Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 z 29. 5. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2018, sp. zn. 3Sžik/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1
Najvyšší súd | 3Sžik/1/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1 | 2018-05-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 12 zákona č. 211/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6aee4b7-4eb8-4d49-8e5f-0eb513f0bd2c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžik/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200692
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
sudkýň JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci pôvodného žalobcu:
Združenie ProPublica, občianske združenie, so sídlom Poľná 578/23, 929 Nová Dedinka, IČO: 42
360 447, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Zuzana Čaputová, Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti
pôvodnému žalovanému (sťažovateľ): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827
15 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015,
č. 12588/2015-1000-7499, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S 109/2014-70 zo dňa 29.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/109/2015-70 zo dňa 29.11.2016 z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým výrokom rozsudku Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministra
hospodárstva Slovenskej republiky č. 6/2015 z 23. februára 2015, č.: 12588/2015-1000-7499 zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný týmto
rozhodnutím zamietol rozklad zo dňa 06.01.2015 žalobcu ako žiadateľa  a potvrdil rozhodnutie
Ministerstva hospodárstva SR č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žiadateľ požiadal Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len „MH
SR") žiadosťou zo dňa 14. 07. 2014 o sprístupnenie:

rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 13a ods. 2 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov pre podnikateľa Duslo, a.s., Administratívna budova, ev. č. 1236, SK-927 03 Šaľa;
transakčných dokumentov súvisiacich s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.
(najmä zmluvu o kúpe a predaji akcií, privatizačnú zmluvu, zmluvu o viazanom účte, zmluvu o vinkulácii
kúpnej ceny a iné);
akcionárskych zmlúv alebo iných dohôd medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne,
a.s., ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13. 07. 2014, vrátane všetkých dodatkov.

2. Krajský súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014   podľa §10
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov obmedzil prístup k informáciám v
nasledovných častiach dokumentov:
V Zmluve o kúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských
elektrární, a. s. (ďalej len „zmluva")



k článku 3.5. písm. a) a písm. b) (str. 12 zmluvy),
k článku 3.6. písm. a) až d) (str. 12 zmluvy),
k článku 6.4.1. (str. 19 zmluvy),
k článkom 6.4.2., 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy),
k článku 7.1.18 (str. 26 zmluvy),
k článku 10 (str. 37-40 zmluvy),
k prílohe A Data Room Index,
k prílohe B Písomné vyhlásenie spoločnosti,
v prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% podielu na základnom imaní Slovenských
elektrární, a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva")

k definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option" (str. 3 akcionárskej zmluvy),
k článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy),
k článkom 14.2 až 14.8 (str. 18-23 akcionárskej zmluvy),
v prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k prílohe Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004,
k prílohe J Príprava účtovnej závierky,
k prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG),
k prílohe Q Mapy pozemkov,
k prílohe R Podmienky prevodu JE Al a VI,k prílohe S Dokumentácia o poskytovateľoch pôžičiek a o
pôžičke s odôvodnením, že zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou republikou zastúpenou
Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond") a Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") a spoločnosťou ENEL, s. p. a. Taliansko (ďalej len
„kupujúci") vrátane 23 príloh nemôže ministerstvo poskytnúť v plnom rozsahu. Zo zmluvy a jej
príloh boli odstránené údaje a informácie, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného
tajomstva kupujúceho alebo Slovenských elektrární, a. s., v zmysle ustanovení § 17 a nasl. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Všetky tieto informácie obsahovali
skutočnosti, ktoré pre kupujúceho mali v čase uzatvárania zmluvy skutočnú alebo potenciálnu materiálnu
alebo nemateriálnu hodnotu, neboli dostupné v príslušných obchodných kruhoch, mali byť podľa vôle
kupujúceho utajené a kupujúci zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečoval. Ministerstvo sa
zaviazalo ako zmluvná strana zmluvy v ustanovení 16.2. a ako zmluvná strana akcionárskej zmluvy
v ustanovení 15.2 zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet
obchodného tajomstva kupujúceho. V ustanoveniach 16.3. zmluvy o kúpe akcií a 15.4. akcionárskej
zmluvy boli jednoznačne označené ustanovenia týchto zmlúv, ako aj prílohy, ktoré sa považujú za
predmet obchodného tajomstva kupujúceho. Ministerstvo ako zmluvná strana sa v uvedených článkoch
zmluvy a akcionárskej zmluvy zaviazalo, že obchodné tajomstvo bude predmetom utajenia podľa §
10 ods. 1. zákona o slobode informácií. Od uzavretia zmluvy ministerstvo viackrát žiadalo kupujúceho
o stanovisko ku sprístupneniu celej zmluvy, resp. zúženiu rozsahu obmedzenia prístupu. Kupujúci
však trval na zachovaní dohodnutého rozsahu obmedzenia. Podľa akcionárskej zmluvy v prípade
jej porušenia stranami zastupujúcimi štát a nevykonaní nápravy porušenia v lehote 60 dní, sú fond
a ministerstvo povinné zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100 000 EUR. Každé porušenie zmluvy
alebo akcionárskej zmluvy má byť najprv riešené rokovaním a v prípade nevyriešenia sporu v otázke
porušenia tejto zmluvy do 30 dní, má byť takýto spor na základe požiadavky ktoréhokoľvek akcionára s
konečnou platnosťou vyriešený Medzinárodným rozhodcovským súdom s miestom konania vo Viedni.
V novom konaní ministerstvo s prihliadnutím na ustanovenie 16.2.3. písm. i) zmluvy, podľa ktorého
záväzok mlčanlivosti o dôverných informáciách neplatí, ak sú informácie poskytnuté prijímajúcou stranou
s predchádzajúcim súhlasom poskytujúcej osoby, opäť vyzvalo listom č. 24275/2014-3000-40146 z
22. septembra 2014 kupujúceho, aby posúdil, či naďalej považuje všetky informácie označené pri
rokovaniach o príprave transakčných dokumentov za obchodné tajomstvo. Kupujúci si listom z 26.
septembra 2014 najprv vyžiadal dlhší čas na posúdenie týchto otázok. Dňa 18. novembra 2014 bol
faxom ministerstvu doručený ďalší list kupujúceho, v ktorom označil informácie zo zmluvy, ktoré už v
súčasnosti nepovažuje za predmet obchodného tajomstva a vyjadril súhlas s ich sprístupnením podľa
zákona o slobode informácií. Kupujúci však aj naďalej trvá na obmedzení prístupu k informáciám z
transakčných dokumentov, vymenovaných v tomto rozhodnutí, pretože ich sprístupnenie by mohlo
poškodiť strategické a obchodné záujmy kupujúceho. Ministerstvo nemá iné východisko ako zotrvať
na rozsahu čiastočného sprístupnenia dohodnutého s kupujúcim. Ministerstvo nemôže jednostranne
uskutočniť krok, ktorý by bol v rozpore so zmluvou alebo akcionárskou zmluvou a stanoviskom



kupujúceho, pretože by vystavilo Slovenskú republiku medzinárodnej arbitráži s možnými vysokými
finančnými sankciami.
3. Krajský súd v Bratislave uviedol, že verejný záujem na transparentnosti a kontrole nakladania s
verejnými prostriedkami a majetkom štátu v zásadne musí prevažovať nad záujmom zmluvných strán
na utajení informácií s potenciálnym charakterom obchodného tajomstva. Žalovaný a ani prvostupňový
orgán nezdôvodnili, prečo v prípade požadovaných informácií by nemalo ísť o informácie, ktoré sa
týkajú používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu a nesúhlasí, že sa v danom
prípade jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej na základe zákona, pretože ani nijako
žalovaný toto svoje tvrdenie neozrejmil vo vzťahu k zverejneniu informácií právnickej osoby, ale takéto
rozhodnutie žalovaného v kľúčovej časti argumentácie v rozhodnutí je nedostatočné a nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a je potom v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku v spojení s § 18 ods. 2 zákona o informáciách. Ak tvrdí žalovaný, že v danom prípade sa
jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom a potom ako povinná osoba nebol
oprávnený sprístupniť žiadateľom požadované dokumenty v celosti, toto je odôvodnené nepostačujúco
konkrétne aj vo vzťahu k zriadeniu právnickej osoby. Vzhľadom na uvedené potom súd napadnuté
rozhodnutie zrušil aj podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že vo vzťahu k námietke
súdu týkajúcej sa nedostatočnej špecifikácie žiadosti žalobcu poukazuje na to, že prvostupňový
orgán v predmetnej veci žalobcovi sprístupnil ním požadované informácie, s vylúčením informácií
predstavujúcich obchodné tajomstvo druhej zmluvnej strany. Spornou v danom prípade bola a je
len skutočnosť, či k obmedzeniu sprístupnenia žiadateľom požadovaných informácií došlo v súlade
so zákonom. Sťažovateľ zdôrazňuje, že napriek spôsobu formulácie žiadosti žalobcu je nesporné,
že žalobcovi sprístupnil všetky ním požadované informácie (dokumenty). Spornou ostáva len otázka
zákonnosti vylúčenia niektorých informácií obsiahnutých v týchto informáciách (dokumentoch) zo
sprístupnenia.
5. Vo vzťahu k námietke súdu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľ
uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Poukazoval na to, že z hľadiska aplikácie ust. § 10 ods. 2
písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. je irelevantné, či sa v predmetnom prípade jedná o nakladanie
s majetkom štátu alebo o nakladenia s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom. Sťažovateľ
konfrontujúc argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe pre úplnosť uviedol, že jeho tvrdenie, že ním
požadované informácie sú informáciami, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, nie je presné. V
čase privatizácie bolo 100% akcii spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s. v majetku Fondu národného
majetku SR, t. j. v majetku právnickej osoby zriadenej zákonom, nie v majetku štátu. Pre účely ust.
§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. teda išlo o nakladanie s majetkom právnickej osoby
zriadenej zákonom, nie o nakladanie s majetkom štátu. Sťažovateľ však zdôrazňuje, že v napadnutých
rozhodnutiach, ako ani v podaniach predložených KS BA nikdy netvrdil, že uvedená skutočnosť
je dôvodom predmetného obmedzenia prístupu k požadovaným informáciám. Sťažovateľ žalobcovi
sprístupnil informácie v rozsahu informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom právnickej osoby
zriadenej zákonom (resp. s majetkom štátu).
6. Sťažovateľ zastáva názor, že ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe
sprístupniť aj informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní
s majetkom právnických osôb zriadených zákonom (resp. štátu).
7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že z obsahu jeho napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že preskúmal obsah
všetkých žalobcom požadovaných informácií, ku ktorým bol obmedzený prístup z toho hľadiska, či
napĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka, pričom dospel
k záveru, že uvedené informácie predstavujú obchodné tajomstvo, nakoľko v ich prípade dochádza ku
kumulatívnemu naplneniu všetkých podmienok podľa § 17 ObZ.
8. K námietke súdu, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v časti obchodného tajomstva
za neodôvodnené, sťažovateľ uvádza, že podrobné zdôvodnenie naplnenia jednotlivých kritérií podľa §
17 ObZ nie je možné v obdobných veciach v odôvodnení rozhodnutia uviesť, a to práve s poukazom
na charakter týchto informácií, ako informácií, ktoré sa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
nesprístupňujú.
9. Sťažovateľ má za to, že jeho rozhodnutie napadnuté žalobcom je riadne odôvodnené a bolo vydané
s súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a zákona č. 211/2000 Z. z.
10. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody má sťažoval za to, že Krajský súd v Bratislave pri
rozhodovaní v predmetnej veci porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhoval, aby kasačný súd rozhodnutie krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.4.2017 ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že sťažovateľ
zastáva názor, že ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe sprístupniť
aj informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní s majetkom
právnických osôb zriadených zákonom (resp. štátu). Vychádzajúc z uvedeného, povinná osoba podľa
ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. teda sprístupní aj informácie, ktoré sú obchodným
tajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní s majetkom právnických osôb zriadených
zákonom (resp. štátu).
12. V prípade, ak by žalobcom požadované dokumenty obsahovali informácie, ktoré by boli obchodným
tajomstvom druhej zmluvnej strany v zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka a súčasne by boli
informáciami o nakladaní s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, musel by teda sťažovateľ
takéto informácie v súlade s ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniť.
13. Pokiaľ ide o otázku, či sa v danom prípade informácie týkajú nakladania s majetkom štátu alebo
o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, aj v tomto smere musíme súhlasiť
so sťažovateľom. Táto otázka je právne irelevantná, pretože v oboch prípadoch (či už ide o majetok
štátu alebo majetok právnickej osoby) sa uplatňuje zákonná prezumpcia neporušenia obchodného
tajomstva podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. Hlbšie dokazovanie toho, či sa v danom
prípade privatizoval majetok štátu alebo majetok právnickej osoby zriadenej zákonom, by preto bolo
nehospodárne, pretože právne posúdenie by vo výsledku bolo rovnaké, v oboch prípadoch sa uplatňuje
ust. § 10 ods. 2 písm. c).
14. Sťažovateľ v žiadnej fáze administratívneho procesu netvrdil, že by sa na uvedenú vec nemala
uplatňovať prezumpcia neporušenia obchodného tajomstva, v celom prípade je sporný len rozsah
informácií, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej
zákonom. Kým sťažovateľ tvrdí, že ide len o časti transakčných dokumentov.  Združenie ProPublica
tvrdí, že ide o celé transakčné dokumenty bez výnimky, pretože tieto dokumenty sa v celistvosti dotýkajú
privatizácie, teda nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom.
Žiadna informácia v dokumentoch nie je taká, ktorá by sa tohto procesu nedotýkala, pretože všetky tam
uvedené informácie sú tam práve preto, že vláda Slovenskej republiky, Fond národného majetku SR,
Ministerstvo hospodárstva SR alebo spoločnosť ENEL považovali za dôležité, aby tam tieto informácie
boli uvedené v súvislosti s privatizáciou (nakladaním s majetkom štátu, resp. právnickej osoby zriadenej
zákonom). Žiaľ, musíme dať za pravdu sťažovateľovi, že súd túto otázku úplne opomenul, čo by vo
výsledku znamenalo, že administratívny proces by sa v druhom stupni zopakoval, je pravdepodobné, že
sťažovateľ by zotrval na svojom právnom názore a prípad by sa opätovne dostal na súd, pričom právne
posúdenie veci zo strany povinnej osoby (sťažovateľa) by sa nijak nezmenilo.
15. Pokiaľ ide o informácie, ktoré povinná osoba (sťažovateľ) nesprístupnila tvrdiac, že sa nedotýkajú
nakladania s majetkom štátu, resp. majetku právnickej osoby zriadenej zákonom, v spise sú založené
naše vyjadrenia, ktoré dokazujú opak. Nesprístupnené boli napríklad informácie o podmienkach prevodu
akcií v Slovenských elektrárňach (predkupné právo), spôsob výberu audítora, mechanizmus deadlocku
a pod., ktoré vo svojej podstate vypovedajú o nakladaní s majetkom štátu, resp. právnickej osoby
zriadenej zákonom. Sťažovateľ opakovane tvrdil, že my sa len špekulatívne domnievame, čo je obsahom
týchto nesprístupnených informácií. Pravdou je, že obsah informácií naozaj nepoznáme, ale charakter
informácií( teda, že sa dotýkajú nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej
zákonom) je zrejmý z kontextu sprístupnených informácií.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
<. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
17. Kasačný súd sa stotožnil s krajským súdom, že napadnuté rozhodnutie je nepreksúmateľné pre
nedostatok špecifikácie dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám  k Zmluve o kúpe akcií týkajúcej
sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „zmluva") v
špecifikovaých článkoch a prílohách. Jednotlivé prílohy sú samostatnými dokumentami a kasačný súd z
pripojeného CD nosiča informácii zistil, že tieto informácie boli odmietnuté sprístupniť ako celok. Príloha
obsahuje iba prázdny dokument  s názovom prílohy a poznámkou „ Nesprístupňuje sa“  Tento prístup
je v rozpore s ust. § 12  zákona č. 211/2000 Z.z.
18. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane



sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
19.  Nepreskúmateľnosť obmedzenia prístupu k informáciam spočíva v tom, že prílohy neboli
sprístupnené ako celok, čo neumožňuje vytvoriť ani všeobecnú predstavu o tom, čo bolo obsahom
prílohy a či vôbec spĺňa kritéria pre obmedzenie prístupu. Nepreskúmateľnosť spočíva aj v tom, že
sťažovateľ nepreukázal, že trvajú dôvody nesprístupnenia informácie v zmysle § 12, posledná veta
zákona č. 211/2000 Z.z. Zmluva o kúpe akcií  bola uzavretá dňa 17.02.2005. Obchodné tajomstvo v
zmysle čl. 16.3 sa v danom prípade viaže k investičnej stratégii, ktorá mala svoj právny význam dovtedy,
kým zmluva nebola uzavretá. Vzhľadom na uplynulý čas od zrealizovanej zmluvy kasačný súd konštatuje
nedostatok odôvodnenia obmedzenia prístupu k informáciám, a to podľa špecifikovaných informácii
podľa jednotlivých príloh. V ďalšom konaní žalovaný musí obmedzenie prístupu k informáciam odôvodniť
nielen všeobecným odkazom, ale podrobne, aby obstálo i prípadnému testu ústavnosti. V tejto súvislosti
ako na prejudiktúru k ust. § 12 zákona č. 211/200 Z.z. kasačný súd poukazuje na rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 3 Sži/12/2012 Mestská teplárenská spoločnosť, a.s. Čadca proti Najvyššiemu kontrolnému
úradu v spojení s nálezom Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 464/2010-45 zo dňa 10.11.2010,ktorý uviedol,
že i sprístupnenie informácií „v obmedzenom režime“ musí zodpovedať ust. § 12 zák. č. 211/2000 Z.z.
20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175
ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi  priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný.
21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.