcej v dodržiavaní predpísaných výrobných postupov, ale aj od\nkvality transportu výrobkov k predajcovi, od ich uskladnenia predávajúcim a podmienok predaja. V\npreskúmavanej veci nebolo predmetom kontroly dodržiavanie noriem upravujúcich výrobný proces,\nale kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách týkajúcich sa zásad\numiestňovania potravín na trh. Konštatoval, že by malo byť v záujme žalobcu, aby za účelom udržania si\nzákazníkov nakupoval výrobky od výrobcov, ktorí garantujú ich kvalitu a bezpečnosť, nakoľko v prípade\numiestňovania na trh potravín, ktoré sú nebezpečné, zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu,\nnezodpovedá za porušenie povinností ustanovených zákonom o potravinách výrobca, ale zodpovedným\nje predávajúci.\n11. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia čl. 6 Dohovoru, a to predovšetkým práva na obhajobu a\nna prezumpciu neviny z dôvodu, že nebol oboznámený s právnou charakteristikou obvinenia a dôvodmi\nobvinenia, krajský súd uviedol, že prezumpcia neviny je jednou zo zásad deliktuálneho konania. Osoba\nje obvinená z deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí\nako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť\nsa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a\ndôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.\n12. Zásada prezumpcie neviny v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech\nobvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. V tejto súvislosti poukázal\nna to, že správne konanie je ovládané zásadou oficiality, t.j. považuje sa za začaté až dňom, keď\norgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, ktorým je v tomto prípade\nupovedomenie o začatí konania. V upovedomení o začatí správneho konania z 20. februára 2015 bol\nžalobca oboznámený s dôvodmi, pre ktoré začal prvostupňový správny orgán správne konanie o uložení\npokuty za správny delikt, tento bol oboznámený s dôkazmi tvoriacimi podklad pre rozhodnutie a bola mu\nposkytnutá lehota 5 dní na vyjadrenie, prípadne na doplnenie dokazovania. Žalobca svoje právo vyjadriť\nsa alebo navrhnúť dôkazy v stanovenej lehote nevyužil aj napriek tomu, že mu prvostupňový správny\norgán v tomto smere poskytol možnosť obhajovať svoje práva.\n13. Podľa názoru krajského súdu, správny poriadok síce neupravuje obsahové náležitosti upovedomenia\no začatí správneho konania, ale to nezbavilo správny orgán povinnosti oznámiť účastníkovi konania\n(žalobcovi) právnu charakteristiku konania, na ktorom je obvinenie založené, ešte pred samotným\nvydaním prvostupňového rozhodnutia. V upovedomení teda mal byť žalobca oboznámený aj s právnou\ncharakteristikou konania tak, aby mohol riadne uplatniť svoje právo na obhajobu. Táto vada konania\nvšak podľa názoru súdu nie je v celkovom kontexte prípadu takou vadou, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a nevyvolala potrebu ich zrušiť. Je bez významu rušiť\nrozhodnutie z formálnych dôvodov, keď by nové konanie neprinieslo zmenu v prospech žalobcu.\n14. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP\nzamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu\nneodôvodňovali ich zrušenie.\n15. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v\ntakomto prípade právo na náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n16. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v postavení žalobcu v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu sa zrušujú a vec sa vracia prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n\n17. Žalobca v kasačnej sťažnosti po opise administratívneho konania poukázal na rovnaké námietky ako\nv podanej žalobe vo vzťahu k rozdielnym výsledkom skúšok potravín a k nesprávnej právnej kvalifikácii\nporušenia povinnosti žalobcu.\n18. Zotrval na svojom názore, že Protokoly č. 1 a č. 2 obsahujú nie úplne zhodné závery ohľadom\nzisteného stavu skúšanej potraviny, najmä zdôraznil, že v Protokole č. 2 nie je uvedené, že by potravina\nbola nevhodná na ľudskú spotrebu, t.j. žeby doplnková vzorka nebola v súlade s Nariadením (ES) č.\n178/2002.\n19. Ďalej dôvodil, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust.\n§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ale podľa ust. § 28 ods. 2 písm. c), prípadne písm. o)\nzákona o potravinách. Konštatoval, že krajský súd sa v bode 38 a 39 k predmetnej námietke nevyjadril\ndostatočným spôsobom. Podľa názoru sťažovateľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v sebe\nzahŕňa tri skutkové podstaty správneho deliktu a síce, že na jeho spáchanie sa nevyhnutne vyžaduje,\naby podnikateľ umiestnil na trh potraviny, ktoré:\na) buď nie sú bezpečné a sú nevhodné pre ľudskú spotrebu,\nb) alebo sú zdraviu škodlivé a sú nevhodné na ľudskú spotrebu,\nc) alebo sú skazené.\n20. Podľa názoru sťažovateľa na to, aby bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa ust.\n§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách je nevyhnutné, aby bolo v konaní preukázané aj, že potravina\nbola nebezpečná, zdraviu škodlivá alebo skazená. Protokol o skúške č.1 obsahuje záver o tom, že bola\nodobratá vzorka z potraviny, ktorá sa považuje za nevhodnú na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že je\nneprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia. Nedostatky potraviny spočívajúce v zistení\nnevyhovujúcej vôni a chutí potraviny a zároveň v nezistení nebezpečnosti, zdravotnej škodlivosti alebo\nskazenosti potraviny sa podľa jeho názoru majú v zmysle zákona kvalifikovať tak, že potravina bola\nnekvalitná.\n21. Ďalej dôvodil, že nekvalitná potravina nemôže byť automaticky vyhodnotená ako nevhodná na\nľudskú spotrebu alebo ako nebezpečná potravina, keďže samotný zákon rozlišuje medzi bezpečnosťou\na kvalitou potravín. Ako príklad uviedol ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, ktorý\nustanovuje, cit.: „Ten, to predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, zodpovedá za bezpečnosť a\nkvalitu predávaných potravín.“ Podľa sťažovateľa, ak by kvalita potravín znamenala to isté, čo ich\nbezpečnosť, tak by zákon v tomto ustanovení použil len spojenie bezpečnosť predávaných potravín\na nie spojenie „bezpečnosť a kvalitu“ predávaných potravín. Ďalej poukázal na vyhlášku Ministerstva\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 132/2014 Z.z. o spracovanom ovocí a\nzelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkov z nich (ďalej\nlen „vyhláška“) a na požiadavky, ktoré vyplývajú pre lúpané suché škrupinové plody pri ich zaradení\ndo tried kvality. Nespochybnil ustanovenie zákona, že požiadavky na kvalitu musí v zmysle § 3 ods. 3\nzákona o potravinách dodržiavať aj ten, kto ich umiestňuje na trh. Porušenie tejto povinnosti, ale podľa\njeho názoru znamená naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona\no potravinách.\n22. Konštatoval, že nedostatky mal krajský súd a aj správne orgány kvalifikovať ako nekvalitné potraviny\na nie ako nebezpečné potraviny alebo potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. V tejto súvislosti\nsťažovateľ zdôraznil, že ustanovenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách predstavuje skutkovú\npodstatu správneho deliktu. Sťažovateľ je presvedčený, že pri výklade každej skutkovej podstaty v rámci\nsprávneho trestania by sa mal používať v prvom rade zužujúci výklad. To preto, že v prípade každého\nsprávneho deliktu dochádza k zásahu do základných práv páchateľa tohto správneho deliktu. Používanie\nreštriktívneho výkladu tak zabezpečí, že akýkoľvek zásah do základných práv páchateľa tohto správneho\ndeliktu bude v súlade so zásadou primeranosti zakotvenou najmä v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n23. Záverom uviedol, že v tomto prípade nebola dostatočným spôsobom preukázaná nebezpečnosť\npotravín pre zdravie, ani ich škodlivosť a ani skazenosť. Preto neboli naplnené všetky znaky skutkovej\npodstaty podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Na preukázanie nebezpečnosti potravín, ich\nzdravotnej škodlivosti alebo skazenosti nebol v konaní dostatočne zistený skutkový stav.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n24. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 16. novembra\n2016. Po opise administratívneho konania a konania pred krajským súdom k Protokolom č. 1 a č. 2\nuviedol, že obe vzorky boli senzoricky nevyhovujúce vo vôni a chuti, v prvom prípade vôňa a chuť po\nzoxidovanom tuku, v druhom prípade vôňa zatuchnutá (bez bližšej identifikácie) a chuť nepríjemná,\nzatuchnutá až horká. Sťažovateľ namietal, že ním hodnotená vzorka nebola považovaná za nevhodnú\nna ľudskú spotrebu. Podľa názoru žalovaného sa tak nestalo iba z dôvodu, že laboratóriá jednoducho\ntúto vzorku neposudzovali z hľadiska jej bezpečnosti a vhodnosti na ľudskú spotrebu, aj keď v odbernom\nprotokole táto požiadavka uvedená bola.\n25. Dôvodil, že cieľom článku 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002 je chrániť spotrebiteľa pred potravinami,\nktoré ohrozujú a môžu poškodiť jeho zdravie, teda potraviny zdraviu škodlivé, alebo ide o druhú skupinu\npotravín, ktoré sú pre spotrebiteľa prijateľné, čiže sú nevhodné na ľudskú spotrebu. Predmetom tohto\nkonania nie sú potraviny zdraviu škodlivé, u ktorých by sa musel preukazovať ich škodlivý účinok na\nzdravie spotrebiteľa, ale potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, v oboch prípadoch z dôvodu ich\nzmenenej vône a chuti. Konštatoval, že základným predpokladom nevhodnosti potraviny na ľudskú\nspotrebu je jej neprijateľnosť. Potravina sa môže stať neprijateľnou aj v dôsledku zmenenej, neprijateľnej\nchuti, či vône, v dôsledku kontaminácie, či prítomnosťou škodcov, ale aj v dôsledku zjavnejšieho\nzhoršenia stavu potraviny, či už hnilobným procesom, pokazením, alebo rozkladom. Takéto potraviny\nnemusia predstavovať vôbec žiadne riziko pre zdravie spotrebiteľa, ale aj tak sa budú považovať za\nnevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu ich neprijateľnosti.\n26. Uviedol, že vzorka ENSA Arašidov nelúpaných pražených analyzovaných v laboratóriu EUROFINS\nBEL/NOVAMANN s.r.o. bola taktiež nevhodná na ľudskú spotrebu práve z dôvodu zatuchnutej vône a\nnepríjemnej, zatuchnutej až horkej chuti. Zdôraznil, že v oboch laboratóriách bolo preukázané senzorické\nnarušenie tejto potraviny, čím sa stala nekonzumovateľnou, nevhodnou na ľudskú spotrebu a aj napriek\ntomu bola ponúkaná spotrebiteľovi ako plnohodnotná.\n27. S poukazom na čl. 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 konštatoval, že úradne\nodobratá vzorka Arašidov nelúpaných pražených, hodnotená v laboratóriu VPÚ v Bratislave, nebola\nz hľadiska bezpečnosti v súlade s uvedenými článkami, z čoho vyplýva, že ak vzorkovaná potravina\nnebola v súlade s oddielom 4, článkom 14 ods. 2 písm. b) predmetného nariadenia považuje sa za\nnebezpečnú, nevhodnú na ľudskú spotrebu.\n28. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán túto skutočnosť nedostatočne uviedol vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia, kde citoval iba ustanovenie čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002.\nPreto žalovaný zmenil výrok tak, že v ňom ponechal iba ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti potraviny,\nktoré doplnil o chýbajúci článok 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002 a zároveň do výroku\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný doplnil slovné spojenie „s ojedinelým“ výskytom plesnivých jadier a\nmŕtvych škodcov, čím doplnil presnú identifikáciu potraviny nevhodnej na ľudskú spotrebu.\n29. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, a takéto nedostatky by mali byť\nkvalifikované ako porušenie povinností pri uvádzaní potravín na trh, t.j. ako naplnenie znakov skutkovej\npodstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2, písm. o) zákona o potravinách.\n30. K problematike právnej kvalifikácie konania sťažovateľa zopakoval, že inšpektori pri úradnej kontrole\npotravín vykonanej dňa 30. decembra 2014 prešetrovali v predmetnej prevádzkarni podanie spotrebiteľa\ntykajúceho sa predaja pokazených arašidov nelúpaných, pražených so zmenenými senzorickými\nvlastnosťami. Nezaoberali sa zásadami správnej výrobnej praxe účastníka konania, ani hygienickými\npožiadavkami pri manipulácii s potravinami, predmetom konania bola bezpečnosť konkrétnej potraviny,\nna ktorú upozornil spotrebiteľ. Žalovaný trval na tom, že protiprávnym konaním žalobcu došlo k naplneniu\nvšetkých znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4, písm. a) zákona o\npotravinách, čo bolo dostatočne preukázané.\n\n31. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ďalšie konanie žalovaného predstavuje snahu správnych\norgánov za každú cenu uložiť sťažovateľovi miliónovú pokutu a považoval toto tvrdenie za účelové.\nDôvodil, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu\núradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách obligatórne\nprihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či\nide o opakované protiprávne konanie, avšak iba v zákonnom rozpätí. Správny orgán pri určení pokuty\nnemôže nerešpektovať rozpätie sadzby a nad rámec zákona uložiť pokutu pod, alebo nad stanovenú\nhranicu.\n32. Na základe uvedeného žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nVyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného\n33. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril sťažovateľ v písomnom podaní z 13. decembra 2016. Vo vzťahu\nk Protokolu o skúške č. 1 a č. 2 namietal, že ak správne orgány mali pochybnosti o záveroch Protokolu\nč. 2, mali postupovať takým spôsobom, aby uvedené nezrovnalosti primeraným spôsobom odstránili,\nnapríklad že by vykonali ďalšie nezávislé testovanie odlišnej časti alebo odlišných častí vzorky (t. j. tretie\ntestovanie odlišných častí vzorky). Prvostupňový správny orgán sa podľa jeho názoru v konaní vôbec\nnesnažil zistiť dôvod odlišnosti výsledkov Protokolu č. 1 a č. 2, ani tým, že by požiadal sťažovateľa\no poskytnutie časti vzorky, aby žalovaný mohol zabezpečiť jej kontrolné testovanie, prípadne iným\nspôsobom. Nevykonal vôbec žiadne kroky napriek tomu, že uvedený postup sťažovateľ od počiatku\nnamietal.\n34. Ďalej dôvodil, že Nariadenie (ES) č. 178/2002 neobsahuje komplexnú právnu úpravu všetkých\notázok, ktoré môžu súvisieť s predajom potraviny, preto sú niektoré konkrétne otázky riešené v\npodzákonnom právnom predpise - vyhláške. Ak teda niektorá oblasť nie je upravená v Nariadení (ES)\nč. 178/2002, má sa na ňu aplikovať vyhláška. Vyhláška pritom obsahuje právnu úpravu niektorých\npraktických otázok v súvislosti s požiadavkami na kvalitu potraviny (suchých škrupinových plodov,\nktorými sú arašidy, ktoré sa získavajú z podzemnice olejnej). Konštatoval, že samotná skutočnosť, že\nv tomto prípade žalovaný uvedené skúmanie nevykonal a že neposudzoval prípad aj podľa vyhlášky je\ndôvodom na to, aby súd rozhodol v tejto veci spôsobom, ktorý sťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti.\n35. K tvrdeniu žalovaného, že neposudzoval skutok ako správny delikt v zmysle § 28 ods. 2 písm. o)\nzákona o potravinách, lebo inšpektori sa pri kontrole nezaoberali zásadami správnej výrobnej praxe,\nale na základe podnetu spotrebiteľa kontrolovali bezpečnosť potravín namietal, že účel kontroly a\nprávna kvalifikácia kontrolných zistení nemôže byť vymedzená podnetom spotrebiteľa, ale musí o\nnich rozhodovať orgán úradnej kontroly potravín, a to v medziach právnych predpisov a v medziach\nskutkových okolností prípadu, ktoré v danej veci ustálil. Účel kontroly v tomto prípade nebol v zázname\nlimitovaný iba na bezpečnosť potravín, ale bol vymedzený veľmi všeobecne ako: „Prešetrenie podania\nspotrebiteľa (evidenčné číslo 2294/2014, spis. č. 259 zo dňa 30. decembra 2014)...“. Trval na tom,\nže orgán úradnej kontroly potravín sa mal v tomto prípade zaoberať, či kontrolné zistenie môže byť\nkvalifikované ako spáchanie správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách,\nt.j. nemal ho skúmať iba z hľadiska bezpečnosti / nevhodnosti na ľudskú spotrebu (ako spáchanie\nsprávneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách), ale vyhodnotiť ho objektívne\npodľa toho, ktoré ustanovenie zákona bolo v dôsledku kontrolného zistenia skutočne porušené.\n36. K hrozbe uloženia tzv. miliónovej pokuty uviedol, že po podaní kasačnej sťažnosti, prvostupňový\nsprávny orgán medzičasom už stihol aj vydať prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 1.000 000,- Eur v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách, a to s\nodkazom na rozhodnutia, ktorými správne orgány v tomto prípade uložili sťažovateľovi pokutu v zmysle §\n28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Uviedol, že okrem tohto rozhodnutia, boli\nsťažovateľovi právoplatne uložené ďalšie štyri miliónové pokuty; a ďalšia jedna miliónová pokuta, ktorá\nmu bola uložená zatiaľ nie je právoplatná, pričom poukázal aj na aktuálne konania pred krajským súdom\npod sp. zn. 2S/270/2015, sp. zn. 2S/145/2016, sp. zn. 1S/18/2016 a sp. zn. 1S/30/2016. Vzhľadom na\ntieto konania sa sťažovateľ cíti byť šikanovaný.\n\n37. Sťažovateľ konštatoval, že celková výška všetkých pokút doteraz uložených je šesť miliónov Eur.\nTáto súhrnná výška výrazne prevyšuje napríklad jednotlivé pokuty uložené Protimonopolným úradom\nSlovenskej republiky za najzávažnejšie dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (tzv. ťažké kartely)\nza posledných 5 rokov v zmysle zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení\nneskorších predpisov. Rovnako podľa sťažovateľa výrazne prevyšuje maximálnu sumu, ktorú súd môže\nuložiť právnickej osobe ako peňažný trest podľa § 15 zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti\nprávnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so spáchaním trestného činu.\nV.\nNávrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku\n38. Podaním z 19. októbra 2016 doručeným krajskému súdu dňa 20. októbra 2016 sa sťažovateľ\ndomáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby. Svoje podanie odôvodnil tým, že v zmysle novej\nkoncepcie prieskumu správnych rozhodnutí uvedenej Správnym súdnym poriadkom platí, že žaloba bola\nprávoplatne zamietnutá rozsudkom. Napriek tomu je sťažovateľ presvedčený, že aj po právoplatnom\nzamietnutí žaloby môže kasačný súd priznať žalobe odkladný účinok, a to až do rozhodnutia o kasačnej\nsťažnosti.\n39. Zdôraznil, že aj keď to Správny súdny poriadok výslovne neuvádza, tento inštitút musí byť možné\naplikovať aj po právoplatnom zamietnutí žaloby, a to počas konania o kasačnej sťažnosti. Dôvodom pre\ntento záver je nevyhnutnosť zachovania princípu rovnosti strán. Podľa názoru sťažovateľa, ak by nebolo\nmožné po právoplatnom zamietnutí žaloby v správnom súdnictve žiadať priznanie odkladného účinku\nzamietnutej žalobe, tak by neúspešný žalobca nemal rovnaké postavenie ako neúspešný žalovaný.\nTáto situácia podľa sťažovateľa platí najmä vo veciach správneho trestania. Dôvodil, že ak správny\nsúd zruší správne rozhodnutie (napr. rozhodnutie o uložení pokuty), tak správny orgán dokáže veľmi\nefektívne zamedziť účinkom takéhoto zrušujúceho rozsudku tak, že podá proti nemu kasačnú sťažnosť.\nPriamo podaním kasačnej sťažnosti dosiahne neúspešný správny orgán odkladný účinok kasačnej\nsťažnosti a zabezpečí, že napríklad nebude povinný vrátiť úspešnému žalobcovi zaplatenú pokutu až\ndo právoplatného zhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti. Neúspešný žalobca však takúto\nmožnosť nemá.\n40. Podľa sťažovateľa kasačný súd ako správny súd môže aj po právoplatnom zamietnutí žaloby priznať\nodkladný účinok právoplatne zamietnutej žalobe (po splnení podmienok v § 185) až do právoplatného\nrozhodnutia o kasačnej žalobe. Ust. § 186 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ustanovujúci, že\nodkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, je podľa jeho\nnázoru zároveň nevyhnutné vykladať tak, že právoplatným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej\nje i rozhodnutie Najvyššieho súdu o kasačnej sťažnosti.\n41. Následne sťažovateľ uviedol podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to\nhrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Podanie odôvodnil tým, že\ndruhostupňové rozhodnutie o uložení pokuty predstavovalo rozhodnutie za tzv. druhé porušenie zákona.\nSprávne orgány tak majú právomoc v prípade začatia nového správneho konania udeliť žalobcovi tretiu\npokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Ide\no tzv. miliónovú pokutu, o ktorej je žalobca presvedčený, že nie je v súlade so zásadou primeranosti\nstanovenou v Ústave Slovenskej republiky a neumožňuje správnym orgánom zohľadniť individuálne\nokolnosti konkrétneho prípadu (najmä závažnosť a ďalšie poľahčujúce okolnosti). Vyššie uvedená obava\no hrozbe miliónovej pokuty nepredstavuje len špekuláciu žalobcu, ale ide o reálnu hrozbu v praxi. Totiž\ndňa 2. septembra 2016 RVPS doručila spoločnosti Kaufland list z 30. augusta 2016 označený ako\n„Upovedomenie o začatí správneho konania“ - číslo konania: 1362/2016-251, č. spisu: 129/2016 vo veci\nuloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania štyroch iných správnych deliktov, pričom jeden z nich mal\nbyť spáchaný podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) v spojení\ns § 28 ods. 8 zákona o potravinách.\n42. Záverom sťažovateľ uviedol, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\ndruhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia napadnutých žalobou RVPS môže v\n\nďalšom konaní uložiť žalobcovi pokutu v rozmedzí 1.000.000,- Eur - 5.000.000,- Eur; a preto žalobcovi\nv dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutí, resp. jeho inými právnymi následkami, hrozí závažná ujma,\nresp. značná finančná škoda. Sadzba pre tretiu pokutu je potom vo výške 1.000.000,- Eur až do\n5.000.000,- Eur. Zároveň žalobcovi hrozí vznik nemateriálnej ujmy z dôvodu straty dôvery dodávateľov,\nako aj straty zákazníkov.\n\nVI.\nPrávna úprava, právne názory kasačného súdu\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na v medziach podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa nie je dôvodná.\n44. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský\nsúd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu č. 1474/2015 z 29. mája 2015, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak,\nže žalobca porušil zákaz umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a)\nzákona o potravinách a článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002,\nza čo mu bola uložená úhrnná sankcia vo výške 3.000,- Eur, a preto kasačný súd preskúmal rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n45. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom kasačného konania v danej veci je\nrozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie žalobcovi za porušenie ust. § 28 ods. 4 písm. a)\nzákona o potravinách.\n46. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako\nbezpečné.\n47. Podľa § 24 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,\nsú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\n48. Podľa § 24 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\npodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa\nodseku 4.\n49. Podľa § 24 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či\nide o opakované protiprávne konanie.\n50. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie\nsú bezpečné.\n\n51. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002, za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak\nsú: a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu.\n52. Podľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná\npre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej\nurčeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,\npokazením alebo rozkladom.\n53. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n54. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n55. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n56. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 30. decembra 2014 vykonali inšpektori\núradnú kontrolu potravín, pri ktorej odobrali vzorky baleného výrobku Arašidy nelúpané á 400g, výrobca\nEncinger, spol. s.r.o., Jadranská 13, 841 01 Bratislava s dátumom minimálnej trvanlivosti: 11. marec\n2015. Podľa protokolu o skúške č. 146/2015 z 9. januára 2015 s použitou akreditovanou metódou SPP\nSOI (Protokol č. l) boli zistené príznaky akostného narušenia. Podľa výsledku vyšetrenia sa arašidy\npovažujú za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že sú neprijateľné pre ľudskú spotrebu\npodľa ich určitého použitia, pre ojedinelý výskyt plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, pre vôňu a chuť\npo zoxidovanom tuku. Druhú vzorku, ktorú inšpektori odobrali, nechali na žiadosť žalobcu ako vzorku\nna doplnkové stanovisko znalca. Na základe výsledkov zo skúšobného laboratória EUROFINS BEL/\nNOVAMANN s.r.o. uvedených v protokole o skúške č. 2593/2015 zo 16. januára 2015 (Protokol č. 2) je\nzrejmé, že sa jednalo o senzorické posúdenie (zmyslový nález), ktorý nie je v súlade s požiadavkami\nvyhlášky.\n57. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V rámci predmetnej námietky dáva do pozornosti nesúlad Protokolov\no skúške č. 1 a č. 2 a nesprávnu právnu kvalifikáciu porušenia povinnosti, ktorú žalovaný kvalifikoval\nako porušenie povinnosti v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.\n58. Kasačný súd sa v súvislosti s právnou kvalifikáciou protiprávneho konania žalobcu stotožňuje s\nprávnym názorom správnych orgánov, že umiestnením na trh výrobku: Arašidy nelúpané pražené á\n400g, výrobca Encinger, spol. s.r.o., Jadranská 13, 841 01 Bratislava, distribútor POL-ENSA Sp. zo.o.,\nul. Slowackiego 1, 32-640 Zator, Poľsko, Výrobná dávka E08140027C, Krajina pôvodu Čína, Dátum\nminimálnej trvanlivosti:11.3.2015, spolu 17 kusov, v množstve 6,8 kg, ktorá bola laboratórnou analýzou\nposúdená ako nevhodná na ľudskú spotrebu, neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného\npoužitia pre ojedinelý výskyt plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, pre vôňu po zoxidovanom tuku a chuť\npo zoxidovanom tuku, naplnil žalobca opakovane všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho\ndeliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 7 zákona o potravinách.\n59. V súlade s predmetným zákonným ustanovením a čl. 14 ods. 1 a ods. 2, písm. b) v spojení s\nods. 5 Nariadenia (ES) 178/2002 z 28. januára 2002, je kasačný súdu toho názoru, že uvedený druh\npotraviny umiestnený na trh nie je bezpečný a je nevhodný pre ľudskú spotrebu. Na základe kontroly\nvykonanej dňa 30. decembra 2014 u žalobcu bolo zistené, že predmetný druh výrobku nie je v súlade\ns vyhláškou, čo vyplýva z Protokolu č. 1. V závere je konštatované vyššie uvedené, že arašidy sa\npovažujú za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že sú neprijateľné pre ľudskú spotrebu\npodľa ich určeného použitia, pre ojedinelý výskyt plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, pre vôňu a chuť\n\npo zoxidovanom tuku. Už z uvedeného záveru podľa kasačného súdu je zrejmé, že predmetný výrobok\nuž nebol vzhľadom k svojim vlastnostiam (chuť a vôňa po zoxidovanom tuku) prijateľný na ľudskú\nspotrebu, teda nebol ani bezpečný z dôvodu oxidácie výrobku. Naviac ojedinele sa vo vzorke vyskytovali\naj plesnivé jadrá arašidov a mŕtvi škodci, čo podporuje vyššie uvedené.\n60. Tvrdenie žalobcu, že jeho konanie je nutné subsumovať pod ust. § 28 ods. 2 písm. c), prípadne pod\nust. § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách neobstojí. V prípade ust. § 28 ods. 2 písm. c) zákona o\npotravinách ide o konanie podnikateľa, ktorý vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu\nboli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky, o čo v prejednávanom prípade nejde, keďže\npredmetom konania podnikateľa nebol tovar, ktorý by obsahoval nepovolené alebo zakázané zložky.\n61. Ust. 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách upravuje skutkovú podstatu iného správneho deliktu,\nktorého sa podnikateľ dopustí, keď porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky\nna hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V danom prípade\npredmetom kontroly nebola výrobná prax sťažovateľa, ani hygiena výroby potravín, či manipulovanie s\ntovarom, preto nie je možné konanie sťažovateľa posúdiť ako porušenie povinnosti vyplývajúcej ani z\ntohto zákonného ustanovenia, ako argumentuje sťažovateľ.\n62. Kasačný súd zároveň poukazuje na čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2012, ktoré rozlišuje\nnebezpečné potraviny na a) zdraviu škodlivé a b) nevhodné na ľudskú spotrebu. Z uvedeného\nvyplýva, že potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu je nebezpečnou potravinou. Článok 14 ods. 5\nNariadenia (ES) č. 178/2012 ďalej ustanovuje, že pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre\nľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej\nurčeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,\npokazením alebo rozkladom. Je pravdou, že prvostupňový správny orgán nedostatočne uviedol vo\nvýroku rozhodnutia len čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, žalovaný ako druhostupňový\norgán však zmenil výrok a doplnil ho o príslušné ustanovenia nariadenia, vychádzajúc z toho, že obe\nrozhodnutia správnych orgánov tvoria jedno konanie ako celok. Ak teda potravina nebola v súlade s\nvyššie uvedenými článkami nariadenia, je nebezpečnou, nevhodnou pre ľudskú spotrebu v zmysle čl.\n14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002.\n63. Na základe vyššie uvedeného postupovali správne orgány správne, keď konanie sťažovateľa posúdili\nako porušenie povinnosti umiestňovať na trh potraviny bezpečné, vhodné na ľudskú spotrebu.\n64. V súvislosti s ďalšou namietanou skutočnosťou, najvýraznejším rozdielom podľa sťažovateľa v\nuvedených Protokoloch o skúške č. 1 a č. 2 je skutočnosť, že z Protokolu o skúške č. 1 vyplýva,\nže predložená vzorka arašidov obsahovala plesnivé jadrá, mŕtve škodce a mala vôňu a chuť po\nzoxidovanom tuku. Z protokolu o skúške č. 2 vyplýva, že doplnková vzorka neobsahovala plesnivé jadrá,\nani mŕtve škodce, ale mala iba nepríjemne zatuchnutú až horkú chuť, pričom nebolo uvedené, že táto\nvzorka bola nevhodná pre ľudskú spotrebu, t.j. žeby nebola v súlade s Nariadením (ES) č. 178/2002.\n65. Kasačný súd preštudovaním administratívneho spisu zistil, že v Protokole o skúške č. 1 bolo\nuvedené, že vzorka obsahovala celé jadrá pražených arašidov v šupke a škrupinke, s ojedinelým\nvýskytom plesnivých jadier a mŕtvych škodcov, z čoho vyplýva, že nie všetky jadrá boli plesnivé s\nobsahom mŕtvych škodcov, všetky však mali vôňu a chuť po zoxidovanom tuku. Výsledkom bolo, že\nvzorka mala vzhľad, vôňu a chuť s príznakmi akostného narušenia, pričom arašidy sa považujú za\nnevhodné pre ľudskú spotrebu. Z Protokolu o skúške č. 2 vyplývalo, že vzorka obsahovala nelúpané\npražené arašidy celé, suché so škrupinou dobre formovanou, bez viditeľného poškodenia spôsobeného\nškodcami s jadrami celými, vyvinutými, bez viditeľného živého a mŕtveho hmyzu, bez poškodenia\nspôsobeného škodcami so zatuchnutou vôňou a nepríjemnou zatuchnutou až horkou chuťou. Záverom\nbolo konštatované, že zmyslový nález nie je v súlade s požiadavkami vyhlášky.\n66. Podľa vyjadrenia žalovaného, Protokol o skúške č. 2 neposudzoval vzorku arašidov z hľadiska\nbezpečnosti, aj keď v odbernom protokole č. 267868/1 z 30. decembra 2014 bola táto požiadavka\nzaznamenaná. Kasačný súd s uvedeným súhlasí, pretože v danom protokole chýbalo vyjadrenie k\nbezpečnosti, hoci aj negatívne, pričom oba protokoly konštatovali senzorické narušenie potraviny,\nčím sa stala nekonzumovateľnou, nevhodnou na ľudskú spotrebu a aj napriek tomu bola ponúkaná\n\nspotrebiteľovi ako plnohodnotná. Faktom však je, že aj Protokol č. 2 uviedol, že potravina nie je v súlade\ns vyhláškou.\n67. Správny orgán tiež v rámci správnej úvahy zohľadnil všetky okolnosti daného porušenia a v rámci\nzákonom stanovenej hranice pre výšku pokuty (od 1.000,- Eur do 500.000,- Eur), keďže išlo o opakované\nporušenie povinnosti v zmysle § 28 ods. 7 zákon o potravinách do jedného roka od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovaného č. RO: 251/2014-251, č. spisu 01/2014, za ktoré mu bola uložená\npokuta vo výške 1.000,- Eur, uložil sťažovateľovi pokutu v spodnej hranici zákonom určenej sadzby.\nNavyše zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia orgánu\nkontroly.\n68. Sťažovateľ sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 písm. a) SSP,\naj napriek tomu, že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť. Dôvodil, že aj po právoplatnom\nzamietnutí žaloby môže najvyšší súd priznať žalobe odkladný účinok, a to až do rozhodnutia najvyššieho\nsúdu o kasačnej sťažnosti.\n69. Kasačný súd k uvedenému dáva sťažovateľovi do pozornosti, že odkladný účinok je možné priznať\nsprávnej žalobe, avšak odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozsudku vo veci samej tak ako vyplýva\nz ust. § 186 ods. 2 SSP. Ak by aj krajský súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, právoplatnosťou\nrozsudku krajského súdu by odkladný účinok zanikol. Do úvahy prichádza len priznanie odkladného\núčinku podanej kasačnej sťažnosti, čo v prípade správnej žaloby vo veci správneho trestania nastáva\npriamo zo zákona v zmysle § 446 ods. 2, písm. c) SSP, preto rozhodnutie o priznaní odkladného\núčinku by bolo nadbytočné. Až do právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu o kasačnej sťažnosti\nsa tak pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť\npodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci, ani\nna jeho základe nemožno voči jeho adresátovi viesť výkon rozhodnutia (napr. exekúciu na podklade\npeňažnej alebo sankčnej moderácie).\n70. Ako je už vyššie uvedené, „jedným z účinkov právoplatného skončenia konania vydaním meritórneho\nalebo konečného rozhodnutia krajského súdu je aj zánik trvania odkladného účinku správnej žaloby.\nZ toho potom vyplýva, že nastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti, či už ex lege, alebo na\nzáklade jeho priznania rozhodnutím kasačného súdu, dochádza súčasne aj k pozastaveniu tohto účinku.\nTo následne znamená, že v dôsledku odkladného účinku kasačnej sťažnosti dochádza k „obživnutiu“\nodkladného účinku správnej žaloby, a to bez ohľadu, či tento v konaní pred krajským súdom nastúpil zo\nzákona alebo na základe rozhodnutia o jeho priznaní. Inak povedané, ak žalobcu v konaní pred krajským\nsúdom „chránil“ odkladný účinok správnej žaloby vo vzťahu k právnym účinkom administratívneho\nrozhodnutia alebo opatrenia, bude ho v takomto rozsahu „chrániť“ aj odkladný účinok kasačnej sťažnosti.\n71. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že právne následky odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti vychádzajú z axiómy priority odkladného účinku spojeného s konaním pred krajským súdom.\nOdkladný účinok kasačnej sťažnosti je primárne zameraný len na právne účinky rozhodnutia krajského\nsúdu, i keď zachováva odkladný účinok smerujúci voči rozhodnutiu, opatreniu, ak tento nastúpil už v\nkonaní pred krajským súdom. Zákon však neumožňuje kasačnému súdu v rámci rozhodnutia o priznaní\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti samostatne odložiť aj účinky administratívneho rozhodnutia. Ak\nvšak žalobca v konaní pred krajským súdom nevyužil túto možnosť (bol pasívny) alebo jeho návrh\nna priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v rámci\nkonania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť. V tomto rozsahu sa úprava\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti zároveň líši od ekvivalentného procesného inštitútu v rámci\nčeského § 107 SŘS, ktorý v podstate plne odkazuje na primerané použitie ustanovení o odkladnom\núčinku žaloby a neobsahuje vymedzenie následkov odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ako je to\nv § 447 ods. 2 SSP.“ (bližšie pozri Baricová, J., Fečík , M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok,\nKomentár, Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 1655).\n72. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že v konaní pred krajským súdom nebol\nrozhodnutím krajského súdu priznaný odkladný účinok správnej žalobe, ani nenastal ex lege, preto\nodkladný účinok kasačnej sťažnosti nebude chrániť žalobcu vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam\nsprávnych orgánov, keďže žalobca bol v konaní pred krajským súdom v tomto prípade pasívnym. Iba v\nprípade, ak by krajský súd rozhodol o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, potom aj kasačná\n\nsťažnosť žalobcu proti zamietavému rozhodnutiu krajského súdu by vzhľadom na zákonný odkladný\núčinok plnila riadnu ochrannú funkciu. Na druhej strane kasačný súd nemôže samostatne odložiť aj\núčinky administratívneho rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu.\n73. Pre úplnosť kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že predmetom tohto konania nebolo\nrozhodnutie o uložení tzv. miliónovej pokuty, ako v iných prebiehajúcich konaniach pred krajským súdom,\navšak problematika ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách je predmetom konania pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky o súlade tohto zákonného ustanovenia s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl.\n35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na základe návrhu krajského súdu podanom\ndňa 27. februára 2017, v dôsledku čoho, boli všetky súvisiace súdne konania prerušené v zmysle § 100\nods. 2 písm. a) SSP až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky.\n74. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle\nustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP vo výroku I, zamietol.\n75. Kasačný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení právnych predpisov Slovenskej\nrepubliky, ako aj Nariadenia (ES) č. 178/2002 a vyhlášky, právnych úvah dospel k záveru zhodnému s\nprávnym záverom krajského súdu a správnych orgánov, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú\npodstatu iného správneho deliktu v zmysle § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o\npotravinách.\n76. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami sťažovateľa a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne\nposúdil predmetnú vec. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú vo výroku II zamietol.\n77. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo výroku III tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467\nods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).\n78. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/160/2015", "guid": "98b12375-1abb-4a07-9099-96cef1de1647:7422ced3-7cf3-4628-8fba-ad4365d4297c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "18686b61-8619-4660-8d44-a97e32f248af:293f0dc4-ca0a-49f2-a8a2-25b468337bd1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201267.1", "spisova_znacka": "BA-2S/205/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/205/2021 z 3. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201267.1"}, {"guid": "81357b15-e5b2-462b-9c6f-7eee05cd13d2:d6609c3a-0ca9-44e7-ac49-cdc35812f8d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4", "spisova_znacka": "BA-6S/197/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/197/2020 z 10. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201201.4"}, {"guid": "bf9ce350-42ee-451d-915b-db10581b9d4f:f68af468-5c79-408b-8e07-02a0a14f03ba", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201816.3", "spisova_znacka": "BA-5S/310/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/310/2021 z 27. 5. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201816.3"}, {"guid": "2ff4f7e3-e2ce-4dc9-8f6a-1d107a6c9a40:e7657b7c-893d-48f6-af4b-bbd29f15ec56", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1", "spisova_znacka": "BA-6S/1/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/1/2021 z 13. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200003.1"}, {"guid": "9589d9dd-2839-4deb-9a12-4e7a76f15084:0238f372-fd9e-435c-b06c-2c99120aa1ad", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200100.1", "spisova_znacka": "BA-6S/18/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/18/2020 z 22. 1. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200100.1"}, {"guid": "83f7a39f-6d50-42c4-83e8-1704d19eeaa7:1f8001aa-b4e3-4125-9d98-8a153fcd042d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200352.1", "spisova_znacka": "ZA-31S/111/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/111/2022 z 11. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200352.1"}]}