{"guid": "3bc0f567-1a85-4faa-b43c-ca553abb0a28:95d486cc-99a6-4480-a00f-e9486cc13de8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/2/2016 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sžsk/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1", "identifikacne_cislo": "1015200641", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/437#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-22", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-20", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95d486cc-99a6-4480-a00f-e9486cc13de8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/2/2016\n1015200641\n27. 06. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200641.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: O..\nL. U., nar. XX.XX.XXXX, F. X, zastúpený: JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná 41, Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/101/2015-23 zo dňa 26.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a .\nŽalobca m á\n\nn á r o k na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n\nI.\n1. Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj len „KR PZ BB“\nalebo aj len „prvostupňový správny orgán“) č. KRPZ-BB-VO2-36-001/2014-PRAV zo dňa 26.03.2014\nbola žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\nlen „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť\na o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 175 ods. 2 a 3 písm. c/ zákona č.\n73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“) priznaná náhrada za bolesť vo výške 574,94 eur za služobný úraz, ktorý utrpel\ndňa 09.11.2013 v čase o 05:30 hod. pri vykonávaní služobnej činnosti na oddelení Policajného zboru\nBanská Bystrica - západ (ďalej aj len „OO PZ BB - západ“). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nodvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KA1-630-003/2014 zo dňa 27.05.2014 tak,\nže rozhodnutie KR PZ BB č. KRPZ-BB-VO2-36-001/2014-PRAV zo dňa 26.03.2014 zrušil a vec mu\nvrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom pre jeho zrušenie bola skutočnosť, že prvostupňový\nsprávny orgán nevykonal šetrenie za účelom podrobnejšieho zistenia okolností vzniku úrazu, taktiež\nuvedenie nesprávnych ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodol ako aj z dôvodu absencie\ndôvodov zníženia bodového ohodnotenia.\n2. KR PZ BB rozhodnutím č. KRPZ-BB-VO2-36-010/2014-PRAV zo dňa 22.10.2014 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) priznalo žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z.\nz., § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 175 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. náhradu za\nbolesť vo výške 574,94 eur za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 09.11.2013 dôvodiac tým, že vyšetrovaním\n\núrazu sa preukázali liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu podľa § 175 ods.\n2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Pri určení miery zavinenia bral do úvahy skutočnosť, že žalobca\nako poškodený sa napriek poučeniu a svojím vedomostiam správal ľahkovážne v tom, že pri služobnej\nčinnosti nevenoval dostatočnú pozornosť svojmu pohybu po schodoch, pričom mohol predpokladať, že\npri vystupovaní po schodoch je potrebné byť opatrný.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. PPZ-KA1-43-003/2015 zo dňa 09.02.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko v odvolacom konaní neboli\nzistené dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie.\nII.\n4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/101/2015-23 dňa 26.05.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur\nna účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku\nkrajský súd citoval § 20 ods. 1 písm. b/, § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 zákona\nč. 437/2004 Z. z., § 174 ods. 3, § 175 ods. 2 písm. c/ a § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z..\n5. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca dňa\n09.11.2013 o 05:30 hod. utrpel služobný úraz počas výkonu služby na OO PZ BB - západ, keď prechádzal\nz prvého poschodia na druhé do svojej kancelárie tak, že pri páde si poranil hlavu, chrbát, pravý lakeť\na pravé koleno, titulom čoho mu bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 574,94 eur. Uvedená suma\nzodpovedá jednej tretine zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz. Rozsah zodpovednosti v\nrozsahu 34 % žalovaný určil z dôvodu, že hoci žalobca si nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom\nsprávania, neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,\nkonal ľahkomyseľne, pričom si musel byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si\nmôže zaviniť úraz, pretože chôdza po schodoch schodiska si vyžaduje zvlášť pozornosť. Pri určovaní\nvýšky náhrady žalovaný vychádzal z bodového hodnotenia bolestného následkom služobného úrazu,\nstanoveného podľa jednotlivých položiek na 105 bodov posudkovým lekárom žalovaného U.. G. V., za\nsúhlasného stanoviska hlavnej posudkovej lekárky žalovaného P.. U.. U. T..\n6. Krajský súd prisvedčil argumentácii žalobcu, podľa ktorej záver žalovaného, že u neho išlo o takzvané\nneobvyklé správanie, je domnienkou, najmä ak je v napadnutom rozhodnutí žalovaného konštatované,\nže žalobca neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby,\nnebol pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok, teda neporušil žiaden právny predpis. Podľa\nžalovaného sa žalobca svojím ľahkomyseľným konaním pričinil o vznik služobného úrazu a vzhľadom\nna svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže zaviniť úraz. Jeho ľahkomyseľné\nkonanie podľa žalovaného malo spočívať v tom, že chôdza po schodoch schodiska si vyžaduje zvlášť\npozornosť a žalobca mohol a mal byť pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch nanajvýš opatrný\na obozretný. K názoru, že žalobca konal ľahkomyseľne, žalovaný dospel zrejme na základe svojej\nvlastnej úvahy, domnienky, bez jeho bližšieho zdôvodnenia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného\nnie je podľa názoru krajského súdu zrejmé, na základe akej skutočnosti takýto záver prijal. Žalovaný\nv tomto smere napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil. Právne posúdenie konania žalobcu, či\ntoto bolo ľahkomyseľné, je v predmetnom konaní pre rozhodnutie veci právne významné. Na základe\nvyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade\nso zákonom, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť konanie žalobcu\na všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska\nich právnej relevancie a dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky a vyjadrenia žalobcu tak, aby\nodôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé a preskúmateľné.\nIII.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, pričom toto súd s poukazom na prechodné\nustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), ktorý nadobudol\núčinnosť 01.07.2016, posúdil ako kasačnú sťažnosť. V tejto žalovaný (sťažovateľ) žiadal rozsudok\n\nkrajského súdu zmeniť tak, že sa žaloba zamieta. Mal za to, že obe žalobou napadnuté rozhodnutia\nboli vydané v súlade s právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci.\nV danom prípade nebolo pochýb, že ide o služobný úraz, nakoľko išlo o činnosť súvisiacu s priamym\nvýkonom štátnej služby. V tejto súvislosti sťažovateľ opätovne zdôraznil, že chôdza po schodoch je\nprirodzená schopnosť, ktorú policajt využíva v každodennom živote a na jej vykonávanie v čase výkonu\nštátnej služby sa nevyžaduje zvláštne školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby\nalebo odborná špecializovaná príprava. I keď je zrejmé, že žalobca neporušil predpisy, rozkazy alebo\npokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, konal ľahkomyseľne a\nmusel si byť vedomý, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť služobný úraz.\nNeobvyklý spôsob správania treba vidieť v tom, že žalobca vzhľadom na svoje vedomosti, skúsenosti,\nschopnosti a svoje vzdelanie mohol vedieť, že pri presúvaní sa po schodoch je nutné dbať na zvýšenú\nopatrnosť. Ak by išiel „obvyklým spôsobom a potrebnou opatrnosťou“, nemohlo by jeho zranenie mať\ntaký charakter a následky, ktoré pri úraze utrpel.\n8. Zo strany služobného úradu nedošlo k porušeniu bezpečnostných predpisov, osvetlenie schodiska\nbolo funkčné, schodisko nie je poškodené a v čase úrazu bolo čisté a suché. Bezprostredne po úraze\nžalobcu bolo schodište obhliadnuté jeho priamym nadriadeným U.. U.. U. T.. Voči vyhotoveniu CD\nnosičov, ktorých účelom bola ukážka osvetlenia schodiska, žalobca nepodal námietky. Pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného bola žalobcovi v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho\nporiadku daná možnosť oboznámiť sa s celým spisovým materiálom, vyjadriť sa k jeho podkladom, čo\nnevyužil.\n9. Konanie žalobcu bolo posudzované aj s prihliadnutím na čas vzniku úrazu, na viacročný výkon služby\npríslušníka Policajného zboru, a teda na dostatočnú znalosť prostredia OO PZ BB - západ. Keďže pri\nchôdzi ide o taký úkon policajta, ktorý vykonáva aj v bežnom živote a nielen počas výkonu služby, je\njeho konanie potrebné kvalifikovať ako neobvyklé správanie.\n10. Sťažovateľ ďalej uviedol, že po dôkladnom posúdení predmetnej veci bolo preukázané, že\nprvostupňový správny orgán pri stanovení zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz v rozsahu\n34 % mal dostatočne zistený skutočný stav veci, pre vydanie rozhodnutia si zaobstaral potrebné doklady,\nktoré v dostatočnej miere objasňovali okolnosti a príčinu vzniku úrazu. V tejto súvislosti podotkol,\nže odvolací orgán nie je v odôvodnení rozhodnutia povinný podávať stanovisko na každú námietku,\ntvrdenie či úvahu, prípadne nie je povinný sa s nimi zaoberať, ak nijako neobjasňujú skutkový a právny\nzáklad napadnutého rozhodnutia. To znamená, že nie je potrebné, aby sa v napadnutom rozhodnutí\nuvádzali odpovede na všetky okolnosti a návrhy účastníka konania, aj keď ich účastník vníma zo svojho\nsubjektívneho pohľadu ako dôležité. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v rámci odvolacieho\nkonania posúdené nezávisle po skutkovej aj právnej stránke.\n11. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že posudkový lekár ako aj hlavný posudkový lekár\nžalovaného majú zákonom zverenú povinnosť kontroly na základe predloženej zdravotnej dokumentácie\npoškodeného, na základe svojej odbornej spôsobilosti ako aj z dôvodu znalosti zákona č. 437/2004 Z.\nz.. Podľa ustálenej judikatúry (napr. Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21, Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžo/84/2007, 6Sžo/98/2008 a iné) nie je úlohou súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov,\nale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí.\nIV.\n12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal, aby kasačný súd potvrdil rozsudok krajského súdu\na priznal mu trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že krajský súd po sumarizácii doterajšieho dôkazného\nstavu dospel k správnemu záveru, že bolo nesporne preukázané, že dňa 09.11.2013 utrpel služobný\núraz a prisvedčil jeho argumentácii, že záver sťažovateľa o tzv. neobvyklom správaní je len domnienkou,\nnajmä ak je v napadnutom rozhodnutí žalovaného konštatované, že žalobca neporušil predpisy na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, nebol pod vplyvom alkoholu ani iných\nnávykových látok. Neobstojí názor sťažovateľa, že žalobca sa svojím ľahkomyseľným konaním pričinil o\nvznik pracovného úrazu, pretože aj tu ide podľa názoru krajského súdu len o domnienku žalovaného bez\nbližšieho zdôvodnenia. Podľa žalobcu je záver krajského súdu správny, lebo by bolo rozporuplné, keby\njeho konanie bolo na jednej strane vyhodnotené ako konanie, ktorým neporušil žiadny právny predpis,\na na druhej strane by bolo kvalifikované ako ľahkomyseľné.\n\n13. Pokiaľ sťažovateľ upriamuje pozornosť najmä na to, že u žalobcu treba vidieť neobvyklý spôsob\nsprávania sa v tom, že vzhľadom na svoje vedomosti a skúsenosti, schopnosti a vzdelanie mohol vedieť,\nže pri presúvaní sa po schodoch je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť a ak by išiel obvyklým spôsobom\na s potrebnou opatrnosťou, nebolo by došlo k zistenému následku, takáto argumentácia sťažovateľa je\nlen tzv. teóriou možného bez dôkazného základu.\nV.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) je nedôvodná.\n15. Podľa § 20 ods. 1 písm. b/ a § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu\nvojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3, alebo u ktorého bola zistená choroba z\npovolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za\nškodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za\nbolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných\npredpisov.\n16. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., za služobný úraz sa na účely tohto zákona\npovažuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle\nod jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných\nčinností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti\nvykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení\nslužobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.\n17. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca utrpel služobný úraz dňa 09.11.2013, keď\nsa v čase výkonu služby o 05:20 hod. nachádzal na prvom poschodí, v budove OO PZ BB - západ,\nkde informoval U.. U.. T.Ú., svojho bezprostredného nadriadeného o priebehu služby, ktorá začala dňa\n08.11.2013 o 20:00 hod.. Následne žalobca prechádzal v čase o 05:30 hod. po schodoch schodiska\nz prvého poschodia na druhé, kde má svoju kanceláriu, pričom na schodisku pred druhým poschodím\nspadol a udrel sa o zábradlie a schody, pri páde si poranil hlavu, chrbát, pravý lakeť a pravé koleno.\nŽalobca si na dôvod, resp. na priebeh a príčinu pádu nespomínal z dôvodu, že utrpel otras mozgu,\nktorý mu bol spôsobený týmto pádom. Podľa tvrdenia žalobcu išiel obvyklým spôsobom s potrebnou\nopatrnosťou, kľudným krokom, bez náhlenia alebo iného rýchleho presunu, či sa pridržiaval zábradlia,\nsi nepamätal. Uviedol, že na schodoch bol sám, bezprostredne po páde sa zdvihol a sám pomaličky\nodišiel do svojej kancelárie, odkiaľ o úraze informoval U.. U.. T..\n18. Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania upravuje zákon č.\n73/1998 Z. z.. Podľa § 174 ods. 1 tohto zákona, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s\nním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú\nslužobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť,\ns výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto\nnadriadeným.\n19. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom,\nak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy,\nrozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej\nochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a\nkontrolované, alebo škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný\núrad nemohol škode zabrániť, a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.\n20. Podľa § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti,\nak preukáže, že policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania\ntak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a\nochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť\nvedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.\n\n21. Podľa § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí\nsa časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm.\nc/ uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.\n22. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú\nneopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.\n23. Z § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že v prípade služobného úrazu policajta a\nprofesionálneho vojaka, ktorý sa stal pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním,\nzodpovedá za škodu vzniknutú v súvislosti so služobným úrazom služobný úrad. Tejto zodpovednosti\nsa služobný úrad môže podľa § 175 ods. 1 a 2 zbaviť buď úplne, alebo čiastočne.\n24. Prvostupňový správny orgán sa v danom prípade pri služobnom úraze žalobcu čiastočne zbavil\nzodpovednosti a priznal mu náhradu za bolesť v rozsahu 34 %. Ako liberačný dôvod na čiastočné\nzbavenie zodpovednosti uviedol, že aj keď si žalobca nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom\nsprávania, je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, konal ľahkomyseľne, pričom si musel byť vedomý vzhľadom\nna svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz hlavne preto, že chôdza po schodoch\nschodiska si vyžaduje zvlášť pozornosť, kde mohol a mal byť pri vystupovaní a našľapovaní po schodoch\nnanajvýš opatrný a obozretný. Zároveň zdôraznil, že zo strany služobného úradu nedošlo k žiadnemu\nzavinenému konaniu alebo nekonaniu, ktoré by bolo príčinou vzniku služobného úrazu poškodeného,\nkeďže osvetlenie schodiska bolo funkčné, schodisko nie je fyzický poškodené, v čase úrazu bolo čisté,\nsuché a madlá boli funkčné.\n25. Liberačné dôvody na čiastočné sa zbavenie zodpovednosti služobného úradu za škodu vzniknutú v\ndôsledku služobného úrazu sú taxatívne stanovené v § 175 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona č. 73/1998 Z. z..\n26. Liberačným dôvodom podľa § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. je skutočnosť, že policajtovi\nvznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci\nneporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone\nštátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vedomý vzhľadom na svoju\nkvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.\n27. Kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nebol splnený liberačný dôvod\npodľa § 175 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. na čiastočné sa zbavenie zodpovednosti služobného\núradu za škodu vzniknutú v dôsledku služobného úrazu. Počas objasňovania nebolo zistené žiadne\nvedomé porušenie obvyklého spôsobu správania žalobcu pri kráčaní po chodbe a schodisku. Podľa\nnázoru kasačného súdu aj pri zvýšenej opatrnosti a obozretnosti sa komukoľvek môže pri vystupovaní\n(resp. schádzaní) po schodoch šmyknúť noha, zakopnúť a to aj napriek dobrej znalosti prostredia, v\nktorom sa pohybuje. Bez významu nie sú ani rôzne, do úvahy pripadajúce faktory, ktoré mohli pád na\nschodoch spôsobiť (napríklad závrat - pocit narušenia telesnej rovnováhy, vyčerpanosť a iné). V žiadnom\nprípade tu nemožno hovoriť o ľahkomyseľnosti a odôvodňovať to kvalifikáciou a skúsenosťami.\n28. V prejednávanej veci nebolo preukázané ani to, že by žalobca konal v rozpore s obvyklým spôsobom\nsprávania a konal ľahkomyseľne, keď sa presúval po schodoch schodiska z prvého poschodia na druhé\nv čase výkonu služby. Chôdza je každodennou rutinnou činnosťou človeka, je mu vrodená a prirodzená,\npreto mu nie je možné ani vytknúť, že chôdzi nevenoval dostatočnú pozornosť.\n29. V tejto súvislosti kasačný súd podotýka, že za ľahkomyseľné konanie - liberačný dôvod podľa § 175\nods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať bežnú neopatrnosť ani konanie vyplývajúce\nz rizika výkonu štátnej služby, teda v tomto prípade sa služobný úrad nemôže ani čiastočne zbaviť\nzodpovednosti za služobný úraz policajta alebo profesionálneho vojaka.\n30. Pojem bežná neopatrnosť je potrebné chápať tak, že zamestnanec postupuje bežným spôsobom,\nobvyklým pri výkone konkrétnej práce, jeho pozornosť je sústredená na prácu, ale pritom sa nevedomky\ndopustí chyby, ktorá sa môže stať každému zamestnancovi.\n\n31. Ak sa teda v danom prípade prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí čiastočne zbavil\nzodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku služobného úrazu žalobcu a priznal mu náhradu za\nbolesť v rozsahu jednej tretiny a sťažovateľ sa s týmto rozhodnutím stotožnil, vec nesprávne právne\nposúdil a rozhodol v rozpore so zákonom.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/208/2015 zo dňa 14.12.2016\nkonštatoval, že „Potrebné je tiež zdôrazniť skutočnosť, že zodpovednosť služobného úradu podľa §\n174 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je na rozdiel od zodpovednosti policajta zodpovednosťou za zavinenie,\nale zodpovednosťou objektívnou, preto je irelevantné tvrdenie žalovaného, že služobný úrad škodu\nnezavinil. Služobný úrad za škodu zodpovedá do tej miery, do akej za ňu nezodpovedá policajt podľa §\n175 ods. 3 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z.. Miera zodpovednosti žalobkyne môže byť určená len na\nzáklade presne a úplne zisteného skutkového stavu, preukazujúceho mieru jej zavinenia.“\n33. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však nevyplýva žiadna správna úvaha, ktorou by sťažovateľ\npodoprel určenú mieru zodpovednosti žalobcu.\n34. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, a preto\nju zamietol.\n35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa\n§ 167 ods. 1 SSP). O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s\n§ 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/101/2015", "guid": "6409d4ea-50ae-4785-b654-77ffb67bdd8b:facc4883-3df1-46fc-895e-149170a7ea54", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}