{"guid": "7ebaae56-c3c7-4783-8c70-1f49253b5b50:2797d4dc-d9dc-41df-a0e6-85a6e35744ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1", "spisova_znacka": "5Sžo/44/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/44/2016 z 29. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2018, sp. zn. 5Sžo/44/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1", "identifikacne_cislo": "1015200448", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2797d4dc-d9dc-41df-a0e6-85a6e35744ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/44/2016\n1015200448\n29. 01. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200448.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu:\nKaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne\nzastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina\nBenku 9, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so\nsídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.151/2015 zo dňa\n13. februára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/68/2015-85\nzo dňa 21. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/68/2015-85 zo dňa 21.\napríla 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č.k. 1S/68/2015-85 zo dňa 21. apríla\n2016 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu žalobcu\na nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 151/2015 zo dňa 13.02.2015, ktorým podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\")\nprvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza č.k. Ro-31/2014-RK,\n3429/2014 zo dňa 12.12.2014 zmenil tak, že žalobca:\n- porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového\npredaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o potravinách\") a osobitnými predpismi a povinnosť umiestňovať na trh\npotraviny označené množstvom zložky alebo kategóriou zložiek v hmotnostných percentách alebo v\nobjemových percentách, ak názov zložky alebo názov kategórie zložiek sa použije v názve potraviny,\npod ktorým sa potravina uvádza na trh alebo ju spotrebiteľ obvykle s týmto názvom spája podľa § 4\nods. 1 a § 9 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách, § 3 ods. 3 písm. j/ a § 9 ods. 8 písm. a/ Vyhlášky\nMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní\npotravín (ďalej len „Vyhláška č. 127/2012 Z.z.\") a to tým, že dňa 27.10.2014 v čase od 15.00 hod.\ndo 20.30 hod. v prevádzke: OD Kaufland, G. Svobodu 1099/58, 958 01 Partizánske, umiestňoval na\ntrh dva druhy potravín v celkovom množstve 24,4 kg a cene 38,79 €, ktoré neboli označené v zložení\nmnožstvom zložky (zemiaky), ktorá je uvedená v názve a to: 1. Amylon Zemiakové halušky v prášku\n400g, v množstve 13ks v cene 0,99 €/ks, DMT: 04.06.15, krajina pôvodu: Česká republika, distribútor:\nAmylon Slovakia, s.r.o., SNP 129, Žiar nad Hronom, zloženie: pšeničná múka, sušená zemiaková kaša,\njedlá soľ (max 5%), emulgátor E471, antioxidant E304, konzervant E223, farbivo E100 a Mammita\n\nZemiakové knedle v prášku, zmes na prípravu hotových pokrmov 400g v množstve 48 ks v cene 0,54 €/\nks, DMT: 24.07.15, výr. dávka 0112, krajina pôvodu: Česká republika, zloženie: pšeničná múka, pšeničná\nkrupica, sušená zemiaková kaša, jedlá soľ, sušené vajcia, emulgátor E471, antioxidant E304, konzervant\nE223, farbivo E100. Žalobca tiež porušil povinnosť umiestňovať na trh potraviny označené údajmi o\nkonkrétnych podmienkach skladovania, ak je potravina označená dátumom spotreby a to tým, že dňa\n27.10.2014 v čase od 15.00 hod. do 20.30 hod. v predmetnej prevádzke umiestňoval na trh výrobok\nLA VITA Liči v mierne sladkom náleve 565g, v množstve 3 ks v cene 1,30 €/ks, distribútor LA VITA\nfoods Slovakia, Kopčianska 20, Bratislava, krajina pôvodu: Thajsko, na ktorom bol uvedený dátum\nspotreby: 20.04.2016, pričom na obale nebol uvedený údaj o konkrétnych podmienkach skladovania,\nčo je v rozpore s § 7 ods. 9 Vyhlášky č. 127/2012 Z.z.. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách. Vzhľadom\nna to, že rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.k. 2156/2014\nzo dňa 21.07.2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2014), ktorým bolo zmenené rozhodnutie\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza č.k.Ro-56/2014-ŽK zo dňa 05.06.2014, bola\nžalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 5000 eur aj za umiestňovanie na trh jedného druhu potravín\ns nedostatkami v označení, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 13.04.2014 v\nprevádzke Kaufland, G. Svobodu 1099/58, Partizánske, žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré\nbola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6\nzákona o potravinách.\n- porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o\npotravinách a článku 15 bod 1 v nadväznosti na bod 2 písm. b/ a bod 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002\nEurópskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a\npožiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy\nv záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv.6), v platnom znení\n(ďalej len ,,Nariadenie (ES) č. 178/2002\") a to tým, že dňa 27.10.2014 v čase od 15.00 hod. do 20.30\nhod. v predmetnej prevádzke umiestňoval na trh dva druhy čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny v\nmnožstve 2,85 kg v predajnej cene 3,87 € nevhodné na ľudskú spotrebu, a to: 1. Citróny 0,5kg sieťka,\nodroda Enterdonato, tr. Kvality I, krajina pôvodu: Turecko, dovozca: Kaufland Slovenská republika v.o.s.\n- z kontrolovaného množstva 20 balení/10kg, v cene 0,89 €/ks bolo posúdených ako nevhodných na\nľudskú spotrebu 4 ks balenia /2 kg v cene 3,56 € z dôvodu plodov v balení s výskytom hniloby a plodov\ns výskytom rozsiahlej bielej plesne na ich povrchu a 2. Cibuľa žltá voľná, krajina pôvodu: Slovensko\n- z kontrolovaného množstva 15 kg v hodnote 0,37 €/kg bolo nevhodných ma ľudskú spotrebu 0,85\nkg z dôvodu výskytu hniloby a v dôsledku hniloby plody aj zapáchali. Uvedeným konaním žalobca\nnaplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o\npotravinách.\nVzhľadom na to, že rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky\nč.k. 2156/2014 zo dňa 21.07.2014 (nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2014), ktorým bolo zmenené\nrozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza č.k. Ro-56/2014-ŽK zo dňa\n05.06.2014, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta\nvo výške 5 000,- € aj za to, že umiestňoval na trh jeden druh čerstvej zeleniny a jeden druh\nkonzumných zemiakov v celkovom množstve 34,5 kg, v celkovej hodnote 44,27 € nevhodných na\nľudskú spotrebu, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 13.04.2014 v predmetnej\nprevádzke a rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza č.k. Ro-15/2014-RK,\n2094/2014 zo dňa 01.08.2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Slovenskej republiky č.k. 2869/2014 zo dňa 19.09.2014 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n25.09.2014, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách uložená pokuta vo výške\n2 000,- € za to, že umiestňoval na trh jeden druh konzumných zemiakov v celkovom množstve 26\nkg v celkovej hodnote 33,32 € nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu hľúz zemiakov s výskytom\nmokrej hniloby v každom balení, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 10.06.2014 v\npredmetnej prevádzke, žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntýchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú\nsplnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách.\nZa uvedené protiprávne konanie bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona\no potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 10 000,- €, ktorú pokutu bol žalobca povinný zaplatiť do\n15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n2. Žalobca vo svojej žalobe vytýkal žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu\nnedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že uložením\nvyššie uvedenej úhrnnej sankcie dochádza k obmedzeniu jeho zákonných nárokov na náhradu škody.\nNesúhlasil s právnym názorom žalovaného o aplikácii absorpčnej zásady a ani s uložením úhrnnej\nsankcie vo výške 10 000,- €, nakoľko z takto uloženej sankcie nie je možné určiť podiel výšky\nsankcie s ohľadom na nedostatky, ktoré svojim konaním spôsobil dodávateľ žalobcu. Žalobca ďalej\nnamietal, že správne orgány v rozhodovaní nezohľadnili zásadu správneho konania v zmysle § 3\nods. 5 správneho poriadku t.j., aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely s tým, že správne orgány nezohľadnili zásadu materiálnej rovnosti\núčastníkov konania, keďže pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte\nzistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie ako bola uložená v danej veci. Poukázal aj\nna to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť akými úvahami bol správny\norgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. V súvislosti s\nodôvodnením rozhodnutí správnych orgánov uviedol, že na základe fotodokumentácie nie je možné\nposúdiť, či v prípade potravín podliehajúcich kontrole bola prekročená dovolená percentuálna miera\nnevhodnej zeleniny v balení podľa Prílohy 5, tab. 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka SR č. 132/2014 Z.z.. Poukázal aj na to, že výrobky, ohľadne ktorých boli zistené nedostatky či\nuž v kvalite alebo označení, nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti a boli skladované v súlade\ns právnymi predpismi.\n3. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného, že pri súbehu viacerých správnych\ndeliktov a pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú\nzásadu, čo znamená, že zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich s\ntým, že pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa\nsadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Konštatoval, že závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým\nso zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu t. j. záujem proti ktorému delikt smeruje a ku\nktorému je ochrana právnym predpisom určená. V tejto súvislosti uviedol, že na základe analógie je\npotrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za\nviaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.\nPodľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne\nnezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku\nsankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4\npísm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri\nrozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý následne správne právne\nposúdil a svoje závery vo vzťahu k ustáleniu zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj\nuloženie sankcie a jej výšku náležite zdôvodnil. Ďalej uviedol, že vnútorný systém žalobcu má byť natoľko\núčinný, aby predišiel porušeniam zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona\npovinný dodržiavať požiadavky potravinového práva, pričom prostredníctvom svojich zamestnancov,\nktorí majú byť školení a majú mať znalosti o danej komodite, je povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu,\npreberanie a operatívne odstraňovanie prezretých, hnilých, či poškodených produktov z predajnej\nplochy. Ak sa v priebehu kontroly baleného ovocia a zeleniny podľa zákona o potravinách vyskytnú\nvoľným okom viditeľné jednotlivé plody ovocia, zeleniny, zemiakov, ktoré nie sú vhodné na ľudskú\nspotrebu z dôvodu výskytu hniloby alebo plesne, inšpektor takéto balenie neotvára a netriedi, ale\npovažuje celé balenie za nevhodné na ľudskú spotrebu, čo je odôvodnené tým, že spotrebiteľ v prípade\nbalených druhov ovocia a zeleniny nemá možnosť otvoriť jednotlivé balenia a vybrať si jednotlivé\nplody bez poškodení. Námietku žalobcu, že správny orgán v zázname a ani v rozhodnutí neuviedol\npercentuálny podiel napadnutých plodov, a teda nie je možné zistiť, či zohľadnil právnymi predpismi\npovolenú odchýlku tolerancie, považoval krajský súd za nedôvodnú, keďže žalovaný hodnotil potraviny z\nhľadiska bezpečnosti podľa Nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002,\nktoré žiadnu percentuálnu odchýlku potravín nepripúšťa, pričom potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu\nsa považujú za nebezpečné potraviny a nesmú sa umiestňovať na trh ani v malých množstvách.\nV tejto súvislosti poznamenal, že percentuálny podiel plodov nevhodných na ľudskú spotrebu nebol\nuvedený, bolo však uvedené nevyhovujúce množstvo v porovnaní s kontrolovaným množstvom, ktoré\nsa v čase kontroly nachádzalo v predaji. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, ktorou\nnamietal nerešpektovanie zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, keď uviedol, že rozhodujúcou\npre posúdenie veci nie je iba samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolností, za ktorých bola\nuložená. Konštatoval, že legitímne očakávania účastníkov v pomere k správnym rozhodnutiam nemožno\n\nabsolutizovať a nie je možné nemennosť vždy očakávať tam, kde je správnemu orgánu daná diskrečná\nprávomoc. Krajský súd preto dospel k záveru, že žalovaný v danej veci zohľadnil všetky zákonom\nstanovené hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, svoju diskrečnú\nprávomoc použil v rámci zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, svoje rozhodnutie\nv tomto smere dostatočne odôvodnil, pričom jeho správna úvaha pri určení výšky a druhu pokuty bola\npoužitá v súlade so zákonom. Krajský súd konštatoval, že s ohľadom na pretrvávajúce nedostatky je\nzrejmé, že doteraz uložené sankcie žalobcovi svoj cieľ nesplnili a preto nebolo ani dôvodné uložiť mu\nnižšiu pokutu.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/,\nb/, c/, d/, e/ včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sa zrušuje a vec sa\nvracia žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal nedostatočné zistenie skutkového\nstavu správnymi orgánmi, nakoľko vzhľadom na charakter vytýkaných nedostatkov bolo potrebné\nverifikovať senzorické zistenia inšpektorov objektívnym spôsobom, čo však správne orgány nevykonali.\nOpätovne (zhodne aj v žalobe) zdôraznil, že výrobky, u ktorých boli v priebehu úradnej kontroly\nzistené nedostatky či už v kvalite alebo v označení nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti\na boli skladované v súlade s právnymi predpismi. Žalobca mal za to, že posudzované potraviny\nskladoval počas celej doby predaja v súlade so zákonom a preto ho nemožno postihovať za chyby na\nvýrobku, ktoré neboli spôsobené zanedbaním jeho povinností. V tejto súvislosti poukázal na to, že v\ndokumentácii k záznamu z úradnej kontroly potravín absentuje protokol alebo záznam zo senzorického\nhodnotenia nevyhovujúcich výrobkov vykonaného na mieste, v dôsledku čoho nebol ani dodržaný\npostup pri hodnotení príslušných produktov. V predmetnej veci mali správne orgány postupovať v\nsúlade so zásadou in dubio pro reo. K použitiu absorpčnej zásady opätovne uviedol, že uložením\núhrnnej sankcie dochádza k obmedzeniu jeho zákonných nárokov na náhradu škody, pričom z takto\nuloženej sankcie nie je možné vyvodiť podiel výšky sankcie vo vzťahu k nedostatkom v označovaní,\nktoré svojim konaním spôsobil dodávateľ žalobcu. V danom prípade ide o nedostatky, ktoré primárne\npatria tomu, kto potraviny vyrába alebo označuje a preto aplikáciou absorpčnej zásady žalovaný ukrátil\nžalobcu na jeho zákonných právach voči dodávateľovi uvedených troch druhov výrobkov. Žalobca\nsa nestotožnil ani so závermi krajského súdu o primeranosti pokuty vzhľadom na limity správnej\núvahy a ďalšie rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že zakotvenie princípu v ustanovení § 3 ods. 5\nsprávneho poriadku sa prejavuje požiadavkou ,,rovnakého metra\" nielen vo vzťahu k účastníkom v rámci\njedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas\núčinnosti danej právnej úpravy, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach, zvýhodnenia\nalebo znevýhodnenia účastníkov konania. Žalovaný ani krajský súd nezohľadnili tieto princípy a zásady,\nnakoľko pri obdobných porušeniach zákona, alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov\nboli uložené pokuty značne nižšie, ako uložil správny orgán napadnutým rozhodnutím. Žalobca dal\ndo pozornosti rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, Prievidza Ro-1397/2013-002\nZPO, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trebišov 133/14/1 a Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Bratislava BA00742015BA00, ktorými poukazoval na skutočnosť, že v predmetnej\nveci ide o významne vyššiu pokutu ako uloženú za porovnateľné porušenia zákona. Napadnuté\nrozhodnutie preto predstavuje neodôvodnené vybočenie z doterajšej rozhodovacej praxe a ako také nie\nje v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutočnosti popísané v odvolaní žalobcu nemenia\nzistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Mal za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v\nsúlade so zákonom o potravinách a správnym poriadkom. Napadnuté rozhodnutie je preto zrozumiteľné,\nvychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti, vrátane\nodôvodnenia výšky pokuty. V súvislosti so žalobcom namietaným nedostatočne zisteným skutkovým\nstavom a jeho požiadavkou na verifikáciu zistení inšpektorov uviedol, že pri posúdení bezpečnosti ovocia\na zeleniny nie je nevyhnutný osobitný postup - skúšanie, keďže pri tomto posúdení sa zisťujú zrejmé\nodchýlky, ktoré je spôsobilý zistiť aj samotný prevádzkovateľ, resp. spotrebiteľ, ktorí neabsolvovali žiadne\nodborné vzdelávanie v oblasti kvality a bezpečnosti ovocia a zeleniny. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že\npotraviny u ktorých boli zistené nedostatky v bezpečnosti a v označení nemali uplynutý dátum minimálnej\ntrvanlivosti a boli skladované v súlade s právnymi predpismi zdôraznil, že uvedené nemá žiadny vplyv\nna posúdenie ich označenia a bezpečnostných vlastností. Poukazujúc na závery vyslovené v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/49/2012 zo dňa 30.10.2012 zotrval aj na správnosti\npoužitia absorpčnej zásady pri ukladaní predmetnej pokuty. Žalovaný sa nestotožnil ani s odvolacou\n\nnámietkou žalobcu, ktorou namietal porušenie zásady uvedenej v ustanovení § 3 ods. 5 správneho\nporiadku. Podľa žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby jednotlivé regionálne veterinárne a\npotravinové správy nepretržite sledovali a vyhodnocovali rozhodnutia iných orgánov úradnej kontroly\npotravín a tieto považovali za záväzné pre svoju rozhodovaciu činnosť a to s poukázaním na skutočnosť,\nže podľa § 20 ods. 16 zákona o potravinách sú na webovom sídle zverejňované rozhodnutia počas troch\nmesiacov odo dňa ich právoplatnosti. V tejto súvislosti poznamenal, že v Slovenskej republike pôsobí\n76 orgánov úradnej kontroly potravín, ktoré majú postavenie prvostupňového správneho orgánu a sú\noprávnené ukladať sankcie podľa zákona o potravinách. Pri realizácii zásady uvedenej v ustanovení §\n3 ods. 5 správneho poriadku tak, ako to tvrdil žalobca by to nevyhnutne znamenalo, že každý jednotlivý\norgán úradnej kontroly potravín pred vydaním rozhodnutia musí preskúmať všetky rozhodnutia vydané\nostatnými orgánmi úradnej kontroly potravín a zistiť, či v niektorých prípadoch neboli ukladané pokuty\nza rovnakých alebo podobných skutkových okolností. V prípade viacerých odlišných rozhodnutí by\nnásledne musel posúdiť, ktoré z rozdielnych rozhodnutí je zákonné a bude rozhodujúce pre určovanie\nsankcie. Takýmto postupom by došlo k preskúmavaniu rozhodnutí iných správnych orgánov, čo je\nneprípustné. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil.\n6. Dňa 10.08.2016 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu, ktorým doplnil svoju argumentáciu\nuvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti správneho konania tým, že žalovaný je nadriadeným a dozorným orgánom\nprvoinštančného správneho orgánu a teda žalovaný nielen kontroluje, ale paradoxne aj riadi činnosť\nprvostupňového správneho orgánu. Podľa žalobcu totiž ustanovenie § 9 ods. 2, § 53 a § 58 ods. 1\nsprávneho poriadku neobsahujú len požiadavku, aby o podanom odvolaní rozhodoval iný orgán, ale aj\nto, aby odvolanie bolo spôsobilé iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného\nsprávneho orgánu, a teda, aby nešlo len o formálne odvolanie. Na to, aby bolo možné iniciovať nezávislý\na nezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu je podľa žalobcu potrebné, aby\nprvoinštančný a druhoinštančný správny orgán spolu nekomunikovali, nedávali si pokyny, inštrukcie a ani\nsa žiadnym spôsobom neusmerňovali, a to najmä pred vydaním rozhodnutia prvoinštančným správnym\norgánom. Podľa žalobcu je preto nemysliteľné, aby sa druhoinštančný správny orgán podieľal na výkone\núradnej kontroly potravín. Ak ju však žalovaný vykonal, konal podľa žalobcu v prvom stupni a mal\nnásledne aj pokračovať v konaní a vydať prvoinštančné rozhodnutie, pričom by o odvolaní proti takémuto\nrozhodnutiu žalovaného malo podľa § 5 písm. c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti\n(ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti\") rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky. Svoje úvahy žalobca podporil rozsudkom Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky, sp.zn. 2Asf 143/2014 z 29.7.2006, nálezom Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn.\nIV. ÚS 493/06 z 16.05.2007. V závere svojej argumentácie žalobca dodal, že zo zákona o potravinách,\nani zo správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po vykonaní kontroly postúpiť konanie na\npríslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v začatom konaní\na vydala prvoinštančné rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „S.s.p.\") preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods.\n1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.),\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n8. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n9. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n10. Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\n\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu\").\n11. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n12. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n13. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n14. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n15. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\n16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktorým zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy Slovenskej republiky č.k. 151/2015 zo dňa 13.02.2015, ktorým podľa § 59 ods.\n2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Prievidza č.k. Ro-31/2014-RK, 3429/2014 zo dňa 12.12.2014, ktorým bol žalobca\nuznaný zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a § 28 ods. 4 písm.\na/ zákona o potravinách, a ktorým mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 10 000,- € podľa § 28 ods.\n4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách a to za skutky uvedené vyššie, na opis ktorých\nnajvyšší súd na tomto mieste bez ďalšieho odkazuje. Napadnutým rozhodnutím žalovaný doplnil do\nvýrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu označenie ďalších dotknutých právnych\npredpisov v súvislosti s neuvedením množstva zložky v zložení na obale potravín v zmysle § 9 ods. 1\npísm. j/ zákona o potravinách a § 3 ods. 3 písm. j/ Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní potravín, ďalej do výrokovej časti doplnil\nďalšie rozhodnutie preukazujúce opakované protiprávne konanie v súvislosti s umiestňovaním na trh\npotravín nevhodných na ľudskú spotrebu a odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby. Žalovaný ponechal\npokutu vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.\n17. Zákon o potravinách ustanovuje povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme\npodpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo\nvzťahu k potravinám, organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa\nosobitných predpisov. (§ 1)\n\n18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\n19. Podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako\nbezpečné.\n20. Podľa § 10 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách, ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu,\nje povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu, kontrolovať skladované potraviny a zložky a\nukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné\nzistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a\nich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel.\n21. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000,- € do 500 000,- €, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi, vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,\nsú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\n22. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\npodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa\nodseku 4.\n23. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či\nide o opakované protiprávne konanie.\n24. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 178/2002, na účely tohto nariadenia: 1. „potravinové právo\" znamená\nzákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä\npotravinovú bezpečnosť, či už na úrovni spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni; vzťahuje sa na\nvšetky stupne výroby, spracúvania a distribúcie potravín a tiež krmív vyrábaných pre zvieratá určené\nna produkciu potravín alebo pre zvieratá určené na kŕmenie takýchto zvierat (t.j. určených na produkciu\npotravín).\n25. Podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia č. 178/2002, potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú\nbezpečné.\n26. Podľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002, za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú: a/\nzdraviu škodlivé; b/ nevhodné na ľudskú spotrebu.\n27. Podľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia č. 178/2002, pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre\nľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej\nurčeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,\npokazením alebo rozkladom.\n28. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n29. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n30. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\n\n31. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovanej mal najvyšší\nsúd za preukázané, že dňa 27.10.2014 od 15:00 hod. do 20:30 hod. bola zo strany Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Prievidza vykonaná úradná kontrola (inšpekcia) potravín v prevádzke\nKaufland Slovenská republika v.o.s., OD Kaufland, G. Svobodu 1099/58, Partizánske, o ktorej bol dňa\n27.10.2014 spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/So, Mi, Má, ŠI/52 zo dňa\n27.10.2014. Uvedená inšpekcia potravín bola zameraná okrem iného na označovanie potravín a kontrolu\npredávaného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky:\nI. Umiestňovanie na trh nesprávne označených potravín s neuvedením množstva zložky (zemiaky) v\nzložení, ktorá je uvedená v názve potraviny, a to: Amylon Zemiakové halušky v prášku 400 g, Mammita\nZemiakové knedle v prášku, zmes na prípravu hotových pokrmov 400g, čím došlo k porušeniu § 28 ods.\n2 písm. f/ zákona o potravinách.\nII. Umiestňovanie na trh nesprávne označených potravín s neuvedeným údajom o konkrétnych\npodmienkach skladovania, ak je potravina označená dátumom spotreby, a to LA VITA Liči v mierne\nsladkom náleve 565 g, čím došlo k porušeniu § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách.\nIII. Umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, a to: Citróny 0,5 kg sieťka, z dôvodu\nvýskytu hniloby plodov a s výskytom rozsiahlej bielej plesne na povrchu plodov v balení, Cibuľa žltá\nvoľná, z dôvodu výskytu hniloby, v dôsledku hniloby plody zapáchali, čím došlo k porušeniu § 28 ods.\n4 písm. a/ zákona o potravinách.\n32. Na základe vyššie uvedených kontrolných zistení vydal prvostupňový správny orgán - Regionálna\nveterinárna a potravinová správa Prievidza rozhodnutie č. Ro-31/2014-RK, 3429/2014 zo dňa\n12.12.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o\npotravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 10 000,- €, za porušenie povinnosti vyplývajúcich z\nustanovenia § 28 ods. 2 písm. f/ a § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Odvolací správny orgán na\nzáklade podaného odvolania rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak ako je vyššie\nuvedené.\n33. Na úvod najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v odvolacom konaní žiadnym\nspôsobom nespochybňoval to, že sa dopustil predmetných správnych deliktov. Žalobca v podanom\nodvolaní predovšetkým namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď trval na verifikácii\nkontrolných zistení inšpektorov a poukazoval na to, že na základe fotodokumentácie nie je možné\nposúdiť, či v prípade potravín podliehajúcich kontrole bola prekročená dovolená percentuálna miera\nnevhodnej zeleniny. Ďalej krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s\naplikáciou absorpčnej zásady a uložením úhrnnej sankcie, nekonkretizáciu čiastkovej výšky sankcie za\núčelom následného regresu voči jeho dodávateľovi, neprimeranosť pokuty vzhľadom na limity správnej\núvahy a rozdielnosti v rozhodovacej činnosti správnych orgánov, čím malo dôjsť k porušeniu zásady\nlegitímnych očakávaní resp. zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania uvedenej v ustanovení §\n3 ods. 5 správneho poriadku.\n34. Najvyšší súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške,\nsa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečná právomoc správneho orgánu). Správna\núvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho\norgánu, ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie,\na to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R\n(80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom\nministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci\nvoľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri\nprijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré\npokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak\nsprávny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil.\nRiadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre\npreskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých\nhľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti\nstanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a\npresvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej\npokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych\nokolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade\nstanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9 zákona o\n\npotravinách). Navyše vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc\nsprávne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto hľadiská\nje potrebné zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností.\n35. Po preskúmaní veci, najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s kritériami plynúcimi z vyššie menovaného\nustanovenia § 28 ods. 9, teda riadne posúdil závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,\nminulosť prevádzkovateľa, ako aj to, či išlo o opakované protiprávne konanie.\n36. Výšku uloženej pokuty ovplyvnila predovšetkým tá skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť\nvyplývajúcu z ustanovenia § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách, t.j. umiestňovať na trh iba potraviny\nsprávne označené a povinnosť uvedenú v ustanovení § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách,\nt.j. umiestňovať na trh iba potraviny, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu v tej istej prevádzkarni\nKaufland Slovenská republika v.o.s., OD Kaufland, G. Svobodu 1099/58, Partizánske opakovane, čo\nvyplýva zo skôr vydaného rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky\nč.k. 2156/2014 zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Prievidza č.k.Ro-56/2014-ŽK, 1619/2014 zo dňa 05.06.2014, ktorým bolo okrem\niného konštatované porušenie povinnosti umiestňovať na trh iba potraviny vhodné na ľudskú spotrebu a\nporušenie povinnosti umiestňovať na trh iba potraviny správne označené, za čo bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 5 000,- €. Z uvedeného je zrejmé, že uložená pokuta nesplnila svoj účel, a preto správny\norgán správne pristúpil k uloženiu prísnejšej sankcie. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že\npreventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí\nmať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne\npôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.\nV prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v\nsebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom prípade by totiž postih delikventa postrádal akýkoľvek\nzmysel (napríklad rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16. novembra 2004, č.j. 10Ca 250/2003-48).\n37. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú povinní\nvykonať všetky potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa umiestňovali na trh len potraviny\nbezpečné - vhodné na ľudskú spotrebu a neporušovali právo spotrebiteľa na zakúpenie bezpečných\na kvalitných potravín. Potraviny nesmú byť zdrojom mikrobiologickej kontaminácie a kontaminované\nvonkajšími vplyvmi alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. V opačnom prípade\ndochádza k riziku negatívneho ovplyvnenia ich vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo zároveň\npredstavuje možnosť negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľa. Čerstvé ovocie, zelenina a zemiaky\n(v danej veci kontrolované citróny a cibuľa) sú tzv. živou potravinou aj po dosiahnutí konzumnej zrelosti,\npreto v nich naďalej - pri doprave, skladovaní a vystavovaní v predajni prebiehajú procesy súvisiace s\ndozrievaním, ale aj mikrobiologické procesy, ktoré pri nesprávnom skladovaní, nešetrnej manipulácii, či\nzanedbaní kontroly ich kvality môžu spôsobiť ich následné mikrobiologické kazenie. Vzhľadom na to, že\nide o druh potravín citlivých na mechanické poškodenie a kazenie, je potrebné ich bezpečnosť neustále\nkontrolovať aj počas vystavovania v predajni. V prípade spotrebiteľských balení môžu mechanicky\na predovšetkým mikrobiologicky narušené plody v relatívne krátkom čase kontaminovať aj všetky\nostatné plody v jednotlivých baleniach. Je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade bol výskyt\nplesní viditeľný voľným okom a preto na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto deliktu\nnebolo potrebné ďalšie laboratórne skúmanie resp. verifikácia kontrolných zistení inšpekcie potravín.\nNajvyšší súd poznamenáva aj to, že v danej veci boli aplikované právne normy verejnoprávnej povahy,\nktorých sankčný mechanizmus je v prípade vzniku protiprávneho stavu spôsobeného nesplnením\nzákonných povinností založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, resp.\npríčiny vzniku protiprávneho stavu (nesplnenia zákonných povinností). S poukazom na uvedené je preto\nirelevantná argumentácia žalobcu, že výrobky, ohľadne ktorých boli zistené nedostatky či už v kvalite\nalebo označení, nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti a boli skladované v súlade s právnymi\npredpismi.\n38. Na tomto mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že potreba účinne sankcionovať protiprávne konania\nnaplňujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov vyplýva pre Slovenskú republiku taktiež z práva\nEurópskej únie. V mnohých prípadoch sa totiž jedná o postih za porušenie povinností uložených\nprávnymi predpismi a prijatými na úrovni Európskej únie, a to buď priamo (nariadenia Únie), alebo\nnepriamo, na základe vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich smernice. Súdny dvor\n\nEurópskej únie pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinností\nplynúcich z úniového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok\" (l'effetutile)\núniového práva. Uložené sankcie tak musia mať podľa Súdneho dvora Európskej únie dostatočne\nodradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z\nhľadiska ostatných subjektov (napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983,\nC-100/80 až 103/80, SA MusiqueDiffusionfrançaise a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev, bod\n106).\n39. Takéto a dokonca v danom prípade opakujúce sa pochybenia považuje najvyšší súd za zvlášť\nzávažné a neprípustné, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že spotrebiteľ v Slovenskej republike, teda\nv členskom štáte Európskej únie, oprávnene očakáva vysokú kvalitu predávaného tovaru (potravín)\na zároveň aj prísne dodržiavanie potravinárskych predpisov. Zhora uvedené správne delikty, ktorých\nspáchanie žalobca ani nepopiera, svedčia podľa názoru najvyššieho súdu o zanedbaní kontroly kvality\npotravín a nerešpektovaní potravinárskych predpisov zo strany žalobcu, ktorý je navyše významným\nobchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na potravinárskom trhu má dostatok\nmateriálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať,\nrespektíve im predchádzať. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo prevádzok\npo celom území Slovenskej republiky sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení zákonom\nstanovených povinnosti na úseku potravinového práva.\n40. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc\npoužil v rámci zákonného rámca (úhrnná pokuta bola uložená v súlade s § 28 ods. 7 zákona o\npotravinách vo výške 10 000,- €, pričom horná hranica sadzby podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o\npotravinách bola stanovená na 500 000,- €), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej\núvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške\na druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so\nzákonom.\n41. Námietku žalobcu, aby pri každom jednom porušení zákona bola uvedená výška sankcie vyhodnotil\nnajvyšší súd ako nedôvodnú a v rozpore s už vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. októbra 2012, sp.zn. 4Sžo/49/2012, podľa ktorého sa tam\nkonajúci senát nestotožnil s názorom „... aby pri každom dielčom porušení zákona žalovaný uviedol\nvýšku sankcie, pretože by tým práve došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného trestu.\nPožiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie neznamená také zdôvodnenie výšky sankcie,\nktorá bude súčtom dielčich (13) sankcií, ale také zhodnotenie zistených porušení zákona, ktoré vyjadrí\nnajmä závažnosť, trvanie a následky zistených nedostatkov v súvislosti aj s ich opakovaným výskytom\".\nUvedený názor prevzal do svojho rozhodnutia najvyšší súd aj v rozsudku zo dňa 11. júna 2013, sp.zn.\n3Sžo/24/2013, prípadne v rozsudku zo dňa 19. decembra 2012, sp.zn. 2Sžo/2/2012, a rovnako najvyšší\nsúd nemá dôvod sa od tohto názoru odchýliť ani v tejto veci.\n42. Správne trestanie vychádza z princípu striktnej individualizácie sankcie s ohľadom na konkrétne\nokolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného správneho deliktu. Na tomto mieste najvyšší súd\nopätovne zdôrazňuje, že v danom prípade výšku uloženej pokuty predovšetkým ovplyvnila tá skutočnosť,\nže nedostatky spočívajúce v umiestňovaní na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a potravín\nnesprávne označených v prevádzke: OD Kaufland, G. Svobodu 1099/58, 958 01 Partizánske sa\nvyskytovali opakovane. Nakoľko teda v predchádzajúcom období uložená pokuta nesplnila svoj účel\n(najmä z pohľadu individuálnej prevencie) bolo žiadúce, aby správne orgány zvolili represívnejší prístup\na žalobcovi uložili vyššiu pokutu. K zásade správneho konania vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods.\n5 správneho poriadku odvolací súd uvádza, že táto zásada vyjadruje, aby správne orgány dbali o\nto, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené\nrozdiely, t.j. medzi skoršími a neskoršími rozhodnutiami správneho orgánu. Odvolací súd konštatuje, že\nnejde o absolútnu nemennosť neskorších rozhodnutí správnych orgánov, ale pripúšťa určité odchýlky\nod skoršieho rozhodnutia. V podstate ide o záväznosť rozhodnutia ako finálneho aktu (meritum\nrozhodnutia), ale zaväzujú aj logické úvahy, vyjadrené myšlienkové pochody, poskytnutý neurčitý výklad\npojmov (ak je to relevantné) a pod., ak sa v skoršom rozhodnutí takéto skutočnosti objavujú. V neskôr\nrozhodovanej veci by si teda správny orgán nemal osvojiť len meritum skoršieho rozhodnutia, ale aj\npodstatné elementy, ktorými skôr rozhodujúci správny orgán k tomuto rozhodnutiu dospel. Žalovaný k\ntejto námietke uviedol, že nemôže preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov úradnej kontroly potravín\n\nvzhľadom k ich počtu (76) a rovnako tiež, že je malá pravdepodobnosť, aby skutkové a právne okolnosti\nviacerých prípadov boli totožné. Žalovanému je možné dať za pravdu v tom smere, že neexistuje\ncentrálna databáza, v ktorej by mohol vyhľadávať rozhodnutia v obdobnej veci a oboznamovať sa s\nnimi. Avšak uplatnenie tejto zásady sa rovnako vzťahuje aj na orgány úradnej kontroly potravín. Žalobca\nsíce predložil viaceré rozhodnutia, ktorými chcel preukázať, že správne orgány sa v predmetnej veci\nodklonili od rozhodovacej činnosti a, že uložili prísnejšiu sankciu za uvedené konanie, avšak je potrebné\nzdôrazniť, že v priložených rozhodnutiach nešlo o opakované porušenie povinnosti a nebolo aplikované\npredmetné ustanovenie v súvislosti s ustanovením § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ktoré umožňuje\nuloženie prísnejšej sankcie, preto uvedené rozhodnutia nie sú pre preskúmavanú vec relevantné.\n43. K argumentácii žalobcu uvedenej v doplnení jeho odvolania najvyšší súd uvádza, že zákon o\npotravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín. V § 21\nzákona o potravinách zákonodarca vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď upravil, že\norgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa\na regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti.\n44. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase kontroly a\nrozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodovať v druhej inštancii vo\nveciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Z právomoci\nregionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona\no veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc\nvyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania\na rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej\nkontroly potravín.\n45. Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase\nkonania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28\nzákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom\nv čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.\n46. Právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods.\n2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o\npotravinách, § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti,\nkeď explicitne nevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o\nveciach, v ktorých v prvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.\n47. Právna úprava v zákone č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18\nods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm. d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna\nveterinárna a potravinová správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori. V prejednávanej\nveci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Banská Bystrica, Prievidza) a\ndvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, ktorí sú uvedení v\nzázname o úradnej kontrole zo dňa 27.10.2014. Títo inšpektori aj fyzicky záznam o kontrole podpísali.\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky bola kompetentná poveriť vykonaním\nkontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy mimo kontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu\nkontrolovať regionálne veterinárne a potravinové správy a ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali dvaja kontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi kontrolórmi, a nie Regionálnou veterinárnou a\npotravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.\nNa uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v Zázname o úradnej kontrole sa nachádza\nhlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Bratislava, keď v Zázname\no úradnej kontrole je na strane 6 vymedzené, ktorí konkrétni kontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že výkon inšpekcie potravín predstavuje kontrolnú činnosť,\nktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom túto činnosť nemožno\nzamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je zákonom zverená orgánom úradnej kontroly potravín\na preto výkonom inšpekcie potravín v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania.\n\n48. Z týchto dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 219 ods. l, 2 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil.\n49. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s §\n246c ods. l veta prvá O.s.p., § 250k ods. l O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi právo na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal. Žalovanému zákon\npriznanie trov konania neumožňuje.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/68/2015", "guid": "5bc8a2b0-99c6-4ab1-a682-a2782ff916e9:6b38fc13-387e-4213-90a5-cf652dedb421", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}