{"guid": "c044cc40-1638-46b0-9eef-3a83898d73ed:6c255c76-8ef1-4ced-ad80-43096379aa03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1", "spisova_znacka": "3Sžo/41/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/41/2016 z 31. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. 3Sžo/41/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1", "identifikacne_cislo": "1015200447", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c255c76-8ef1-4ced-ad80-43096379aa03", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/41/2016\n1015200447\n31. 01. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200447.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\na zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Kaufland\nSlovenská republika, v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska\nkancelária Ecker-Kán & Partners, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Štátna\nveterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 150/2015 zo dňa 13. februára 2015, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/62/2015-98 zo dňa 2. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/62/2015-98 zo dňa 2.\nfebruára 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 150/2015 zo dňa 13.02.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Prievidza č. Ro-130/2014-ŽK, 3248/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 8.000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona\nč. 152/1995 Zb. o potravinách v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych rozhodnutí (ďalej\nlen „zákon č. 152/1995 Z.z.“). Prvostupňové rozhodnutie bolo odvolacím orgánom zmenené tak, že vo\nvýrokovej časti v súvislosti s porušením povinnosti zabezpečiť skladovanie potravinárskeho odpadu bolo\npreformulované uvádzané údajné porušenie povinnosti doplnené ust. § 10 ods. 5 písm. f/ výnosu č.\n28167/2007-OL a bolo vypustené tvrdenie ohľadom nemožnosti vykonávania dôkladnej sanitácie, bola\nbližšie špecifikovaná potravina, ktorej názov a zloženie neboli údajne označené v kodifikovanej podobe\nštátneho jazyka a pokuta bola odôvodnená z viacerých hľadísk. Rozhodnutie v ostatnej časti vrátane\npokuty vo výške 8.000 eur uloženej na základe ustanovenia § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods.\n7 zákona č. 152/1995 Z.z. zostalo nezmenené.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že skutkový stav bol správnymi orgánmi dostatočne zistený, o\nčom svedčí záznam z kontroly, kde je uvedená identifikácia jednotlivých druhov a množstva, ktoré boli\nposúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu a dôvody ich nevhodnosti. Vyhotovená dokumentácia\nslúžila na podporu zistení podrobne popísaných potravín v zázname o úradnej kontrole potravín.\nPreukazuje, že tvrdenie inšpektorov o narušení bezpečnosti zemiakov a papriky podpísané v úradnom\nzázname sú pravdivé. Ak sa počas kontroly baleného ovocia, zeleniny a zemiakov podľa zákona č.\n\n152/1995 Z.z. vyskytnú voľným okom viditeľné jednotlivé plody zeleniny, resp. hľuzy zemiakov, ktoré nie\nsú vhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby alebo plesne, inšpektor takéto balenie neotvára\na netriedi, ale považuje celé balenie nevhodné na ľudskú spotrebu. Krajský súd vyjadril súhlas s názorom\nžalovaného, že potraviny neboli hodnotené z hľadiska ich kvality, ale z hľadiska bezpečnosti podľa\nNariadenia (ES) č. 178/2002, ktoré žiadnu percentuálnu odchýlku bezpečnosti potravín nepripúšťa.\nV správnom konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods. 2\npísm. f/, § 28 ods. 2 písm. o/, § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. a to opakovane, čo\nodôvodňuje aplikáciu § 28 ods. 6 a 7 zákona č. 152/1995 Z.z. Uvedené správne delikty sú v zákone\nsankcionované rôznou sankciou, a keďže zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) neupravuje postup správnych orgánov\npri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na\nzáklade analogie legis tzv. absorpčnú zásadu, t.j. podstata tkvie v absorpcii sadzieb a uložení pokuty\npodľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Správny orgán\nako najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt posúdil umiestňovanie na trh potravín nevhodných na\nľudskú spotrebu a to s ohľadom na skutočnosť, že ho možno postihnúť najvyššou pokutou na množstvo\npotravín a fakt, že bola preukázaná opakovanosť protiprávneho konania. Správny orgán zohľadnil možné\nnásledky zistenia protiprávneho konania, ako aj minulosť prevádzkovateľa a krajský súd považoval výšku\nuloženej pokuty za primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nzmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové\nadministratívne rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol,\nže prvostupňovú správny súd mal v predmetnom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie z\nnasledovných hľadísk:\n1. či toto rozhodnutie vychádza z riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu čo do plnosti a\npresnosti zistení,\n2. či bol vecne správny postup, pokiaľ správny orgán aplikoval absorpčnú zásadu a potom za všetky\nskutky uložil žalobcovi nie individuálne peňažné sankcie, ale úhrnnú sankciu vo výške 8.000,- €,\n3. či uloženie peňažnej pokuty sa nevymyká zo zákonných limitov správnej úvahy a či pokuta uložená\nžalobcovi nie je neprimeraná vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré predložil žalobca.\nK bodu 1. odvolania žalobca uviedol, že namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym\norgánom, keď vzhľadom na charakter vytýkaných nedostatkov správny orgán mal verifikovať senzorické\nzistenia inšpektorov objektívnym spôsobom. Žalobca v tejto súvislosti taktiež podotýkal, že predmetné\nvýrobky nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti a boli skladované v súlade s právnymi predpismi.\nŽalobca poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, a to z dôvodu, že v dokumentácii záznamu\nz úradnej kontroly potravín č. PD/2014NE, DO, ŠI, BO, HL/70 absentuje protokol alebo záznam zo\nsenzorického hodnotenia nevyhovujúcich výrobkov vykonaného na mieste, v dôsledku čoho je dôvod\ndomnievať sa, že tento nebol vykonaný, čím nebol dodržaný postup pri hodnotení príslušných produktov.\nPosúdenie tejto skutočnosti je pritom rozhodujúce pre určenie, či správny orgán riadnym a zákonným\nspôsobom vykonal dôkazy, a teda pre zákonnosť celého rozhodnutia. Keďže správny orgán v rozhodnutí\nneuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali, že vykonané dokazovanie nebolo zaťažené vadou, nie\nje možné preukázať, že skutočne išlo o suchú hnilobu a narušené, resp. mechanicky poškodené\nhľuzy. Proces dokazovania mal byť doplnený ďalšími dôkazmi, aby došlo k odstráneniu akýchkoľvek\npochybností o nebezpečnosti a nevhodnosti potraviny. Podľa žalobcu je táto požiadavka na odstránenie\npochybností o to viac nevyhnutná, keďže kontrolované výrobky boli v dobe spotreby a boli skladované\nv súlade s právnymi predpismi.\nK bodu 2. odvolania žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo pri eurokonformnom výklade\nustanovenia § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku a čl. 55 Nariadenia č. 882/2004 „zavedené sankcie\nmusia byť účinné, úmerné a odradzujúce“ je žalobca neúmerne zaťažovaný tým, že je mu ukladaná\nsankcia za porušenie povinností iných subjektov, voči ktorým má zákonné právo na regres časti sankcie,\navšak žalobcovi sa rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového súdu berie reálne možnosť reálne\ntieto jeho regresné nároky realizovať. Žalobca trvá na tom, že uvedenie výsledku správnej úvahy\nvo výroku (a následne aj v odôvodnení) ohľadom toho, o akú sumu to-ktoré porušenie zvýšilo pri\n\npoužití absorpčnej zásady pokutu, nie je pre žalovaného neprimerane komplikované a pritom nedôjde k\nznačným komplikáciám pre žalobcu pri uplatňovaní jeho regresných nárokov, t.j. oprávnených právnych\nzáujmov. Štátna moc nesmie žalobcu postihovať tým, že mu ešte nad rámec uloženej pokuty zároveň\nzabráni v realizácii jeho práv.\nK bodu 3. odvolania žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný vo svojich\nrozhodnutiach žiadnym spôsobom nezohľadnili § 3 ods. 5 Správneho poriadku a ani rozhodnutia, na\nktoré žalobca poukázal v priebehu správneho konania. Prvostupňový správny súd vo svojom rozsudku\nkonštatoval, že v každom prípade sa musia zohľadniť individuálne kritériá porušenia zákona a vychádzať\nz ich hodnotenia a posúdenia. Zároveň krajský súd uviedol, že v rozhodnutiach, na ktoré poukázal\nžalobca, boli uložené nižšie pokuty, ale tieto zistenia žiadnym spôsobom nekonfrontoval s výškou\nudelenej pokuty, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Uznanie takejto správnej\núvahy pri sankcionovaní zohľadňujúc aplikáciu § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku za zákonnú podľa\nžalobcu predstavuje výrazné porušenie zásad spravodlivosti a právnej istoty garantovaných žalobcovi\nÚstavou SR a medzinárodnými dohovormi a taktiež z toho vyplývajúceho ústavného princípu rovnosti\n(podľa čl. 12, 13 ods. 3 Ústavy SR) a európskeho princípu zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych\nočakávaní od správnych orgánov. Ide o tzv. porušenie požiadavky „rovnakého metra“ nielen vo vzťahu k\núčastníkom v rámci jedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach,\nzvýhodnenia alebo znevýhodnenia účastníkov konania.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npotvrdiť. Uviedol, že skutkový stav považuje za náležite zistený a preukázaný, keďže všetky nedostatky\nzistené predmetnou kontrolou sú popísané v Zázname z kontroly v časti III. bod 3, kde je uvedená\nidentifikácia jednotlivých druhov papriky a zemiakov, množstvá, ktoré boli posúdené ako nevhodné na\nľudskú spotrebu a dôvody ich nevhodnosti. Tieto zistenia boli zdokumentované aj fotograficky, pričom\nz vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že ide o druhy zeleniny a zemiakov, ktoré sú uvedené v\nzázname z kontroly a sú zdokumentované také porušenia, ako sú uvedené aj písomne v zázname z\nkontroly.\nŽalovaný s poukázaním na doterajšiu judikatúru taktiež považuje za oprávnené použitie absorpčnej\nzásady pri ukladaní pokuty za všetky zistené správne delikty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4Sžo/49/2012 z 30.10.2012, z ktorého vyplýva, že nie je potrebné uvádzať pri každom dielčom\nporušení zákona výšku sankcie, pretože by tým práve došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného\ntrestu.\nŽalovaný tiež uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho\norgánu, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a\nrozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite zdôvodnené. Legitímne očakávania\nsa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu\ndaná diskrečná právomoc, pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho\ntrestania. Pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, prvostupňový správny\norgán, ako aj žalovaný zohľadňovali hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. Nie je\npovinnosťou správneho orgánu skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom\nč. 152/1995 Z.z. rozhodli všetky vecne alebo miestne príslušné orgány úradnej kontroly potravín.\nZnamenalo by to posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej\nkontroly potravín v Slovenskej republike. Rozhodujúca pre posúdenie veci totiž nie je len samotná výška\npokuty, ale aj dôvody a okolnosti za ktorých bola uložená. Správne orgány ani nemajú k dispozícii\npísomné záznamy a dokumentáciu, ktorá slúži k vydaniu rozhodnutia iných orgánov. Žalovaný tak\npovažuje úhrnnú pokutu 8.000,- € uloženú za predmetné zbiehajúce sa správne delikty v dolnej časti\ndefinovanej sadzby (0,8% z maximálnej pokuty) za primeranú a žiadnym spôsobom nevybočujúcu z\nrozhodovacej činnosti orgánov úradnej kontroly potravín.\nIV.\n\nŽalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že považuje skutkový stav za nedostatočne\nzistený z viacerých dôvodov. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že v dokumentácii k záznamu\nz úradnej kontroly potravín č. PD/2014NE,DO, ŠI, BO, HL/70 absentuje protokol alebo záznam zo\nsenzorického hodnotenia nevyhovujúcich výrobkov vykonaného na mieste, v dôsledku čoho je dôvod\nsa domnievať, že ani nebol vykonaný. Absencia protokolu alebo záznamu zo senzorického hodnotenia\nnevyhovujúcich prostriedkov je jednoznačným dôkazom porušenia postupu pri hodnotení príslušných\nproduktov. Žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nezohľadnil, že predmetné výrobky nemali uplynutý\ndátum minimálnej spotreby a boli skladované v súlade s príslušnými právnymi predpismi, z čoho vyplýva,\nže žalobca sa svojou manipuláciou s výrobkami porušenia zákona nedopustil.\nPosúdenie vyššie uvedených skutočností je rozhodujúce pre správne určenie skutkového stavu. Keďže\nsprávny orgán v rozhodnutí neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali, že vykonané dokazovanie\nnebolo zaťažené vadou, nie je možné preukázať, že skutočne išlo o suchú hnilobu a narušené resp.\nmechanicky poškodené hľuzy. Celý proces kontroly a dokazovania mal byť doplnený ďalšími dôkazmi,\naby došlo k odstráneniu akýchkoľvek pochybností o nebezpečnosti a nevhodnosti potravín.\nŽalobca tiež uviedol, že právny záver uvedený v rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/49/2012\nzo dňa 30.10.2012 nezbavuje správny orgán jeho zákonnej povinnosti postupovať podľa § 3 ods. 1,\nods. 4 Správneho poriadku, t. j. chrániť aj práva a záujmy žalobcu a čo najmenej ho ako účastníka\nkonania zaťažovať. Pre správny orgán nemôže predstavovať žiadny zásadný problém uviesť aspoň u\ntých nedostatkov, ktoré svojím konaním zjavne spôsobili dodávatelia výrobkov, sumu, o ktorú v dôsledku\ntakýchto nedostatkov bola zvýšená sankcia uložená ako úhrnný trest.\nŽalobca taktiež uviedol, že uložením úhrnnej sankcie v predmetnej podobe došlo k obmedzeniu\nzákonných nárokov žalobcu na náhradu škody. Prihliadnuc na uvedené skutočnosti sa žalobca\nnestotožnil s právnym názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí o aplikácii absorpčnej\nzásady v konaní v danej podobe, ani s uložením úhrnnej sankcie vo výške 8.000,- €, keďže z takto\nuloženej sankcie nie je možné určiť podiel výšky sankcie s ohľadom na tie postihované nedostatky,\nktoré svojím konaním spôsobil dodávateľ žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na\nto, že predmetné potraviny nemali uplynutý dátum minimálnej spotreby a boli skladované v súlade s\npríslušnými právnymi predpismi čo znamená, že k porušeniu zákona nedošlo konaním žalobcu, ale kvôli\nnedostatkom na strane výrobcov resp. distribútorov potravín.\nV súvislosti s aplikáciou § 3 ods. 5 Správneho poriadku má podľa žalobcu správny orgán zákonnú\npovinnosť zohľadniť, ako v obdobných konaniach rozhodol iný vecne a miestne príslušný správny\norgán. V prípade nezohľadnenia rozhodnutí iných správnych orgánov budú postupne vznikať teritoriálne\nrozdiely vo výškach uložených pokút a budú ústavne nekonformne zvýhodňovaní podnikatelia\nvykonávajúci svoju činnosť v oblastiach s najnižšou výškou uložených pokút. Všetky právoplatné\nrozhodnutia sú uverejňované na internetovej stránke žalovaného a tým aj dostupné pre všetky\nregionálne veterinárne a potravinové správy, čím nevzniká pre jednotlivé správne orgány žiaden problém\nsa s týmito rozhodnutiami oboznámiť. Žalobca tiež poukázal na to, že pre žalovaného, tým že už\nuverejňuje aj rozhodnutia na svojej internetovej stránke, nemôže predstavovať žiaden problém zverejniť\naj dodatočnú dokumentáciu. Správne orgány, ktoré sú v podriadenosti žalovaného, tieto záznamy\n(záznamy, resp. rozhodnutia iných RVPS) však k dispozícii majú a musia mať práve s poukazom na\n§ 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobca poukázal na to, že žalovaný má povinnosť koordinovať, t.j.\nzabezpečiť jednotný postup podriadených RVPS v obdobných prípadoch, pričom žalovaný priznal, že\ntak v danom správnom konaní neurobil. Množstvo rozhodnutí príslušných správnych orgánov nemôže\nbyť v žiadnom prípade dôvodom na úmyselné porušovanie § 3 ods. 5 Správneho poriadku.\nZáverom žalobca zopakoval petit odvolania a tiež navrhol, aby odvolací súd na základe vykonaného\ndokazovania zmenil rozsudok prvého stupňa tak, že v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. zníži uloženú pokutu.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\n\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“).\nZ obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že inšpektori\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza vykonali dňa 21.09.2014 v čase od 7,30 do\n13,00 hod. v prevádzke Kaufland G. Svobodu 58, Partizánske cielenú kontrolu zameranú na bezpečnosť\npotravín - CK 255/12, cielenú kontrolu ovocia a zeleniny a jej vhodnosť na ľudskú spotrebu - CK 288,\ncielenú kontrolu 287 - vhodnosť konzumných zemiakov na ľudskú spotrebu pri ich uvádzaní na trh.\nNa základe tejto kontroly inšpektori zistili, že žalobca dňa 21.09.2014 v čase úradnej kontroly potravín\numiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu a to zemiaky konzumné neskoré prané 2 kg\nbal. odroda Mariška, konzumné zemiaky neskoré prané 2 kg bal. odroda Musica, konzumné zemiaky\nneskoré prané 2,5 kg bal. odroda Gioconda, paprika biela koš 500 g I. trieda krajina pôvodu Slovensko,\npaprika na lečo II. trieda 3 kg bal, krajina pôvodu ČR. Účastník konania týmto porušil právne predpisy\na to § 4 ods. 1 zákona o potravinách, § 6 ods. 5 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z., čl. 14 ods. 2 písm.\nb/ Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady z 28.01.2002. Z výsledku predmetnej\nkontroly bol vypracovaný záznam o úradnej kontrole potravín č. PD/2014/NE,DO,ŠI,BO,HL/70, ktorého\nprílohu tvorí fotodokumentácia vykonaná počas kontroly.\nĎalej kontrola zistila, že žalobca v čase konania dňa 21.09.2014 v čase úradnej kontroly potravín\nnezabezpečil skladovanie potravinárskeho odpadu primeraným spôsobom a to tým, že živočíšny odpad\nbol skladovaný v priestore príjmu tovaru v plastových sudoch bez možnosti chladenia a vykonávania\ndôslednej sanitácie, v priestore nie je prívod tečúcej teplej a studenej vody, kanalizačná vpusť. Ďalej\nbolo zistené, že žalobca v danom čase úradnej kontroly potravín nezabezpečil skladovanie potravín\nza vhodných podmienok a to tým, že v sklade čerstvého pečiva boli prepravky s nebaleným pečivom\nprekryté použitými kartónmi. Ďalej žalobca nezabezpečil hygienu predaja a tiež, aby všetky predmety,\npríslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku boli účinne čistené a tam, kde je\nto potrebné, dezinfikované a to tým, že na predajnej ploche boli zistené tieto hygienické nedostatky: na\núseku pultového predaja bol nárezový stroj znečistený, taktiež boli znečistené chladiaca vitrína, mraziaca\nvaňa zvyškami potravín a uhynutým hmyzom a regály zvyškami potravín.\nĎalej bolo zistené, že v čase úradnej kontroly potravín predával žalobca potraviny neoznačené všetkými\núdajmi v slovenskom jazyku a to tým, že ponúkal na predaj výrobok Bawaria - nealkoholické pivo,\nktorý nebol označený v kodifikovanej podobe štátneho jazyka názvom potraviny a zložením v celkovom\nmnožstve 32 litrov a v celkovej cene 44,16 €.\nRegionálna veterinárna potravinová správa Prievidza zaslala žalobcovi upovedomenie o začatí\nsprávneho konania zo dňa 27.10.2014 č. Ro-130/2014-ŽK vo veci zistených porušení, ktoré žalobca\nprevzal dňa 29.10.2014. V lehote určenej správnym orgánom sa žalobca písomne vyjadril k podkladu\nlistom zo dňa 03.11.2014.\nNásledne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 27.11.2014 rozhodnutie č. Ro-130/2014-ŽK,\n3248/2014, kde za uvedené porušenia uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8.000,- €. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 150/2015 zo dňa\n13.02.2015, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak ako je uvedené vyššie.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie\npožiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v\n\nodseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa\nosobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci\núradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín\nukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.\nPodľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004\no úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a\nkrmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej len\n„Nariadenie (ES) č. 882/2004“), ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov bude konať tak, aby\nzabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako\nbude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide\no nedodržiavanie predpisov.\nPodľa článku 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto\nkonania tieto opatrenia: a/ nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje\npríslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania\npotravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá: b/\nobmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo\nvyvážať.\nPodľa § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nukladajú opatrenia a pokuty.\nPodľa § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. ten, kto predáva potraviny vrátane internetového\npredaja, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín.\nPodľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 300 000 eur, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,\nsú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\nPodľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta\npodľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa\nodseku 4.\nPodľa čl. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „potraviny“ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už\nspracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o\nktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.\nPodľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „potravinové právo“ znamená zákony, iné právne predpisy\na správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä potravinovú bezpečnosť, či už na\núrovni spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni; vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracúvania a\ndistribúcie potravín a tiež krmív vyrábaných pre zvieratá určené na produkciu potravín alebo pre zvieratá\nurčené na kŕmenie takýchto zvierat.\nPodľa čl. 3 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „maloobchod“ predstavuje manipuláciu s potravinami\na/alebo ich spracúvanie a ich skladovanie v mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi\na zahŕňa distribučné zakončenie, stravovacie prevádzky, závodné jedálne, inštitucionálne stravovanie,\n\nreštaurácie a podobné prevádzky stravovacích služieb, obchody, distribučné centrá v supermarketoch\na veľkoobchodné predajne.\nPodľa čl. 3 ods. 18 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „končený spotrebiteľ“ znamená posledného spotrebiteľa\npotravín, ktorý nevyužíva potraviny ako súčasť akejkoľvek potravinárskej prevádzky alebo činnosti.\nPodľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002, potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú\nbezpečné.\nPodľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002, za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú\na) zdraviu škodlivé;\nb) nevhodné na ľudskú spotrebu.\nPodľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre\nľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej\nurčeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,\npokazením alebo rozkladom.\nPodľa čl. 73 Hlavy II, pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh a organizácií výrobcov, Kapitola\n1, Oddiel 1 Obchodné normy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa\nvytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia\nRady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 bez toho, aby boli\ndotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, ako aj ustanovenia\nprijaté vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinovom sektore, a s cieľom zabezpečiť, aby výrobky\nspĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, sa v tomto oddiele\nustanovujú pravidlá pre poľnohospodárske výrobky týkajúce sa obchodných noriem.\nPodľa čl. 17 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné\npravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny\nspracovaného ovocia a zeleniny, kontroly zhody ustanovené v tejto kapitole, s výnimkou kontrol v\nmieste maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi, sa vykonávajú, ak nie je v tomto nariadení\nustanovené inak, v súlade s kontrolnými metódami ustanovenými v prílohe V. Členské štáty ustanovia\nosobitný program kontroly zhody v mieste maloobchodného predaja konečným spotrebiteľom.\nŽalobca v prvom bode namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu správnym orgánom. Najvyšší\nsúd SR k tejto námietke uvádza, že priebeh kontroly a zistenia z nej vyplývajúce sú spísané v\nZázname o úradnej kontrole potravín č. PD/2014/NE,DO,ŠI,BO,HL/70 zo dňa 21.09.2014, v ktorom\nsú podrobne uvedené zistené nedostatky, ktoré je možné verifikovať priloženou fotodokumentáciou.\nŽalobca nenavrhol vykonanie ďalších konkrétnych dôkazov, len všeobecne poukázal na to, že na\nodstránenie pochybností malo byť dokazovanie doplnené ďalšími dôkazmi. Skutočnosť, že posudzované\nvýrobky boli v dobe spotreby a boli skladované v súlade s právnymi predpismi je v predmetnom\nzázname uvedená, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na vznik porušených povinností, zaznamenaných\nv Zázname. Ak by boli posudzované výrobky aj po dátume spotreby zakladalo by to zodpovednosť za\nporušenie ďalšej povinnosti.\nK bodom 2 a 3 podaného odvolania senát Najvyššieho súdu SR uvádza, že ukladanie pokút za správne\ndelikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné\nprávo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň\nvoľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie,\naké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na\núčely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\nprijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť\naj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň\nslobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí\njedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné\niba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné\nuváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným\npredpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený.\n\nZohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje\nmieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne,\nzrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol.\nVýška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom\nkonkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom\nprípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9\nzákona č. 152/1995 Z.z.). Navyše, vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný,\nrealizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať. Tieto\nhľadiská je potrebné zohľadňovať a posudzovať vždy a za každých okolností.\nPo preskúmaní veci, najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa dostatočným\nspôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s kritériami plynúcimi z vyššie menovaného\nustanovenia § 28 ods. 9, teda riadne posúdil závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,\nminulosť prevádzkovateľa, ako aj to či išlo o opakované protiprávne konanie.\nPreventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí\nmať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne\npôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.\nV prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v\nsebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom prípade by totiž postih delikventa nemal žiadny zmysel\n(napríklad rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16. novembra 2004, č. j. 10 Ca 250/2003 - 48).\nNa tomto mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že potreba účinne sankcionovať protiprávne konania\nnaplňujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov vyplýva pre Slovenskú republiku taktiež z práva\nEurópskej únie. V mnohých prípadoch totiž ide o postih za porušenie povinností uložených právnymi\npredpismi a prijatými na úrovni Európskej únie, a to buď priamo (nariadenia Únie), alebo nepriamo,\nna základe vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich smernice. Súdny dvor Európskej únie\npritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinností plynúcich z\núniového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok“ (l'effet utile) úniového\npráva. Uložené sankcie tak musia mať podľa Súdneho dvora Európskej únie dostatočne odradzujúci\núčinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z hľadiska ostatných\nsubjektov (napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80, SA Musique\nDiffusion française a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev, bod 106).\nNa základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc\npoužil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 8.000,- €, pričom horná hranica\nsadzby podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. bola stanovená na 500.000,- €), z tohto\nrámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným\nspôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívnovýchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. Najvyšší súd rovnako nevzhliadol\ndôvod na zníženie uloženej pokuty postupom podľa § 250j ods. 5 O.s.p. tak, ako to navrhoval žalobca.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, aby pri každom jednom porušení zákona bola uvedená výška sankcie,\ntúto vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú, a v rozpore s už vysloveným právnym názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v rozsudku z 30. októbra 2012, sp. zn. 4Sžo/49/2012, podľa ktorého sa\ntam konajúci senát nestotožnil s názorom „ ... aby pri každom dielčom porušení zákona žalovaný\nuviedol výšku sankcie, pretože by tým práve došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného trestu.\nPožiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie neznamená také zdôvodnenie výšky sankcie,\nktorá bude súčtom dielčich (13) sankcií, ale také zhodnotenie zistených porušení zákona, ktoré vyjadrí\nnajmä závažnosť, trvanie a následky zistených nedostatkov v súvislosti aj s ich opakovaným výskytom“.\nUvedený názor prevzal do svojho rozhodnutia najvyšší súd aj v rozsudku z 11. júna 2013 sp. zn.\n3Sžo/24/2013, prípadne v rozsudku z 19. decembra 2012 sp. zn. 2Sžo/2/2012 a v rozsudku sp. zn.\n7Sžo/49/2016 zo dňa 23.11.2017, a rovnako súd nemá dôvod sa od tohto názoru odchýliť ani v tejto veci.\nNajvyšší súd i ďalšiu námietku žalobcu, že v súvislosti s výškou uloženej pokuty boli porušené jeho\nlegitímne očakávania, vyhodnotil ako nedôvodnú. K tomu najvyšší súd uvádza, že k imanentným znakom\nprávneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty,\nktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty\n\nvyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj požiadavku\nna ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou právnej istoty je\ndôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nmoci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 30. apríla 2008 sp. zn. PL. ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 28. novembra 2007 sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti\nsprávania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským\nzásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009 sp. zn. PL. ÚS 16/06, Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008 sp. zn. PL. ÚS 10/04). S legitímnym očakávaním úzko\nsúvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia\na poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od\ndoterajšej rozhodovacej praxe. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v\npomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci\nbude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú\nabsolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej\nsprávy, ani ju však naopak očakávať tam, kde na takúto zmenu neexistuje legitímny dôvod.\nPlatí, že „nelze vždy legitímne očekávat neměnnost tam, kde je dána diskreční\nprávomoc ...“ (POMAHAČ, R. in HENDRYCH, D. a kolektív: Správní právo. Obecná část. 6. vydanie.\nC. H. Beck 2006, Praha, s. 799).\nRozhodovacia činnosť žalovaného ani Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza nemohla\noprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže len zo žalobcom tvrdenej priemerne ukladanej\nvýšky pokút za „rovnaké správne delikty iných subjektov“ nemožno vyvodiť totožnosť prípadov porušenia\npotravinového práva s konaním žalobcu. Správne trestanie vychádza z princípu striktnej individualizácie\nsankcie s ohľadom na konkrétne okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu samotného správneho deliktu.\nKeďže v predchádzajúcom období uložené pokuty nesplnili svoj účel (najmä z pohľadu individuálnej\nprevencie) bolo žiadúce, aby správne orgány zvolili represívnejší prístup a žalobcovi uložili vyššiu\npokutu.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1, 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní v celom\nrozsahu náhradu trov nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/62/2015", "guid": "28635f85-54f5-4afc-ae1b-d8b2fd39c7a4:22f816b4-56e5-4b80-841a-f0d30ad7297b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}], "citovane_v": []}