{"guid": "437b1abb-62b9-4572-b0d7-b208eab15e6b:1738e1a8-75ea-41be-92aa-d089314cf4cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1", "spisova_znacka": "5Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/3/2017 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 5Asan/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1", "identifikacne_cislo": "1015201000", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1738e1a8-75ea-41be-92aa-d089314cf4cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/3/2017\n1015201000\n28. 06. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201000.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: U.\nY., bytom XXX XX B. XX, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava,\nproti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska\n14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI-333-006/2015 z 1.\njúna 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S\n150/2015-68 z 27. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 1S 150/2015-68 z 27. októbra 2016 z a m i e t a .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho\nzástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd, alebo správny súd“) postupom\npodľa ustanovenia § 191 písm. c/, d/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného,\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI-333-006/2015 z 1. júna 2015,\nktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Odboru výkonu služby KDI KR PZ v Bratislave č.\n2 zo 12. mája 2015 a odvolanie voči nemu bolo zamietnuté. Uvedeným disciplinárnym rozkazom bolo\nžalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 73/1998 Z.z.) uložené disciplinárne opatrenie,\nzníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 48 ods.\n3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že počas výkonu služby 30. apríla 2015 ako\ncestná dopravná hliadka Fotón 800 bol privolaný cestnou dopravnou hliadkou Fotón 790 na Nám. 1.\nmája z dôvodu odťahu motorového vozidla zn.: Volvo e.č.: X., ktoré stálo na zastávke pravidelnej verejnej\ndopravy osôb v úseku pred označníkom zastávky. Uvedené vozidlo, ktoré tvorilo prekážku v cestnej\npremávke vrátane chodníka, odmietol odstrániť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia\n§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo\nna náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný\núspech\n\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný na\nkonanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie a konanie a na pojednávaní konanom 27. októbra 2016 dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná.\n3. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd nesporne za preukázané, že žalobcovi\nako príslušníkovi Policajného zboru bola uložená sankcia - disciplinárne opatrenie zníženie služobného\nplatu o 10 % na dobu dvoch mesiacov, pretože odmietol odstrániť vozidlo tvoriace prekážku v cestnej\npremávke, vrátane chodníka, čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia v zmysle ustanovenia §\n48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Týmto svojim konaním mal porušiť svoju povinnosť plniť\nsi svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\n4. V preskúmavanej veci je tiež nesporné, že žalobca bol v priebehu služby privolaný na Nám. 1. Mája\nnpráp. Z. E., aby žalobca vykonal služobný zákrok a to odťah motorového vozidla e.č. X., ktoré malo\ntvoriť podľa vyjadrenia npráp. Z. E. prekážku v cestnej premávke, pretože predmetné vozidlo stálo na\nzastávke MHD na Nám. 1. mája v Bratislave a prekážalo vo vystupovaní cestujúcich osôb z vozidla\nMHD. Z uvedeného dôvodu bol naň nasadený technický prostriedok na zabránenie odjazdu.\n5. Žalobca po príchode na miesto, odstránenie vozidla (odťah) odmietol vykonať, pretože podľa jeho\nnázoru vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, jeho odťah by bol nezákonný a svojim konaním\nby sa dopustil trestného činu. Podľa jeho názoru vodič predmetného vozidla nič neporušil, keď vozidlo\nzaparkoval na chodník do priestoru zastávky.\n6. Po odmietnutí vykonať odťah vozidla bol žalobca následne telefonicky kontaktovaný vedúcim Odboru\nvýkonu služby kpt. Mgr. H. F., ktorému žalobca situáciu vysvetlil a ktorý žalobcu vyzval, aby opätovne\nzvážil dôvodnosť odťahu v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalobca však opakovane\nodpovedal, že dôvod na odťah tu nie je, že vodič tohto vozidla nič neporušil. Následne žalobca vyzval\nnadriadeného kpt. Mgr. H. F. aby mu dal pokyn na odťah vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že ak mu kpt.\nMgr. H. F. dá pokyn na odťah vozidla, potom vozidlo odtiahne, lebo inak by bol odťah neoprávnený.\n7. Nadriadený Kpt. Mgr. H. F. pokyn na odťah vozidla žalobcovi nedal, nakoľko to nepovažoval za\npotrebné z dôvodu, že odtiahnutím predmetného vozidla by nstržm. U. Y. nespáchal trestný čin. Uvedené\nvyplýva aj z úradného záznamu č. KRPZ-BA-KDI6-10-259/2015 z 30. apríla 2015 spísaného kpt. Mgr.\nH. F. v predmetnej veci.\n8. Krajský súd mal za to, že ustanovenie § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. dáva žalobcovi ako policajtovi\nmožnosť a nie povinnosť rozhodnúť o odstránení vozidla, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky.\nŽalobca po príchode na miesto, kde mal podľa pokynu vykonať služobný zákrok - odťah vozidla, situáciu\nvyhodnotil tak, že vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, a že jeho odťah by bol nezákonný.\n9. Žalobca preto postupoval správne, keď trval na tom, aby mu nadriadený udelil písomný pokyn na\nodťah predmetného vozidla, ktorý mu ho však odmietol udeliť. Preto ak žalobca odťah odmietol vykonať\ns odôvodnením, že by sa svojim konaním mohol dopustiť trestného činu zneužitia právomoci verejného\nčiniteľa, písomný pokyn nadriadeného mu vydaný nebol, súd v jeho konaní nevidí žiadne porušenie\npovinnosti policajta v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z..\n10. Krajský súd bol toho názoru, že z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca si pri výkone služby svoje\npovinnosti policajta plnil svedomite a v súlade so zákonom. Ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998\nZ.z. výslovne upravuje postup policajta, ktorý sa domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn\njeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ako už bolo uvedené\nvyššie, žalobca pokyn za účelom ktorého bol privolaný na Nám. 1. Mája npráp. Z. E., teda na vykonanie\nodťahu motorového vozidla vyhodnotil ako v rozpore so zákonom. Preto na túto skutočnosť svojho\nnadriadeného aj upozornil. Nadriadený aj po vysvetlení situácie trval na splnení pokynu, avšak žalobcovi\npokyn odmietol písomne potvrdiť v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 citovaného zákona s odôvodnením,\n\nže odtiahnutím predmetného vozidla by žalobca trestný čin nespáchal (úradný záznam č. KRPZ-BAKDI6-10-259/2015 z 30. apríla 2015).\n11. Krajský súd konštatoval, že v prípade, že by nadriadený svoj pokyn písomne potvrdil, žalobca by tento\nbol povinný pokyn splniť. Porušenie povinnosti žalobcom by teda nastalo až v prípade, ak by žalobca\ntento písomný pokyn odmietol splniť. Až v takom prípade by bolo možné potup žalobcu považovať za\ndisciplinárne previnenie podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona.\n12. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď\nkonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/\nzákona. č. 73/1998 Z.z., tým, že nevykonal odťah vozidla, ktoré stálo v mieste, kde je to podľa § 25 ods. 1\npísm. f/ ZoCP zakázané a podľa § 43 ods. 5 ZoCP tvorilo prekážku cestnej premávky vrátane chodníka,\nnakoľko bránilo cestujúcim pravidelnej dopravy osôb vo vystupovaní z vozidla hromadnej prepravy osôb.\n13. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že predmetné vozidlo už malo v čase príchodu\nžalobcu nasadený technický prostriedok na zabránenie odjazdu, pričom v úradnom zázname KRPZBA-KDI6-10-259/2015 z 30. apríla 2015 spísaného kpt. Mgr. H. F. je uvedené, že npráp. Z. E. na toto\nvozidlo nasadil technický prostriedok na zabránenie odjazdu až po tom, čo žalobca odmietol odtiahnuť\npredmetné vozidlo.\n14. Súd prisvedčil aj ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal\ns jeho podstatnou námietkou uvedenou v odvolaní keď tvrdil, že jeho nadriadený mu neudelil písomný\npokyn na odťah vozidla, a preto svoje povinnosti policajta nemohol porušiť, pretože sa domnieval, že\ninak by sa mohol dopustiť trestného činu. Z napadnutého rozhodnutia, či už prvostupňového alebo\ndruhostupňového, vôbec nevyplýva, že by sa žalovaný správny orgán touto jeho námietkou zaoberal.\nOkrem popisu skutkového stavu z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaný s touto jeho námietkou\nvysporiadal a ako ju pri rozhodovaní pri porušení práv žalobcu zohľadnil.\nII.\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorou navrhoval\naby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Sťažovateľ v prvom sťažnostnom bode namietal, že správny súd nijakým spôsobom nezaujalo\nstanovisko k podstatnej skutočnosti porušenia či neporušenia zákonných ustanovení § 25 ods. 1 písm.\nf/ ZoCP vodičom motorového vozidla Volvo EČ: X.. Žalovaný považoval konštatovanie správneho súdu,\nže žalobca si pri výkone služby svoje povinnosti policajta plnil svedomite a v súlade so zákonom za\nnepodložené a nepreskúmateľné.\n17. Správny súd nepostupoval podľa názoru žalovaného podľa § 5 ods. 4 SSP, keď nezaujal stanovisko\nk argumentácii žalobcu a žalovaného ohľadne skutočnosti, že podľa znenia ustanovenia § 25 ods. 1\npísm. f/ ZoCP jasne vyplýva, že zastávka vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb je určená ako úsek,\npričom tu nie je rozlíšené, či ide o úsek cesty či úsek chodníka. Súčasne je nepochybné, že predmetné\nvozidlo stálo na nástupišti. Pôsobnosť ZoCP je jednoznačne určená v ustanovení § 1 a § 2 ods. 1 ZoCP,\npričom na chodník určený v § 2 ods. 2 písm. g/ sa vzťahujú príslušné ustanovenia ZoCP.\n18. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v súčasnosti so všetkými zainteresovanými zložkami sústavne\na účinne využitím síl a prostriedkov PZ vo svojej pôsobnosti pôsobí práve na obmedzenie možných línií\nkontaktu vozidiel s chodcami ako najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky.\n19. V druhom sťažnostnom bode uviedol žalovaný v súvislosti s oprávnením policajta na odťah\nmotorového vozidla, že konštatovanie súdu, že ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. dáva\nžalobcovi ako policajtovi možnosť a nie povinnosť rozhodnúť o odstránení vozidla, ak vozidlo tvorí\nprekážku cestnej premávky. Žalobca po príchode na miesto, kde mal podľa pokynu služobný zákrok\n- odťah vozidla, situáciu vyhodnotil tak, že vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, a že\njeho odťah by bol nezákonný, považuje za nesprávne. Podľa žalovaného predmetné ustanovenie\nje potrebné vykladať tak, že zo zákona pre policajta vyplýva možnosť, aby pri splnení zákonných\n\npodmienok rozhodol o odstránení vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky. Ak policajt zistí,\nže sú splnené uvedené zákonné podmienky, t.j. bol spáchaný priestupok je povinný konať vo veci\nobjasnenia priestupku, a ak vozidlo zároveň tvorí prekážku cestnej premávky, je povinný v záujme\nzabezpečenia bezpečnosti ostatných účastníkov cestnej premávky takéto vozidlo z cestnej premávky\nodstrániť. Žalovaný považoval za neakceptovateľný moment aplikácie práva takú jeho realizáciu, ktorá\nvychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení, jazykový výklad je len\npočiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy. Dikcia zákona oprávňuje policajta o možnosti\nrozhodnúť, avšak policajt je povinný vyhodnotiť situáciu a následne v súlade s ňou rozhodnúť.\n20. Policajt nie je súkromnou osobou, je súčasťou poriadkových a bezpečnostných zložiek a na tento\núčel má určené zákonné oprávnenia. V tomto prípade ako ďalší subjekt oprávnený, okrem správcu\nkomunikácie, rozhodovať o odstránení vozidla, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky. Výkon týchto\noprávnení nie je možné ponechať výhradne na samostatnosti úvahy alebo prípadnej svojvôli policajta,\npredovšetkým v situácii, keď policajt je za týmto účelom, odstraňovania prekážok v cestnej premávke,\npriamo velený do služby.\n21. Žalovaný odôvodňuje sankciu za disciplinárne previnenie žalobcu porušením služobných predpisov\npodľa § 48 ods. 3 písm. a/ ZoCP, nevykonaním odťahu žalobca porušil služobnú povinnosť určenú\nzákonom a príslušnými služobnými predpismi. Policajt nie je podľa žalovaného v dobe výkonu služby\noprávnený samostatne konať len na základe slobody prejavu zaručenej ústavou, nakoľko v ústave je\nsúčasne v čl. 13 ods. 1 písm. a/ uvedené povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Policajt je v právnom štáte zaradený do\npolicajných síl, ktoré majú zodpovednosť za dodržiavanie a presadzovanie zákona. Žalobca bol na výkon\nslužby riadne vyškolený a vycvičený, zaradenie žalobcu na plnenie konkrétnych úloh, stanovených pri\ninštruktáži, bolo výsledkom plánovania služieb a určenia úloh, ktoré bolo potrebné plniť, ako súčasť\nvýkonu služby dopravnej polície.\n22. V treťom sťažnostnom bode uviedol žalovaný, že sa nestotožňuje s názorom správneho súdu,\nže žalobca postupoval správne keď trval na tom, aby mu nadriadený udelil písomný pokyn na\nodťah predmetného vozidla...súd v jeho konaní nevidí žiadne porušenie povinností policajta v zmysle\nustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ ZoSP. Takýto postup nadriadeného podľa žalovaného nemá oporu v\nzákone.\n23. V zmysle kópie inštruktážneho listu z knihy inštruktáží útvaru, v ktorom boli pre hliadku F-800, v\nktorej bol zaradený žalobca, určené 30. apríla 2015 úlohy v čase od 8:40 hod. do 19:20 hod. vykonávať\nv Bratislave riešenie priestupkov v statickej doprave. Uvedený inštruktážny list je v PZ vedený ako pokyn\nnadriadeného pre vykonávanie služby na konkrétny deň. Policajt sa s takýmito úlohami oboznamuje\npri nástupe do služby, oboznámenie potvrdzuje vlastnoručným podpisom na inštruktážny list, tak to\nbolo v daný deň aj v žalobcovom prípade. Je nepochybné, že žalobca bol v službe určený na plnenie\núlohy, pri ktorej bol ako policajt s použitím uvedeného oprávnenia vykonávať v spolupráci s určeným\nsubjektom odťah vozidiel, ktorých vodiči sa pri parkovaní dopustili porušenia pravidiel cestnej premávky.\nNa vykonávanie uvedenej úlohy teda nebol potrebný žiadny ďalší ústny alebo písomný pokyn, rozkaz,\nalebo nariadenie nadriadeného. Žalovaný poukázal, že spisový materiál neobsahuje žiadne vyjadrenie\nžalobcu, že by proti splneniu uvedenej služobnej úlohy mal námietky. Preto žalobca nesprávnym\nvyhodnotením situácie a porušením služobných povinností dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré\nmu bolo udelené disciplinárne opatrenie.\n24. Vo štvrtom sťažnostnom bode uviedol žalobca v súvislosti so žiadosťou žalobcu na vydanie\npísomného pokynu nadriadeného policajta vykonať zákrok, že tvrdenie súdu, že v prípade, že by\nnadriadený svoj pokyn písomne potvrdil, žalobca by tento bol povinný splniť. Porušenie povinností\nžalobcom by teda nastalo až v prípade, ak by žalobca tento písomný pokyn odmietol splniť. Až v\ntakomto prípade by bolo možné postup žalobcu považovať za disciplinárne previnenie podľa § 48\nods. 3 písm. a) ZoSP je nesprávne. Žalobca mal po nevydaní ďalšieho pokynu nadriadeného zákonnú\npovinnosť po vyhodnotení stavu na vykonanie služobného zákroku, disciplinárne riešenie žalobcu bolo\nv rozhodnutiach odôvodnené nesplnením zákonnej povinnosti, nebolo odôvodnené nesplnením iného\npokynu (žiadaného žalobcom podľa ustanovenia § 48 ods. 4 ZoSP).\n25. K záverom správneho súdu, že súd prisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí nevysporiadal s jeho podstatnou námietkou v odvolaní, keď tvrdil, že jeho nadriadený mu\n\nneudelil písomný pokyn na odťah vozidla a preto svoje povinnosti nemohol porušiť...odkázal žalovaný\nna obsah prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia a opätovne poukázal na inštruktážny\nlist, ktorý je vedený v písomnej podobe ako pokyn nadriadeného pre vykonávanie služby na konkrétny\ndeň a s predmetným záverom súdu nesúhlasil.\n26. Podľa právneho názoru žalovaného za uvedeného právneho stavu, a to zisteného protiprávneho\nparkovania vozidla, existencie zákonných oprávnení policajt na výkon odťahu, stanovených zákonných\npovinnosti policajta na vykonanie služobného zákroku a existencie písomného pokynu osobne pre\nžalobcu na výkon služby s uvedením konkrétnej činnosti vykonávania odťahu, neexistoval žiaden právny\ndôvod na vyslovenie požiadavky žalobcu na vydanie nového pokynu na skonkretizovanie predmetného\nodťahu nadriadeným. Žalobca však aj napriek tomu, že nadriadený mu už jeden písomný pokyn\npri inštruktáži vydal, žiadal aby na vykonanie konkrétneho úkonu nadriadený vydal písomný pokyn\nopätovne. Z praxe služobnej činnosti v PZ vyplýva, že ust. § 48 ods. 4 ZoSP nie je bežne používaným\nprávnym nástrojom, Je určené pre sporné situácie, kde je možné aplikovať rôzne výklady zákona.\nIII.\n27. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného navrhol žalobca, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nodmietol podľa § 459 písm. d/ a e/ SSP, alebo aby kasačnú sťažnosť zamietol v zmysle § 461 SSP.\n28. Žalobca poukázal na neprípustnosť kasačnej sťažnosti s poukazom na povinnosti vyplývajúce z\nustanovenia § 449 ods. 1 a 2 SSP. Sťažovateľ ku kasačnej sťažnosti priložil ako prílohu splnomocnenie\nz 2. januára 2017 na plk. JUDr. X. H., pričom priložil aj ďalšiu prílohu, a to magisterský diplom udelený p.\nL. F., k uvedeným prílohám sa však sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej nevyjadril, preto mal žalobca\nza to, že žalovaný nesplnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia.\n29. Žalobca sa vyjadril k prvému sťažnostnému bodu kasačnej sťažnosti, v ktorom žalovaný uviedol, že\nsúd nezaujal právne stanovisko k porušeniu zákonných ustanovení podľa § 25 ods. 1 písm. f/ ZoCP.\nV tejto súvislosti opakovane uviedol žalobca, že sa ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f/ ZoCP o zákaze\nstátia sa v tomto prípade neaplikuje, nakoľko sa jednalo o státie na chodníku, kde platí úprava § 25 ods.\n1 písm. q/ a § 52 ods. 2 ZoCP. Predmetné motorové vozidlo po vylúčení aplikácie ustanovenia § 25\nods. 1 písm. f/ ZoCP mohlo byť odtiahnuté iba na základe § 43 ods. 5 ZoCP. Podľa žalobcu samotnou\nfotografiou bolo preukázané, že vozidlo nebránilo nástupu-výstupu z autobusu MHD, v opačnom prípade\nby sa mohlo jednať o jediný legitímny dôvod odťahu vozidla.\n30. V súvislosti s vyššie uvedeným mal žalobca za to, že síce sťažovateľ sťažnostný bod kategorizoval\nako nesprávne právne posúdenie veci v skutočnosti však podľa žalobcu namietal, že správny súd z\nvykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V takom prípade sa však nejedná\no sťažnostný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žalobca sa domnieval, že sťažnostný dôvod\nsťažovateľa smeruje jednak len voči dôvodom napádaného rozsudku, pričom však nie je základom pre\nposúdenie zákonnosti samotného napádaného rozsudku.\n31. V druhom bode žalobca uviedol, že je presvedčený, že bod. 2 kasačnej sťažnosti neobsahuje žiaden\nsťažnostný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, resp. sťažovateľ v tomto bode týkajúcom sa\nnevyhnutnosti za každých okolností vykonať služobný úkon, neuviedol v čom spočíva nesprávnosť\nprávneho posúdenia krajského súdu. Sťažovateľ len všeobecne konštatoval zákonný status príslušníka\npolicajného zboru bez konkretizovania v súvislosti s napádaným rozhodnutím krajského súdu.\n32. Ďalej uviedol žalobca, že inštruktážny list na ktorý poukazoval sťažovateľ je všeobecnou inštrukciou\npre dotknutých príslušníkov PZ týkajúcim sa ich celodenných úloh, nie je pokynom pri riešení konkrétnej\nsituácie, v ktorej môže vzniknúť dôvodná pochybnosť o zákonnosti zákroku príslušníka PZ. Logicky nie\nje zrejmé ako by mohol žalobcov nadriadený udeliť žalobcovi písomný pokyn vykonať služobný zákrok,\no ktorého zákonnosti vznikla na strane žalobcu pochybnosť, ešte pred vznikom samotnej skutkovej\nsituácie a potreby vykonania takéhoto zákroku. Argument sťažovateľa kvalifikujúci inštruktážny list ako\nprávne relevantný písomný pokyn sťažovateľa žalobcovi je nesprávnou konštrukciou procesnej obrany\nsťažovateľa a účelovou snahou zlegalizovať nezákonné rozhodnutie sťažovateľa, čo žalobca hodnotil\nako obchádzanie ustanovenia § 48 zákona 73/1998 Z.z. Konanie sťažovateľa hodnotil žalobca ako\nšikanózne a záverom sťažnostného bodu podotkol, že vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ počas\n\ntohto konania v kasačnej sťažnosti uviedol po prvý krát, čím sa jedná o novú skutočnosť a žalobca mal\nza to, že takúto novú skutočnosť nemožno uplatňovať v zmysle § 441 SSP a preto je sťažnostný bod\nneprípustný.\n33. Štvrtým bodom zhodnotil žalobca sťažnostný bod č. 4 kasačnej sťažnosti z viacerých dôvodov ako\nzmätočný a nezrozumiteľný, ktorý nehomogénne narúša právnu a skutkovú argumentačnú líniu obsahu\ntextu kasačnej sťažnosti predchádzajúcu sťažnostný bod č. 4, pričom v ňom sťažovateľ podľa žalobcu\núčelovo uvádza nepravdivé a zavádzajúce fakty, ktoré sú kontradiktórne v súvislosti s tvrdeniami žalobcu\nprednesenými v priebehu konania na provoinštančnom a druhoinštančnom správnom orgáne, a rovnako\nv priebehu konania o prieskum zákonnosti rozhodnutí sťažovateľa.\n34. Žalobca konkrétne namietal tvrdenia sťažovateľa:\n- „nikto z nadriadených nedal žalobcovi pokyn, príkaz resp. nariadenie na vykonanie služobného\nzákroku na predmetnom mieste“ - uvedené tvrdenie je nepravdivé nakoľko žalobcov nadriadený v dvoch\ntelefonických rozhovoroch výslovne niekoľkokrát nariadil žalobcovi, aby predmetné motorové vozidlo\nodtiahol, pričom žalobca ho niekoľkokrát vyzval na udelenie písomného pokynu z dôvodu presvedčenia\nžalobcu o nezákonnosti tohto odťahu,\n- „po telefonáte s nadriadeným, mu tento primerane objasnil právny stav veci podľa ZoCP a nenariadil\nmu vykonať služobný zákrok“ - uvedené je podľa žalobcu nepravdivé, nakoľko sťažovateľ až teraz v\nkonaní tvrdí po prvý krát, že nadriadený nedal žalobcovi takýto pokyn,\n- „nadriadený požiadal žalobcu o opätovné vyhodnotenie situácie...“ - podľa žalobcu ho nadriadený nikdy\nnežiadal o opätovné vyhodnotenie situácie, nakoľko nadriadený dával žalobcovi v oboch telefonátoch\npriamy pokyn na odťah vozidla s tým, že skutková situácia mu je zrejmá,\n- „disciplinárne riešenie žalobcu bolo v rozhodnutiach odôvodnené nesplnením zákonnej povinnosti\nžalobcu...“ - sťažovateľ už od konania pred správnym orgánom tvrdí, že ide o porušenie povinnosti, ktorá\nmu vyplýva z pokynu nadriadeného, pričom túto skutočnosť tvrdí aj v kasačnej sťažnosti, v bode tri,\nktorej uvádza, že týmto pokynom je aj inštruktážny list.\n35. Tvrdenie sťažovateľa, že použitie § 48 ods. 4 zákona č. 76/1998 Z.z. je skôr výnimočne používaný\npre sporné situácie, neodôvodňuje oprávnenosť alebo neoprávnenosť žiadosti žalobcu o pokyn. Doteraz\nsťažovateľ nikdy nepoprel, že by nadriadený žalobcu netrval na odťahu motorového vozidla - nadriadený\npodľa žalobcu trval na odťahu motorového vozidla niekoľko krát v dvoch telefonátoch. V súvislosti s\nvyššie uvedeným uviedol žalobca, že sa jedná o novú skutočnosť tvrdenú sťažovateľom až v kasačnej\nsťažnosti a teda ju sťažovateľ podľa § 441 SSP nemôže uplatňovať.\n36. Ďalej poukázal žalobca na to, že sťažovateľ v súvislosti s komunikáciou nadriadeného a žalobcu\nodkázal na stranu 2 a 3 disciplinárneho rozkazu riaditeľa č. 2, pričom podľa § 440 ods. 2 SSP\ndôvody kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nkrajským súdom. Predmetné preskúmavané rozhodnutia sťažovateľa však neobsahujú vyhodnotenie\nkomunikácie nadriadeného a žalobcu zo strany sťažovateľa, ale obsahujú konštatovanie komunikácie\nv znení ako ju v konaní namietal žalobca, pričom svedčia na prospech skutkového stavu tvrdeného\nžalobcom. Žalobca mal za to, že z uvedeného dôvodu sťažovateľ síce odkázal na uvedený text, ale\núčelovo jeho presnú citáciu neuviedol.\n37. Záverom žalobca poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutia sťažovateľa nemôžu obstáť, čo\ndo ich zákonnosti, pretože sú nedostatočne odôvodnené, ale najmä preto, že sťažovateľ sám vec\nnesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, čo sťažovateľovi vytýkal v\nnapádanom rozsudku aj krajský súd.\nIV.\n38. Stanoviskom zo 16. februára 2017 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti\na uviedol, že plk. JUDr. H. je splnomocnená Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bratislave na právne zastupovanie v predmetnej veci a je zamestnancom MV SR\nv služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z.z., služobným úradom každého policajta v SR je v\nzmysle uvedeného zákona MV SR. Vnútorný odbor Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ktorého je plk.\nJUDr. H. riaditeľkou, zabezpečuje zastupovanie Krajského riaditeľstva pred súdmi Slovenskej republiky\n\nv správnom súdnictve. Žalobcom namietanú totožnosť osôb uvedených v plnomocenstve udelenom\nplk. JUDr. X. H. a v diplome Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave o dosiahnutí\nvysokoškolského vzdelania druhého stupňa p. L. F. je určená identifikátorom dátumom narodenia, z\nčoho vyplýva, že ide o jednu a tú istú osobu. S ohľadom na vyššie uvedené mal sťažovateľ za to, že\nsplnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 SSP.\nV.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle ustanovenia § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že\nžalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 19. júna 2015 domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave KRPZ-BA-KDI-333-006/2015 z 1. júna\n2015.\n41. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KDI-333-006/2015 z 1.\njúna 2015, ktorým bol potvrdený odvolaním napadnutý disciplinárny rozkaz riaditeľa Odboru výkonu\nslužby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 2\nz 12. mája 2015. Citovaným disciplinárnym rozkazom bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie,\nzníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998\nZ.z., za disciplinárne previnenie podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil\ntým, že počas výkonu služby dňa 30.04.2015, ako cestná dopravná hliadka Fotón 800 bol privolaný\ncestnou dopravnou hliadkou Fotón 790 na Nám. 1. mája z dôvodu odťahu motorového vozidla zn.: Volvo\ne.č.: X., ktoré stálo na zastávke pravidelnej verejnej dopravy osôb v úseku pred označníkom zastávky.\nUvedené vozidlo, ktoré tvorilo prekážku v cestnej premávke vrátane chodníka, odmietol odstrániť.\n42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 1S 150/2015-68 z 27. októbra 2016, ktorým krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preto primárne v\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n43. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, služobná disciplína policajtov\nspočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených.\n44. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\n45. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz\nalebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na\nto nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,\nmusí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje,\nak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia,\npríkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi\nbezodkladne vyššiemu nadriadenému.\n\n46. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej\npremávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť\naj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty\npodľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na\nrýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil,\nalebo správca cesty.\n47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach\ntohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné\npodozrenie z ich páchania.\n48. V súvislosti s námietkou neprípustnosti, ktorú vzniesol žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti,\nz dôvodu, že sťažovateľ podľa žalobcu údajne nepslnil podmienku obligatórneho právneho zastúpenia\npodľa ustanovenia § 449 ods. 1 a 2 SSP, súd uvádza, že podaním zo 16. februára 2017 odstránil\nsťažovateľ nejasnosti a naplnil predpoklady výnimky z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom\nkonaní, kedy preukázal, že zamestnanec, ktorý sťažovateľa v kasačnom konaní zastupuje má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a jedná sa o jednu a tú istú osobu.\n49. K prvému bodu kasačnej sťažnosti uvádza kasačný súd, že aj z priloženej fotodokumentácie\nje zrejmé, že zaparkované vozidlo na chodníku netvorilo prekážku vo vystupovaní a v nastupovaní\npasažierov z vozidiel MHD, nijako neohrozovalo ani pohyb chodcov na chodníku, rovnako\nneobmedzovalo ani jazdu vozidiel a tým netvorilo prekážku v cestnej premávke. Vozidlá MHD pristavovali\npri zastávke, v ktorej ľudia na autobus čakali a teda nie pri chodníku, kde motorové vozidlo parkovalo.\n50. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n51. Najvyšší súd má za to, že ako aj žalobca uvádza, samotný inštruktážny list neobsahuje pokyn\nnadriadeného v špecifickej situácii, kedy na strane žalobcu vznikla pochybnosť o zákonnosti jeho\nzákroku. Inštruktážny list nerieši konkrétny prípad, ktorý vyvstal počas činnosti žalobcu v teréne.\nPozornosti kasačného súdu neunikla skutočnosť, že v sťažnostnom bode používané argumenty doteraz\nsťažovateľ neuvádzal. Preto má súd za to, že sa jedná o novú skutočnosť a pripomína, že správny súd\nnie je súdom skutkovým a to platí osobitne aj pre konanie kasačné, keď aj z povahy kasačnej sťažnosti\nje zrejmé, že kasačný súd nerozhoduje vo veci samej, ale najmä preskúmava závery správneho súdu,\nktoré zaujal k jednotlivým skutkovým a právnym otázkam. Novoty v kasačnom konaní v zásade nie\nsú prípustné, a to z dôvodu, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim\nkoncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Správne poznamenal žalobca\na súd len dopĺňa, že všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce skutočnosti tvrdené sťažovateľom, musí\nsťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pre krajským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené, nové\nskutočnosti a dôkazy podľa § 441 SSP uplatňovať nemožno. Ustanovenie § 441 SSP by mohlo byť\ncelkom výnimočne prelomené iba za situácie, ak sťažovateľ bez svojej viny nemohol skutkové novoty\nuplatniť v predchádzajúcich konaniach, čo však nie je tento prípad.\n52. Najvyšší súd SR konštatuje, že so sťažovateľom možno súhlasiť, pokiaľ tvrdí, že „policajt nie je\nsúkromnou osobou, je súčasťou poriadkových a bezpečnostných zložiek a na tento účel má určené\nzákonné oprávnenia“. Služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva. Požadované\nvlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného\nporiadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu služby v policajnom zbore. Každý\npríslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje\ndôveryhodnosť PZ. Na činnosť príslušníka PZ sú prirodzene kladené oveľa vyššie nároky, a to\nnielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy\nspoločnosti a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol\nvybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie\nsociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov,\nktorých pracovný režim upravuje zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za\nprirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru\npre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená,\nže zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. zákonník\n\npráce). Nemožno však úplne súhlasiť s tvrdením žalovaného, že výkon oprávnení nie je možné ponechať\nvýhradne na samostatnosti úvahy alebo prípadnej svojvôli policajta, a že policajt nie je podľa žalovaného\nv dobe výkonu služby oprávnený samostatne konať len na základe slobody prejavu. Je na mieste\nuviesť, že žalobcovo konanie nebolo špekulatívne, a žalobca nekonal svojvoľne, ale konal v medziach\nzákona, keď sa v danej konkrétnej situácii domnieval, resp. vychádzal z presvedčenia, že ak by\nnariadil odtiahnutie vozidla, ktoré podľa jeho poznatkov parkovalo tak, že právne predpisy neporušovalo,\ndopustil by sa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalobca svoje konanie podmienil\nrozhodnutiami viacerých súdov SR ako aj Najvyššieho súdu. Žalobca využil zákonnú povinnosť, v\nprípade takýchto domnienok upozorniť svojho nadriadeného a taktiež žiadal, že v prípade, ak nadriadený\ntrvá na splnení pokynu, musí ho žalobcovi písomne potvrdiť a následne žalobca pokyn splní.\n53. K argumentácii sťažovateľa, že s ohľadom na existenciu písomného pokynu osobne pre žalobcu na\nvýkon služby s uvedením konkrétnej činnosti vykonávania odťahu, neexistoval žiaden právny dôvod na\nvyslovenie požiadavky žalobcu na vydanie nového pokynu na skonkretizovanie predmetného odťahu\nnadriadeným. Žalobca však aj napriek tomu, že nadriadený mu už jeden písomný pokyn pri inštruktáži\nvydal, žiadal aby na vykonanie konkrétneho úkonu nadriadený vydal písomný pokyn opätovne a z praxe\nslužobnej činnosti v PZ vyplýva, že ustanovenie § 48 ods. 4 ZoSP nie je bežne používaným právnym\nnástrojom. Predmetné ustanovenie je podľa sťažovateľa určené pre sporné situácie, kde je možné\naplikovať rôzne výklady zákona. Súd má za to, že v predmetnej situácii, ako už súd aj vyššie uviedol,\nnemožno vychádzať len z inštruktážneho listu a najmä nie, ak sú na strane policajta, teda žalobcu\nzávažné pochybnosti o tom, že by vykonaním odťahu došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona. Z\ndoterajšieho konania, ako aj zo spisového materiálu je zrejmé, že sa v tomto prípade jednalo z pohľadu\nžalobcu o spornú situáciu a preto postup v zmysle predmetného ustanovenia § 48 ods. 4 ZoSP je\nopodstatnený a nemožno ho nepripustiť len z dôvodu, že by sa malo jednať o uplatňovanie predmetného\nustanovenia len vo výnimočných situáciách. Inštruktážny list je v tomto prípade iba všeobecným úkonom,\nktorý nevylučuje uplatnenie § 48 ods. 2 OSP.\n54. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd súhlasí s právnymi závermi správneho súdu, že v\nprípade, že by nadriadený svoj pokyn písomne potvrdil, žalobca by tento bol povinný pokyn splniť.\nPorušenie povinnosti žalobcom by teda nastalo až v prípade, ak by žalobca tento písomný pokyn\nodmietol splniť. Až v takom prípade by bolo možné potup žalobcu považovať za disciplinárne previnenie\npodľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona. Žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil.\n55. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by\nmohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n56. Kasačný súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v\nkasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n57. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.\n2 a nasledujúce SSP.\n58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}