{"guid": "e4e6c7c4-0f63-4e24-9c9d-cecf9b15d0f8:18372756-222c-4c05-a261-8d8024bb66f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1", "spisova_znacka": "7Sžr/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/15/2017 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2018, sp. zn. 7Sžr/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1", "identifikacne_cislo": "1015200612", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18372756-222c-4c05-a261-8d8024bb66f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžr/15/2017\n1015200612\n27. 11. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej\nveci navrhovateľa: A. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O., Q. X., zastúpeného advokátom JUDr.\nĽubomírom Šablicom, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 13, proti odporcovi: Okresný úrad\nBratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 55, o opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu č. 390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015, o\nodvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017 napadnuté\nrozhodnutie odporcu - Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č.k.: 390/92, 1181/15, zn.:\nOU-BA-PLO-2015/43805/ZBE, zo dňa 27.02.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcu zaviazal k\npovinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 296,44 € na účet jeho právneho zástupcu\nJUDr. Ľubomíra Šablicu.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu krajský súd zistil, že\nnavrhovateľ si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností podľa prídelovej listiny a pozemkov parc. č. XXXX\na XXXX v k.ú. V. podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb., alebo\nzákon o pôde) podaním zo dňa 22.04.1992, doručeným Pozemkovému úradu Bratislava dňa 23.04.1992.\nNásledným podaním zo dňa 17.08.1992 špecifikoval ďalšie nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať, parcelnými\nčíslami: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX, XXXX/2, XXXX, XXXX/1,\nXXXX, XXXX.\n3. Pôvodný vlastník žiadaných nehnuteľností Q. G. (v skoršie datovaných listinách označený ako G.),\nnarodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho dedičmi sa stali jeho deti Q. Z., rod. G.,\n\nnarodená XX.XX.XXXX, V. S., rod. G., narodená XX.XX.XXXX, R. V., rod. G., narodená XX.XX.XXXX,\na A. G., narodený XX.XX.XXXX (uznesenie Štátneho notárstva Bratislava mesto č. D 2095/68-8 zo dňa\n06.02.1969, právoplatné dňa 06.02.1969, notárska zápisnica č. N 397/92, Nz 398/92 zo dňa 07.12.1992).\nPredmetom dedičstva po ňom bola aj poľnohospodárska pôda v k.ú, V. - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX/2, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, ktoré sú zapísané v PK vložke\nč. XX a XX. A. G., syn Q. G., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi sa stali\njeho manželka U. G., rodená O.,\na syn - navrhovateľ.\n4. Odporca rozhodnutím č. 390/92, 1181/15, zn. OB-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015,\nrozhodol, že navrhovateľ v podiele 1 k celku:\na./ nespĺňa podmienky uvedené v § 4 zákona č. 229/1991 Zb. k uplatnenému pozemku parc. č. XXXX/2,\norná pôda vo výmere 2505 m2, k.ú. V., pretože vlastníctvo k nemu neprešlo na štát alebo na inú právnickú\nosobu v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona č.\n229/1991 Zb., preto mu nevrátil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ani nepriznal právo na náhradu,\nb./ spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. k pozemku parcela registra\nC č. XXXX/6 vo výmere 4102 m2 (pôvodne PK parcely č. XXXX, roľa vo výmere 2946 m2 a č. XXXX/1,\nroľa vo výmere 1156 m2) a k uvedeným nehnuteľnostiam mu priznal vlastnícke právo, pretože je možné\nich vydať,\nc./ priznal mu právo na náhradu za pozemok PK parcela č. XXXX/1, roľa vo výmere 87 m2, z dôvodu\nprekážky vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., lebo je v tejto časti zastavaná.\n5. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého opravným\nprostriedkom navrhovateľa preskúmal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 229/1991\nZb., citujúc právne normy § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, písm. c/, § 6 ods. 1, písm. p/ § 11 ods. 1, písm. d/,\n§ 13 ods. 1, prvá, tretia a štvrtá veta, uvedeného zákona a súčasne v intenciách ustanovenia § 1 ods. 1,\n§ 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny\nporiadok), postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (O.s.p.) upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych\norgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (S.s.p.) a dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu\nžalovaného správneho orgánu.\n6. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu o reštitučnom nároku navrhovateľa\nuviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je právnym nástupcom Q. G., resp. G.\n(čo vyplýva z neskorších listín) ako pôvodného vlastníka nehnuteľností. Krajský súd považoval za\npreukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 22.04.1992, doručeným Pozemkovému úradu Bratislava\ndňa 23.04.1992, a následným podaním zo dňa 17.08.1992 špecifikoval nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať:\nparc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX, XXXX/2, XXXX, XXXX/1,\nXXXX a č. XXXX. Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol len o pozemkoch parc. č. XXXX/2 vo\nvýmere 2505 m2, č. XXXX vo výmere 2946 m2, č. XXXX/1 vo výmere 1156 m2 a vo výmere 87 m2.\nSkoršími rozhodnutiami rozhodol o pozemkoch parc. č. XXXX vo výmere 6029 m2, č. XXXX vo výmere\n11 783 m2, č. XXXX vo výmere 5976 m2, č. XXXX/1 vo výmere 4302 m2, č. XXXX/2 vo výmere 1147\nm2, č. XXXX a č. XXXX (rozhodnutia č. 279/99/Hr/401 zo dňa 24.09.1999, č. 390/92/2005/Hr zo\ndňa 21.03.2006 a č. 390/92/768/2001 zo dňa 26.07.2001). V napadnutom rozhodnutí sa nachádza len\nvšeobecná zmienka o tom, že správny orgán o zvyšnej časti uplatneného nároku z parcely č. XXXX/1 vo\nvýmere 560 m2 rozhodne samostatným rozhodnutím. Z rozhodnutia však nevyplýva, prečo nerozhodol\no celom predmete reštitučnej žiadosti navrhovateľa, teda aj o pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX,\nXXXX, XXXX/1, XXXX a č. XXXX. Túto vadu vyčítal odporcovi aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k.\n3Sp/21/2007-53 zo dňa 09.12.2008, napriek tomu ju neodstránil, čo vedie k zmätočnosti rozhodnutia.\n7. Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/2, roľa vo výmere 2545 m2, krajský súd zistil, že tento pozemok\nvlastnili pôvodne X. F. s manželkou S., rodenou Q.. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej\nreformy, sekcia „B“, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Bratislave, podaním č. 472/48 zo dňa\n08.11.1949 upovedomilo Q. G., že na zasadnutí dňa 03.01.1949 navrhla prideliť mu nehnuteľnosti po\nbývalom vlastníkovi E. Y. s manželkou, X. Q. s manželkou, Q. Q., rodenej W., V. S. s manželkou, U.\nV., okrem iných pozemok parc. č. XXXX/2, roľa vo výmere 2545 m2; teda neuvádza, že by vlastníkmi\n\npozemku parc. č. XXXX/2 mali byť X. F. s manželkou S., rodenou Q.. Prídelovou listinou vydanou\nÚstredným národným výborom v Bratislave, odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a\nvýkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 po vykonanom prídelovom konaní podľa nariadenia č. 104/1945\nZb. došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; prídelca nadobudol vlastnícke právo dňom\nodovzdania pridelených nehnuteľností do držby, teda dňa 26.02.1949, kedy bola spísaná aj zápisnica o\nuvedení pozemku parc. č. XXXX/2 do držby Q. G.. Mestský národný výbor, odbor vodného hospodárstva\na pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa 08.02.1965 odňal Q.\nG. prídel nehnuteľného majetku o.i. aj pozemok parc. č. XXXX/2 v k.ú. V.. Nehnuteľnosti boli odovzdané\nMsNV do správy a do trvalého a bezplatného užívania JRD Petržalka. Na druhej strane odporca tvrdí, že\nvlastníkmi pozemku sú naďalej X. F. a jeho manželka S., ktorých podiely spravuje Slovenský pozemkový\nfond.\n8. Krajský súd konštatoval, že ak sa vyskytlo duplicitné vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti, nemožno\nbez právoplatného rozhodnutia súdu v civilnom procese určiť, že vlastnícke právo na štát prešlo alebo\nneprešlo. Záver odporcu je preto predčasný a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca\nmal reštitučné konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 SP a navrhovateľa vyzvať na podanie určovacej žaloby\nna súd v určenej lehote. Až keď by navrhovateľ nepostupoval podľa tejto výzvy alebo po rozhodnutí\nsúdu o určení vlastníckeho práva, by bolo možné v reštitučnom konaní pokračovať a rozhodnúť o tomto\npozemku. Prerušenie konania je podporené aj uplynutím prekluzívnej doby na uplynutie reštitučného\nnároku vyplývajúcej z § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Citovaný zákon síce výslovne neuvádza, že sa\nna reštitučné konanie primerane použijú ustanovenia Správneho poriadku, no z § 1 ods. 1 SP vyplýva, že\nsprávny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov Správny poriadok vymedzuje\nsvoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným\nspojením \"ak osobitný zákon neustanovuje inak\". Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a\nto subsidiaritu Správneho poriadku a negatívne vymedzenie pôsobnosti. V prípade, ak konštatovanie o\npoužití všeobecných predpisov o správnom konaní v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho\npráva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim Správneho poriadku\nnastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať (R 66/2016).\n9. Ďalej krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že k novým pozemkom parc. č. XXXX/96, XXXX/19\na č. XXXX/62, do ktorých zasahuje parcela č. XXXX/2, nie je založený list vlastníctva, neznamená,\nže vlastnícke právo neprešlo na štát. Navyše, odporca túto skutočnosť za toho istého skutkového\nstavu vyhodnotil odlišne pri pozemkoch parc. č. XXXX a č. XXXX/1, na ktoré sa takisto vzťahovalo\nupovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, pracovná skupina\npre pozemkovú reformu v Bratislave, podaním č. XXX/48 zo dňa 08.11.1949, prídelová listina vydaná\nÚstredným národným výborom v Bratislave, odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a\nvýkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 a rozhodnutie Mestského národného výboru, odboru vodného\nhospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa\n08.02.1965. U nich nepovažoval nezaloženie listu vlastníctva k novým parcelám za dôvod, pre ktorý\nneprešlo vlastníctvo na štát. Dokonca, pri týchto pozemkoch akceptoval aj to, že rozhodnutie o odňatí\nprídelu vydal nekompetentný orgán, k čomu ho doviedlo následné správanie sa štátu k pozemkom do\nodňatia prídelu. Je potrebné dodať, že štát sa v tom období správal rovnako aj k pozemku parc. č.\nXXXX/2.\n10. Za nedôvodnú krajský súd považoval námietku navrhovateľa o neúplnom okruhu účastníkov\nreštitučného konania. Spoločnosti Domes a.s., Arcol group a.s., ani Manta Group s.r.o., neboli účastníkmi\nreštitučného konania, ani vlastníkmi nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada vydať, preto ich práva ani\nprávom chránené záujmy neboli rozhodnutím odporcu dotknuté a rovnako tak ani súdu v tomto konaní.\n11. Poukazom na to, že zákon č. 229/1991 Zb. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ nerozlišuje medzi\nzastavaním verejnou komunikáciou alebo príjazdovou komunikáciou, ktoré bránia vydaniu pozemku,\nkrajský súd považoval aj námietku navrhovateľa vo vzťahu k nevydaniu pozemku za irelevantnú, majúc\nza to, že pozemok pod cestou nemožno využiť ani na poľnohospodárske alebo lesné účely.\n12. Krajský súd dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnuté\nrozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 OSP a § 250j ods. 2 písm. a/ a § 250l ods. 2 OSP zrušil a\n\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. Krajský\nsúd odporcovi uložil povinnosť v ďalšom konaní postupovať podľa odseku 28 odôvodnenia rozsudku a v\nďalšom rozhodnutí odôvodniť, o ktorých pozemkoch už rozhodol, o ktorých ešte nerozhodol a o ktorých\nbude ešte rozhodovať samostatným rozhodnutím.\n13. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 296,44 €.\n\nII.\nOdvolanie odporcu\n14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhoval,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. V dôvodoch odvolania odporca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.\nNesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí zmätočnosťou\nz dôvodu, že správny orgán nerozhodol o celom predmete reštitučnej žiadosti navrhovateľa, a teda o\nvšetkých pozemkoch nachádzajúcich sa v podaniach zo dňa 22.04.1992 a 17.08.1992.\n16. Odporca dôvodil, že vo výroku rozhodnutia presne špecifikoval pozemky, o ktorých rozhodoval,\nkomu priznáva vlastnícke právo, komu nepriznáva vlastnícke právo, komu priznáva právo na náhradu,\npresne špecifikoval akým parcelným číslam, v akom katastrálnom území, v akej výmere a v akom\nspoluvlastníckom podiele a na základe akého geometrického plánu, a preto považuje výrok napadnutého\nrozhodnutia za zrozumiteľný, ako aj odôvodnenie rozhodnutia. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že\nsprávny orgán neuviedol do rozhodnutia dôvod, prečo nerozhodol o celom predmete reštitučnej žiadosti\nnavrhovateľa, považoval za irelevantné. Zastával názor, že táto skutočnosť nemá za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci tých parciel, ktoré boli predmetom rozhodnutia. Uviedol, že OÚBAPLO nenavrátil\nvlastnícke právo k pozemku k. u. V. parc. č. XXXX/2, o výmere 2505m2, orná pôda a nepriznal ani právo\nna náhradu za tento pozemok, nakoľko žiadateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 4 zákona č. 229/1991\nZb., pretože vlastníctvo k pozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25.02.1948\ndo 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 uvedeného zákona.\n17. Odporca sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že záver odporcu vo vzťahu k pozemku parc. č.\nXXXX/2 je predčasný. Trval na tom, že OÚBAPLO dôsledne prešetril, že nedošlo k odňatiu citovaného\npozemku štátom od pôvodných vlastníkov uvedených v pozemkovej knihe, ale nenašla sa žiadna listina,\nktorou by bol pozemok odňatý pôvodným vlastníkom X. a S. F.. rod. Q.. Zdôraznil, že ak pozemky neboli\nodňaté pôvodným vlastníkom štátom, teda nemohli byť pridelené v rámci pozemkovej reformy prídelcovi\nQ. G.. Vyslovil názor, že uvedený pozemok parc. č. XXXX/2 sa dostal omylom do upovedomenia o\nrozhodnutí RK vo veci prídelu nehnuteľnosti, lebo na tejto listine sa meno bývalých vlastníkov X. F. a S.\nF.. rod. Q., po ktorých Roľnícka komisia navrhla Q. G. prideliť pozemok, nenachádza.\n18. Odporca záverom uviedol, že naďalej trvá na svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí,\nktoré považoval za vydané v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. a v súlade so správnym poriadkom.\nZotrval na názore, že nemohol priznať vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/2 o výmere 2505m2\nk.ú. V. žiadateľovi, nakoľko pozemok neprešiel na štát a v súčasnosti je vo vlastníctve pôvodných\nvlastníkov, a preto následne ani nemohol byť pridelený prídelcovi - starému otcovi žiadateľa.\nIII.\nVyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu\n19. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 88/2015 z 15.02.2017 potvrdil a navrhovateľovi priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n\n20. V dôvodoch vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za\nvecne správny a z právneho hľadiska za zákonný. Odvolanie žalovaného správneho orgánu hodnotil\nako nedôvodné, resp. účelovo smerujúce už opakovane po viac ako desiatich rokoch k oddialeniu\nvydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v jeho reštitučnej veci. Dal do pozornosti právny\nnázor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Sp 21/2007 z 09.12.2008, v zmysle\nktorého krajský súd vrátil žalovanému správnemu orgánu predchádzajúce rozhodnutie č. j.: 390/92/2007\nHr.1 z 19.02.2007 na nové konanie, a to aj z dôvodu, že pôvodné rozhodnutie odporcu o reštitučnom\nnároku navrhovateľa bolo nezrozumiteľné a zmätočné, ako aj neúplné, nakoľko odporca ako orgán\nverejnej správy nerozhodol o celom nároku dôvodne. Navrhovateľ vyslovil názor, že v danom prípade je\npreukázané, že po vyše desiatich rokoch vydal žalovaný správny orgán z právneho hľadiska opätovne\nnezákonné rozhodnutie, ktorým opakovane rozhodol nezrozumiteľne, zmätočne a neúplne, nakoľko\nobsahom jeho rozhodnutia nie sú navrhovateľom nárokované pozemky PK parc. č. XXXX a XXXX\nnachádzajúce sa v katastrálnom území V., pričom objektívny dôvod ich neriešenia žalovaný správny\norgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol a nie je zrejme, o ktorých navrhovateľom nárokovaných\nčastiach a výmerách parciel ešte bude, prípadne nebude, rozhodovať.\n21. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že dôsledne prešetril a nenavrátil\nvlastnícke právo navrhovateľa k PK parc. č. XXXX/2 o výmere 2505m2, orná pôda, pretože ak by v\ntejto veci bol dôsledný, bol by v domáhaní tohto nároku v zmysle zákona č. 229/91 Zb. navrhovateľovi\nnápomocný, a to aj vo vzťahu k začatému a prebiehajúcemu procesu ROEP.\n22. Ďalej navrhovateľ vyslovil názor, že či tzv. pôvodným vlastníkom boli alebo neboli pozemky odňaté\nštátom je irelevantné, lebo reštitučný nárok si neuplatňuje na základe vlastníctva jemu cudzích osôb.\nZa relevantné považoval skutočnosť, že aj pozemok parc. č. XXXX/2 bol pridelený v rámci pozemkovej\nreformy prídelcovi (Q. G.), ktorý tento obhospodaroval a aj za tento pozemok platil štátu dane a iné\npoplatky. Taktiež za relevantné považoval to, že mu rozhodnutím štátu pozemok bol odňatý a že aj tento\npozemok bol povinný podľa rozhodnutia štátu odovzdať ako vlastníctvo miestnemu úradu a do trvalého\na bezplatného užívania JRD Petržalka. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že aj počas reštitučného\nvybavovania sa štát správal tak, že aj pozemok parc. č. XXXX/2 rešpektuje ako vlastníctvo a zaviazal\nnavrhovateľa rozhodnutím č. 390/92/677/200 z 12.06.2000, právoplatným dňa 12.07.2000, povinnosťou\nzaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny aj za túto parcelu vo výške 6000 SKK. Navrhovateľ nesúhlasil\nani so stanoviskom žalovaného správneho orgánu, že pozemok parc. č. XXXX/2 sa dostal omylom do\nupovedomia o rozhodnutí RK. Stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že záver žalovaného\nsprávneho orgánu v časti týkajúcej sa pozemku parc. č. XXXX/2 je predčasný .\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\n23. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\n24. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1,\n2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - S.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania odporcu (§ 246c ods. 1\nprvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492\nods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.,\n§ 492 ods. 1, 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a\ns § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.\n26. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S\n88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017, ktorým súd prvého stupňa podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení\n\ns § 250j ods. 2 písm. a/ a s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor - odporcu, č.k.:\n390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n27. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nkonanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu.\n28. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Okresného úradu\nBratislava, pozemkový a lesný odbor - odporcu, č.k.: 390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE\nzo dňa 27.02.2015, ktorým správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových\núpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o\npozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991\nZb.) rozhodol čiastočným rozhodnutím o reštitučnom nároku navrhovateľa uplatneného na pozemkovom\núrade dňa 23.04.1992 a podaním zo dňa 17.08.1992 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb..\n29. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n30. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so\nzákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych\nzáverov k veci uvádza nasledovné.\n31. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n32. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby\nsúd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom súdneho prieskumu podľa tretej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zákonom zverená právomoc súdu rozhodovať o\nopravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave\nnie je ustanovené inak použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku okrem § 250a. (§ 250 l ods. 1, 2 O.s.p.).\n33. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\n34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\n35. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\n36. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n37. Najvyšší súd upriamuje pozornosť tiež na to, že súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rovnako\npodľa Správneho súdneho poriadku - zákon č. 162/2015 Z.z.) upravujúceho správne súdnictvo je\npovinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci so zákonom, a preto v konkrétnej\nveci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n38. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že súd prvého\nstupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v danej\nveci postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu napadnutého opravným prostriedkom vykonal v súlade s platnou právnou úpravou\nzákona č. 229/1991 Zb.. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\nodporcu pri aplikácii zákonnej úpravy zákona o pôde v spojení s právnou úpravou Občianskeho súdneho\nporiadku dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky navrhovateľa uvedené v\njeho opravnom prostriedku spochybnili vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\n39. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n40. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n41. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\n\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n42. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n43. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n44. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n45. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie\nstarostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde\na upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade\ns požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí\npoľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu,\nktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej\npoľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby\nslúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane\nzastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).\n46. Predpokladom vydania nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. alebo priznania náhrady za\nnehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na\npozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona a zároveň vyzvala povinnú osobu na vydanie\nnehnuteľností, preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 4 ods. 1,\n2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo\ninú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 ods. 1, 2, právo na navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods. 1 (do\n31.12.1992) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1.\n47. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n48. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n49. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n50. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa o nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia odporcu, a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n\n51. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát\nalebo na inú právnickú osobu v dôsledku právnych skutočností zákonodarcom taxatívne ustanovených\npod písmenom a/ až v/.\n52. Podľa § 6 ods. 2, 3, 4 zákona o pôde obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým\nosobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných\npredpisov. (9/ Napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie\npoľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie.) Za osoby, ktorým vznikol nárok\nna vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9/ treba považovať\nna účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú\ntrvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval (9a/\nNariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení\npôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v\nznení neskorších predpisov. Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského\nmajetku a o Fondoch národnej obnovy), poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných\npredpisov. (9b/ Nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov,\nzradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov.) Pokiaľ tento\nmajetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa\nnárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.\nPôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného\npredpisu, (9c/ Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 52/1945 Zb. SNR, ktorým sa zrušujú nadobudnutia\nnehnuteľností spadajúcich pod československú pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnili na území\ndočasne okupovanom maďarským štátom.) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac\n150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak\noprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela\nalebo bola vyhlásená za mŕtvu.\nOprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za\nktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná\nprávnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.\n53. Podľa § 12 zákona o pôde, ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1,\nprislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku\njednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených\nosôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné\noprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 11 ods. 2, prípadne na\nfinančnú náhradu.\n54. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odporcu pri aplikácii\ncitovanej právnej úpravy zákona o pôde, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého\nstupňa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je predčasné, keď žalovaný správny orgán nepostupoval\nnáležite v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o pôde a pre svoje rozhodnutie si nezadovážil\ndostatok skutkových podkladov, keď listinné podklady vo vzťahu k žiadanému pozemku parc. č. XXXX/2\nvyhodnotil nesprávne a nadôvažok v rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou.\n55. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že pôvodnými vlastníkmi\npozemku parc. č. XXXX/2 zapísanej v pozemkovej knihe vl.č. XXX boli X. F. a S. F.. rod. Q.; na základe\nzápisu v pozemkovej knihe v uvedenej vložke bola poznamenaná národná správa na podiel v 1 X. F. k\npozemkovoknižným parcelám č. XXXX, č. XXXX v roku 1947 a k parc. č. XXXX, č. XXXX v roku 1948,\nktorá následne bola z pozemkovoknižnej vložky v roku 1954 vymazaná a následne uvedené pozemky\nboli oddelené do nových pozemkovoknižných vložiek. Posledný zápis v uvedenej pozemkovoknižnej\nvložke bol vykonaný 07.06.1956. Konfiškácia majetku označených pozemkovoknižných vlastníkov v\nuvedenej pozemkovoknižnej vložke nebola vyznačená. Odporca potom ako na základe rozsiahleho\nšetrenia v súčinnosti s navrhovateľom považoval za preukázané, že nedošlo k odňatiu označeného\npozemku štátom pôvodným vlastníkom uvedených v pozemkovej knihe, keď sa nenašla ani žiadna\nlistina, ktorou by bol tento pozemok odňatý pôvodným vlastníkom, ustálil svoj záver o nesplnení\nzákonného dôvodu pre navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku navrhovateľovi, z dôvodu, že\n\nak pozemok nebol odňatý pôvodným vlastníkom štátom, teda tento nemohol byť pridelený v rámci\npozemkovej reformy prídelcovi Q. G..\n56. Skutkové zistenia súčasne potvrdzujú, že výmerom o vlastníctve pôdy Povereníctva\npôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 22.08.1958 boli Q. G. a manž. pridelené\npozemky okrem ďalších aj sporný pozemok parc. č. XXXX/2 roľa, vo výmere 0,2545 ha, zapísaný vo\nvl. č. XXX, kat. úz. V. podľa nar.\nč. 104/1945 Sb. na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Petržalke,\npotvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva\na pozemkovej reformy dňa 07.01.1950 č. 24/1950; za prídelovú cenu 18.415.-kčs, s vyčíslením\nnedoplatku prídelovej ceny ku dňu vydania Výmeru 6.000.-Kčs. Na základe uznesenia Ľudového\nsúdu v Bratislave č. Čd 3340/58 z 30.09.1958 bolo vložené záložné právo Čsl. štátu- Povereníctvo\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva majetková podstata pozemkových reforiem 6.000-Kčs,\nzaťažujúce vlastnícke právo k pridelenému pozemkovému majetku Q. G.. Na základe zápisnice spísanej\ndňa 26.02.1949 na tvary miesta a uvedení do držby nehnuteľností zástupcovia roľníckej komisie pri NV\nv Bratislave a pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Bratislave uviedli Q. G. do držby pozemkov\nuvedených na druhej strane listu tejto zápisnice, kde okrem ďalších pozemkov je uvedený aj sporný\npozemok parc.č. XXXX/2. Pridelený nehnuteľný majetok bol prídelcovi Q. G. odňatý rozhodnutím MsNV\nodbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva č. pôd.-197/1965 z 08.02.1965,\nokrem iného i pozemok par.č. XXXX/2 zapísaný v PK vl.č. 366 z dôvodu, že prídelca odovzdal uvedené\npozemky do spoločného obhospodarovania do JRD Petržalka, t.j. vzdal sa týchto nehnuteľností v\nprospech socialistického sektoru, v dôsledku čoho bol prídel týchto nehnuteľností zrušený. Skutočnosť,\nže štát voči prídelcovi M. G. účtoval a evidoval za pridelený nehnuteľný majetok prídelovú cenu\npotvrdzujú listinné dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu a to list Správy lesného hospodárstva a\npoľnohospodárstva Rady ÚNV z 16.07.1957 č. pôd-1032/1-1957 adresovaný M. G., ktorým potvrdzoval\nnedoplatok prídelcu voči JRD - pohľadávku v sume 6.000.-Kčs; list Štátnej sporiteľni v Bratislave\nz 11.02.1957 č. 2332-140111-49 Q. G. a manž. Y., ktorým im oznamovala nedoplatok za pridelený\npôdohospodársky majetok v celkovej výške 32.309.-Kčs. Navrhovateľ v správnom konaní predložil\ndoklad o zaplatení prídelu vo výške 6000.-Sk v prospech Ministerstva financií SR dňa 12.09.2000.\n57. Na základe uvedených skutkových zistení ako aj na ich základe vykonaných záverov najvyšší súd\nkonštatuje, že napriek tomu, že vlastnícke právo k spornému pozemku par.č. XXXX/2 neprešlo na štát\nna základe konfiškácie majetku pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov zapísaných v pozemkovej\nknihe vl.č. XXX - X. F. a S. F.. rod. Q.; resp. na základe inej listiny svedčiacej o prechode ich\nvlastníctva na štát, teda štát nenadobudol do svojho majetku tento pozemok, ktorý však získal do\nsvojej sféry bez právneho dôvodu, a následne ním nakladal, keď majetok takto získaný rozdeľoval\nprídelcom Výmerom o prídele vlastníckeho práva k pôdohospodárskemu majetku. Súčasne je tiež\nnepochybné, a to z predložených listín, že sporný pozemok bol Výmerom o prídele vlastníckeho práva\nk pôdohospodárskemu majetku pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý aj vstúpil do\ndržby prideleného majetku a následne bol preukázaný proces prechodu vlastníckeho práva k takto\npridelenému pôdohospodárskemu majetku z prídelcu - právneho predchodcu navrhovateľa, a to aj k\nžiadanému pozemku, na štát v dobe stanovenej v zákone o pôde.\n58. Nemohla byť najvyšším súdom prehliadnuteľná ani tá skutočnosť, že štát nad uvedeným pozemkom\nvykonával svoje neobmedzené panstvo v čase, ktorý prevažujúca (historická) právna doktrína označuje\nako obdobie neslobody. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr 58/2011 zo 14.02.2011, kde najvyšší súd konštatoval: „Je celkom\njednoznačné nielen vzhľadom k historickému ale aj k právnemu hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom\nk zákonu č. 125/1996 Z.z. a zákonu č. 553/2002 Z.z.), že v období od 25. februára 1948 až do konca\nroku 1989 dochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického\nprávneho štátu, medzinárodných zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k\nvýskytu neprimeranej tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému\nničeniu tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných\nprincípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim\nsamotným i rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia od 25. februára 1948 až do konca roku\n1989 je súhrne označované ako obdobie neslobody“ .\n59. Do takto nastaveného právno-hodnotového rámca nepochybne zapadá aj úvaha Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyslovená v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (obdobne aj sp. zn.\n\nIII ÚS 185/2010 z 5. októbra 2010) nasledovne: „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na\ncitlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe\nneslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989\nkomunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Z uvedeného pohľadu je podľa názoru\nústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré\nrozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho\nštátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy\npre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu\nvtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii\nkaždého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“\n60. V danej súvislosti najvyšší súd opätovne upriamuje pozornosť na účel zákona o pôde vyjadrený v\nprávnej norme ustanovenej v § 1 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorej úpravy účelom zákona o pôde bolo\nzmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho\na lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku\na lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde\nv súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a\nživotného prostredia. Súčasne najvyšší súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (napr. rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sžr/72/2011), kde najvyšší súd vyslovil názor, „že v rámci reštitučných konaní nie je dôležitý\ndruh vydávaného majetku, ale reštitučný titul, ktorý mal spôsobiť jednotlivcovi v predchádzajúcom\nrežime krivdu vo forme majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Preto zákonodarca prijal viacero právnych\npredpisov týkajúcich sa zmiernenia uvedených krívd, ktoré sa odlišovali druhom majetku alebo činnosti,\nokruhom oprávnených osôb, oprávneného orgánu ako aj konkrétneho spôsobu zmiernenia krivdy.“\n61. Najvyšší súd vychádzajúc z uvedeného po vyhodnotení odvolacích dôvodov odporcu z hľadiska\nprípustného zrušovacieho ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. aplikovaného v prejednávanej veci\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1\nO.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa odvolací súd s nimi\nstotožnil a súčasne na ne poukazuje.\n62. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky\nodporcu uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení\ns § 492 ods. 1 S.s.p. potvrdil.\n63. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 492 ods.\n1 S.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov tohto konania, napriek jeho úspechu v tomto konaní,\npretože si ich výšku v zákonnej lehote nevyčíslil.\n64. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}