{"guid": "e62f748a-e734-4df9-b020-c1f462bf529f:987603da-c2e3-4914-8ca2-b8e9d9ba4d84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "spisova_znacka": "5Asan/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/2/2016 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. 5Asan/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "identifikacne_cislo": "1015200780", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/987603da-c2e3-4914-8ca2-b8e9d9ba4d84", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/2/2016\n1015200780\n26. 04. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200780.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom\nTrnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: PRK Partners, s.r.o., advokátska\nkancelária so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a\npotravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.j. 971/2015 zo dňa 15. apríla 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S/117/2015-90 zo dňa 24. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/117/2015-90\nzo dňa 24. mája 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 5S/117/2015-90 zo dňa 24. mája\n2016 postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nrozhodnutie žalovaného č.j. 971/2015 zo dňa 15.04.2015 a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa č.j. 308/2015 zo dňa 25.02.2015\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods.\n1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku\nza podanú žalobu vo výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 719,52 €.\n2. Napadnutým rozhodnutím č.j. 971/2015 zo dňa 15.04.2015 žalovaný (ďalej v texte aj „Štátna\nveterinárna a potravinová správa alebo ŠVPS“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa (ďalej v texte aj „regionálna veterinárna a\npotravinová správa alebo RVPS“) č.j. 308/2015 zo dňa 25.02.2015, ktorým ako správny orgán príslušný\npodľa § 21 ods. 1 písm. d/ a § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len „správny poriadok“) uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 20 000,- € podľa § 28 ods. 4\npísm. a/ zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 14.01.2015 v čase\nod 14.30 hod. do 20.00 hod. v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Popradská\n71/1777, 064 01 Stará Ľubovňa tak, ako boli vo výrokovej časti tohto rozhodnutia citované.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že\nžalovaný ako aj prvostupňový správny orgán závažným spôsobom porušili pravidlá vedenia konania,\nresp. vedenia kontroly. Žalobcom vytýkané pochybenia správnych orgánov mali spočívať predovšetkým\nv tom, že: pri výkone kontroly bola porušená zásada dvojinštančnosti, dôkazy, ktoré boli zhromaždené\nsprávnymi orgánmi v konaní sú nepreskúmateľné, správne orgány nezohľadnili povolené odchýlky pri\nkvalite potravín, kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a uložená pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená.\n\n4. Krajský súd vo veci podanej žaloby vyhlásil na pojednávaní dňa 24.05.2016 rozsudok, ktorým\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na\nto, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení žalobca vzal všetky dôvody žaloby s výnimkou dôvodu\ntýkajúceho sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania späť, krajský súd sa v rámci vyhodnotenia\ndôvodnosti žaloby zaoberal len touto námietkou.\n5. Žalobca v súvislosti s namietaným porušením zásady dvojinštančnosti pri výkone kontroly poukázal\nna ustanovenie § 20 ods. 9 a 12 správneho poriadku a vôbec na aplikáciu správneho poriadku v tomto\nkonaní, pričom zdôraznil, že na kontrolu a konanie sa musí bezpodmienečne aplikovať správny poriadok\na z toho následne vyvodzoval, že kontrola a konanie predstavujú totožné správne konanie, keďže\nani správny poriadok ani zákon o potravinách nedávajú správnym orgánom možnosť, aby v zmysle\nzákona vykonávali predbežné vyšetrovanie. Podľa žalobcu každá úradná kontrola potravín predstavuje\nuž samotné správne konanie, preto aj v prípadoch úradnej kontroly potravín sa má uplatniť správny\nporiadok ako aj ostatné predpisy, a to znamená, že ak úradná kontrola potravín nezistí porušenie\nzákona, konajúci správny orgán má oznámiť túto skutočnosť subjektu, ktorý bol predmetom danej\nkontroly a správne konanie zastaviť. Ak úradná kontrola potravín naopak porušenie zákona zistí,\nkonajúci správny orgán má pokračovať v danom správnom konaní zhromažďovaním ďalších dôkazov,\nak je to potrebné vykonaním týchto dôkazov za prítomnosti účastníkov konania zákonným spôsobom\nvyhodnotiť všetky získané dôkazy a až po vykonaní uvedených úkonov podať výzvu na vyjadrenie\nk podkladom rozhodnutia. Následne potom, čo sa účastník konania vyjadrí k výzve, pred vydaním\nrozhodnutia riadne a podrobne sa vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré účastník konania vzniesol\nvo svojom vyjadrení a buď zopakovať vyššie uvedený postup alebo vydať rozhodnutie vo veci. V\nžiadnom prípade žalobca nesúhlasil s tým, že úradná kontrola potravín je samostatným konaním a\ntzv. „pokutové konanie“ je odlišným samostatným správnym konaním. Takýto postup nemá oporu ani\nv zákone, ani v správnom poriadku a nedáva žiaden logický zmysel. Poukázal pritom na ustanovenie\n§ 18 ods. 2 posledná veta správneho poriadku, ktorá hovorí, že „pokiaľ sa konanie začína na podnet\nsprávneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon“.\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že kontrolu vo veci vykonal nie správny orgán prvého stupňa, ale\ndruhostupňový orgán t.j. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, čo osvedčuje\nzáznam z kontroly, kde je uvedený v záhlaví druhostupňový orgán Štátna veterinárna a potravinová\nspráva Slovenskej republiky vrátane adresy jej sídla a tiež, že ide o záznam o kontrole vykonanej podľa §\n21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách. Jedným z vykonávajúcich inšpektorov bola pracovníčka priamo\ndruhostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že kontrolu vykonala\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, t.j. orgán štátnej správy vo veciach úradnej\nkontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona a nie orgán regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy, ktorý je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/\nzákona. Odvolacím orgánom, ktorý v tomto prípade rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu bola tiež Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, t.j. ten istý orgán,\nktorý sám vykonal kontrolu resp. konal priamo v rámci prvého stupňa. Tento postup predstavuje\nporušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania v zmysle správneho poriadku a žalobca ho\npovažoval za nespravodlivý. Zásada dvojinštančnosti vyjadruje právo účastníka konania na to, aby v\nprípade, že podá opravný prostriedok, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa preskúmal celkom\nnezávislý druhostupňový orgán. Uvedené pochybenie predstavuje tak závažnú vadu rozhodnutia, ktorá\nhrubým spôsobom porušuje procesné práva žalobcu a fakticky mu odníma právo na podanie odvolania\na na riadne, spravodlivé a nezávislé preskúmanie. Podľa žalobcu potom vyvstáva otázka, ktorý orgán v\ntejto veci vlastne viedol celé správne konanie a spochybňuje nezávislosť a nestrannosť prvostupňového\norgánu, teda regionálnej vereinárnej a potravinovej správy vo veci rozhodnúť na základe záznamu, ktorý\npostúpil na realizáciu jej nadriadený správny orgán. Ide o tak závažnú vadu konania, ktorá spôsobuje\nnezákonnosť rozhodnutia a sama o sebe predstavuje dôvod na jeho zrušenie.\n6. Vo svojom doplňujúcom vyjadrení k tejto námietke žalobca objasňoval aj právny rámec zásady\ndvojinštančnosti a judikatúru na daný právny problém sa vzťahujúcu a tvrdil, že aplikácia zásady\ndvojinštančnosti vyplýva z viacerých ustanovení správneho poriadku, a to najmä: 1. z ustanovenia §\n9 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého z prejednávania a rozhodovania pred správnym orgánom\nje vylúčený aj ten, kto sa v tej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa, 2. z ustanovenia § 53 správneho poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu správneho orgánu\nmá účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník\n\nkonania odvolania ústne alebo písomne do zápisnice nevzdal, 3. z ustanovenia § 58 ods. 1 správneho\nporiadku, v zmysle ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny\norgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nŽalobca mal za to, že tieto ustanovenia správneho poriadku neobsahujú len požiadavku, aby rozhodoval\niný orgán/iná osoba, ale aj aby odvolanie bolo reálne spôsobilé iniciovať nezávislý a nezaujatý\nprieskum prvostupňového rozhodnutia, t.j., aby nešlo len o formálne odvolanie a to, aby prvostupňové\na druhostupňové orgány medzi sebou nekomunikovali, nedávali si pokyny a podrobné inštrukcie, najmä\npred vydaním prvostupňového rozhodnutia, čo potvrdzuje tiež judikatúra na ktorú sa ďalej odvolával.\nV tejto súvislosti žalobca odkázal predovšetkým na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 29. júla 2006, sp.zn. 2Afs 143/2004-105 a nález Ústavného súdu Českej republiky zo\ndňa 16. mája 2007, sp.zn. IV.ÚS/493/06.\n7. Krajský súd dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa porušenia zásady dvojinštančnosti\nv konaní je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané (záznam z\nkontroly), že prvotná kontrola dňa 14.01.2015 bola kontrolou vykonanou ŠVPS. Zároveň bolo vo veci\nuložené opatrenie na mieste. Krajský súd nemal pochybnosti, že záznam z kontroly bol spísaný ŠVPS,\nteda druhostupňovým správnym orgánom a postúpený na priame vybavenie RVPS ako správnemu\norgánu prvého stupňa vecne a miestne príslušnému s pokynom na uloženie sankčných postihov za\nzistené nedostatky listom č. 15/2015/000478-185 zo dňa 19.01.2015. Podľa krajského súdu je tu priamo\ndaná inštrukcia druhostupňového orgánu voči RVPS ako správnemu orgánu prvého stupňa - povinnosť\nvo veci konať a vydať rozhodnutie, ktorým žalobcu bude sankcionovať za porušenie povinnosti. Až\nnásledná dodatočná kontrola vykonávaná dňa 15.01.2015 zameraná na výkon uložených opatrení\nbola vykonaná prvostupňovým správnym orgánom, teda RVPS a táto vydala následne dňa 25.02.2015\nprvostupňové rozhodnutie riadiac sa vyslovenou inštrukciou ŠVPS. Toto prvostupňové rozhodnutie má\nzáklad v zázname spísanom ŠVPS o vykonanej kontrole zo dňa 14.01.2015 a o zistených nedostatkoch\nuvedených aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a týmto je uloženie sankcie zdôvodnené.\nKrajský súd stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu mal za to, že takýto postup spochybňuje nezávislosť\na objektívnosť konania správneho orgánu prvého stupňa, pretože odvolací orgán sám kontrolu vykonal,\nspísal záznam z tejto kontroly, uložil prvostupňovému správnemu orgánu sankcionovať kontrolovaný\nsubjekt za zistené nedostatky a potom rozhodoval o odvolaní.\n8. Podľa názoru krajského súdu základom zásady dvojinštančnosti nie je, aby o odvolaní rozhodol\niba iný orgán, ale aby o ňom tiež rozhodla iná osoba, ktorá doposiaľ s konkrétnym prípadom nemala\nnič spoločného a nie je tak zaťažená úvahami a myšlienkovými pochodmi pracovníka, ktorý vo veci\nrozhodoval v prvom stupni. Takýto právny názor vyslovil vo svojom rozsudku zo dňa 29. júla 2006, vo\nveci sp.zn. 2Afs143/2004-105, Najvyšší správny súd Českej republiky a obdobne konštatoval vo svojom\nnáleze Ústavný súd Českej republiky zo dňa 16. mája 2007, sp.zn. IV.ÚS/493/06.\n9. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval analógiu a obdobnosť veci preskúmavanej\na potom sa plne s citovanými názormi českých súdnych autorít stotožnil a v rozsahu tejto námietky\nostanúcej po späťvzatí ostatných dôvodov žaloby ako opodstatnenej žalobe vyhovel a napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Pre povahu vady v konaní krajský súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania uviedol, že so\nzávermi krajského súdu týkajúcimi sa porušenia zásady dvojinštančnosti konania sa nemožno stotožniť.\nKonkrétne argumentoval tým, že správny poriadok vychádza z princípu tzv. generálnej klauzuly,\nktorý znamená, že účastník konania sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorá spočíva v tom, že\nkaždé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za\npredpokladu, že k tomu dal účastník konania podnet podaním odvolania. V danej veci bolo prvostupňové\nkonanie vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je Regionálna veterinárna a potravinová\nspráva Stará Ľubovňa a o odvolaní vecne a objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania v\nprvom rade v súlade so zásadou zákonnosti rozhodol druhostupňový orgán. Žalobcovi bolo poskytnuté\nreálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni,\npričom rozhodoval resp. podklady pre rozhodnutie v druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je\nnezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín,\n\nvo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť konania\ntak v tomto ako aj vo všetkých ostatných prípadoch druhostupňového konania bola zabezpečená a teda\nnedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.\n11. Žalovaný ďalej uviedol, že nekalé praktiky v obchode a aj v distribúcii sa môžu objavovať mimo\npracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly ako aj cez víkendy. Ministerstvo pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci so žalovaným pripravilo na zníženie rizík v potravinovej\nbezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín\nprogram zvýšenej efektívnosti kontroly potravín. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín\nvykonávané na zvýšenie účinnosti úradných kontrol v obchodnej sieti mimo pracovnej doby inšpektorov\núradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov pred ich zavádzaním a zvýšenie\ninformovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na\nSlovensko z iných členských štátov EÚ a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín\nje zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri\nkontrole, získať objektívny pohľad na kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v\ndanom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny,\nktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú\npod hlavičkou žalovaného. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov žalovaného s\nceloslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva,\nprípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa\npostupuje na ďalšie konanie na vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená\nrozhodnúť. V danom prípade bola kontrola vykonaná jedným inšpektorom žalovaného, ktorý vôbec\nneprišiel do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni a okrem toho bola kontrola vykonaná na\nzáklade príslušných poverení žalovaného inšpektormi RVPS Svidník, RVPS Prešov a RVPS Stará\nĽubovňa. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS Stará\nĽubovňa, ktorá nezávisle rozhodla o uložení pokuty. Uvedeným postupom nedošlo k porušeniu žiadneho\nustanovenia zákona o potravinách ani správneho poriadku. Žalovaný taktiež zdôraznil, že postupový\nlist žalovaného je administratívnym úkonom, ktorým boli podklady z úradnej kontroly zaslané vecne a\nmiestne príslušnému orgánu na konanie a v žiadnom prípade nemá právnu silu ovplyvniť objektívne\nzistené skutočnosti pri výkone úradnej kontroly potravín, druhostupňový orgán v ňom neinštruoval\nprvostupňový orgán ako má vo veci konať, za aké skutky má kontrolovaný subjekt potrestať a ani\nakú pokutu a v akej výške a podľa akého ustanovenia uložiť. Záverom poukázal na to, že v danom\nkonaní bolo znemožnené súdu rozhodovať aj o ostatných dôvodoch žaloby vzhľadom na to, že po\nvyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení vzal žalobca všetky dôvody žaloby s výnimkou porušenia zásady\ndvojinštančnosti konania späť, preto sa krajský súd v rámci vyhodnotenia dôvodnosti žaloby zaoberal\nlen touto námietkou. Konanie žalobcu považuje žalovaný za nelogické, keď na jednej strane namieta\nporušenie dvojinštančnosti konania, pričom po vyhlásení rozsudku vzal takmer všetky dôvody žaloby\nspäť. S takýmto postupom sa žalovaný nestotožnil a žiadal, aby sa krajský súd zaoberal aj ostatnými\ndôvodmi žaloby.\n12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazujúc na ustanovenie § 491 ods.1 a § 492 ods. 2 S.s.p.\nnamietal, že pri podaní odvolania proti rozsudku krajského súdu bolo nutné postupovať podľa ustanovení\nS.s.p.. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného neobsahuje náležitosti kasačnej sťažnosti je potrebné\ntakého podanie v zmysle § 459 S.s.p. odmietnuť. Žalobca ďalej predniesol svoju argumentáciu k\notázke údajnej nemožnosti aplikovať správny poriadok na kontrolu podľa zákona o potravinách v\nkontexte ďalších právnych predpisov, zopakoval svoje stanovisko k otázke vecnej a miestnej príslušnosti\nRVPS, vyjadril sa k postúpeniu záznamu na RVPS a údajnej neexistencii inštrukcie zo strany ŠVPS,\nmožnosti žalobcu podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj nezávislosti ŠVPS a jej\nzamestnancov. Záverom sa nestotožnil s námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávnosti postupu\nkrajského súdu, ktorý sa vzhľadom na vyjadrenie žalobcu o tom, že na časti žalobných dôvodov netrvá,\nzaoberal iba námietkou dvojinštančnosti konania. Poukazujúc na ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku mal za to, že aj keby sa krajský súd zaoberal ostatnými dôvodmi žaloby tak, by nemohol dospieť\nk inému záveru ako k tomu, že porušením zásady dvojinštančnosti došlo k tak zásadnému procesnému\npochybeniu, že krajský súd musel rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie.\n\n13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n14. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n15. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n16. V predmetnej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 5S/117/2015-90 zo dňa\n24.05.2016 doručený žalovanému dňa 04.07.2016. Krajský súd pritom účastníkov konania správne\npoučil o možnosti podať proti tomuto rozsudku odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Vzhľadom\nna to, že žalovaný napadol odvolaním rozsudok krajského súdu za účinnosti S.s.p., nebola splnená\npodmienka na aplikáciu ustanovení O.s.p. v zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. Odvolací súd vychádzajúc z\nustanovenia § 491 ods. 2 S.s.p. mal za to, že v danej veci by bolo uplatňovanie ustanovení S.s.p. v\nneprospech žalovaného (právna úprava S.s.p. neumožňuje napadnúť rozsudok odvolaním), a preto jeho\nodvolanie prejednal v zmysle ustanovení O.s.p.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného je dôvodné.\n18. Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).\n19. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n20. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu bol\nvyhlásený na pojednávaní dňa 24.05.2016. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právny zástupca\nžalobcu po vyhlásení rozsudku vzal všetky žalobné námietky s výnimkou námietky týkajúcej sa\nporušenia zásady dvojinštančnosti konania späť. Krajský súd sa z tohto dôvodu zaoberal v odôvodnení\nrozsudku iba touto námietkou, ktorú námietku vyhodnotil ako dôvodnú a na základe ktorej napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n21. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho\nrozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.\n22. Podľa § 250h ods. 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému\nmedzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.\n23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že späťvzatie žaloby resp. obmedzenie rozsahu\nnapadnutia správneho rozhodnutia je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Zúženie\nrozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. znamená nielen\nzúženie žaloby o ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj upustenie od vytýkania ďalšieho rozporu\nso zákonom resp. ďalšieho porušenia práv žalobcu. V predmetnej veci išlo práve o procesnú situáciu,\nkedy žalobca zúžil rozsah napadnutia rozhodnutia správneho orgánu len na námietku týkajúcu sa\nporušenia zásady dvojinštančnosti konania. Je však potrebné zdôrazniť, že žalobca je pri obmedzení\n\nrozsahu napadnutého rozhodnutia časovo limitovaný momentom rozhodnutia súdu, t.j. okamihom\njeho vyhlásenia. Pokiaľ teda žalobca zúžil rozsah napadnutia rozhodnutia správneho orgánu po\nvyhlásení rozsudku, krajský súd naň nemal v odôvodnení rozhodnutia prihliadať a bol povinný sa\nvysporiadať so všetkými žalobnými dôvodmi. Krajský súd preto nepostupoval procesne správne, keď\nakceptujúc zúženie rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu po vyhlásení rozsudku dňa\n24.05.2016 sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal iba s námietkou týkajúcou sa porušenia\nzásady dvojinštančnosti konania.\n24. Najvyšší súd vychádzajúc z dôvodov odvolania žalovaného považoval za potrebné posúdiť\nsprávnosť záverov krajského súdu k otázke, či postupom žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.\n25. Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín.\nV § 21 zákona o potravinách zákonodarca vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď upravil,\nže orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a potravinová\nspráva a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona č. 39/2007\nZ.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“).\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase kontroly a\nrozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodovať v druhej inštancii vo\nveciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Z právomoci\nregionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona\no veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc\nvyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej\nkontroly potravín.\n27. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d) zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase\nkonania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28\nzákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom\nv čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\n28. Právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods.\n2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o\npotravinách, § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti,\nkeď explicitne nevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o\nveciach, v ktorých v prvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\n29. Podľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne\nžalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa\nzákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.\n30. Právna úprava v zákone o veterinárnej starostlivosti v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone o potravinách\nv § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať\nregionálna veterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.\n31. V prejednávanej veci kontrolu vykonali traja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Svidník,\nPrešov, Stará Ľubovňa) a jeden kontrolór zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej\nrepubliky, ktorí sú uvedení v zázname o úradnej kontrole zo dňa 14.01.2015. Títo inšpektori aj fyzicky\nzáznam o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola\nkompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolórov z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej\nprevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy a ich kontrolórov\n(§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali traja kontrolóri regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi kontrolórmi, a nie\nregionálnou veterinárnou a potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórom Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o úradnej kontrole\n\nsa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Bratislava, keď v\nZázname o úradnej kontrole je vymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.\n32. Vzhľadom na aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa najvyšší súd vecne\nnezaoberal návrhom žalobcu na postúpenie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia\nnajvyššieho súdu podľa § 22 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n33. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia otázky, či postupom žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu, t.j. orgánov úradnej kontroly potravín došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania,\nnajvyšší súd dáva do pozornosti aj rozsudok sp.zn. 5Sžo/44/2016 zo dňa 29.01.2018, v ktorom\nnajvyšší súd konštatoval, že ,,výkon inšpekcie potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe\nzahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom túto činnosť nemožno zamieňať s\nrozhodovacou činnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom úradnej kontroly potravín a preto výkonom\ninšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti\nkonania.“ a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na obdobné veci, ktoré\nuž boli predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn.\n6Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp.zn. 6Sžo/22/2016 zo dňa 24.01.2018 pričom z odôvodnenia\ntýchto rozhodnutí uvádza nasledovné:\n„Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov\núradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov § 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z.\nodkazuje na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré\nstanovuje všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť\npotravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, vzťahuje sa na všetky etapy výroby,\nspracovania a distribúcie potravín (kapitola II. článok 4 bod 1 uvedeného nariadenia). Táto právna úprava\nplatila aj v čase kontroly u žalobcu.\nV kapitole II. oddiel 4 článku 14 bod 2 nariadenie definuje nebezpečné potraviny ako tie, ktoré sú zdraviu\nškodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu. V 18 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách zákonodarca\nupravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín\na ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď\nupravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a\npotravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6\nzákona o veterinárnej starostlivosti. V § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zákonodarca upravil\nkompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 8 zákona o veterinárnej starostlivosti) a\nštátnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 6 zákona o veterinárnej starostlivosti).\nPodľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase kontroly a\nrozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodovať v druhej inštancii vo\nveciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Z právomoci\nregionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona\no veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc\nvyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej\nkontroly potravín.\nZ ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase\nkonania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28\nzákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom\nv čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\nPrávomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 písm.\nc/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o potravinách, §\n23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne\nnevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v\nprvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\nPodľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne\nžalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa\nzákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a nenastala situácia,\nže by v prejednávanej veci rozhodovali orgány, ktorým na to nebola daná právomoc, tak ako žalobca\nnamietal v doplnení dôvodov odvolania.\n\nAko nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly, keď právomoc k\nvýkonu úradnej kontroly potravín, pri kontrole povinnosti, pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich\numiestnení na trh, vyplýva pre žalovaného z ustanovenia § 18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a § 23 ods.\n1 zákona o potravinách v znení účinnom v čase výkonu kontroly, ako aj z Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom\nzabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o\nstarostlivosti o zvieratá (ďalej ako „nariadenie č. 882/2004“), keď podľa odvolacieho súdu, ustanovenie\n§ 1 ods. 3 zákona o potravinách vylučuje aplikáciu nariadenia č. 882/2004 len na vykonávanie úradných\nkontrol na overovania dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi\nvýrobkami. Z článku 1 bod 1 nariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách\nvylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa nariadenia č. 882/2004 je vykonaná aj na zaručenie\nspravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov\nvrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm.\nb/ nariadenia č. 882/2004). Ani z iných ustanovení nariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č.\n882/2004 nie je možné aplikovať v postupe podľa zákona o potravinách.\nNariadenie 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetenciu, pri úradných\nkontrolách. Zákon č. 152/1995 Z.z. právomoc vykonávať úradné kontroly potravín delegoval na orgány\nvymedzené v § 21 zákona č. 152/1995 Z.z.. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu\npotravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a jednotlivé regionálne\nveterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov kontrolórov - inšpektorov.\nZákon č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm.\nd/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna a veterinárna a potravinová\nspráva, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.\nV prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Trenčín,\nTopoľčany) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorí sú v Protokole\no úradnej kontrole zo dňa 14.01.2014 označení menom, priezviskom, funkciou a číslom služobného\npreukazu. Títo inšpektori aj fyzicky protokol o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa\nSlovenskej republiky bola kompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy\nmimo kontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové\nsprávy a ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali dvaja\nkontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi\nkontrolórmi, a nie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi\nŠtátnej veterinárnej a potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v\nZázname o úradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej\nrepubliky, Bratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 7 vymedzené, ktorí konkrétni\nkontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.“\n34. Najvyšší súd preto s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd nedostatočne\na nesprávne právne posúdil otázku porušenia zásady dvojinštančnosti konania, keď si len osvojil\nargumentáciu žalobcu (vrátane odkazov na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky a Ústavného súdu Českej republiky) bez toho, aby uviedol akékoľvek relevantné právne úvahy,\nktoré by vychádzali z aplikácie príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec a\nnavyše nezohľadnil rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu v obdobných veciach.\n35. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom\nkonaní bude úlohou krajského súdu dostatočne posúdiť všetky žalobné námietky, vec náležite a v súlade\ns vyššie vyslovenými závermi právne posúdiť a vo veci znova rozhodnúť.\n36. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.)\n37. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.\n3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/117/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2d7b68d8-ae92-4317-9600-a106129abee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1"}, {"guid": "3dd09f5b-a19b-4e4e-927d-43f1d8716e24:98237d7b-4032-4e03-8b2b-860277ffbb11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1", "spisova_znacka": "5Asan/12/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2018 z 12. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200524.1"}, {"guid": "57daf768-94e4-4427-a960-30b6bd00e110:00f337e8-78f7-4406-874b-b7514541c915", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1017200028.7", "spisova_znacka": "NR-11S/140/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/140/2017 z 13. 7. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017200028.7"}]}