{"guid": "cc25cc4d-5f15-4f9f-bfb8-0f4233055097:98404cc8-75bf-41fa-ae70-22fce1b4fcb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1", "spisova_znacka": "8Sžf/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/8/2016 z 31. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžf/8/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1", "identifikacne_cislo": "1015200746", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98404cc8-75bf-41fa-ae70-22fce1b4fcb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/8/2016\n1015200746\n31. 05. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200746.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MEDINT SK, s. r. o., so sídlom Palárikova\n31, 811 04 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, P.O.BOX 17, 840 00 Bratislava,\nproti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. kancel.riad/16648/2015 zo dňa 6. marca 2015, o odvolaní žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/115/2015-16 zo dňa 30. októbra 2015, jednohlasne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/115/2015-16 zo dňa\n30. októbra 2015 p o t v r d z u j e.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. kancel.riad/16641/2015 zo dňa 6.3.2015. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že\nžalobca sa domáhal preskúmania listu žalovaného č. kancel.riad/16488/2015 zo dňa 6.3.2015 a nie listu\nč. kancel.riad/16641/2015 zo dňa 6.3.2015, tak ako je uvedené v petite žaloby, aj z dôvodu, že ako\ndôkaznú listinu pripojil práve list žalovaného č. kancel.riad/16488/2015 zo dňa 6.3.2015. Ďalej uviedol,\nže zo žalobou napadnutého listu je zrejmé, že daňový subjekt-žalobca namieta vydanie rozhodnutia č.\n9104408/5/105210/2015/Rohá zo dňa 15.1.2015 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2014. Daňový úrad v Bratislave dospel k záveru, že predmetné podanie označené ako sťažnosť\nvoči rozhodnutiu nie je sťažnosťou v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a to z\ndôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému podľa iného právneho predpisu\na to zákona č. 563/2009 Z.z. Súd konanie zastavil s poukazom na ust. § 248 písm. a/ O.s.p. a § 250d\nods. 3 O.s.p. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného súvisí s výkonom dokazovania správcu dane za\núčelom preukázania splnenia zákonných podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu, a preto krajský\nsúd konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. kancel.riad/16648/2015 zo dňa\n6.3.2015, ktorým žalovaný reaguje na sťažnosť žalobcu na prerušenie daňovej kontroly je rozhodnutím\nprocesnej povahy a je vecou vedenia konania, nepodlieha preto prieskumu v zmysle § 248 písm. a/\nO.s.p. na základe žalôb podaných proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nProti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že napádané rozhodnutie č. kancel.riad/16488/2015 zo\ndňa 6.3.2015 nie je rozhodnutím procesnej povahy, nakoľko nejde o rozhodnutie, ktorým by správny\norgán upravoval vedenie konania. Žalobca mal za to, že uvedené rozhodnutie je rozhodnutím konečným,\nv ktorom žalovaný konštatoval, že sa nebude vecou zaoberať a tým ukrátil žalobcu na jeho práve\nna nezávisle a nestranné preskúmanie veci. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu\n\nzároveň žalobca videl v tom, že žalovaný neposúdil podanie žalobcu podľa jeho obsahu ako to deklaruje\nvo vrátení podania, ale toto posúdil striktne formálne nakoľko sa ním odmietol zaoberať len z dôvodu, že\nžalobca predmetné podanie právne zdôvodnil zákonom č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v platnom znení.\nVzhľadom na uvedené žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa\n§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nPodľa čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže\nsa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy\na procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že žalobca písomnosťou zo dňa 29.1.2015 označenou ako vec : Sťažnosť voči rozhodnutiu č.\n9104408/5/80116/2015/Rohá, ktorá bola adresovaná Daňovému úradu Bratislava sa domáhal zrušenia\npredmetného rozhodnutia a žiadal žalovaného aby pokračoval v kontrole na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie január 2014.\nV sťažnosti uviedol, že dňa 26.1.2015 žalobcovi bolo doručené rozhodnutie správcu dane o prerušení\nkontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za\nzdaňovacie obdobie január 2014 daňového subjektu. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s prerušením\ndaňovej kontroly, správca dane neuviedol dôvody, na základe ktorých žiada o medzinárodnú výmenu\ninformácií. Uviedol, že vzhľadom na nedôvodnosť konania správcu dane mal za to, že ide o neoprávnený\npostup správcu dane.\nŽalovaný reagoval na sťažnosť žalobcu podaním zo dňa 6.3.2015 pod č. kancel.riad/16488/2015\noznačené ako vrátenie podania vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný uviedol, že žalobca v podaní namietal\nvydanie rozhodnutia č. 9104408/5/105210/2015/Rohá zo dňa 15.1.2015 o prerušení kontroly na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2014. Mal za to, že predmetné podanie označené ako Sťažnosť nie je sťažnosťou v zmysle ust.\n§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a to z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu\n\norgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu - zákona č. 563/2009 Z.z.\nPreto žalovaný podanie žalobcovi vrátil.\nPrvostupňový súd v rozhodnutí o zastavení konania uviedol, že je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného\n(oznámenie o vrátení podania), ktorým žalovaný reagoval na sťažnosť žalobcu na prerušenie daňovej\nkontroly je rozhodnutím procesnej povahy, súvisí s výkonom dokazovania správcu dane a je vecou\nvedenia konania, preto nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p.\nŽalobca v odvolaní proti predmetnému uzneseniu tvrdí, že ide o rozhodnutie, ktoré je konečné a tým,\nže žalovaný konštatoval, že sa vecou nebude zaoberať, žalobcu ukrátil na jeho práve na nezávislé a\nnestranné preskúmanie veci. Namietal, že nejde o rozhodnutie o vedení konania procesnej povahy.\nJe nepochybné, že žalobca v sťažnosti zo dňa 29.1.2015 brojil proti rozhodnutiu o prerušení daňovej\nkontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2014, na ktorú sťažnosť mu žalovaný odpovedal\noznámením o vrátení podania zo dňa 6.3.2015 s tým, že sťažnosť nebude posudzovaná podľa zákona o\nsťažnostiach č. 9/2010 Z.z., nakoľko smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému podľa\nzákona č. 563/2009 Z.z..\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd mal preukázané, že Daňový úrad\nBratislava nerozhodol s končenou platnosťou v merite veci - t. j. práva na vrátenie nadmerného odpočtu\ndane z pridanej hodnoty. Za stavu, že o predmete daňového konania nebolo v merite veci právoplatne\nrozhodnuté, nemohlo dôjsť ani k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Aj s prihliadnutím na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Sžf/64/2013 zo dňa 30.7.2014 (aj rozhodnutie Ústavného súdu SR III.\nÚS/360/2015) rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu alebo jeho časti z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia má procesný a súčasne predbežný charakter, keďže jeho platnosť sa končí doručením\nposlednej odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Spornou otázkou v odvolacom\nkonaní bolo vyhodnotiť existenciu procesnej podmienky pre ďalšie konanie súdu a to, či napadnuté\nrozhodnutie - oznámenie je spôsobilým predmetom preskúmania zákonnosti súdom podľa druhej hlavy\npiatej časti O.s.p., a teda právnu otázku, či napadnuté rozhodnutie ako oznámenie žalovaného podlieha\nalebo nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p.\nZákonodarca v piatej časti O.s.p. zveril súdom právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutia a\npostupov orgánov verejnej správy. Správnym súdom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu\ndomáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde (čl.\n46 ods. 1 Ústavy).\nV konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné\nrozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických\nosôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie.\nPokiaľ ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je správne súdnictvo založené na princípe\ngenerálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991\nZb.) a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov\nverejnej správy. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou\nenumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.).\nZ uvedenej právnej úpravy vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pre preskúmavanie\nsprávnych rozhodnutí súdom môže teda byť obmedzený zákonnou úpravou tých rozhodnutí, ktoré\nsprávne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou\npomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať\nextenzívne ale reštriktívne. Súčasne pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné\ntiež posudzovať charakter rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, v\nsúlade s právnou úpravou vyjadrenou v ust. § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 O.s.p. Musí ísť o rozhodnutia\nvydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo\ndotknuté. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo\n\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu právoplatne zakladá, mení alebo ruší\noprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, §\n244 ods. 3 O.s.p.).\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl. 1 ods.\n1 Ústavy SR). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí ako orgány štátu sú oprávnené\na súčasne povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví\nzákon - čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\nVylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť výslovné\na platí to aj pre vylúčenie preskúmavanie zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu rozhodnutia\nalebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom.\nOtázkou posudzovania charakteru rozhodnutia správneho orgánu sa viackrát už zaoberal vo svojej\njudikatúre aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do\npozornosti názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 25.6.2009, sp. zn.\n4Sžso/30/2009 publikovaný pod č. 51/2009 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov SR, v uznesení sp. zn. 6Sžo/201/2010, v uznesení sp. zn. 6Sžp/21/2013 ako aj\nrozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. R/95/1994.\nZ uvedených dôvodov a s prihliadnutím aj na judikatúru Ústavného súdu SR (II. ÚS 50/01, II. ÚS 236/02,\nI. ÚS 3/01) a aj ako to vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 138/03-29 - odvolací súd\nskúmal nielen formálne znaky (povahu) rozhodnutia predloženého súdnemu prieskumu ale takisto aj či\nsa toto rozhodnutie svojim obsahom nedotýka niektorého z namietaných základných práv alebo slobôd\nžalobcu. Z obsahu žaloby ako aj odvolania je zrejmé, že žalobca namietal najmä skutočnosť, že žalovaný\nneposudzoval jeho podanie (označenú sťažnosť) podľa jeho obsahu ale toto podanie posúdil striktne\nformálne a v konečnom dôsledku sa ním odmietol zaoberať. Bol toho názoru, že tým, že prvostupňový\nsúd konanie zastavil, ukrátil žalobcu na jeho práve na nezávisle a nestranné preskúmanie veci.\nOdvolací súd sa s uvedenou námietkou žalobcu nestotožňuje a poukazuje v tejto súvislosti aj na\nrozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý judikoval, že obsahom základného práva čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR je poskytnúť (neodňať) súdnu ochranu, ak sú splnené všetky procesné podmienky súdneho\nkonania. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 14/2001 konštatuje nasledovné : ,,Zmyslom práva na\nsúdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo\nveci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány\nsúdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal\núčastníkom súdneho konania“.\nV zmysle uvedeného argumentácia žalobcu o porušení základného práva na súdnu ochranu sa javí\nodvolaciemu súdu ako nedôvodná nakoľko v predmetnej veci krajský súd sa vecou zaoberal, pričom\ndospel k právnemu záveru, že uvedené rozhodnutie - Oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu\nprieskumu podľa § 248 písm. a/ O.s.p., pretože ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré súdnemu\nprieskumu nepodlieha. Tým, že konajúci súd konanie zastavil postupoval v intenciách ustanovení O.s.p.\na týmto postupom nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, keďže pre takýto postup\nsúdu boli splnené podmienky.\nKeďže v danom prípade ide o oznámenie žalovaného, ktoré v konečnom dôsledku nie je spôsobilé\nzasiahnuť do žalobcových práv alebo povinnosti, nakoľko nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo\nalebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorým by mohlo byť právo,\nprávom chránený záujem alebo povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknutá. Takýmto\nrozhodnutím je až rozhodnutie, ktorým by prípadne bola žalobcovi uložená daňová povinnosť resp. naň\nnadväzujúce druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu a to v zmysle Zákona o DPH č. 222/2004\nZ.z. v spojení so zákonom č. 563/2009 Z.z., ktoré by bolo možné preskúmať súdom podľa § 247 a nasl.\nO.s.p., v rámci ktorého by bolo možné preskúmať aj postup správcu dane a to konkrétne aj rozhodnutie\no prerušení konania.\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nepochybil, keď konanie v\nsúlade s § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, keďže v danom prípade neexistuje spôsobilý predmet súdneho\nprieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Predmetné rozhodnutie - Oznámenie žalovaného, nie je\nrozhodnutím konečným, uvedené oznámenie nemôže spôsobovať zásah do žalobcových práv a slobôd\nnakoľko nejde ani o konečné rozhodnutie vo veci daňovej kontroly žalobcu vo vzťahu k oprávnenosti\nnároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za príslušné zdaňovacie obdobie.\nOdvolací súd teda nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, preto uznesenie\no zastavení konania ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nOdvolací súd s poukazom na ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 164 O.s.p. nariaďuje vykonať\nopravu napadnutého uznesenia v časti záhlavia rozhodnutia, na správne označenie preskúmavaného\noznámenia žalovaného - na list označený ako - vrátenie podania č. kancel.riad/16488/2015 zo dňa\n6.3.2015, nakoľko zistil uvedenú chybu v písaní prvostupňového uznesenia.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže výsledok konania je\nobdobný ako pri zastavení konania a nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore\nani o procesnom zavinený skončenia konania, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania.\nS poukazom na ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací\nsúd v konaní podľa predpisov účinných do 30.6.2016 (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}