{"guid": "a5871c77-0876-4e3e-8a4b-2a4c57e5532d:ee577190-7ecc-4193-8df2-aa0e8a69b9ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1", "spisova_znacka": "2Sžo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/1/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 2Sžo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1", "identifikacne_cislo": "1015200505", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee577190-7ecc-4193-8df2-aa0e8a69b9ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/1/2018\n1015200505\n12. 12. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200505.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: H., bytom R., H., zastúpený: Mgr. Martin\nZátopek, advokát, so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so\nsídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č.\n3970/2015-KaBA, ČRZ: 15360/2015 zo dňa 09. marca 2015, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/24/2015-19 zo dňa 18. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/24/2015-19 zo dňa\n18. januára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu (ďalej aj „Centrum“), ktorým odporca v zmysle § 10 ods. 5\nzákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len\n„zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie\nprávnej pomoci v konaní navrhovateľom označenom ako „ústavná sťažnosť z dôvodu porušenia práva\nna súdnu ochranu v konaní OS BA I sp. zn. 10Ct/30/2002“, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej\npodmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, t .j. podmienky vylúčenia\nzrejmej bezúspešnosti sporu.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne\nsa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že dňa 23.02.2015 navrhovateľ\npožiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o ústavnej sťažnosti vo veci porušenia práva na\nsúdnu ochranu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10Ct/30/2002. Z listín\npriložených k žiadosti krajský súd zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 10Ct/30/2002-126\nzo dňa 19.9.2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti dvojtýždenníku\nStaromestské Noviny zverejniť odpoveď počas volebnej kampane. Konajúci okresný súd navrhovateľovu\nžalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 6Co/125/2013-158 zo dňa 8.12.2014 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaných námietok voči nemu\na dospel k názoru, že nie sú dôvodné. K námietke rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom\nspisu uviedol, že obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu č. 3970/15 nie je rozhodnutie\nodporcu sp. zn.: 1880/2015-KaBa, ČRZ: 6146/2015 z 08.12.2014, ktorým bol navrhovateľovi priznaný\nnárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave\nč. k.: 6Co/125/2013-158 a ani dokument svedčiaci o podaní predmetného dovolania, resp. o jeho\nvybavení Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť však nemohla mať vplyv na správnosť\nsamotného napadnutého rozhodnutia, pretože sám navrhovateľ v bode 3/ podaného návrhu uviedol,\n\nže ku dňu vydania napadnutého rozhodnutie nepodal žiadne dovolanie „v dotknutej veci“ (teda vo veci\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6Co/125/2013-158). Pritom podanie takéhoto dovolania a\nrozhodnutie príslušného súdu o ňom je podmienkou prípustnosti podania ústavnej sťažnosti.\nK námietke, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a že vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993\nZ.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov\n(ďalej ako „zákon o ústavnom súde“), sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje. Právny poriadok pozná opravné\nprostriedky ako odvolanie, dovolanie a obnova konania. Pod inými právnymi prostriedkami sa rozumejú\nnapr. všeobecná sťažnosť, sťažnosť na postup súdu, a pod. Keďže § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde výslovne stanovuje podmienku nutnosti vyčerpania opravných prostriedkov pred podaním ústavnej\nsťažnosti, nemožno takúto ústavnú sťažnosť úspešne podať (bez vyčerpania opravných prostriedkov\n- v danom prípade právoplatného rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní).\nTakéto právne vyhodnotenie predpokladu podania ústavnej sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky\njudikoval opakovane, napr. v jeho uznesení I. ÚS 169/09, IV. ÚS 155/13,IV. ÚS 177/05, IV. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 109/12, I. ÚS 289/09, IV. ÚS 49/10.\nAk teda právoplatné rozhodnutie o podanom dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku voči\nnapadnutému rozhodnutie súdu je jednou z podmienok prípustnosti podania ústavnej sťažnosti na\nÚstavnom súde Slovenskej republiky, tak podľa krajského súdu nepodanie dovolania, resp. ani\nnerozhodnutie o podanom dovolaní (v čase podania ústavnej sťažnosti) vytvára dôvodné konštatovanie\no zrejmej bezúspešnosti sporu, v ktorom navrhovateľ odporcu požiadal o poskytnutie právnej pomoci\n(§ 6 ods. 1 písm. b/, § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci). Krajský súd uzavrel, že vec, v\nktorej navrhovateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci, je z dôvodu nevyčerpania všetkých opravných\nprostriedkov sporom zrejme bezúspešným, zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu podmienky v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, a preto krajský súd navrhovateľove\nnámietky vyhodnotil ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne.\nO trovách navrhovateľa krajský súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods.\n2 OSP s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu\nkrajský súd nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré na základe\nvýzvy krajského súdu za zachovania účinkov odvolania doplnil a žiadal, aby najvyšší súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že rozsudok krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení. Rozhodnutie\nodporcu považoval za rozporné s princípom dobrej verejnej správy, nakoľko správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia vedome zamlčal § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré priamo nadväzuje na ods.\n1 a má zásadný význam pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu. V zmysle uvedeného\nzákonného ustanovenia je výsostným právom ústavného súdu rozhodnúť, či sťažnosť príjme na ďalšie\nkonanie, a to aj keď navrhovateľ nevyčerpá účinné prostriedky nápravy. Pri rozhodovaní ústavný\nsúd vychádza výlučne z dôvodov sformulovaných sťažovateľom, a teda pre rozhodnutie ústavného\nsúdu o prijatí sťažnosti má zásadný význam schopnosť sťažovateľa sformulovať dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Podľa navrhovateľa práve odporcom opomenuté ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o\nústavnom súde preukazuje, že daný spor nemôže byť zrejme bezúspešným pre nevyčerpanie účinných\nprostriedkov nápravy. Preto navrhovateľovi malo byť po preskúmaní naplnenia ostatných podmienok\npre poskytovanie bezplatnej právnej pomoci priznané právo na jej poskytnutie a mal mu byť ustanovený\nadvokát na spísanie ústavnej sťažnosti vrátane kvalifikovaného odôvodnenia podania sťažnosti bez\nvyčerpania účinných prostriedkov nápravy.\nĎalej navrhovateľ dôvodil, že tak odporca, ako aj krajský súd nevyslovili jednoznačný záver o tom,\nže ústavná sťažnosť je zrejme bezúspešná. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31.10.2013, podľa\nktorého pre naplnenie požiadavky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí,\nže zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa\nbola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide\n\nlen o možnú bezúspešnosť sporu, ktoré o sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.\nOkrem uvedeného navrhovateľ poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu mu bol priznaný nárok na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a na\nzastupovanie v odvolacom konaní. Na tomto mieste poukázal na názor najvyššieho súdu vyjadrený v\nrozhodnutí pod sp. zn. 7Sžo/114/2015 a mal za to, že priznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci v\nsúdnom konaní sa stal napadnutý rozsudok krajského súdu neudržateľný, nakoľko dodatočne priznaný\nnárok na poskytnutie právnej pomoci advokátom je tak dôležitou právnou skutočnosťou, ktorá zakladá\ndôvod na zrušenie prvostupňového rozsudku. Odvolacie konanie totiž tvorí s prvostupňovým súdnym\nkonaním ucelený celok súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a je nevyhnutné\nrešpektovať právo navrhovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv nadväznosti na právnu úpravu čl. 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c OSP a § 250l ods. 2 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania\nprávnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám,\nktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a\nochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v\nkonaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v\nkonaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality\nalebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len \"protispoločenská činnosť\") alebo osobe, voči ktorej bola\npozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu\nvzniku právnych sporov.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci sa účely tohto zákona je\nprávnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s\nuplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach,\nvrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v\nkonaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov\ns tým spojených.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\n\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa\nodseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci\nbez finančnej účasti.\nPodľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.1\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila\npodmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,\nznáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako\nvhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to\npredovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky\nv § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie\nprávnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení\nupravené podmienky. Dve z troch týchto podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania\nposkytovania právnej pomoci (viď § 6 ods. 2 uvedeného zákona). Jednou z týchto podmienok je, že v\nprípade, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, nejde o zrejmú bezúspešnosť\nsporu.\nV tomto prípade navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci „ústavnej sťažnosti“ (v\nžiadosti opísaná povaha sporu) a „priznania práva na súdnu ochranu v konaní OS BA 1 10Ct 30/2002“ (v\nžiadosti opísané okolnosti sporu). Z dokladov predložených k žiadosti navrhovateľa vyplýva, že Okresný\nsúd Bratislava I rozsudkom č. k. 10Ct/30/2002-126 zo dňa 19.9.2012 zamietol návrh navrhovateľa,\nktorým sa domáhal uloženia povinnosti dvojtýždenníku Staromestské Noviny zverejniť odpoveď počas\nvolebnej kampane. Odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Co/125/2013-158 zo dňa\n8.12.2014 rozhodnutie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č. k. 10Ct/30/2012-142 zo dňa\n\n12.11.2012 potvrdil. Základom právnej argumentácie krajského súdu v danej veci bolo poukazovanie na\nnevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (vrátane mimoriadnych, napr. dovolanie) pred podaním\npredmetnej ústavnej sťažnosti navrhovateľom. Túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom ani\nnevyvrátil. Podľa krajského súdu je teda v prípade navrhovateľa naplnená hypotéza neprípustnosti\nústavnej sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, keďže navrhovateľ nevyčerpal všetky\nopravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv\nalebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nPreto je podľa krajského súdu vec, v ktorej navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci, zrejme\nbezúspešným sporom.\nAko však navrhovateľ správne poukázal, najvyšší súd vo vzťahu k posudzovaniu zrejmej bezúspešnosti\nsporu vyslovil názor (viď rozsudok sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31.10.2013), podľa ktorého: „pre\nnenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú\nbezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak\njednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o\nmožnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci\npodľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku\nna poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie\npráva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy\nčl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade\nso zákonom. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd dospel k\nzáveru, že krajský súd sa vo svojom závere o zrejmej bezúspešnosti sporu, v rámci ktorého navrhovateľ\nžiada o právnu pomoc, vôbec nevysporiadal s okolnosťou existencie dôvodov hodných osobitného\nzreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia totiž ústavný\nsúd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka vyčerpania všetkých opravných\nprostriedkov, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nUvedené má pre posúdenie veci z hľadiska zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu, v rámci ktorého\nnavrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci, podstatný význam a keďže krajský súd sa vo svojom\nzávere obmedzil len na nevyžitie opravných prostriedkov žalobcom bez akéhokoľvek posúdenia dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, rozsudok krajského súdu nie je možné považovať za zákonný.\nOkrem uvedeného je dôležitou skutočnosťou na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu aj to, že v odvolacom konaní bol navrhovateľovi odporcom priznaný nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci a navrhovateľ splnomocnením zo dňa 20.07.2017 splnomocnil svojho právneho\nzástupcu na zastupovanie pred všetkými štátnymi a justičnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej\nrepubliky, ako aj pred všetkými tretími osobami, najmä vo veci odvolacieho konania voči rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/24/2015-19 zo dňa 18.01.2017. Vychádzajúc z uvedeného\nodvolací súd dospel k záveru, že priznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi v\nsúdnom konaní, zmenou tejto skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu sa stáva neudržateľný,\nkeď dodatočne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci advokátom je tak dôležitou právnou\nskutočnsoťou, ktorá taktiež zakladá dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci\nna nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolacom konaní súdu, ktoré v spojení s prvostupňovým\nsúdnym konaní tvorí ucelený celok súdneho priekumu zákonnosti rozhodnutia odporcu, je potrebné\nrešpektovať právo navrhovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd\n(viď uznesenie najvyššieho súdu č. k. 7Sžo/11/2015 zo dňa 30.11.2016).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §\n250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 a § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v ktorom bude povinnosťou\nprvostupňového súdu v naznačenom smere opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení\ntretej halavy piatej časti OSP zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu a vo veci opäť rozhodnúť.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom\nrozhodnutí podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 OSP rozhodnúť opätovne aj o trovách a ich\nnáhrade v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/24/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "4590db43-e654-45ec-ae7c-86246aaa253d:86608a0b-f746-4698-9e25-c64866602a9d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015200460.1", "spisova_znacka": "4Sp/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/24/2015 z 27. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200460.1"}, {"guid": "3fee2a05-22aa-4076-8f5e-507511f32a40:01ddcc3b-d67e-4fde-859e-b1031c0a9253", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1102899426.2", "spisova_znacka": "6Co/125/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/125/2013 z 7. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1102899426.2"}], "citovane_v": []}