{"guid": "7394746a-2a15-4e9d-bbf8-519aac0d2e58:2507618d-be3a-4bef-88ab-6d6405c1b978", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1", "spisova_znacka": "2Sžo/91/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/91/2016 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 2Sžo/91/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1", "identifikacne_cislo": "1015200417", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2507618d-be3a-4bef-88ab-6d6405c1b978", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/91/2016\n1015200417\n25. 10. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200417.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: INTERACTIV.ME,\ns.r.o., so sídlom Pekná cesta 6, Bratislava, IČO: 36 292 052, zast.: Advokátska kancelária Bugala Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu\nSlovenskej republiky, so sídlom Palisády 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. RL/45/2014 zo dňa 02. decembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/60/2015-26 zo dňa 03. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/60/2015-26 zo dňa 03.\nmarca 2016 potvrdzuje.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\") podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/45/2014 zo dňa 02.12.2014 vydaného v\nkonaní č. 549/SKO/2014, ktorým žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona\npre porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.\") tým, že na programovej službe RING TV dňa 24.05.2014 odvysielal\no cca. 05:00 hod. komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, neobsahoval\njednoznačné a úplné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie úlohy neviedlo\nk takému výsledku, ktorý prezentoval účastník konania ako správny, ale vzhľadom na jeho slovné aj\ngrafické vyjadrenie umožňovalo viacero rôznych riešení.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, podľa\nktorých žalovaná začala správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 32 ods. 2 v\nspojení s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ku ktorému mal dôjsť tak, že na programovej\nslužbe RING TV dňa 24.05.2014 žalobca odvysielal o cca 05:00 komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý\nmohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., pri ktorom mohlo dôjsť k\nporušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., a to zabezpečiť, aby vysielaný\ntelenákup bol čestný. Rozhodnutím č. RL/45/2014 zo dňa 02.12.2014 vydanom v správnom konaní č.\n549/SKO/2014 žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z., za čo mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Žalovaná v\nnapadnutom rozhodnutí konštatovala, že odvysielaný komunikát žalobcu naplnil definíciu telenákupu,\n\nčasti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla na obrazovke, obsahovali nejednoznačné, nepresné\na nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom\nna jeho slovné vyjadrenie spočítať číslice, čo je postup v súlade s pravidlami sčítania, ktoré platia v\nmatematike, viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval účastník konania ako správny, v\ndôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny a\nnebolo odvysielané tak, aby bolo rozoznateľné.\nKrajský súd uviedol, že podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých\nustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch\ntýkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice „za televíznu ponuku\ntovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky\ntovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov\". Aj podľa smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených\nzákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách),\nktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je „telenákup definovaný ako vysielanie\npriamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane\nnehnuteľného majetku, práv a záväzkov\" (článok 1.1. písm. l). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho\nporiadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č.\n308/2000 Z.z..\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo podľa\nkrajského súdu potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku\nSD EÚ vo veci C-195/06, krajský súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých\nprevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra,\na to priamou voľbou audiotextových čísiel, t. j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované\nustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,\nak táto relácia lebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,\nktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok\npoložených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je podľa\nkrajského súdu možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Krajský\nsúd mal za to, že aj s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňa odvysielaný\nkomunikát zákonnú definíciu telenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka,\npodľa ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom\nposkytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením\ntelefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre\nverejnosť odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj\nkeď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby,\nktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo\nvzťahu k jej bezprostredným cieľom a dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú\ndistribučnú sieť, aby uskutočnil nákup. Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje\nna reklamný oznam, ale zabezpečuje nie len propagáciu, ale i samotný predaj tovaru, či služby.\nPodľa názoru krajského súdu posudzované relácie ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo\nzúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním\nmohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená\npodmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi.\nV prejednávanej veci krajský súd posudzoval porušenie zákonných povinností vysielateľa (žalobcu),\na to s ohľadom na výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000\nZ.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Krajský súd dôvodil,\nže čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou\n\nprogramu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne\na zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta. Krajský súd teda posudzoval, či komunikát odvysielaný\ndňa 24.05.2014, v ktorom bola odvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať\nvšetky čísla na obrazovke, bol čestný, nakoľko spočítaním všetkých čísel nebolo možné dosiahnuť taký\nvýsledok aký bol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá\ntelenákupu.\nNa základe vyššie uvedeného výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nie je, podľa\nnázoru krajského súdu, možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program\na s ohľadom na ust. § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. krajský súd konštatoval, že odvysielaný\nkomunikát naplnil zákonnú definíciu telenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla\nso zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia ako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s\njej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor po správnom zodpovedaní úlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu.\nV tomto prípade je podľa krajského súdu možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry\nvysielateľa pre diváka.\nKrajský súd konštatoval, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry tak, že moderátorka v\núvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali podľa zadania a podľa\ninštrukcií moderátorky spočítať všetky čísla na obrázku, pričom moderátorka vyzývala divákov, aby\ntelefonovali do štúdia a vyhrali 50,- Eur. V predmetnom komunikáte boli odvysielané dve hry. Predmetom\nposudzovania bola hra, ktorá bola odvysielaná ako prvá v poradí. Zo zadania na obrazovke bolo podľa\nkrajského súdu zrejmé, že bolo potrebné spočítať všetky čísla na obrázku. Moderátorka k zadaniu v\nrámci komunikátu uviedla, že ide o logickú hádanku, hlavolam a že sú v ňom použité rôzne čísla a znaky.\nZadanie bolo moderátorkou opísané aj ako rovnica, diváci boli v zadaní zverejnenom na obrazovke\nvyzývaní, aby spočítali všetky čísla. Z uvedeného zadania tak logicky pre divákov vyplynulo, že je\nnevyhnutné, aby čísla v zadaní spočítali. Zo zadania úlohy nebolo zrejmé, že najprv musia uhádnuť,\nktoré znaky majú mať číselnú hodnotu a aká má byť ich číselná hodnota. Otázka zohľadnenia pri výpočte\npísmena L zvýrazneného v rohoch obrázku, písmena C, ktoré bolo zátvorkou, natáčanie číslic a písmen\nza účelom ich pripodobenia znakom iných číselných sústav, ktoré majú hodnotu požadovanú účastníkom\nkonania, nie je otázkou matematicko-logického postupu. Zadanie úlohy taktiež neobsahovalo informácie,\nktoré by umožnili recipientom identifikovať túto základnú črtu zadania - uhádnutie znakov, ktoré majú\nmať hodnotu a ich hodnoty, keďže vzhľadom na absenciu transparentných všeobecne známych pravidiel\npre takéto pripisovanie, môže byť správne určenie znakov, ktoré majú mať hodnotu a samotnej hodnoty\nlen výsledok náhody, teda uhádnutia.\nKrajský súd poukázal na to, že do súťaže bolo prepojených 8 volajúcich, pričom ani jeden z nich\nneuviedol správnu odpoveď. Moderátorka na konci predmetného programu ukázala na kameru správnu\nodpoveď (2300).\nV predmetnom komunikáte boli recipienti opakovane vyzývaní, aby sa zúčastnili hry o cenu zavolaním\nna audiotextové číslo, ktoré im bolo poskytnuté v rámci vysielania predmetného komunikátu. Podľa\nkrajského súdu išlo tak o priamu ponuku využiť poskytovanú službu, ktorá spočívala v možnosti získať\nfinančnú odmenu pri správnom vyriešení matematického zadania. Mal za to, že v predmetnom programe\nbola propagovaná a poskytovaná služba žalobcu, ktorá má charakter ekonomickej aktivity zahŕňajúcej\nposkytnutie služby, nešlo teda o štandardný zábavný program. Model posudzovaného komunikátu bol\npodľa krajského súdu založený na skutočnosti, aby čo najväčšie množstvo recipientov sa pokúsilo\ndovolať do štúdia. Nešlo o spestrenie obsahu vysielania programovej služby, ako je to v prípade\nvedomostných hier, ale v tomto prípade je účelom tohto komunikátu osloviť čo najväčšie množstvo\nrecipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje zo svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu\nzavolaním na audiotextové telefónne číslo uvádzané na obrazovke.\nDôvodil, že v posudzovanom prípade neboli divákom kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze, ich\núlohou bolo riešiť zadanie pripomínajúce matematický príklad. Konštatoval, že podmienka prepojenia\notázok s poskytovaním služieb a tovarov spojených so živnosťami, remeslami, podnikaním a profesiami\nnemôže byť skúmaná z tohto hľadiska. Je možné ale vychádzať z toho, že žalobca ponúka službu, ktorá\nspočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe správnej\n\nodpovede na zadanú úlohu a s odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za volanie na\ntelefónne čísla so zvýšenou tarifou. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval,\nže predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovou\nobrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osobe tým, že priamo vyzývala na jej\nvyužitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z vyššie uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že bol\nodvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo,\nktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu. Predmetný komunikát rovnako naplnil\ndefiníciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku, a to zverejnením audiotextového čísla a výzvy\nna zavolanie, vysielanú s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol\nžalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z..\nZo zadania uvedeného v predmetnom komunikáte, podľa krajského súdu vyplynulo, že v prvom rade bolo\npotrebné spočítať všetky čísla na obrázku, čím bolo možné dospieť k výsledku 126. Moderátorka počas\nhry uviedla: ,,...Sú tam rôzne čísla, rôzne znaky, sú tam čísla v zátvorkách...\", pričom uvedená inštrukcia\nneozrejmovala, či zadanie obsahuje číslice aj iných číselných sústav, a ani to aký to má mať význam.\nVzhľadom na zadanie úlohy a spôsobu jej zápisu sa divákom ponúkali viaceré možnosti jej riešenia,\npričom ale žiadna nesmerovala k správnemu výsledku. Pre posúdenie, či predmetný komunikát, ktorý\nje vyššie kvalifikovaný ako telenákup bol čestný, bolo podľa krajského súdu potrebné zistiť, či takéto\nzadanie naozaj mohlo doviesť recipientov k jedinému postupu riešenia, ktorého výsledkom by bolo číslo\n126. Konštatoval, že každé zadanie môže mať svoj jedinečný a originálny spôsob riešenia z hľadiska\nposúdenia zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu. Bolo však potrebné skúmať, či zadanie\núlohy bolo formulované tak, aby smerovalo práve k tomuto jedinému spôsobu jej riešenia. Toto podľa\nnázoru krajského súdu nebolo naplnené, ak pojmy použité v zadaní neboli jednoznačné.\nKrajský súd konštatoval, že žalovaná v predmetnom konaní správne posudzovala ako bolo zadanie\núlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania posudzovaného\nkomunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti potrebné pre\ndopracovanie sa k výsledku. Ďalej konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a správne,\nkeďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby\nsa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak mala byť naplnená kategória\nčestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že nešlo o čestný\ntelenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje,\nktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stala takáto úloha neriešiteľná. Z toho vyplýva, že\nvysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný.\nZ uvedeného dôvodu krajský súd považoval celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a\nzavádzajúci. Žalovaná bola v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na\ndodržiavanie povinností podľa zákona. Z dikcie zákona, v ktorom je určené, že žalovaná niektorú\nzo sankcií „uloží\" vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinnosti žalovaná sankciu musí uložiť.\nKeďže zákonodarca v ust. § 64 citovaného zákona neuviedol text „môže\", žalovaná nemôže aplikovať\ninštitút správneho uváženia. Pri zistení porušenia zákona zo strany žalobcu žalovaná preskúmavaným\nrozhodnutím uložila žalobcovi sankciu - upozornenie. Upozornenie je samostatným druhom sankcií,\nktoré je svojim charakterom výlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie.\nKrajský súd po preskúmaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny\norgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou\núniového práva, ako aj s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06\nzo dňa 24.05.2007, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, a\npreto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu považoval za súladné so zákonom. Na základe vyššie\nuvedených skutočností dospel krajský súd k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu\na tiež s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných príkladoch\n(bližšie pozri R NS SR 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž 14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013) konštatoval,\nže žalobu bolo potrebné zamietnuť.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nII.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNamietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že síce bola použitá správna právna\nnorma, a to zákon č. 308/2000 Z.z., avšak nebola správne aplikovaná. S poukazom na § 32 ods. 2\na 3 uvedeného zákona uviedol, že tieto ustanovenia jednoznačne špecifikujú, čo je možné považovať\nza telenákup a akú formu má telenákup. Namietal názor žalovanej, s ktorým sa stotožnil aj krajský\nsúd, o tom, že predmetný komunikát - Eurvýhra, je telenákupom. Mal za to, že v tomto prípade sa\njedná o vedomostnú súťaž. Podľa žalobcu s prihliadnutím na pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra je\nnepochybné, že tento komunikát je interaktívna televízna vedomostná súťaž, v ktorej možnosť získania\nceny závisí na preukázaní vedomostí a zručností účastníka. Pravidlá sú verejne dostupné na internetovej\nstránke žalobcu a každý účastník súťaže je s nimi riadne oboznámený, zároveň svojou účasťou vyjadruje\nsúhlas s ich znením a ich záväznosťou. Dôvodil, že každý účastník vedomostnej výhry musí preukázať\nna dosiahnutie výhry matematické a logické schopnosti, na základe ktorých rieši prezentované úlohy,\nza ktorých správne vyriešenie je odmenený finančnou výhrou.\nSpochybňoval aplikáciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-195/06 krajským súdom\nna predmetnú vec a mal za to, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať na komunikát\nEurovýhra. V tejto súvislosti uviedol, že podriadenie komunikátu Eurovýhra pod uvedené rozhodnutie\nsúdneho dvora je nutné považovať za nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko uvedené rozhodnutie\nsa vzťahuje na iný typ programov ako je komunikát Eurovýhra.\nĎalej namietal, že krajský súd nebral do úvahy dôkazy ako pravidlá vedomostnej súťaže Eurovýhra, ako\naj ostatné dôkazy predložené žalobcom a bez ďalšieho sa priklonil k názoru žalovanej, že predmetný\nkomunikát je telenákupom. Zastával teda názor, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam.\nĎalej žalobca namietal, že postupom krajského súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom. V tejto\nsúvislosti dôvodil, že krajský súd v napadnutom rozsudku žiadnym relevantným spôsobom neodpovedal\nna námietky žalobcu prednesené v žalobe v priebehu súdneho konania, ktorými namietal posúdenie\nkomunikátu ako telenákupu. Mal za to, že krajský súd svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom\nneodôvodnil a opieral sa o tvrdenie, že divákom neboli kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze.\nZdôraznil, že v posudzovanom prípade išlo o iným typ matematickej a logickej vedomostnej úlohy a\npodľa žalobcu je jednoznačne nesprávne posudzovať komunikát iba podľa toho, či sa podobá na iný\nvedomostný kvíz.\nTiež uviedol, že do pôsobnosti žalovanej nespadá kontrola správnosti výpočtov vo vedomostných\nsúťažiach a podľa žalobcu v tomto prípade jednoznačne došlo k prekročeniu právomoci žalovanej\nvyplývajúcej zo zákona č. 308/2000 Z.z. Ani s touto okolnosťou sa krajský súd nemal vo svojom rozsudku\nvysporiadať.\nDôvodil, že v prípade relácie Eurovýhra nejde o jednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu. Počas\nvysielania tejto relácie ide o komunikáciu, ktorá uvádza nejaké pravidlá vedomostnej súťaže a uvádza\nvedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa do tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Relácia Eurovýhra\nnie je vysielanie, ktoré by jednostranne „robilo\" alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé.\nSkutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo vyžaduje zvlášť logické uvažovanie ešte\nneznamená, že ide o niečo nečestné. Akákoľvek vedomostná súťaž má svoje pravidlá, v ktorých je\npopísané, že k výsledku daného príkladu alebo danej úlohy sa dá dopracovať. Keďže si žalobca\nvie logicky zdôvodniť, že je možné dopracovať sa k výsledku hoci aj inou úvahou ako je základná\nmatematika, nemôže byť podľa neho nič nečestné na tom, akým spôsobom sa dá k výsledku dopracovať,\npretože sa jedná o vedomostnú súťaž, ktorá vyzýva recipientov, aby sa do nej zapojili. Recipienti sa do\nvedomostnej súťaže zapojiť nemusia, nakoľko sa majú možnosť vopred oboznámiť s jej pravidlami. To,\nže počas vysielania predmetnej vedomostnej súťaže nebola uvedená informácia typu „uvažujte nielen v\nzákladných matematických formuláciách\" je podstatou každého inteligenčného testu. Vo vedomostných\nsúťažiach alebo v testoch inteligencie nie je vopred recipientovi oznámená informácia typu „uvažujte aj\niné ako arabské číslice\" a podobne. Podľa žalobcu o nečestnosť vedomostnej súťaže by išlo vtedy, ak\nby sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej\n\nformulácie. V programe Eurovýhra ide o špecifickú formu relácie, v ktorej ide o zapájanie diváka do\nsúťaže, ktorá vyžaduje logické myslenie.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasila s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a s vysloveným právnym záverom sa stotožňovala.\nIII.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 25. októbra 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 3 písm. i/ zákona č. 308/2000 Z.z. program je\n1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej\nslužby vysielateľa, alebo\n2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom, alebo bez zvuku, tvoriaci svojím\nobsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci\nkatalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu je presadzovať\nzáujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym\nhodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona\nzvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar,\nslužby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a\na/ je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo\nb/ je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou\nurčenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na/ upozornenie na porušenie zákona,\nb/ odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd/ pokutu,\ne/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej a posúdiť, či táto vo\nvzťahu k žalobcovi postupovala v súlade so zákonom, keď mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie\nzákona, a to pre porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorej\nsa mal žalobca dopustiť tým, že na programovej službe RING TV dňa 24.05.2014 odvysielal o cca. 05:00\nhod. komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, neobsahoval jednoznačné a\núplné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie úlohy neviedlo k takému výsledku,\nktorý žalobca prezentoval ako správny, ale vzhľadom na jeho slovné aj grafické vyjadrenie umožňovalo\nviacero rôznych riešení.\nZásadnou otázkou v danej veci bolo posúdenie, či predmetný komunikát s názvom Eurovýhra vysielaný\nžalobcom spĺňal zákonnú definíciu telenákupu a ak áno, či žalobca v tejto súvislosti splnil zákonnú\npovinnosť zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný a slušný. Odvolací súd, podobne ako krajský\nsúd, v prvom rade poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv obdobných prípadoch (viď rozhodnutia vo veciach pod sp. zn. 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž\n14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013) a uvádza, že na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu\ntelenákup v odvysielanom komunikáte s názvom Eurovýhra bolo potrebné tento komunikát skúmať z\n\nhľadiska jeho obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom\nboli obsiahnuté. V danom prípade krajský súd správne konštatoval, že divákom bola priamo ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na posudzovaný prípad nie je možné\naplikovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie veci C-195/06 o tom, že na program alebo jeho\nčasť, v ktorom prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou\nje finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t. j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie\npojmu teleshopping podľa smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997. A to za predpokladu, ak táto relácia\nalebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra\nsúčasťou, ďalej na základe významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov, ako aj vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie a charakteru\notázok položených uchádzačom. Všetky tieto predpoklady posudzovaný komunikát s názvom Eurovýhra\nspĺňa. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že žalobca na podporu svojho názoru o neaplikovateľnosti\nuvedeného rozhodnutia súdneho dvora na tento prípad nielenže neuviedol žiadnu bližšiu argumentáciu,\nale na druhej strane krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo je sporný komunikát\npovažovaný za telenákup a nie za vedomostnú súťaž, čím sa podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd\ndostatočným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, ktoré sa týkali posúdenia predmetného\nkomunikátu.\nKeďže odvysielaný komunikát nie je možné považovať za bežný zábavno-súťažný program, vzhľadom\nna naplnenie zákonnej definície telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. bolo potrebné\npodrobiť odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra skúmaniu, či žalobca pri jeho vysielaní zabezpečil\njeho čestnosť a slušnosť. Preto bolo potrebné dôkladne skúmať podmienky jeho zadania, čo žalovaná\naj učinila, na čo krajský súd aj správne poukázal, keď uviedol, že žalovaná v predmetnom konaní\nsprávne posudzovala ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované\npočas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné\nskutočnosti potrebné pre dopracovanie sa k požadovanému výsledku. Aj podľa odvolacieho súdu\nzadanie úlohy v predmetnom komunikáte, ktorý bol krajským súdom dostatočne popísaný (viď vyššie\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu) nebolo jednoznačné, presné a správne, keďže\nzadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa recipienti\nmohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak mala byť naplnená kategória čestnosti\na slušnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát s názvom Eurovýhra, je\nzrejmé, že nešlo o čestný a slušný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti\nnemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stala takáto úloha\nneriešiteľná. Z toho vyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný\na slušný. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca aj v žalobe aj odvolaní poukazoval\nna náročnosť riešenia zadanej úlohy v predmetnom komunikáte, ktoré vie logicky zdôvodniť. Vôbec\nvšak neuviedol postup, ako sa bolo možné dopracovať k ním deklarovanému výsledku, ktorý na konci\npredmetného komunikátu oznámila jeho moderátorka a ktorý činil číslo 2300.\nV.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú\nsprávnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné\nvady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanej náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/60/2015", "guid": "b19d051c-1e21-41f1-a026-bda99094c406:5af5051a-6258-4b4f-801e-f71086abf11a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}