{"guid": "14f4c38b-3d88-42f6-b17d-72d0b50ea68b:b6aee4b7-4eb8-4d49-8e5f-0eb513f0bd2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1", "spisova_znacka": "3Sžik/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžik/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1", "identifikacne_cislo": "1015200692", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6aee4b7-4eb8-4d49-8e5f-0eb513f0bd2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžik/1/2017\n1015200692\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200692.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudkýň JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci pôvodného žalobcu:\nZdruženie ProPublica, občianske združenie, so sídlom Poľná 578/23, 929 Nová Dedinka, IČO: 42\n360 447, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Zuzana Čaputová, Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti\npôvodnému žalovanému (sťažovateľ): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827\n15 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6/2015 zo dňa 23.02.2015,\nč. 12588/2015-1000-7499, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S 109/2014-70 zo dňa 29.11.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/109/2015-70 zo dňa 29.11.2016 z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým výrokom rozsudku Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministra\nhospodárstva Slovenskej republiky č. 6/2015 z 23. februára 2015, č.: 12588/2015-1000-7499 zrušil\npodľa § 191 ods. 1 písm. d/, g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný týmto\nrozhodnutím zamietol rozklad zo dňa 06.01.2015 žalobcu ako žiadateľa a potvrdil rozhodnutie\nMinisterstva hospodárstva SR č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žiadateľ požiadal Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len „MH\nSR\") žiadosťou zo dňa 14. 07. 2014 o sprístupnenie:\nrozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 13a ods. 2 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení\nneskorších predpisov pre podnikateľa Duslo, a.s., Administratívna budova, ev. č. 1236, SK-927 03 Šaľa;\ntransakčných dokumentov súvisiacich s privatizáciou obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.\n(najmä zmluvu o kúpe a predaji akcií, privatizačnú zmluvu, zmluvu o viazanom účte, zmluvu o vinkulácii\nkúpnej ceny a iné);\nakcionárskych zmlúv alebo iných dohôd medzi akcionármi obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne,\na.s., ktoré boli uzatvorené kedykoľvek pred 13. 07. 2014, vrátane všetkých dodatkov.\n2. Krajský súd zistil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 43/2014 zo dňa 04.12.2014 podľa §10\nods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov obmedzil prístup k informáciám v\nnasledovných častiach dokumentov:\nV Zmluve o kúpe akcií týkajúcej sa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských\nelektrární, a. s. (ďalej len „zmluva\")\n\nk článku 3.5. písm. a) a písm. b) (str. 12 zmluvy),\nk článku 3.6. písm. a) až d) (str. 12 zmluvy),\nk článku 6.4.1. (str. 19 zmluvy),\nk článkom 6.4.2., 6.7.1 a 6.7.2 (str. 20 zmluvy),\nk článku 7.1.18 (str. 26 zmluvy),\nk článku 10 (str. 37-40 zmluvy),\nk prílohe A Data Room Index,\nk prílohe B Písomné vyhlásenie spoločnosti,\nv prílohe D Akcionárska zmluva o predaji a kúpe 66% podielu na základnom imaní Slovenských\nelektrární, a.s. (ďalej ako „akcionárska zmluva\")\nk definícii pojmu „Cena pri Deadlock put option\" (str. 3 akcionárskej zmluvy),\nk článku 10.2. (str. 14 akcionárskej zmluvy),\nk článkom 14.2 až 14.8 (str. 18-23 akcionárskej zmluvy),\nv prílohe G Tendrová dokumentácia a procesné listy k prílohe Data Room Index 1,2,3 zo dňa 11.11.2004,\nk prílohe J Príprava účtovnej závierky,\nk prílohe O Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG),\nk prílohe Q Mapy pozemkov,\nk prílohe R Podmienky prevodu JE Al a VI,k prílohe S Dokumentácia o poskytovateľoch pôžičiek a o\npôžičke s odôvodnením, že zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou republikou zastúpenou\nFondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond\") a Ministerstvom hospodárstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\") a spoločnosťou ENEL, s. p. a. Taliansko (ďalej len\n„kupujúci\") vrátane 23 príloh nemôže ministerstvo poskytnúť v plnom rozsahu. Zo zmluvy a jej\npríloh boli odstránené údaje a informácie, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet obchodného\ntajomstva kupujúceho alebo Slovenských elektrární, a. s., v zmysle ustanovení § 17 a nasl. zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Všetky tieto informácie obsahovali\nskutočnosti, ktoré pre kupujúceho mali v čase uzatvárania zmluvy skutočnú alebo potenciálnu materiálnu\nalebo nemateriálnu hodnotu, neboli dostupné v príslušných obchodných kruhoch, mali byť podľa vôle\nkupujúceho utajené a kupujúci zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečoval. Ministerstvo sa\nzaviazalo ako zmluvná strana zmluvy v ustanovení 16.2. a ako zmluvná strana akcionárskej zmluvy\nv ustanovení 15.2 zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktoré predstavujú alebo obsahujú predmet\nobchodného tajomstva kupujúceho. V ustanoveniach 16.3. zmluvy o kúpe akcií a 15.4. akcionárskej\nzmluvy boli jednoznačne označené ustanovenia týchto zmlúv, ako aj prílohy, ktoré sa považujú za\npredmet obchodného tajomstva kupujúceho. Ministerstvo ako zmluvná strana sa v uvedených článkoch\nzmluvy a akcionárskej zmluvy zaviazalo, že obchodné tajomstvo bude predmetom utajenia podľa §\n10 ods. 1. zákona o slobode informácií. Od uzavretia zmluvy ministerstvo viackrát žiadalo kupujúceho\no stanovisko ku sprístupneniu celej zmluvy, resp. zúženiu rozsahu obmedzenia prístupu. Kupujúci\nvšak trval na zachovaní dohodnutého rozsahu obmedzenia. Podľa akcionárskej zmluvy v prípade\njej porušenia stranami zastupujúcimi štát a nevykonaní nápravy porušenia v lehote 60 dní, sú fond\na ministerstvo povinné zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100 000 EUR. Každé porušenie zmluvy\nalebo akcionárskej zmluvy má byť najprv riešené rokovaním a v prípade nevyriešenia sporu v otázke\nporušenia tejto zmluvy do 30 dní, má byť takýto spor na základe požiadavky ktoréhokoľvek akcionára s\nkonečnou platnosťou vyriešený Medzinárodným rozhodcovským súdom s miestom konania vo Viedni.\nV novom konaní ministerstvo s prihliadnutím na ustanovenie 16.2.3. písm. i) zmluvy, podľa ktorého\nzáväzok mlčanlivosti o dôverných informáciách neplatí, ak sú informácie poskytnuté prijímajúcou stranou\ns predchádzajúcim súhlasom poskytujúcej osoby, opäť vyzvalo listom č. 24275/2014-3000-40146 z\n22. septembra 2014 kupujúceho, aby posúdil, či naďalej považuje všetky informácie označené pri\nrokovaniach o príprave transakčných dokumentov za obchodné tajomstvo. Kupujúci si listom z 26.\nseptembra 2014 najprv vyžiadal dlhší čas na posúdenie týchto otázok. Dňa 18. novembra 2014 bol\nfaxom ministerstvu doručený ďalší list kupujúceho, v ktorom označil informácie zo zmluvy, ktoré už v\nsúčasnosti nepovažuje za predmet obchodného tajomstva a vyjadril súhlas s ich sprístupnením podľa\nzákona o slobode informácií. Kupujúci však aj naďalej trvá na obmedzení prístupu k informáciám z\ntransakčných dokumentov, vymenovaných v tomto rozhodnutí, pretože ich sprístupnenie by mohlo\npoškodiť strategické a obchodné záujmy kupujúceho. Ministerstvo nemá iné východisko ako zotrvať\nna rozsahu čiastočného sprístupnenia dohodnutého s kupujúcim. Ministerstvo nemôže jednostranne\nuskutočniť krok, ktorý by bol v rozpore so zmluvou alebo akcionárskou zmluvou a stanoviskom\n\nkupujúceho, pretože by vystavilo Slovenskú republiku medzinárodnej arbitráži s možnými vysokými\nfinančnými sankciami.\n3. Krajský súd v Bratislave uviedol, že verejný záujem na transparentnosti a kontrole nakladania s\nverejnými prostriedkami a majetkom štátu v zásadne musí prevažovať nad záujmom zmluvných strán\nna utajení informácií s potenciálnym charakterom obchodného tajomstva. Žalovaný a ani prvostupňový\norgán nezdôvodnili, prečo v prípade požadovaných informácií by nemalo ísť o informácie, ktoré sa\ntýkajú používania verejných prostriedkov a nakladania s majetkom štátu a nesúhlasí, že sa v danom\nprípade jedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej na základe zákona, pretože ani nijako\nžalovaný toto svoje tvrdenie neozrejmil vo vzťahu k zverejneniu informácií právnickej osoby, ale takéto\nrozhodnutie žalovaného v kľúčovej časti argumentácie v rozhodnutí je nedostatočné a nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a je potom v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 a § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku v spojení s § 18 ods. 2 zákona o informáciách. Ak tvrdí žalovaný, že v danom prípade sa\njedná o nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom a potom ako povinná osoba nebol\noprávnený sprístupniť žiadateľom požadované dokumenty v celosti, toto je odôvodnené nepostačujúco\nkonkrétne aj vo vzťahu k zriadeniu právnickej osoby. Vzhľadom na uvedené potom súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil aj podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že vo vzťahu k námietke\nsúdu týkajúcej sa nedostatočnej špecifikácie žiadosti žalobcu poukazuje na to, že prvostupňový\norgán v predmetnej veci žalobcovi sprístupnil ním požadované informácie, s vylúčením informácií\npredstavujúcich obchodné tajomstvo druhej zmluvnej strany. Spornou v danom prípade bola a je\nlen skutočnosť, či k obmedzeniu sprístupnenia žiadateľom požadovaných informácií došlo v súlade\nso zákonom. Sťažovateľ zdôrazňuje, že napriek spôsobu formulácie žiadosti žalobcu je nesporné,\nže žalobcovi sprístupnil všetky ním požadované informácie (dokumenty). Spornou ostáva len otázka\nzákonnosti vylúčenia niektorých informácií obsiahnutých v týchto informáciách (dokumentoch) zo\nsprístupnenia.\n5. Vo vzťahu k námietke súdu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľ\nuvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Poukazoval na to, že z hľadiska aplikácie ust. § 10 ods. 2\npísm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. je irelevantné, či sa v predmetnom prípade jedná o nakladanie\ns majetkom štátu alebo o nakladenia s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom. Sťažovateľ\nkonfrontujúc argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe pre úplnosť uviedol, že jeho tvrdenie, že ním\npožadované informácie sú informáciami, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, nie je presné. V\nčase privatizácie bolo 100% akcii spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s. v majetku Fondu národného\nmajetku SR, t. j. v majetku právnickej osoby zriadenej zákonom, nie v majetku štátu. Pre účely ust.\n§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. teda išlo o nakladanie s majetkom právnickej osoby\nzriadenej zákonom, nie o nakladanie s majetkom štátu. Sťažovateľ však zdôrazňuje, že v napadnutých\nrozhodnutiach, ako ani v podaniach predložených KS BA nikdy netvrdil, že uvedená skutočnosť\nje dôvodom predmetného obmedzenia prístupu k požadovaným informáciám. Sťažovateľ žalobcovi\nsprístupnil informácie v rozsahu informácií týkajúcich sa nakladania s majetkom právnickej osoby\nzriadenej zákonom (resp. s majetkom štátu).\n6. Sťažovateľ zastáva názor, že ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe\nsprístupniť aj informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní\ns majetkom právnických osôb zriadených zákonom (resp. štátu).\n7. Sťažovateľ zdôrazňuje, že z obsahu jeho napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že preskúmal obsah\nvšetkých žalobcom požadovaných informácií, ku ktorým bol obmedzený prístup z toho hľadiska, či\nnapĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka, pričom dospel\nk záveru, že uvedené informácie predstavujú obchodné tajomstvo, nakoľko v ich prípade dochádza ku\nkumulatívnemu naplneniu všetkých podmienok podľa § 17 ObZ.\n8. K námietke súdu, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v časti obchodného tajomstva\nza neodôvodnené, sťažovateľ uvádza, že podrobné zdôvodnenie naplnenia jednotlivých kritérií podľa §\n17 ObZ nie je možné v obdobných veciach v odôvodnení rozhodnutia uviesť, a to práve s poukazom\nna charakter týchto informácií, ako informácií, ktoré sa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\nnesprístupňujú.\n9. Sťažovateľ má za to, že jeho rozhodnutie napadnuté žalobcom je riadne odôvodnené a bolo vydané\ns súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a zákona č. 211/2000 Z. z.\n10. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody má sťažoval za to, že Krajský súd v Bratislave pri\nrozhodovaní v predmetnej veci porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhoval, aby kasačný súd rozhodnutie krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.4.2017 ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že sťažovateľ\nzastáva názor, že ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe sprístupniť\naj informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní s majetkom\nprávnických osôb zriadených zákonom (resp. štátu). Vychádzajúc z uvedeného, povinná osoba podľa\nust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. teda sprístupní aj informácie, ktoré sú obchodným\ntajomstvom, avšak len v rozsahu informácií o nakladaní s majetkom právnických osôb zriadených\nzákonom (resp. štátu).\n12. V prípade, ak by žalobcom požadované dokumenty obsahovali informácie, ktoré by boli obchodným\ntajomstvom druhej zmluvnej strany v zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka a súčasne by boli\ninformáciami o nakladaní s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, musel by teda sťažovateľ\ntakéto informácie v súlade s ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniť.\n13. Pokiaľ ide o otázku, či sa v danom prípade informácie týkajú nakladania s majetkom štátu alebo\no nakladanie s majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom, aj v tomto smere musíme súhlasiť\nso sťažovateľom. Táto otázka je právne irelevantná, pretože v oboch prípadoch (či už ide o majetok\nštátu alebo majetok právnickej osoby) sa uplatňuje zákonná prezumpcia neporušenia obchodného\ntajomstva podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. Hlbšie dokazovanie toho, či sa v danom\nprípade privatizoval majetok štátu alebo majetok právnickej osoby zriadenej zákonom, by preto bolo\nnehospodárne, pretože právne posúdenie by vo výsledku bolo rovnaké, v oboch prípadoch sa uplatňuje\nust. § 10 ods. 2 písm. c).\n14. Sťažovateľ v žiadnej fáze administratívneho procesu netvrdil, že by sa na uvedenú vec nemala\nuplatňovať prezumpcia neporušenia obchodného tajomstva, v celom prípade je sporný len rozsah\ninformácií, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej\nzákonom. Kým sťažovateľ tvrdí, že ide len o časti transakčných dokumentov. Združenie ProPublica\ntvrdí, že ide o celé transakčné dokumenty bez výnimky, pretože tieto dokumenty sa v celistvosti dotýkajú\nprivatizácie, teda nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom.\nŽiadna informácia v dokumentoch nie je taká, ktorá by sa tohto procesu nedotýkala, pretože všetky tam\nuvedené informácie sú tam práve preto, že vláda Slovenskej republiky, Fond národného majetku SR,\nMinisterstvo hospodárstva SR alebo spoločnosť ENEL považovali za dôležité, aby tam tieto informácie\nboli uvedené v súvislosti s privatizáciou (nakladaním s majetkom štátu, resp. právnickej osoby zriadenej\nzákonom). Žiaľ, musíme dať za pravdu sťažovateľovi, že súd túto otázku úplne opomenul, čo by vo\nvýsledku znamenalo, že administratívny proces by sa v druhom stupni zopakoval, je pravdepodobné, že\nsťažovateľ by zotrval na svojom právnom názore a prípad by sa opätovne dostal na súd, pričom právne\nposúdenie veci zo strany povinnej osoby (sťažovateľa) by sa nijak nezmenilo.\n15. Pokiaľ ide o informácie, ktoré povinná osoba (sťažovateľ) nesprístupnila tvrdiac, že sa nedotýkajú\nnakladania s majetkom štátu, resp. majetku právnickej osoby zriadenej zákonom, v spise sú založené\nnaše vyjadrenia, ktoré dokazujú opak. Nesprístupnené boli napríklad informácie o podmienkach prevodu\nakcií v Slovenských elektrárňach (predkupné právo), spôsob výberu audítora, mechanizmus deadlocku\na pod., ktoré vo svojej podstate vypovedajú o nakladaní s majetkom štátu, resp. právnickej osoby\nzriadenej zákonom. Sťažovateľ opakovane tvrdil, že my sa len špekulatívne domnievame, čo je obsahom\ntýchto nesprístupnených informácií. Pravdou je, že obsah informácií naozaj nepoznáme, ale charakter\ninformácií( teda, že sa dotýkajú nakladania s majetkom štátu, resp. majetkom právnickej osoby zriadenej\nzákonom) je zrejmý z kontextu sprístupnených informácií.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n17. Kasačný súd sa stotožnil s krajským súdom, že napadnuté rozhodnutie je nepreksúmateľné pre\nnedostatok špecifikácie dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám k Zmluve o kúpe akcií týkajúcej\nsa predaja a kúpy 66% podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „zmluva\") v\nšpecifikovaých článkoch a prílohách. Jednotlivé prílohy sú samostatnými dokumentami a kasačný súd z\npripojeného CD nosiča informácii zistil, že tieto informácie boli odmietnuté sprístupniť ako celok. Príloha\nobsahuje iba prázdny dokument s názovom prílohy a poznámkou „ Nesprístupňuje sa“ Tento prístup\nje v rozpore s ust. § 12 zákona č. 211/2000 Z.z.\n18. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám všetky obmedzenia\npráva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane\n\nsprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie\nodmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n19. Nepreskúmateľnosť obmedzenia prístupu k informáciam spočíva v tom, že prílohy neboli\nsprístupnené ako celok, čo neumožňuje vytvoriť ani všeobecnú predstavu o tom, čo bolo obsahom\nprílohy a či vôbec spĺňa kritéria pre obmedzenie prístupu. Nepreskúmateľnosť spočíva aj v tom, že\nsťažovateľ nepreukázal, že trvajú dôvody nesprístupnenia informácie v zmysle § 12, posledná veta\nzákona č. 211/2000 Z.z. Zmluva o kúpe akcií bola uzavretá dňa 17.02.2005. Obchodné tajomstvo v\nzmysle čl. 16.3 sa v danom prípade viaže k investičnej stratégii, ktorá mala svoj právny význam dovtedy,\nkým zmluva nebola uzavretá. Vzhľadom na uplynulý čas od zrealizovanej zmluvy kasačný súd konštatuje\nnedostatok odôvodnenia obmedzenia prístupu k informáciám, a to podľa špecifikovaných informácii\npodľa jednotlivých príloh. V ďalšom konaní žalovaný musí obmedzenie prístupu k informáciam odôvodniť\nnielen všeobecným odkazom, ale podrobne, aby obstálo i prípadnému testu ústavnosti. V tejto súvislosti\nako na prejudiktúru k ust. § 12 zákona č. 211/200 Z.z. kasačný súd poukazuje na rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Sži/12/2012 Mestská teplárenská spoločnosť, a.s. Čadca proti Najvyššiemu kontrolnému\núradu v spojení s nálezom Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 464/2010-45 zo dňa 10.11.2010,ktorý uviedol,\nže i sprístupnenie informácií „v obmedzenom režime“ musí zodpovedať ust. § 12 zák. č. 211/2000 Z.z.\n20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175\nods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}