{"guid": "995f22a4-9094-46e0-840d-51bd62caeb48:b5fdc83c-04e2-4ad0-8058-c4b343fa0123", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1", "spisova_znacka": "7Sžo/68/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/68/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/68/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1", "identifikacne_cislo": "1015200307", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5fdc83c-04e2-4ad0-8058-c4b343fa0123", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/68/2016\n1015200307\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200307.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 7610/16, Bratislava, IČO: 31 323\n570, zastúpeného JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti\nžalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so\nsídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0692/99/2014 z 15.\ndecembra 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/46/2015-45\nz 2. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/46/2015-45 z 2.\nfebruára 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „prvostupňový súd“) rozsudkom č. k. 5S/46/2015-45 z\n2. februára 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“, „napadnutý rozsudok krajského súdu“, „rozsudok\nsúdu prvého stupňa“) napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0692/99/2014 z 15. decembra 2014 a\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. P/0170/05/2014 z 20. augusta 2014 zrušil podľa § 250j\nods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd\ntak, že priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v sume 70,- eur titulom zaplateného\nsúdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 167,52 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu,\naplikujúc § 250k ods. 1 OSP.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu\nžalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že dňa 05.06.2014 vykonali inšpektori\nSlovenskej obchodnej inšpekcie na akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne v\nkultúrnom dome - klubovni č. 3, Matičné nám. 1434/11, Čadca o 15,00 hod. kontrolu. Pri výkone kontroly\nboli zistené nedostatky, ktoré sú zdokumentované v inšpekčnom zázname z 05.06.2014. Spoločnosť\nZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. ako predávajúci nezabezpečil dodržanie zákonom stanoveného zákazu\nnekalých obchodných praktík, keď dňa 07.05.2014 bolo na inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie\nso sídlom v Žiline doručené písomné oznámenie o predajnej akcii dňa 05.06.2014 v kultúrnom dome\nv Čadci a v oznámení, v časti zameranie predajnej akcie, bolo uvedené - prezentácia a ponuka\npredaja produktov zn. ZEPTER podľa sortimentu, ktorý je prílohou tohto oznámenia v počte 26 kusov\nvýrobkov. Kontrolou dňa 25.06.2014 v kultúrnom dome v Čadci bolo zistené, že na predajnej akcii bolo\n\nprezentovaných len 5 kusov výrobkov. Na základe skutočnosti, že výrobky boli zverejnené na webovom\nsídle správneho orgánu v určitom rozsahu a na predajnej akcii boli prezentované v užšom rozsahu,\nspotrebitelia sa mohli dostaviť na miesto predajnej akcie so zámerom vidieť konkrétny prezentovaný\nvýrobok uvedený v oznámení na webovom sídle správneho orgánu, čo v skutočnosti nebolo realizované,\nteda na základe skutočnosti, že spotrebitelia mohli byť uvedení do omylu a mohlo dôjsť k zmene ich\nekonomického správania, došlo vyššie uvedeným konaním k nerešpektovaniu zákazu nekalej obchodnej\npraktiky zo strany predávajúceho a to klamlivým konaním, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,\nže spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek\nspôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj, ak je\ntáto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom výrobku ako je jeho dostupnosť. Podľa\nsprávneho orgánu uvedeným konaním došlo k porušeniu § 7 ods. 1, § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. b/\nzákona o ochrane spotrebiteľa, a preto správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie dňa 20.08.2014\nč. P/0170/05/2014, ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 1.200,- eur pre porušenie ustanovení, ktoré\nsú vyššie uvedené. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím z 15.12.2014 č. SK/0692/99/2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa.\nKrajský súd poukázal na ust. § 244 ods. 1 OSP, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, § 7a ods. 1, ods. 4 písm. a/ tretí bod, a ods. 7 zákona č.\n108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri domovom predaji a zásielkovom predaji v platnom znení.\nKrajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa ust. §\n250j ods. 2 písm. a/ OSP, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nKrajský súd súhlasil s právnym názorom žalobcu, že v predmetnej veci sa malo postupovať podľa zákona\nč. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zmien\na doplnkov, platnom v danom čase.\nKonštatoval, že zákon č. 108/2000 Z. z. stanovuje podmienky, za splnenie ktorých je uskutočnenie akcie\nv súlade so zákonom a povinnosti predávajúceho, ktoré musí v prípade záujmu uskutočnenia predaja\ntovaru vo forme predajnej akcie splniť, resp. dodržiavať počas priebehu takejto akcie, aby tak nedošlo\nk porušeniu zákona a poškodzovania práv spotrebiteľa, aby bola zachovaná jeho ochrana.\nZ ust. § 7a ods. 7 zákona č. 108/2000 Z. z. vyplýva, že na predajnej akcii možno prezentovať, ponúkať\nna predaj a predávať iba tovar a poskytovať služby, ktoré boli oznámené v súlade s ods. 4 písm. a/\nbodom 3, a to za cenu neprevyšujúcu cenu uvedenú v oznámení. Z uvedeného nevyplýva povinnosť\npredávajúceho preukazovať, ponúkať na predaj a predávať všetok tovar a poskytovať všetky služby,\nktoré boli oznámené a zverejnené. V uvedenom ustanovení sa uvádza, že „možno prezentovať ...“.\nKonštatoval, že je dôležité, aby bolo naplnené ustanovenie § 7a ods. 4 písm. a/ bod 3 zákona č. 108/2000\nZ. z., aby v písomnom oznámení predávajúci uviedol zameranie predajnej akcie, vrátane oznámenia\ntovaru alebo služieb, ktoré budú na predajnej akcii prezentované.\nKrajský súd mal za to, že v danej veci konanie žalobcu nebolo nekalou obchodnou praktikou vo\nforme klamlivého konania, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o\nobchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo\nmôže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to aj, ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu\nk hlavným znakom výrobku ako je jeho dostupnosť v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd vyhodnotil, že rozhodnutia správnych orgánov, vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nezaoberal sa v rozhodnutí s námietkou žalobcu týkajúcou\nsa nepreskúmateľnosti rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia.\n\nČo sa týka námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu veci krajský súd konštatoval, že bol\ndostatočne zistený stav na posúdenie veci, avšak správne orgány zistený skutkový stav nesprávne\nprávne posúdili.\nČo sa týka nesprávneho doručovania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré namietal\nžalobca, krajský súd mal za to, že táto námietka žalobcu je opodstatnená, nakoľko správny orgán prvého\nstupňa mal doručovať rozhodnutie na adresu spoločnosti uvedenej v Obchodnom registri a nie na adresu\nvýkonného riaditeľa spoločnosti uvedenej v generálnom splnomocenstve. Keďže sa žalobca dozvedel\no rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a včas podal odvolanie, zrušenie rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa, z tohto dôvodu, by bolo v danom momente neúčelné.\nKrajský súd dospel k záveru, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npreto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie žalovaného č. SK/0692/99/2014 z 15.12.2014\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. P/0170/05/2014 z 20.08.2014 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol krajský podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v celkovej sume 237,52 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku\nv sume 70,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume\n167,52 eur.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie riadne a včas žalovaný. Žiadal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje\ns názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v predmetnej veci sa\nmalo postupovať podľa zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a\nzásielkovom predaji, v znení zmien a doplnkov, v platnom danom čase. Vyjadril názor, že konanie\nžalobcu možno jednoznačne kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého konania\nnapriek skutočnosti, že zákon č. 108/2000 Z. z. neustanovuje povinnosť predávajúcemu odprezentovať\nvšetky výrobky deklarované v oznámení o uskutočnení predajnej akcie, z pohľadu možných následkov\nuvedeného konania žalobcu pre spotrebiteľov, preto je podľa žalovaného možné konštatovať, že\nv prípade, ak predávajúci neodprezentuje všetky výrobky deklarované v oznámení o uskutočnení\npredajnej akcie, zverejnenom pre širokú spotrebiteľskú verejnosť, dopúšťa sa tým nekalej obchodnej\npraktiky, vo forme klamlivého konania, ktoré zapríčiní alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí\nrozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza do\nomylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak táto informácia\nje vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom výrobku, ako je jeho dostupnosť. Žalovaný uviedol,\nže pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania, ako\nohrozovacieho správneho deliktu, je podstatná samotná možnosť vzniku uvedených následkov rozhodnutia spotrebiteľov o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobili. Preto správny orgán ani\nnebol povinný skúmať, či k takémuto konaniu spotrebiteľa skutočne došlo, vychádzal však z reálnych\npredpokladov, za ktorých k uvedenému konaniu spotrebiteľa dôjsť mohlo. Zdôraznil, že v prípade, že sa\nspotrebiteľ rozhodol na základe uvedenej informácie, že sa predajnej akcie zúčastní, uvedený priebeh\npredajnej akcie by nenapĺňal jeho očakávania, nakoľko na predajnej akcii by nedošlo k prezentácii\nvšetkých výrobkov uvedených v oznámení o uskutočnení predajnej akcie. Následne by mohlo dôjsť k\nsituácii, že spotrebiteľ sa rozhodne pristúpiť ku kúpe iného výrobku, prezentovaného na predajnej akcii,\nz dôvodu merania samotnej cesty na uvedenú predajnú akciu a investovania finančných prostriedkov\n(doprava a pod.) a času, v súvislosti s predajnou akciou, t. j. pristúpi ku kúpe prezentovaného výrobku,\nktorý by si inak (keby bol prezentovaný všetok tovar) nekúpil. Tým by vznikla spotrebiteľovi ekonomická\nujma, ktorá môže vzniknúť aj tým, že spotrebiteľ sa na predajnú akciu dostaví, investuje vlastné finančné\nprostriedky na dopravu a pod. a následne zistí, že na predajnej akcii nie sú prezentované výrobky, o\nktoré by mal záujem a kvôli ktorým sa na predajnú akciu dostavil, ak by spotrebiteľ o tejto skutočnosti\nvedel, na predajnú akciu by sa nedostavil, čím by ani nevynaložil finančné prostriedku na dopravu.\nŽalobca v oznámení informoval spotrebiteľov o prezentácii výrobkov, t. j. širokej spotrebiteľskej verejnosti\nposkytol informácie o tom, ktoré výrobky budú prezentované, čo podľa žalovaného predstavuje jednu z\ninformácií, ktoré môžu u spotrebiteľa zavážiť v jeho rozhodnutí zúčastniť sa predajnej akcie. Konštatoval,\n\nže pojem prezentácia predstavuje predstavenie určitého druhu výrobku, pričom zväčša ide o slovné, ako\naj vizuálne predvedenie výrobku v rozsahu uvedenia základných charakteristík prezentovaného výrobku,\nktoré môžu pre spotrebiteľa predstavovať podklad pre rozhodnutie sa o jeho kúpe. Pokiaľ výrobok, o\nktorý by mal spotrebiteľ záujem, nie je na predajnej akcii odprezentovaný, spotrebiteľ je ukrátený o fázu\njeho bližšieho uvedenia, na základe ktorého by sa rozhodol o prípadnej kúpe. Zameranie predajnej akcie\npredstavuje samotný program, ktorý má byť na predajnej akcii realizovaný, v súlade s jeho obsahom\ndeklarovaným v oznámení o uskutočnení predajnej akcie, a tento je pre predávajúceho smerodajný, čo\nsa týka rozsahu, ako aj druhu výrobkov, ktoré majú byť odprezentované.\n3.\nK odvolaniu sa žalobca nevyjadril\n4.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2\nSSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods.\n2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca uskutočnil nekalú obchodnú praktiku, keď na\npredajnej akcii neprezentoval a neponúkal na predaj všetok tovar, ktorý uviedol v písomnom oznámení\nuskutočnenia predajnej akcie v súlade s § 7a ods. 3, 4 zákona č. 108/2000 Z. z.\nUstanovenie § 7a zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri domovom predaji a zásielkovom\npredaji platné a účinné v čase uskutočnenia predajnej akcie (05.06.2014) stanovovalo povinnosti\npredajcu (žalobcu) voči príslušnému správnemu orgánu, písomne oznámiť, v súvislosti s uskutočnením\nkonkrétnej predajnej akcie, okrem iného, zameranie predajnej akcie, vrátane označenia tovaru, ktorý\nbude na predajnej akcii prezentovaný a predávaný, spolu s uvedením ceny týchto výrobkov, za ktorú\nbudú ponúkané.\nTúto povinnosť si žalobca splnil, čo v konaní nebolo sporné.\n\nNesporným bolo aj to, že na predajnej akcii dňa 05.06.2014 neprezentoval žalobca a nepredával všetok\ntovar, ktorý v písomnom oznámení správnemu orgánu v súvislosti s konaním uvedenej predajnej akcie\noznámil, ako tovar, ktorý bude predmetom prezentovania a predaja na predajnej akcii.\nZ ustanovenia § 7a ods. 7 zákona č. 108/2000 Z. z. účinnom v čase konania predajnej akcie (05.06.2014)\nvyplýva, že žalobca môže na predajnej akcii prezentovať, ponúkať na predaj tovar a predávať iba tovar,\nktorý bol oznámený v súlade s § 7a ods. 4 písm. a/ bod 3 zákona č. 108/2000 Z. z.\nV preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť, či posudzované správanie žalobcu napĺňa ust. § 7 ods. 1,\n§ 7 ods. 2 písm. b/, § 7 ods. 4 vo väzbe na § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase\nskutku a rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe.\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcií\nzaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia\nzákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté, ktoré môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho\ndeliktu. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu, ak správny poriadok neustanovuje hmotnoprávnu a ani\nprocesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, je potrebné vychádzať z právnej teórie,\nktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty, ďalej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov, podľa\nzávažnosti, je miera a ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej znakom skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie\nurčitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy,\npriestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného\nkonania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho potrestania, je len vyjadrením reálnej trestnej\npolitiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a\nzáujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej\núprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych\nskutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa.\nPodľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných\npraktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady\n84/450/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a Nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica o nekalých obchodných\npraktikách“) je rozhodnutie o obchodnej transakcii vymedzené v článku 2 - vymedzenie pojmov pod\npísmenom k/, v ktorých je upravené, že na účely tejto smernice „rozhodnutie o obchodnej transakcii“\nje akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či a ako a za akých podmienok produkt kúpi, vykoná zaň\nplatbu v celku alebo v častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať alebo uplatní zmluvné\nprávo vo vzťahu k produktu, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.\nPodľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora sú všetky orgány členského štátu vrátane súdov povinné\npri uplatňovaní vnútroštátneho práva vykladať toto právo v súlade so znením a účelom smernice či iného\nprávneho predpisu Európskej únie, ku ktorej implementácii slúži (viď napr. rozsudok Súdneho dvora zo\ndňa 10.04.1984, von Colson a Kaman, 14/83, Recueil, s.1891, bod 26, zo dňa 13.11.1990, Marleasing,\nC-106/89, Recueil, s.1-4135, bod 8).\nNajvyšší súd dospel k záveru o nutnosti extenzívneho vykladania pojmu „rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii“ upraveného v § 1 písm. z/ zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa Európskej komisie spotrebiteľ\nnemusí uskutočniť nákup, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii v zmysle citovaného\nustanovenia smernice. Európska komisia v pokynoch popisuje tiež rozhodnutia spotrebiteľa o obchodnej\ntransakcii, ktoré nastanú až po kúpe produktu, či uzavretí zmluvy o poskytovaní služby. Jedná sa napr. o\nrozhodnutie, ktoré súvisí s uplatnením zmluvných práv spotrebiteľa, ako je právo na odstúpenie, právo na\nvypovedanie zmluvy o poskytnutí služieb alebo právo vymeniť produkt, či prejsť k inému obchodníkovi.\nNutnosť extenzívneho výkladu pojmu „rozhodnutia spotrebiteľa o obchodnej transakcii“ vyplýva aj z\npokynov európskej komisie, v ktorých je na strane 22 výslovne uvedené, že znenie použité v článku 2\n\npísm. k/ („Pokyny k vykonaniu uplatňovania smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách“),\nmalo zahrňovať širokú škálu rozhodnutí, ktoré spotrebiteľ vykoná vo vzťahu k určitému produktu alebo\nslužbe. Napríklad, ak má spotrebiteľ záujem o kúpu tovaru a vypraví sa do obchodu, kde od svojho\nzámeru upustí, nakoľko zistí, že za uvedenou cenou je dostupný tovar iba v prípade, že sa prihlási\ndo určeného kurzu, vo vzťahu k danému tovaru, tak v danom prípade podľa Európskej komisie treba\nidentifikovať tri rozhodnutia spotrebiteľa o obchodnej transakcii: rozhodnutie o kúpe, rozhodnutie o ceste\ndo obchodu a rozhodnutie daný produkt nekúpiť. Podľa Európskej komisie spotrebiteľ teda nemusí\nuskutočniť nákup, aby učinil rozhodnutia o obchodnej transakcii v zmysle citovaného ustanovenia\nsmernice.\nPodľa odvolacieho súdu sa spotrebitelia na základe zverejneného oznámenia mohli dostaviť na miesto\npredajnej akcie so zámerom oboznámiť sa s konkrétnym výrobkom alebo službou uvedenými v\npísomnom oznámení na webovom sídle správneho orgánu, čo v skutočnosti nebolo realizované, pretože\nnie všetky výrobky a služby boli na posudzovanej predajnej akcii prezentované a ponúkané na predaj, a\nspotrebitelia mohli byť uvedení do omylu a mohlo dôjsť k zmene ich ekonomického správania, čím došlo\nk nekalej obchodnej praktike klamlivým konaním, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ\nurobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza\ndo omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia správna\nvo vzťahu k hlavným znakom výrobku, ako je jeho dostupnosť.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v súlade s názorom žalovaného, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného, žalobca porušil § 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. b/, § 7 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase skutku.\nOdvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu preto zmenil podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v\nspojení s § 246c ods. 1a, s § 220 OSP a § 492ods. 2 SSP tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP\na contrario a § 224 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 492 ods. 2 SSP. Odvolací súd žalobcovi\nnáhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Úspešný\nžalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/46/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}