{"guid": "be72c9f5-4562-406f-9f27-81f1161240d1:57f8cd6a-ebeb-4548-ba59-05f3e35f06c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1", "spisova_znacka": "3Sžk/9/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžk/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1", "identifikacne_cislo": "1015200689", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57f8cd6a-ebeb-4548-ba59-05f3e35f06c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/9/2017\n1015200689\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200689.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\na zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobkyne:\nkpt. JUDr. Q. C., S., zastúpená: JUDr. Jozef Dopirák, advokát, Lermontovova 14, Bratislava, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-3/2015/OPK zo dňa 25. februára 2015,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/98/2015-75\nzo dňa 7. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/98/2015-75 zo dňa 7. decembra 2016 z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj služobné hodnotenie\nMinisterstva vnútra SR č. SKIS-KO-OEFK-2014/002306-004 zo dňa 19.11.2014 a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Riaditeľka odboru ekonomickej a finančnej kontroly úradu kontroly, sekcie kontroly\na inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR spracovala dňa 19.11.2014 služobné hodnotenie č. SKISKO-OEFK-2014/002306-004 (ďalej len „služobné hodnotenie“) žalobkyne so záverom, že žalobkyňa nie\nje spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím uvedené služobné hodnotenie potvrdil.\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že služobné hodnotenie je podľa zákona základným podkladom\nna rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. Ak ide o pravidelné hodnotenie policajta,\nktoré sa vykonáva najmenej raz za päť rokov výkonu služby, musí obsahovať všetky podstatné\nskutočnosti, ktoré sa udiali počas celého posudzovaného obdobia, teda nielen prípady porušenia\nslužobnej disciplíny, sankcie, výčitky či iné formy negatívnej spätnej väzby na činnosť policajta, ale\naj pochvaly, odmeny, rôzne ocenenia (ak sa také vyskytli), teda čokoľvek, čo možno hodnotiť na\nslužobné účely pozitívne. Služobné hodnotenie žalobkyne však zvýrazňuje len skutočnosti zápornej\nhodnoty. Z obsahu spisu i z listín predložených žalobkyňou však vyplýva, že v roku 2012 bola\nnadriadeným hodnotená veľmi dobre, jej kontrolná práca bola ocenená aj inou policajnou zložkou a\nokrem uložených výčitiek dostala v posudzovanom období aj odmeny. K týmto skutočnostiam sa síce\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadruje (tak, že pre celkové hodnotenie žalobkyne sú prakticky bez\nvýznamu), chýbajú však v samotnom hodnotení. Hodnotenie činnosti žalobkyne sa za týchto okolností\n\njaví ako jednostranné, neobjektívne a nevyvážené, čo spôsobuje nezákonnosť jednak napadnutého\nrozhodnutia, ako aj služobného hodnotenia. V rozpore so zákonom je tiež skutočnosť, že služobné\norgány hodnotili činnosť žalobkyne iba za obdobie roku 2013 až 2014 a nie za obdobie piatich rokov tak,\nako to ustanovuje § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z.z.“). Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že posledné služobné\nhodnotenie žalobkyne bolo schválené dňa 30.11.2009. Žalobkyňa teda mala byť komplexne hodnotená\nza obdobie nasledujúcich piatich rokov od predchádzajúceho hodnotenia, nie iba za posledných niekoľko\nmesiacov.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, doplnenie\nkasačnej sťažnosti a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. V\ndôvodoch uviedol, že služobné hodnotenie môže byť vykonané aj častejšie a v kratšom intervale ako raz\nza 5 rokov ak dôjde z závažným zmenám. Žalovaný tak podľa neho postupoval správne, keď vykonal\nslužobné hodnotenie žalobkyne v kratšom čase, a to v rozpätí roku 2013 a 2014, pretože to považoval\nza nevyhnutné.\n4. Žalovaný ďalej podotkol, že krajský súd neskúmal obsah a dôvody ďakovného listu spomenutý v\nrozsudku a na ktorý sa žalobkyňa odvoláva. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na osobné nezhody s\nnadriadenými a služobné hodnotenie považuje za účelové voči jej osobe. V rozsudku sa krajský súd\npriklonil k tvrdeniu žalobkyne o čom svedčí na strane 7 uvedené v rozsudku „...najmä sa povznesie nad\nprípadné osobné animnozity voči hodnotenej osobe, ktoré nemôžu do hodnotenia nijako vstupovať“.\nPodľa žalovaného sú tvrdenia žalobkyne zavádzajúce. V čase posledného služobného hodnotenia došlo\nk zmene nadriadeného žalobkyne a táto mohla byť podľa žalovaného zaujatá voči svojej nadriadenej.\n5. Nedostatky v služobnej činnosti žalobkyne boli svojím charakterom v rozpore s požiadavkami\nkladenými na príslušníka Policajného zboru na zastávanej funkcii, nekorešpondovali so služobnou\ndisciplínou policajta a svedčili o jej nespôsobilosti na ďalší výkon funkcie staršieho referenta špecialistu\nodboru ekonomickej a finančnej kontroly úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „odbor“). Potrebná znalosť príslušných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ako aj interných predpisov riadenia a ich správna aplikácia v praxi, riadny výkon\nštátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy a v neposlednom rade aj\nzodpovedný prístup k plneniu povinností policajta pri dodržiavaní služobnej disciplíny je základným\npredpokladom nielen pre ustanovenie policajta do určitej funkcie, ale aj pre ďalšie zotrvanie v nej. Policajt\nmusí spĺňať požadované vlastnosti na výkon funkcie po celý čas zaradenia v tejto funkcii, pretože iba\ntak dáva záruku spôsobilosti na jej ďalšie vykonávanie. Keďže žalobkyňa týmito vlastnosťami v miere\npožadovanej nadriadeným v zastávanej funkcii nedisponovala a boli jej vytýkané viaceré nedostatky, je\nsprávnosť a opodstatnenosť záverov prijatých v služobnom hodnotení v plnej miere odôvodnená.\n6. V súlade s ustanovením § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bola žalobkyňa v služobnom hodnotení\nhodnotená za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, a to v\nkontexte na sled všetkých relevantných na seba nadväzujúcich a súvisiacich skutočností v nadväznosti\nna zistené dlhodobé nedostatky vo výkone štátnej služby, či už po stránke odbornej, alebo po stránke\nneplnenia povinností pri dodržiavaní služobnej disciplíny.\n7. Žalobkyňou uvádzané hodnotenie uvedené v správe o činnosti odboru ekonomickej a finančnej\nkontroly úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra evidované pod č. SKISKO-OEFK-K-23-4/2012 bolo spracované vtedajším riaditeľom odboru pre potreby štábu generálneho\nriaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Žalobkyňa pri plnení služobných\núloh vo výkone štátnej služby nepreukázala deklarovaný progres s poukázaním na preukázané\nnedostatočné výsledky pri plnení služobných úloh, nízku kvalitu jej kontrolnej činnosti a spracovaných\nvýstupných materiálov z kontrol. Vyššie uvedené hodnotenie je názor vtedajšieho nadriadeného, ktorý\nžalobkyňu poznal pomerne krátko z priamej činnosti, cca 1 rok. K tomu žalovaný poznamenal, že\nriaditeľka odboru ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu poznala žalobkyňu z jej činnosti viac\nako 3 roky (od 01.01.2012), z toho cca 2 roky a 4 mesiace ako riaditeľka odboru a 10 mesiacov ako\n\nzástupkyňa riaditeľa odboru, čo je dostatočne dlhá doba na objektívne hodnotenie. Krajský súd tiež\nnevzal do úvahy, či žalobkyňa nebola zaujatá voči svojej nadriadenej.\n8. Ďakovný list riaditeľa úradu boja proti korupcii prezídia Policajného zboru nedáva záruku riadneho\na kvalitného výkonu štátnej služby v budúcnosti, čo sa u žalobkyne v plnej miere potvrdilo, keďže\ndlhodobo nevykonávala štátnu službu a úlohy vyplývajúce jej zo služobného zaradenia na požadovanej\nodbornej úrovni a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Krajský\nsúd tento list však neskúmal. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že v prípade predmetnej kontroly\nžalobkyňa plnila úlohy člena kontrolnej skupiny, kedy sa riadila pokynmi vedúceho kontrolnej skupiny,\nktorý je povinný riadiť činnosť jednotlivých členov kontrolnej skupiny a vykonáva s nimi kontrolu\npodľa príslušných právnych predpisov. Faktom však zostáva, že i napriek tomu žalobkyňa dlhodobo\nnevykonávala štátnu službu a úlohy vyplývajúce jej zo služobného zaradenia na požadovanej odbornej\núrovni a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. V danom\nprípade je potrebné taktiež uviesť, že na odbore sú okrem plánovaných následných finančných kontrol\nvykonávané priebežne aj neplánované kontroly v závislosti od podnetov vedenia Ministerstva vnútra SR,\nútvarov Ministerstva vnútra SR, fyzických osôb a právnických osôb, vrátane podnetov orgánov činných\nv trestnom konaní.\n9. V zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ až g/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa v hodnotiacej časti služobného\nhodnotenia neuvádzajú finančné odmeny. Je pravdou, že od 01.10.2010, kedy bola žalobkyňa\nustanovená do funkcie starší referent špecialista oddelenia ekonomickej a finančnej kontroly odboru\nkontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, jej boli viackrát\nudelené odmeny (4x), avšak vždy v najnižšej sume oproti ostatným odmeneným. Počas pôsobenia\nriaditeľky odboru vo funkcii od 01.11.2012 nebola žalobkyni navrhnutá žiadna finančná odmena.\nVyplatená odmena v tomto období bola udelená ministrom vnútra SR celoplošne všetkým policajtom,\nčo neodrážalo mieru kvality plnenia služobných úloh jednotlivými policajtmi. V tejto súvislosti žalovaný\npoznamenal, že udelená finančná odmena nedáva záruku riadneho a kvalitného výkonu štátnej služby\nv budúcnosti, čo sa u žalobkyne v plnej miere potvrdilo, keďže žalobkyňa dlhodobo nevykonávala štátnu\nslužbu a úlohy vyplývajúce jej zo služobného zaradenia na požadovanej odbornej úrovni a v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. V roku 2014 jej neboli udelené\nceloplošné odmeny z dôvodu, že bola disciplinárne riešená za porušenie základných povinností policajta.\n10. Disciplinárnym rozkazom riaditeľky odboru č. 1/2014 bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie\n- písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého\nsa žalobkyňa dopustila tým, že dňa 08.04.2014 v čase od 7,30 hod. do 10,15 hod. bezdôvodne a\nbez súhlasu nadriadeného nevykonávala štátnu službu, v dôsledku čoho nebol žalobkyňou dodržaný\nzákladný čas služby v týždni, a teda žalobkyňa nevykonávala štátnu službu v súlade s ustanovením\n§ 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj s ustanovením § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Ďalej\ndošlo k porušeniu úloh uložených v časti I. písm. a) bod 13., 14. a 16. rozkazu ministra vnútra SR\nč. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, pokynov\nuložených riaditeľkou odboru v úlohe č. 2 zápisu z operatívnej porady riaditeľky odboru konanej dňa\n23.04.2013 evidovaného pod č. p. SKIS-KO-OEFK-2013/000418-006, v druhom bode časti „K bodu 2“\nzápisu z operatívnej porady riaditeľky odboru konanej dňa 15.04.2014 evidovaného pod č. p.: SKISKO-OEFK-2013/000418-005, v treťom bode časti ,,K bodu 2“ zápisu z operatívnej porady riaditeľky\nodboru konanej dňa 20.09.2014 evidovaného pod č. p. SKIS-KO-OEFK- 2013/000418-010 a v úlohe č. 3\nzápisu z operatívnej porady riaditeľky odboru konanej dňa 13.01.2014 evidovaného pod č. p.: SKIS-KOOEFK-2014/000327-001. Uvedeným konaním žalobkyňa porušila základné povinnosti policajta uvedené\nv ustanoveniach § 48 ods. 3 písm. a/, b/, h/ a k/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa nepodala odvolanie\nproti tomuto rozkazu. Nenastúpenie do výkonu služby napĺňa znaky porušenia služobnej prísahy a\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré zakladá dôvod prepustenia príslušníka Policajného\nzboru zo služobného pomeru s možným následkom výpovede. Žalobkyni bola v tejto súvislosti udelená\nneospravedlnená neprítomnosť v štátnej službe a krátená dovolenka, ako aj krátený služobný príjem. V\ntejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že uvedené konanie predstavuje dôvod prepustenia príslušníka\npolicajného zboru, avšak riaditeľka v tomto prípade nepodala návrh na prepustenie žalobkyne zo\nslužobného pomeru a dala jej možnosť na nápravu. Uvedené konanie nesvedčí o animozite nadriadenej\nvoči hodnotenej osobe, ale svedčí o opaku. Žalobkyňa však naďalej neprejavovala snahu o nápravu\na naďalej bezdôvodne nenastupovala do služby včas. Krajský súd sa však týmto vôbec nezaoberal a\nnevzal do úvahy morálny profil a charakterové vlastnosti žalobkyne.\n\n11. Stratégia riadenia, organizovania, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených\npolicajtov je plne v kompetencii priameho nadriadeného. To sa týka aj plánovania kontrol, ako aj\nurčovania vedúcich a členov kontrolných skupín riaditeľkou odboru na úseku ekonomickej a finančnej\nkontroly podľa potrieb tak, aby bolo zabezpečené kontinuálne plnenie všetkých úloh. Je irelevantné\nspájať samotné určovanie osoby za vedúceho kontrolnej skupiny automaticky s úrovňou jeho znalostí\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov. Na odbore boli v rokoch 2013 až 2014,\npodobne ako aj v roku 2015 prijatí viacerí noví pracovníci, ktorí boli následne určovaní do kontrolných\nskupín, či už ako vedúci kontrolných skupín alebo členovia kontrolných skupín. Riaditeľka odboru\nnevydala žiadny pokyn vo veci zaučenia novej zamestnankyne. Služobné hodnotenie vo všeobecnosti\nvychádza zo skutočne dosahovaných výsledkov pri plnení služobných úloh, čo je deklarované v\nnapadnutom služobnom hodnotení na žalobkyňu. Nie je relevantné spájať odbornosť, kvalitu a správnosť\nvykonanej následnej finančnej kontroly s tým, či kontrolovaný subjekt spochybnil alebo nespochybnil\nvýsledky kontrol. To, že výsledky následnej finančnej kontroly neboli spochybnené ešte neznamená, že\nbola vykonaná na príslušnej odbornej úrovni.\n12. K neudeleniu disciplinárneho opatrenia v súvislosti s nedostatkami v kontrolnej činnosti žalobkyne,\nresp. s jej odbornosťou v jednom prípade došlo iba preto, že z dôvodov zo strany žalobkyne došlo\nk márnemu uplynutiu lehoty na udelenie disciplinárneho opatrenia. O tom svedčí aj úradný záznam\nevidovaný pod č. SKIS-KO-OEFK-2014/000714-025 zo dňa 17.07.2014, ako aj doklady od ošetrujúceho\nlekára a čerpaní služobného voľna v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby podľa § 82\nods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Z uvedeného úradného záznamu vyplýva, že v súvislosti so\nžiadosťou riaditeľky odboru o zotrvaní žalobkyne na pracovisku v súvislosti s plnením služobných úloh\nv nadväznosti na vyhlásenie disciplinárneho opatrenia žalobkyne, táto odmietla zotrvať na pracovisku.\nVzhľadom k povahe zisteného nedostatku a márneho plynutia lehoty na udelenie disciplinárneho\nopatrenia riaditeľka odboru považovala za potrebné žalobkyňu riešiť udelením výčitky, ako možného\nnástroja dosiahnutia nápravy v danom prípade. Udelená výčitka sama o sebe nie je síce formou riešenia\ndisciplinárneho previnenia policajta, avšak v plnej miere preukazuje nedostatky v služobnej činnosti\nžalobkyne a v slede udelených ďalších výčitiek v nadväznosti na zistené dlhodobé nedostatky vo\nvýkone štátnej služby žalobkyne, či už po stránke odbornej, alebo po stránke neplnenia povinností pri\ndodržiavaní služobnej disciplíny sú závery v služobnom hodnotení dôvodné.\n13. Žalovaný uviedol, že v dvoch prípadoch udelenia výčitky žalobkyni boli riešení aj vedúci kontrolnej\nskupiny, aj členovia kontrolnej skupiny. V jednom prípade udelenej výčitky neboli voči ďalšej osobe prijaté\nopatrenia po zohľadnení skutočnosti, že táto dovtedy nemala absolvovaný základný kurz finančného\nkontrolóra a vykonanú skúšku. Príslušní vedúci kontrolnej skupiny, alebo členovia kontrolnej skupiny\nboli riešení podľa príslušných právnych predpisov v závislosti na kategórii zamestnanca, či išlo o\npríslušníka Policajného zboru alebo štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere. Nie\nje relevantné spájať objektivitu výčitiek udelených žalobkyni, ako aj príslušného postupu vo vzťahu\nk žalobkyni s individuálnym konaním vo veci uplatňovania opatrení podľa osobitného predpisu voči\nostatným zodpovedným osobám za nedostatky v kontrolnej činnosti.\n14. V doplnení kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že žalovaný bol oprávnený vyjadriť sa v služobnom\nhodnotení k spôsobilosti vykonávať funkciu, ktorú žalobkyňa zastávala v čase spracovania služobného\nhodnotenia. Žalovaný nebol oprávnený vyjadriť sa v záveroch k spôsobilosti akejkoľvek inej predtým\nzastávanej funkcie, ktorú žalobkyňa zastávala v rámci obdobia od posledného schváleného služobného\nhodnotenia až do zaradenia žalobkyne do funkcie starší referent špecialista odboru ekonomickej\na finančnej kontroly úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR od\n01.10.2010, ktorú žalobkyňa zastávala v čase spracovania napadnutého služobného hodnotenia.\nUvedené je podľa žalovaného logické, keďže ide o diametrálne rozdielnu funkciu na úplne inom útvare s\ndiametrálne iným opisom služobných činností. V služobnom hodnotení bola uvedená informácia o závere\npredchádzajúceho schváleného služobného hodnotenia na žalobkyňu tak, ako to vyplýva z podkladov\nz osobného spisu žalobkyne s tým, že je spôsobilá na zaradenie do stálej štátnej služby a je spôsobilá\nvykonávať funkciu staršieho referenta špecialistu organizačného odboru sekcie riadenia ľudských\nzdrojov Ministerstva vnútra SR. Uvedenie tohto faktu v služobnom hodnotení logicky preukazuje, že\nv služobnom hodnotení neboli zvýraznené iba skutočnosti zápornej hodnoty, ale preukazuje, že bolo\nv ňom obsiahnuté aj obdobie pred ustanovením žalobkyne do funkcie staršieho referenta špecialistu\n\nodboru ekonomickej a finančnej kontroly úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, a teda nielen roky 2013 až 2014.\n15. Žalovaný tiež popísal pochybenia žalobkyne, ktoré podľa neho nekorešpondujú s hodnotením\npredchádzajúceho riaditeľa odboru ekonomickej a finančnej kontroly, ale potvrdzujú závery napadnutého\nslužobného hodnotenia. Služobné hodnotenie bolo podľa žalovaného spracované aj s ohľadom na rok\n2012, keďže žalobkyňa preukázateľne dlhodobo nevykonávala štátnu službu na požadovanej odbornej\núrovni. Krajský súd nevzal do úvahy závažnosť následkov nesprávnych rozhodnutí v rámci kontrolnej\nčinnosti.\nIII.\n16. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť.\nZotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. K tvrdeniu žalovaného, týkajúceho sa, že v služobnom\nhodnotení neboli uvedené iba skutočnosti zápornej hodnoty, keďže tam bola uvedená informácia o\nvýsledku predchádzajúceho služobného hodnotenia (obdobie pred rokom 2009) žalobkyňa uviedla, že\ninformácia k hodnoteniu obdobia 2009 až 2014 je irelevantná a má iba informatívny charakter, keďže\nžalobkyňa bola v období pred rokom 2009 pracovne zaradená na inej sekcii. Nemožno ju teda vo vzťahu\nk napadnutého hodnoteniu zohľadniť. Zákonná podmienka zohľadnenia skutočnosti kladnej povahy teda\nnebola dodržaná, keďže za obdobie rokov 2009 až 2014 nebola v napadnutom služobnom hodnotení\nuvedená ani jedna takáto skutočnosť.\n17. K námietke žalovaného, týkajúcej sa toho, že vtedajšia zástupkyňa riaditeľa sa nestotožnila so\nsprávou o činnosti odboru ani s hodnotením, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa, žalobkyňa uviedla,\nže zloženie štábu upravuje interná norma vydaná generálnym riaditeľom SKYS. Vtedajšia zástupkyňa\nriaditeľa OEFK pani T. podľa tejto v tej dobe platnej normy členkou štábu nebola, a teda ani jej\nprípadné námietky či pripomienky k čomukoľvek v týchto súvislostiach prerokovávanému boli absolútne\nbezpredmetné. Za činnosť OEFK zodpovedal v plnej miere riaditeľ OEFK, ktorý bol v tej dobe v súlade\ns internou normou ako jediný členom štábu.\n18. Žalobkyňa namietala aj tvrdenie žalovaného uvedené na str. 6 ods. 2 doplnenia kasačnej sťažnosti\ns tým, že podľa nej došlo týmto tvrdením k závažnému porušeniu zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane\nutajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to\ntým, že došlo k vyzradeniu nepovolaným osobám to, aké prostriedky operatívno-pátracej činnosti boli\npoužité, ktoré sú označené stupňom utajenia „VYHRADENÉ“.\n19. K otázke finančnej kontroly, na ktorú poukázal žalovaný žalobkyňa uviedla, že hodnotiť závery\nkontroly v kontexte nasledujúceho trestného stíhania kontrolovaného subjektu prislúcha iba príslušnému\nsúdu, resp. v tomto prípade ich mohol posudzovať z pohľadu použiteľnosti v trestnom konaní dozorujúci\nprokurátor no v žiadnom prípade nie riaditeľka OEFK. Spochybňovaním vykonanej kontroly dochádza\nk spochybneniu postupu orgánov činných v trestnom konaní, keďže závery predmetnej kontroly\npredstavovali jeden z hlavných podkladov pre spracovanie troch uznesení o vznesení obvinenia v\ntejto veci. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, ktorá podľa žalobkyne opätovne potvrdzuje premisu\no zaujatosti nadriadenej p. T., keďže priamo vo vyššie uvedenej následnej finančnej kontrole bola\nako vedúca kontrolnej skupiny (a teda žalobkyňu riadila v zmysle popisu služobnej činnosti riadiť\na zodpovedala za výsledok kontroly) osoba, ktorá bola v minulom roku v služobnom hodnotení za\nuplynulých 5 rokov vyhodnotená ako príkladný pracovník OEFK a údajné nedostatky z tejto kontroly jej\nhodnotiacou riaditeľkou p. T. neboli vytýkané. Kontrola bola vykonaná správne, keďže túto skutočnosť\nsvojim podpisom verifikoval aj pplk. Ing. W. X..\nIV.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n22. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu senát kasačného súdu zistil, že dňa\n19.11.2014 bolo schválené služobné hodnotenie žalobkyne č. SKIS-KO-OEFK-2014/002306-004 podľa\n§ 27 ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.\n23. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie je základným podkladom na\nrozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt\noboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.\n24. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v hodnotiacej časti sa posudzujú\na) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,\nb) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,\nc) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,\nd) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,\ne) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,\nf) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,\ng) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.\n25. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od\nschválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.\nPodľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná\na) najmenej raz za päť rokov,\nb) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.\n26. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n27. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je služobné hodnotenie inštitútom,\nv rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby\nfunkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli\nplnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť\nvykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že\nspôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba\núlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Podľa § 27 ods. 3 zákona č.\n73/1998 Z.z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho\nslužobného hodnotenia.\n28. Najvyšší súd SR uvádza, že hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby\nv konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov\na mínusov“. Určujúcim môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého\nnemožno predpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu, alebo\nfunkciu vyššiu, či nižšiu. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/147/2002).\n29. Služobné hodnotenie v zmysle § 27 ods. 3, ods. 6 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. musí zahŕňať celé\nobdobie od posledného hodnotenia. Pripustením výkladu, že nové služobné hodnotenie by pokrývalo\nlen časť daného obdobia by znamenalo, že príslušník policajného zboru by za určité obdobie nikdy nebol\nhodnotený, čo by mohlo znamenať napríklad aj prekážku jeho kariérneho postupu, ak by práve v danom\nobdobí preukazoval také pracovné výsledky, ktoré by jeho kariérny postup v tom období odôvodňovali.\n30. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v služobnom hodnotení príslušníka\npolicajného zboru musí byť zohľadnené jeho celkové pôsobenie v zbore za celé hodnotené obdobie.\nSlužobné hodnotenie za obdobie 5 rokov musí dávať komplexný obraz o odborných znalostiach\npolicajta, plnenia si povinností, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkonu štátnej služby.\nTakýto komplexný obraz nemôže dávať len „vytrhnutie“ časti služobnej činnosti (zastávanie funkcie) z\n\npäťročného hodnotiaceho obdobia. Žalovaný poukázal na to, že vo svojich záveroch sa nebol oprávnený\nvyjadriť k spôsobilosti akejkoľvek inej predtým zastávanej funkcie, ktorú žalobkyňa zastávala v rámci\nobdobia od posledného schváleného služobného hodnotenia. Zmena vykonávanej funkcie však nemôže\nbyť na ujmu príslušníka policajného zboru. Preto je napríklad možné vykonať služobné hodnotenie nielen\nv časovom období 5 rokov, ale aj pri zmene zastávanej funkcie, prípadne si pri neskoršom vykonaní\nslužobného hodnotenia vyžiadať podklady z predchádzajúcej funkcie a toto následne v služobnom\nhodnotení zohľadniť.\n31. Takýto postup je aj v rozpore s § 2a zákona č. 73/1998 Z.z., teda so zásadou rovnakého\nzaobchádzania. Keď služobné hodnotenie pokrýva len časť hodnoteného obdobia, nemožno takéto\nhodnotenie považovať za preskúmateľné, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia.\n32. Žalobkyňa mala počas hodnoteného obdobia udelené aj odmeny a v roku 2012 bola svojím\nnadriadeným hodnotená kladne, k čomu sa žalovaný vyjadril v kasačnej sťažnosti, ako aj jej doplnení.\nUvedené však v danom služobnom hodnotení chýba. Žalovaný sa snažil odôvodniť svoj postup v\nkasačnej sťažnosti s tým, že predmetné kladné stránky žalobkyne nemali vplyv na celkový obraz o\npracovných výsledkoch žalobkyne. Písomné vyjadrenie v správnom súdnom konaní však nenahrádza\nodôvodnenie rozhodnutia vo veci. Uvedené skutočnosti mali byť zahrnuté v predmetnom služobnom\nhodnotení v záujme zachovania objektívnosti a vyváženosti. V prípade, ak by sa u hodnoteného\npríslušníka policajného zboru za hodnotené obdobie žiadne skutočnosti pozitívnej povahy nevyskytli,\nsamozrejme ich nie je v služobnom hodnotení potrebné uvádzať, keďže ani neexistujú.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP zamietol.\n34. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi/žalovanému nepriznal náhradu trov kasačného\nkonania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a nárok na náhradu trov konania mu zo zákona\nani nevyplýva. Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov\nkasačného konania.\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}