{"guid": "6103436f-c4f2-41ef-bbfb-70822c4da695:b4730d68-067e-4cde-ad50-4df15febf7df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1", "spisova_znacka": "7Sžo/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 z 25. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. 7Sžo/90/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1", "identifikacne_cislo": "1015200427", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4730d68-067e-4cde-ad50-4df15febf7df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/90/2016\n1015200427\n25. 01. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200427.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobcu: ENERGO SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 9, Bratislava, IČO: 35 780\n304, právne zastúpený: LAWCORP, s.r.o., so sídlom Búdková cesta 22, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, IČO: 00 686 832,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/62/2015-28\nzo dňa 12. mája 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015 v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014, z r u š u j e a vec v\nr a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume\n140,- eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 62/2015-28 zo dňa 12. mája 2016 podľa ustanovenia § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 54/2014 zo dňa 12.01.2015, ktorým Minister\nhospodárstva Slovenskej republiky zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 12965/2014/4100-28275 zo dňa 24. septembra 2014,\nktorým bola zamietnutá žiadosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre\nlokalitu F. priamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,\nže žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal pre jeho neúspech v konaní.\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca požiadal listom zo dňa 07.08.2006\nMinisterstvo hospodárstva SR o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky na vybudovanie prepravnej siete plynu pre lokalitu F. s priamym\npripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu. Išlo o výstavbu prepravného VTL plynovodu DN\n400 PN 64 v dĺžke asi 14 km pre zásobovanie elektrárne F., prípadne pre nový zdroj pre výrobu elektriny.\nS pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu sa uvažovalo na pripravovanej odbočke na\nvýstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici. Trasa prepravného VTL plynovodu by\nviedla súbežne severne od existujúcich tranzitných plynovodov a medzištátneho plynovodu s ukončením\npred regulačnou stanicou vo F.. Sieť by mala byť samostatná, bez vplyvu na existujúce siete na\n\nvymedzenom území. Podľa investičného zámeru navrhované zariadenie nemalo byť prepojené so\nžiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.\nSekcia energetiky Ministerstva hospodárstva SR rozhodnutiami zo dňa 21.09.2006, 15.11.2006 a\n04.01.2007 prerušila predmetné správne konanie. Žalobca listom zo dňa 04.01.2007 oznámil definíciu\nenergetického diela ako prepravnú plynárenskú sieť v zmysle § 2 písm. c/ bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z.\no energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán\nnásledne nariadil na deň 27.02.2007 ústne pojednávanie. Dňa 19.03.2008 bolo vydané rozhodnutie\nč. 1605/2006-3400, ktorým bolo zastavené správne konanie z dôvodu, že nebolo možné riadne a náležite\nrozhodnúť o vydaní osvedčenia bez informácie o presnej charakteristike energetického zariadenia. Proti\ntomu rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 15.04.2008.\nNa návrh Rozkladovej komisie minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 54/2008 zo\ndňa 18.06.2008 tento zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.03.2008 potvrdil. Z odôvodnenia\npredmetného rozhodnutia okrem iného vyplynul právny názor druhostupňového správneho orgánu, že\n„podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z. z. je prepravnou sieťou sieť kompresorových\nstaníc a vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené s výnimkou ťažobnej siete. Ak by\nsa žiadosť týkala prepravnej siete, tak v zmysle definície v zákone č. 656/2004 Z. z. musí mať správny\norgán vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom\nprepojení, čo však žalobca ani po opakovaných výzvach nepredložil“.\nŽalobou zo dňa 02.09.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu Ministerstva\nhospodárstva SR v konaní o udelenie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky a zrušenia rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 54/2008 zo dňa 18.06.2008,\nako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.03.2008. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3S 215/2008 zo dňa 15.12.2009 tak, že vyššie uvedené rozhodnutia\nboli zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Tento\nrozsudok bol potvrdený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžp 2/2010 zo dňa 24.02.2011.\nV nadväznosti na vyššie uvedené súdne konanie minister hospodárstva SR na návrh rozkladovej komisie\nrozhodnutím č. 37/2011 zo dňa 24.06.2011 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.03.2008 v celom\nrozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.\nNa základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán pokračoval v správnom konaní a listom zo\ndňa 05.08.2011 požiadal SPP-distribúciu, a. s. o vyjadrenie k výstavbe prepravného VTL plynovodu v\nzmysle ust. § 11 ods. 8 a 9 zákona č. 656/2004 Z. z.. V odpovedi na uvedenú žiadosť SPP-distribúcia,\na. s. uviedla, že na dotknutom území má vybudovanú distribučnú sieť a súčasne má v danej lokalite dva\nvysokotlakové plynovody. Pre bližšie posúdenie investičného zámeru požiadala o doplňujúce informácie,\na to o požadovaný pretlak zemného plynu, ročný odber zemného plynu, maximálny hodinový odber\nv letnom a v zimnom období, pričom zdôraznila, že investičný zámer žiadateľa spĺňa definičné znaky\nvýstavby priameho plynovodu v zmysle ust. § 13 zákona č. 656/2004 Z. z., nakoľko navrhované\nzariadenie nemá byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území, a\npreto má za to, že pri výstavbe tohto plynárenského zariadenia je potrebné postupovať podľa príslušných\nustanovení zákona č. 656/2004 Z. z.\nMinisterstvo hospodárstva SR rozhodnutím č.1605/2006-3400 zo dňa 08.09.2011 prerušilo predmetné\nsprávne konanie a žiadateľa vyzvalo na doplnenie žiadosti o údaje požadované vo vyjadrení SPPdistribúcia, a. s.. Požadované doplnenie žiadosti žiadateľa bolo ministerstvu doručené dňa 12.10.2011.\nŽalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 02.09.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nministerstva hospodárstva SR č. 37/2011 zo dňa 24.06.2011 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V\nnadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán opätovne prerušil konanie vo veci, a to až do\nprávoplatného rozhodnutia súdu v danej veci. Uznesením sp. zn. 3S 163/2011 zo dňa 02.07.2013\nKrajský súd v Bratislave predmetné konanie zastavil s konštatovaním, že napadnutým rozhodnutím\nžalovaného nebolo definitívnym spôsobom rozhodnuté vo veci, a preto nemohlo dôjsť k ukráteniu\nsubjektívnych práv žalobcu.\n\nNásledne listom č.1605/2006-3400 zo dňa 20.09.2013 ministerstvo vyzvalo SPP-distribúcia, a. s. na\nvyjadrenie sa k investičnému zámeru žiadateľa spolu s doplnením žiadosti o informácie požadované\nSPP-distribúcia, a. s. v liste zo dňa 08.09.2011. Konanie bolo z tohto dôvodu opakovane prerušené, a\nto rozhodnutím zo dňa 20.09.2013.\nPožadované stanovisko SPP-distribúcia, a. s. bolo ministerstvu doručené dňa 10.10.2013. Prvostupňový\nsprávny orgán rozhodnutím zo dňa 02.12.2013 konanie opätovne prerušil a žalobcu vyzval na vyjadrenie\nsa k predmetnému stanovisku SPP-distribúcia, a. s. zo dňa 08.10.2013.\nListom zo dňa 08.01.2014 právny zástupca žalobcu požiadal ministerstvo o zaslanie predmetného\nstanoviska SPP-distribúcia, a. s..\nRozhodnutím č. 12965/2014-4100-15102 z 02.04.2014 prvostupňový správny orgán opätovne prerušil\nkonanie a vyzval žiadateľa o doplnenie žiadosti. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo\nvyjadrení zo dňa 12.06.2014 uviedol, že z doterajších procesných úkonov ministerstva nie je zrejmé, na\nzáklade akých právnych predpisov opakovane vyžaduje doplnenie podania a na základe čoho konštatuje\nnedostatky podania žiadateľa. Uviedol, že zastáva názor, že takýto postup ministerstva je v rozpore s\nust. § 69a zákona č. 656/2004 Z. z..\nDňa 24.09.2014 vydalo ministerstvo rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275, ktorým žiadosť žiadateľa\no vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu Vojany priamo z ukrajinskej časti\ntranzitného plynovodu zamietlo.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Z oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného vyplynul\ntotožný právny názor, že investičný zámer pre charakteristiku energetického zariadenia v rozpore so\nzákonom a pre nepreukázanie bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti nie je v súlade s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky, a preto je potrebné žiadosť podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004\nZ. z. zamietnuť.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k totožnému právnemu záveru ako žalovaný\nsprávny orgán. Skonštatoval, že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo\nvydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že rozkladová komisia v\ntejto súvislosti skúmala, či prvostupňový orgán posudzoval žiadosť žiadateľa podľa ustanovení zákona\nč. 656/2004 v platnom znení, t.j. podľa § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu\npodania žiadosti, nakoľko z jednotlivých prerušení konania vyplynulo, že prvostupňový správny orgán\nsa odvolával na ustanovenia § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2008. Krajský\nsúd uviedol, že z výroku preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že ministerstvo\nzamietlo žiadosť žiadateľa o vydanie osvedčenia podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a\núčinného do 31.03.2008. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že prvostupňový správny orgán posudzoval\nžiadosť žalobcu podľa ust. § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. v platnom a účinnom znení ku dňu podania\nžiadosti. Z uvedeného dôvodu krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, ktorý považuje konanie\nv rozpore s ustanovením § 96 zákona č. 251/2012 Z. z., ako aj a v rozpore s § 69a zákona č.\n656/2004 Z. z. účinného od 01.09.2012. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že z odôvodnenia\npreskúmavaného druhostupňového rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, že druhostupňový správny\norgán sa pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia dostatočným spôsobom zaoberal skutočnosťou\nakým právnym predpisom sa prvostupňový správny orgán riadil pri vydávaní svojho rozhodnutia a\nkonštatoval, že z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, že žiadosť\nžiadateľa bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31.03.2008.\nPre úplnosť dodal, že zákon č. 656/2004 Z. z. bol novelizovaný prvýkrát dňa 01.07.2006, pričom táto\nnovela bola účinná do 14.03.2007, následne bol druhýkrát novelizovaný a novela bola účinná dňom\n15.03.2007 do 30.06.2007. Od 01.07.2007 do 31.12.2007 platila tretia novela predmetného zákona a\nštvrtá novela predmetného zákona bola účinná od 01.01.2008 do 31.03.2008. S argumentáciou žalobcu\no tom, že žalovaný nepostupoval podľa platných a účinných právnych predpisov k 31.03.2008 tak\nnesúhlasil.\n\nKrajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný počas konania pred vydaním\nrozhodnutia nesprávne poučoval žalobcu a vyžadoval doplnenie žalobcovej žiadosti nad rámec\nzákonných požiadaviek. Skonštatoval, že žalobcove procesné práva v konaní neboli nijakým spôsobom\nporušené. Žalobca mal dostatočný priestor vo veci sa vyjadriť, ak to považoval za potrebné, ako aj\ndopĺňať spisový materiál. Bolo nesporné, že žalovaný v prvostupňovom konaní požiadal o vyjadrenie\nSPP-distribúcia, a. s., ako aj SPP-preprava, a. s., avšak krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu,\nže títo boli účastníkmi správneho konania. Uvedené právnické osoby boli v priebehu správneho\nkonania opakovane vyzvané na predloženie svojich vyjadrení k otázkam, ktoré žalovaný správny orgán\npovažoval za významné pre konanie, ako aj rozhodnutie vo veci. Tieto subjekty však v žiadnom\nprípade neboli účastníkmi správneho konania. Ich vyjadrenie považoval súd za podklad pre rozhodnutie\nsprávneho orgánu podľa ust. § 32 ods. 3 Správneho poriadku.\nKrajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nedôvodných opakovaných prerušovaní\nsprávneho konania, pričom skonštatoval, že žalovaný správny orgán v danej veci prerušil konanie\ncelkovo až sedemkrát. Z ust. § 29 správneho poriadku, ktoré citoval nesporne pre krajský súd vyplynulo,\nže správny orgán môže konanie prerušiť okrem iného aj v prípade, ak bol účastník konania vyzvaný,\naby v určenej lehote odstránil nedostatky podania. V danom prípade išlo o výzvu na odstránenie\nnedostatkov k žiadosti o vydanie osvedčenia. Poukázal na to, že zákon č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom\nv čase podania žiadosti nestanovoval obsahové náležitosti žiadosti na vydanie osvedčenia v rozsahu\nv akom ich prvostupňový orgán požadoval od žiadateľa, a to hlavne pri prerušení konaní rozhodnutím\nzo dňa 08.09.2011 a rozhodnutím zo dňa 02.04.2014. V tomto prípade prisvedčil názoru žalobcu, že\nprvostupňový správny orgán požadoval doplnenie dôkazov, údajov žiadosti nad rámec ustanovený v\n§ 11 citovaného zákona. Rovnako bolo neodôvodnené prerušenie konania aj v prípade rozhodnutia\nzo dňa 13.01.2013, 20.09.2013 a 02.12.2013, nakoľko z vyššie citovaného ust. § 29 správneho\nporiadku, prerušenie konania v takýchto prípadoch zákon neumožňuje. Napriek tejto skutočnosti, keď\nprvostupňový správny orgán v daných prípadoch prerušil konanie nad rámec zákona a tiež nedodržal\nzákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie, súd skonštatoval, že sa jedná o pochybenia procesného\ncharakteru, ktoré ale nemali vplyv na výsledok prvostupňového konania (zamietajúce rozhodnutie), ktoré\nsúd považoval za zákonné.\nZ výroku napadnutého rozhodnutia mal za nesporné, že žiadosť žiadateľa bola zamietnutá podľa ust.\n§ 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., to znamená z dôvodu, že žalobca nepreukázal efektívnosť\na účelovosť zamýšľaného energetického zariadenia. V danom prípade by sa jednalo o vybudovanie\nparalelného plynovodu už existujúcej siete, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti a\nani v súlade s cieľmi platnej energetickej politiky SR.\nKrajský súd mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného nie sú nezákonné, vychádzali\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí\ndostatočným spôsobom zaoberal všetkými dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v rozklade.\nSkonštatoval, že v postupe prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu nedošlo k takým\nvadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto rozhodol s\npoukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. tak, že žalobu žalobcu zamietol.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol aby odvolací súd\nrozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alternatívne navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca namietal, že v konaní došlo k vadám nakoľko účastníkovi konania - žalobcovi sa postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaný postupoval a contrario so zásadou legality, keď konal v rozpore s\nkompetenciami jemu zverenými zákonom o energetike. Žalobca zdôraznil, že podľa ust. § 11 zákona\no energetike platného a účinného v čase podania žiadosti nebola stanovená povinnosť doložiť k\npredkladaným žiadostiam ani stanovisko prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej bude plynárenské\n\nzariadenie pripojené a rovnako tak ani stanovisko prevádzkovateľa prepravnej siete, ku ktorej bude\nplynárenské zariadenie pripojené. Žalobca definoval prepravnú sieť v súlade so znením zákona o\nenergetike v čase podania žiadosti, rovnako tak bol so žiadosťou predložený aj investičný zámer žalobcu\nv súlade s predpismi platnými v čase podania žiadosti. Žalobca skonštatoval, že investičný zámer\nbol vypracovaný v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR. Poukázal na to, že až\nnovelou zákona o energetike zák. č. 283/2008 Z. z. účinnou odo dňa 01.04.2008 bola do zákona o\nenergetike doplnená povinnosť k žiadostiam o vydanie osvedčenia pripojiť aj iné prílohy, pričom však\nbolo povinnosťou žalovaného vzhľadom na znenie ust. § 69a ods. 2 zák. č. 283/2008 Z. z. postupovať\nv súlade so znením zákona o energetike v čase podania žiadosti, t.j. do 31.03.2008. Žalobca mal za to,\nže žalovaný sa svojim konaním dopustil porušenia zásady legality.\nŽalovaný nebol oprávnený vydať rozhodnutie o odmietnutí žiadosti, v ktorom poukázal na nesúhlasné\nstanovisko ním dožiadaného prevádzkovateľa, ktoré nepovažoval za relevantné vo veci rozhodovania\no žiadosti. Namietal, že žalovaný nesprávne posúdil vzťah medzi osvedčením a verejným záujmom,\nnakoľko v konaní o vydanie osvedčenia mal byť posudzovaný práve tento a nemali byť posudzované\nprimárne záujmy monopolných dodávateľov a prepravcov. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v prípade\nporušenia zákonnosti prvostupňovým orgánom mal žalovaný nezákonné rozhodnutie zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie. Na podporu uvedeného poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 31.05.2012, sp. zn. 5Sžp/19/2011.\nŽalobca v tejto súvislosti uviedol, že nesprávne a nezákonné vedenie správneho konania zo strany\nžalovaného malo za následok, že žalobca ako účastník správneho konania bol uvedený do omylu a\nnemohol predvídať ani predpokladať, aké skutočnosti sú pre žalovaného rozhodujúce pri rozhodovaní o\nžiadosti. Takýmto spôsobom bol žalobcovi zmarený riadny výkon jeho práv v rámci správneho konania\na predídenie negatívnym následkom, napríklad v podobe negatívneho rozhodnutia žalovaného. Súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdil aj tým, že zjavnú nezákonnosť postupu žalovaného\nnepovažuje za toľko závažnú, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nTaktiež neustálym šikanóznym nedôvodným prerušovaním správneho konania došlo k zbytočnému\nzaťažovaniu žalobcu ako účastníka konania a tým došlo k opätovnému porušovaniu zásady\nhospodárnosti konania. Žalobca celý postup žalovaného v rámci správneho konania považoval za\nšikanózny až diskriminačný nerešpektujúci energetickú politiku ani kritériá pre vydanie osvedčenia o\nsúlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, svojvoľne nerešpektoval\nvládou schválené priority stratégie energetickej bezpečnosti SR ani samotnú dlhodobú koncepciu\nenergetickej politiky SR a akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008-2010, ktorý predstavoval\nstrategický programový dokument. Žalovaný taktiež konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k\nporušeniu zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania. Žalobca v tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/2/2010. Správne orgány majú povinnosť\npostupovať zákonne a efektívne, pričom právne posúdenie súdu prvého stupňa považuje žalobca za\nnesprávne a súčasne aj jeho skutkové zistenia nepovažuje za správne.\nŽalobca zastával názor, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezrozumiteľné a nedostatočne\nodôvodnené. Uviedol, že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia ako i v celom správnom konaní postupoval\ns predpismi účinnými v čase podania žiadosti, ale rozhodnutia, ktoré vydal, tomu podľa jeho názoru\nnenasvedčujú. Pred účinnosťou novely č. 283/2008 Z. z. zákona o energetike neboli stanoviská iných\norgánov potrebné.\nŽalobca ďalej v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Vytýkal\nkrajskému súdu, že ten v odôvodnení rozhodnutia len konštatoval a stručne zhrnul správne konanie,\npričom sa vôbec nevysporiadal so všetkými námietkami namietanými žalobcom a len stroho konštatoval\nsúladný postup konania žalovaného bez bližšieho skúmania relevantných zákonných ustanovení\núčinných v čase podania žiadosti. Mal za to, že krajský súd sa len obmedzil na stručnú obhajobu\nžalovaného. Žalovaný nevyvodil nijaký právny záver týkajúci sa pochybení prvostupňového orgánu,\nnekonštatoval ani len porušenie žiadnej zo zásad správneho konania a rovnako tak ani konajúci súd\nnedal odpoveď na otázku, či dôkazy, ktoré boli vykonané logicky, vôbec umožňujú taký skutkový záver\nk akému žalovaný dospel. Ďalej namietal, že krajský súd bližšie nešpecifikoval na základe akej právnej\núvahy dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnými predpismi v čase podania žiadosti.\nŽalobca zastával názor, že žalovaný ako i krajský súd sa odchýlili od podstatných argumentov a\nrelevantných právnych predpisov. Citácie použitých právnych noriem ani vykonané dôkazy nevytvárajú\n\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov v zmysle rozsudku a rozhodnutia. Z vykonaných\ndôkazov nevyplynulo, z akého dôvodu nebol zámer žalobcu v súlade s dlhodobou energetickou politikou\nSR, rovnako tak nie je z neho možné posúdiť, prečo a podľa čoho mal byť prijatý záver, že zámer\nžalobcu by sa mal priečiť koncepcii energetickej politiky SR. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako\naj rozsudku krajského súdu nemožno zistiť, ako vyhodnotil argumenty žalobcu, prečo na ne neprihliadal\na prečo nevzal do úvahy tvrdenia žalobcu o nesprávnosti použitého právneho predpisu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca konštatoval, že zo strany žalovaného došlo v\nkonaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia k opakovanému porušeniu právnych predpisov a\nneoprávnenému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu ako účastníka správneho konania a\ntoto ovplyvnilo aj zákonnosť samotného rozhodnutia. Žalovaný nerešpektoval zákonné ustanovenia a\nnepostupoval v súlade s právnymi predpismi platnými v čase podania žiadosti, tak ako mu to následné\nnovely zákona o energetike prikazovali. Žalovaný v rozpore s kompetenciami jemu zverenými použil\nnekonformný výklad zákona o energetike v znení jeho noviel, čo zapríčinilo porušenie zásady zákonnosti\nsprávneho konania a tým aj vydaného rozhodnutia. Taktiež porušením nosných zásad správneho\nkonania, t.j. zásady zákonnosti, súčinnosti a legality došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Sporný\nvýklad zákonných ustanovení zákona o energetike prevzal aj konajúci krajský súd, ktorý v rozsudku\nbližšie nešpecifikoval ani neodôvodnil na základe akých relevantných úvah prisvedčil žalovanému.\nPostupom krajského súdu tak bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom.\n\n3.\nŽalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu doručeného súdu dňa 25.07.2016\nzotrval na svojej argumentácií uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2015. Vo\nvzťahu k odvolacím námietkam žalobcu žalovaný vychádzajúc z obsahu napadnutého prvostupňového\nrozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán posudzoval žiadosť žiadateľa podľa ust. § 11\nzákona č. 656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podania žiadosti. Hoci sa prvostupňový\nsprávny orgán odvolával v priebehu správneho konania na ustanovenia nového právneho predpisu v\nsnahe rešpektovať ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES, ktoré boli\npostupne transponované do zákona č. 656/2004 Z. z. žalovaný vyhodnotil, že prvostupňový správny\norgán nebol oprávnený považovať nedoplnenie takýchto údajov za nedostatok podania a z takého\ndôvodu konanie prerušiť. Žalovaný zastával názor, že vyžiadanie si stanovísk od SPP - distribúcia, a. s.\nako aj SPP - preprava, a. s. nebolo vykonané v rozpore so zákonom, nakoľko ust. § 32 ods. 3 správneho\nporiadku takýto postup umožňuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa ust. § 11 ods.\n3 písm. b/ bod 3 zákona o energetike v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o vydanie osvedčenia\nobsahuje aj predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom\núzemí z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti. Z pôvodných údajov žiadosti žiadateľa bolo zrejmé, že ním\nplánované plynárenské zariadenie bude križovať siete SPP, preto bolo nevyhnutné požiadať vlastníka\nsietí o vyjadrenie a teda postup prvostupňového orgánu bol zo strany žalovaného za účelom zistenia\npresného a úplného skutočného stavu vyhodnotený ako odôvodnený, a to aj napriek tomu, že vyžiadanie\ntýchto stanovísk bolo prvostupňovým správnym orgánom v priebehu konania nesprávne odôvodnené\nust. § 11 zák. č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2008. Okrem toho žalovaný uviedol, že\npotreba zabezpečenia efektívnej prevádzky a využitia existujúcich kapacít nie je odôvodnená snahou o\npreferovanie ktoréhokoľvek subjektu, ale tým, že existencia viacerých kapacít pre toho istého odberateľa\nspôsobuje z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Fragmentácia distribučnej plynovodnej sústavy\nby tak v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu viedla k zvýšeniu cien plynu, čo je v rozpore\ns cieľmi energetickej politiky SR, ako aj Európskeho spoločenstva.\nŽalovaný zdôraznil, že žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia bola v danom prípade zamietnutá z\ndôvodu, že investičný zámer žalobcu nebol v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky\npre charakteristiku energetického zariadenia v rozpore so zákonom a pre nepreukázanie bezpečnosti,\nspoľahlivosti a efektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia. Dôvodom nebolo nesúhlasné\nstanovisko prevádzkovateľa distribučnej, či prepravnej siete. Tvrdenie, že v dotknutom konaní boli\nprimárne posudzované záujmy monopolných dodávateľov a prepravcov je ničím nepodložené účelové\ntvrdenie.\n\nŽalovaný ďalej mal z obsahu administratívneho spisu za zrejmé, že prvostupňový správny orgán v\npredmetnom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a žalobca bol o jednotlivých úkonoch\nkonania vždy informovaný, o prerušeniach konania vždy presne vedel, čo od neho správny orgán\npožaduje.\nK prerušeniu konaní zo strany prvostupňového správneho orgánu dochádzalo v záujme riadneho\na úplného zistenia skutočného stavu veci a v záujme umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia. Vyjadril presvedčenie, že zásada hospodárnosti nemôže byť aplikovaná na\núkor práv účastníka konania ako i na úkor riadneho zistenia skutočného stavu veci a následne vydaniu\nnekvalitného rozhodnutia. Zároveň žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa s\noprávnenosťou prerušení vysporiadal. Napriek skutočnosti, že k prerušeniu konaní došlo aj v rozpore\nso zákonom má za to, že ide o pochybenia formálno-procesného charakteru, ktoré nemali vplyv na\nvýsledok prvostupňového konania. Formálne zopakovanie správneho konania by nepredstavovalo pre\nžiadateľa vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp.\nrozhodnutie v jeho prospech.\nŽalovaný zdôraznil, že žalobca poukazuje na procesné pochybenia žalovaného, pričom však neuvádza\nžiadnu konkrétnu námietku vo vzťahu k dôvodom zamietnutia žiadosti, len všeobecne uviedol, že\nžalovaný nerešpektoval Energetickú politiku, kritéria pre vydanie osvedčenia, vládou schválené priority\nani akčný plán energetickej efektívnosti\nna roky 2008-2010.\nOdôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov považoval žalovaný za dostatočne odôvodnené. Žalovaný\nsa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade\na uviedol úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní veci spravoval. Taktiež sa žalovaný nestotožnil s námietkou\no nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí krajského súdu. Mal za to, že krajský súd sa podrobne\nvysporiadal so všetkými skutočnosťami.\nZáverom žalovaný konštatoval, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nmohli mať za následok prípadne iné právne posúdenie veci a zmenu rozhodnutia súdu, a preto navrhol,\naby súd podané odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdil.\n4.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej\nlen S.s.p.) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania\nžalobcu (ust. §246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru o\ndôvodnosti podaného odvolania.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 12965/2014/4100-28275 zo dňa 24.09.2014, žiadajúc\njeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\n\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie ministra hospodárstva\nSlovenskej republiky č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, sekcie energetiky č.\n12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014.\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcie energetiky uvedeným rozhodnutím zamietlo\nžiadosť žiadateľa (žalobcu) o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu F.\npriamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu podľa ust. § 11 ods. 4 zákona o energetike platného\na účinného do 31.03.2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese\nsúdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.)\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom\nnastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže v\nprocese súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí sa náležite nevyporiadal s otázkami nastolenými\nv žalobe, majúce za následok prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby, s ktorým sa odvolací súd nemohol\nstotožniť.\n5.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,\nktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3,\n5 a 8, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí publikované v zbierke zákonov pod č.\n209/1992 Zb. každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok\n\nmusí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo\nčasti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov\nalebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,\nverejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nVerejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa ust. § 11 ods. 1 až 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom do 31.03.2008\nStavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s\ndlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na\na) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení\nna výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,\nb) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok,\nc) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti\nvymedzeného územia.\nDlhodobú koncepciu energetickej politiky schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva.\nOsvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky vydáva\nministerstvo na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá obsahuje\na) obchodné meno fyzickej osoby alebo právnickej osoby, identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, pri\nfyzickej osobe meno a priezvisko, dátum narodenia, pobyt na vymedzenom území, pri právnickej osobe\nprávnu formu, sídlo a meno a priezvisko, dátum narodenia členov štatutárneho orgánu,\nb) investičný zámer, ktorý obsahuje\n1. charakteristiku energetického zariadenia,\n2. údaje o umiestnení energetického zariadenia,\n3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom území z\nhľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti,\n4. údaje o primárnych zdrojoch energie,\n5. ekonomickú a energetickú efektívnosť energetického zariadenia,\n6. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na životné prostredie,\n7. finančné zabezpečenie investičného zámeru,\n8. vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území,\n9. súlad investičného zámeru s územným plánom.\nAk investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo\nosvedčenie vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o\n30 dní. Ak investičný zámer žiadateľa nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky,\nministerstvo žiadosť zamietne. Dôvody na zamietnutie žiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné\na riadne podložené.\nOsvedčenie podľa odseku 4 je dokladom pre územné konanie 8) a stavebné konanie. 9)\nPodľa ust.§ 67 citovaného zákona, na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom od 01.04.2008, konania začaté pred 1. aprílom 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nPodľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov\n(ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nSprávne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú\nk správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej\nzmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nUstanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri\nvydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\nPodľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadk, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n6.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní o žiadosti žalobcu o vydanie\nosvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu F. priamo z ukrajinskej časti tranzitného\nplynovodu v danej veci náležite nepostupovali v intenciách citovanej právnej úpravy, podmieňujúce\nzákonnosť ich rozhodnutí.\nV ustanovení § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike účinného k 31.03.2008 je zakotvený postup\npri vydávaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.\nPríslušným orgánom pre vydávanie osvedčení je Ministerstvo hospodárstva SR vzhľadom na potrebu\naplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky. Energetická politika je strategický dokument, ktorý\nurčuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika\nje súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky, keďže zabezpečenie maximálneho\nekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky\nenergie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Dlhodobá koncepcia\nenergetickej politiky je založená na trvalom znižovaní energetickej náročnosti ekonomiky. Cieľ je\nformulovaný tak, aby sa jej realizáciou zabezpečila dostupnosť energie pre všetkých konečných\nspotrebiteľov v reálnom čase a na ekonomicky efektívnom princípe. Z uvedeného vyplýva, že\npríslušný správny orgán bol povinný posúdiť žiadateľom predložený investičný zámer a jeho súlad s\ndlhodobou koncepciou energetickej politiky. Pri vydávaní osvedčenia, resp. zamietnutí žiadosti postupujú\nsprávne orgány podľa správneho poriadku, ktorý ako všeobecný procesný predpis upravuje konanie a\nrozhodovanie v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej veci prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 12965/2014-4100-28275 zo\ndňa 24.09.2014 zamietol žiadosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu\npre lokalitu F. priamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo,\nže investičný zámer žiadateľa nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky pre\nnepreukázanie bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti energetického zariadenia ako aj pre jeho\ncharakteristiku v rozpore so zákonom.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v intenciách\nodvolacích námietok dospel k záveru predovšetkým o dôvodnosti žalobcovej odvolacej námietky\ntýkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov. Správny\nporiadok v ust. § 47 medzi obsahové náležitosti zahrňuje aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia\nmusí správny orgán vec skutkovo ako i právne zdôvodniť nielen tak, aby rozhodnutie bolo prijateľné,\nracionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Navyše aj samotné ust. § 11 zákona\no energetike uvádza, že dôvody pre zamietnutie žiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné a\nriadne podložené. Rozhodnutie ministra č. 54/2014 ako i prvostupňové správne rozhodnutie nemožno\npovažovať za dostatočne odôvodnené, nakoľko z nich nie je zrejmé, na základe akých skutočností\ndospeli k záveru že investičný zámer predložený žalobcom nie je v súlade s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky. V odôvodnení absentuje právne posúdenie v dôsledku, ktorého by mohol byť prijatý\nzáver o tom, že investičný zámer žalobcu sa prieči dlhodobej koncepcii energetickej politiky SR.\nInvestičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska bolo úlohou a\npovinnosťou správneho orgánu preukázať, že investičný zámer žiadateľa - žalobcu nie je v súlade\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť. V predmetnej veci sa žalovaný\nobmedzil iba na konštatovanie o nesúlade investičného zámeru bez bližšieho zdôvodnenia. V\nodôvodnení absentuje konkretizácia z akého dôvodu, ktorý je v rozpore s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky, nebola preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť zamýšľaného\nenergetického zariadenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti\nšpecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť sieti a dodávok plynu\nna vymedzenom území. Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia\nžiadateľa vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považuje odvolací súd z tohto pohľadu\nza čisto formálne a riadne nepodložené. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým správny orgán zasahuje do\npráv a oprávnených záujmov oprávnených osôb by totiž malo byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán,\nale aj pre účastníka konania ako i širokú odbornú ako i laickú verejnosť, tak aby bola v dostatočnej miere\nzabezpečená požiadavka princípu právnej istoty.\nOdvolací súd vyhodnotil postup krajského súdu ako rozporný so zákonom, keď na uvedené nedostatky\nrozhodnutí neprihliadol a žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia,\nčo i len s touto námietkou žalobcu zaoberal a vysporiadal.\nVychádzajúc z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je\nzabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho\nprávneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány,\norgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach,\nako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nTaktiež z čl. 6 Dohovoru ako i čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva požiadavka primeranej rýchlosti konania\nako jedna z podmienok spravodlivého procesu v jej širšom zmysle. Vo vzťahu k správnemu konaniu je\ntento princíp vyjadrený aj v § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné\n\nsvedomito a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez\nzbytočných prieťahov.\nNapokon aj v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe sú obsiahnuté\nprincípy dobrej verejnej správy, medzi ktoré patria o.i. princíp viazanosti právom, princíp právnej istoty,\nprincíp konania v primeranej lehote. Presadzovanie princípov dobrej verejnej správy zabezpečuje\nefektivitu ako i účinnosť výkonu verejnej správy, aby nedochádzalo k nezákonným zásahom do\nsubjektívnych verejných práv jednotlivca.\nNepochybne postup správnych orgánov by mal byť v súlade nielen s ústavnými princípmi ako i zásadami,\nna ktorých je vybudované správne konanie, ale i s princípmi dobrej verejnej správy.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, v spojení s § 246c ods. 1, s\n§ 224 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi, keďže bol v konaní úspešný, priznal náhradu\ntrov konania, ktoré mu vyplývali zo spisu krajského súdu v sume 140,- eur za zaplatené súdne poplatky.\nĎalšie trovy konania žalobcovi nepriznal, keďže si náhradu trov konania v súlade s ust. § 151 ods. 1, 2\nO.s.p. nevyčíslil a žiadne ďalšie trovy mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývali.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}