{"guid": "4a03943d-09f7-4c88-aa24-d9ee15a49c40:c89017d0-d189-4c59-87af-afc4800f4489", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1", "spisova_znacka": "5Asan/10/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/10/2017 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Asan/10/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1", "identifikacne_cislo": "1015200614", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c89017d0-d189-4c59-87af-afc4800f4489", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/10/2017\n1015200614\n27. 09. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200614.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu:\nAQUAPARK KOVÁČOVÁ, s.r.o., IČO: 36 675 351, Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zastúpený:\nAdvokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Malý trh 2/A 811 08 Bratislava, proti sťažovateľovi\n(pôvodne žalovanému): Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/183 O-542/2014 z 5.\nfebruára 2014, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/92/2015-56 zo 7. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 6S/92/2015-56 zo 7. septembra 2016 z a m i e t a .\nŽalobcovi\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči sťažovateľovi (žalovanému) právo na úplnú náhradu trov kasačného\n\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd\") rozsudkom č.k. 6S/92/2015-56 zo 7. septembra\n2016 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2014/183 O-542/2014 z 5. februára 2014 ako aj\nrozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 212/14-1.0/pok/r. z 3. novembra 2014 podľa § 191\nods. 1 písm. c/, e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v\nkonaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.\n2. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj\nprvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n3. Z obsahu administratívneho spisu správny súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica\nako prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím z 3. novembra 2014 podľa § 19 ods. 2 písm.\na/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- € za\nporušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o\nnelegálnom zamestnávaní na tom skutkovom základe, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby\nL. U., ktorý vykonával práce plavčíka v prevádzke Aquapark - kúpalisko Kováčová. Žalobca mal s ním\nzaložený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo 4. januára 2014.\n\nNemal pritom splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to zákona o sociálnom poistení, nakoľko do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol uvedený\nzamestnanec prihlásený 5. januára 2014 o 10:40 hod. Tento deň bol dňom nástupu do práce uvedeného\nzamestnanca a v tento deň pracoval od 09:00 hod. do 21:00 hod. Uvedené skutočnosti boli zistené\ninšpekciou práce vykonanou 29. júla 2014 na pracovisku Aquapark - kúpalisko Kováčová.\n4. Správny súd zastával názor, že bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v danom\nprípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/\nzákona o nelegálnom zamestnávaní v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti\ndaného prípadu. Inšpektorát práce a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho\nzamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu\nuvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a\nnekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom\nzákona nelegálnom zamestnávaní. Súd v danej veci zastával názor, že z doposiaľ zadovážených\nskutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa\ndopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods.\n2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej\nv § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní považuje za nelegálne zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby,\nktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť\nvoči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ktorá predpokladá prihlásenie do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je\npre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie\nzačiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloženie dohody o brigádnickej práci študenta, evidencie\npracovného času zamestnanca a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez\nďalšieho považuje súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom\nako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu spočívajúcu v odôvodnenom\npoukazovaní na nevykonávanie náplne činnosti zamestnanca pred jeho prihlásením do registra\nSociálnej poisťovne. Na tomto mieste správny súd poukázal na to, že inšpektorát práce v prvostupňovom\nrozhodnutí sám konštatuje, že tomuto zamestnancovi nebola nevyplatená mzda za čas pred prihlásením\ndo registra Sociálnej poisťovne. Podľa názoru správneho súdu sa správnym orgánom nepodarilo\nodstrániť pochybnosti ohľadom skutočného nástupu uvedeného zamestnanca do zamestnania, resp.\nskutočného začiatku výkonu pracovnej činnosti v zmysle uzatvorenej dohody o brigádnickej práci\nštudenta. To znamená, že okamih skutočného nástupu uvedeného zamestnanca nebol správnymi\norgánmi jednoznačne ustálený.\n5. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ustanovenia § 3 ods. 2 v\nspojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže prijatie právneho záveru\no nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení,\nktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k\nčasovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle uzatvorenej\ndohody o brigádnickej práci študenta.\n6. Súd v danej súvislosti dal do pozornosti, že v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu\nvyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní\ns použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne\nzamestnávanie\" v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie (možno\naj na nariadenom ústnom pojednávaní podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku podľa požiadavky\nžalobcu) tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola\npreukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedeného\nzamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu\nnelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu\nzamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych\norgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy\nnelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na\npočítanie hodín pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôraznil,\n\nže účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred\nnelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí\nbyť materiálny a nie formálny. Správny súd poukázala na to, že takýto výklad uvedenej právnej normy\nposkytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Sžo/51/2011.\n7. Navyše, kontrola inšpektorátu práce u žalobcu prebehla v 29. júla 2014, teda až niekoľko mesiacov\npo tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu zamestnanca. S tvrdeniami oboch správnych\norgánov o účelovom konaní žalobcu sa preto súd nestotožnil.\n8. Záverom správny súd uviedol, že vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 38-41 odôvodnenia\nrozsudku a na výrok rozsudku, kde súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie, sa podrobne nezaoberal všetkými námietkami žalobcu procesného\ncharakteru (vrátane namietaného možného nezákonného získania dôkazov prvostupňovým orgánom,\nzachovania totožnosti a jednoty skutku a zároveň absencie konkretizácie porušenej povinnosti podľa\nosobitného predpisu). V ďalšom konaní však bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v\nnaznačenom smere a zaoberať sa všetkými argumentmi žalobcu a vysporiadať sa s nimi dostatočne\npresvedčivým spôsobom tak, aby rozhodnutia správnych orgánov spĺňali všetky Správnym poriadkom\npredpokladané požiadavky.\n9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce, ako nezákonné podľa §\n191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, aby viazaný v rozsudku\nsprávnym súdom vysloveným právnym názorom postupoval v naznačenom smere.\nII.\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť, z dôvodu, že\nnapádaný rozsudok vychádzal podľa sťažovateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal\nsa aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil súdu vec na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ mal za to, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že inšpektorát práce\nsvoje závery ohľadne porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania oprel o dôkazy - dohoda o\nbrigádnickej práci študenta zo 4. januára 2014, evidencia pracovného času zamestnanca, elektronický\nvýpis z registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a\nregistračný list FO, ktoré poskytujú dostatočnú skutkovú oporu tvrdeniu o využívaní závislej práce L.\nU. nar. X. F. XXXX žalobcom, s ktorým tento mal založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody\no brigádnickej práci študenta, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\n12. Sťažovateľ má za to, že obstaraný dôkaz, vlastnoručne zamestnancom L. U. podpísaná evidencia\npracovného času zamestnanca za obdobie január 2014 jednoznačne potvrdzuje tú skutočnosť, že\ndotknutý zamestnanec začal s výkonom závislej práce - plavčík pre žalobcu 5. januára 2014 už od\n9:00 hod. a v daný deň pracoval do 21:00 hod. Preto sa sťažovateľ nestotožnil s právnymi závermi\nsprávneho súdu smerujúcimi k neodstráneniu pochybností ohľadom skutočného nástupu zamestnanca\ndo zamestnania, resp. skutočného začiatku výkonu pracovnej činnosti v zmysle uzatvorenej dohody o\nbrigádnickej práci študenta.\n13. K žalobcovej argumentácii, že zamestnanec ihneď po príchode do práce nezačal vykonávať prácu,\nnakoľko žalobca zamestnanca najskôr oboznámil s pracovným poriadkom a právnymi predpismi, uviedol\nsťažovateľ, že podľa platnej právnej úpravy zakotvenej v § 224 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce z\npozície zamestnávateľa mal žalobca obligatórnu povinnosť oboznámiť svojho zamestnanca s právnymi\npredpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a toto oboznámenie bol žalobca povinný uskutočniť s\nodkazom na právnu úpravu premietnutú v ustanovení § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v pracovnom čase.\n14. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so závermi správneho súdu týkajúcimi sa formalistického výkladu danej\nprávnej úpravy nelegálneho zamestnávania, a to s poukazom na kogentnosť právnej úpravy, ktorá v\n\ndefinícii nelegálneho zamestnávania v § 2 ods. 2 písm. b/ nestanovuje povinnosť správnym orgánom\nskúmať, či sa jedná len o niekoľko hodinové nesplnenie tejto zákonom uloženej povinnosti, alebo či ide o\nnedbanlivostné alebo úmyselné nesplnenie uloženej zákonnej povinnosti. Uvedené skutočnosti právna\nnorma nedefinuje ako možné liberačné dôvody s možnosťou vyviniť sa zo zodpovednosti za uvedený\nsprávny delikt.\nIII.\n15. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že rozsudok je správny, žalobca bol ukrátený\nna svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom žalovaného a preto navrhol aby súd kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\n16. Žalobca zopakoval, že zamestnanec Jakub Melich začal pre žalobcu vykonávať prácu (t.j. činnosti,\nktoré sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh) v čase okolo poludnia 5. januára 2014 a to\naž potom, keď už bol o 10:40 hod. žalobcom prihlásený do registra Sociálnej poisťovne. V čase kedy\nzamestnanec ešte žalobcom do registra prihlásený nebol, zamestnanec pre žalobcu nevykonával prácu,\npreto podľa žalobcu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania nedošlo.\n17. Žalobca ďalej uviedol, že výklad právnej normy obsiahnutej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ.z. je potrebné uskutočniť s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a dikciu zákonného\npojmu „nelegálne zamestnávanie\" je potrebné vykladať v zmysle jej kvalitatívneho obsahu, nie šikanózne\na formalisticky. Na podporu svojich argumentov citoval žalobca rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 6Sžo/51/2011. Záver sťažovateľa o nelegálnom zamestnávaní s ohľadom na uvedené\npravidlá výkladu je preto podľa žalobcu nesprávny, arbitrárny a vychádzajúci z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Predloženie evidencie pracovného času a zistenie inšpektorátu práce, že sa\nzamestnanec v danom čase podroboval školeniu z predpisov, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci\ndodržiavať, záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania priamo vylučuje, pretože je z neho\nzrejmé, že v tom čase zamestnanec nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu.\n18. Pokiaľ sťažovateľ nepovažuje za sporné, že v doobedňajších hodinách a teda v čase pred\nprihlásením do sociálnej poisťovne sa zamestnanec podroboval školeniu z predpisov, ktoré musí\nzamestnanec pri svojej práci dodržiavať, tak toto skutkové zistenie záver o porušení zákazu nelegálneho\nzamestnávania priamo vylučuje. Predložená evidencia pracovného času, na ktorú žalovaný poukazuje,\nslúžila pre mzdové účely a preukazuje len tú skutočnosť, že žalobca zaplatil zamestnancovi mzdu aj\nza čas, počas ktorého sa zamestnanec L. U. podroboval školeniu z predpisov, ktoré musí zamestnanec\npri svojej práci dodržiavať.\n19. Žalobca v ďalších bodoch kasačnej sťažnosti zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.\nIV.\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. <. o súdoch) dospel k záveru, že\nkasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu.\n21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. <. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a ods. 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. <. v znení účinnom do 31. decembra\n2017 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá\nje podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah\n\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného\npredpisu.\n23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. <. v znení účinnom od 1. januára 2018\nnelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov\na sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra.\n24. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný\nprihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v\nprávnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o\nvykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového\npoistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu,\nnajneskôr však pred začatím výkonu práce.\n25. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2\n000,- € do 200 000,- € a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,\nnajmenej vo výške 5 000,- €.\n26. Kasačný súd má za to, že cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania\nustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických\nosôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa kasačnému súdu postup správnych orgánov oboch\nstupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho\nzamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 počítali hodiny pre splnenie včasnosti\nregistrácie v Sociálnej poisťovni. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a\nnelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie\nformálny, v tomto smere sa kasačný súd plne stotožňuje s názorom prezentovaným správnym súdom.\nZ uvedených dôvodov sa najvyšší súd stotožnil aj so závermi správneho súdu a argumentáciou žalobcu\nvychádzajúcou z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/51/2011