{"guid": "2554568f-9d76-4cc5-b97f-ab271b9bc2ef:43f8b091-4bf4-43bf-80d6-b072ce7df5a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1", "spisova_znacka": "10Sžk/40/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/40/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Sžk/40/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1", "identifikacne_cislo": "1015200006", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 416/2018", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:dba96e2c-8460-4126-8edd-6f9ee0091ce6", "datum": "2019-01-16", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 13 ods. 2 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43f8b091-4bf4-43bf-80d6-b072ce7df5a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/40/2017\n1015200006\n27. 04. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200006.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, Tulčík, právne zastúpený:\nJUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad\nBratislava, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OOP3-2014/082790/NMT zo dňa 24. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/2/2015-37 zo dňa 13. júla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím žalovaného č. OU-BA-OOP3-2014/082790/NMT zo dňa 24.10.2014 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie\nvydané Okresným úradom Malacky č. OU-MA-OSZP-2014/257/26/KOM zo dňa 28.04.2014 (ďalej len\n„prvoinštančné rozhodnutie“), ktorým bol vydaný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/\nzákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon o ochrane prírody”) na pozemnú\naplikáciu chemickej látky - herbicídu ROUNDUP - BIAKTIV na ničenie buriny v staničných, traťových\nkoľajach a nástupištiach v k. ú. U., v k. ú. T., v k.ú. H. v ochranných pásmach, kde platí podľa zákona\ntretí stupeň ochrany a súčasne nesúhlas na pozemnú aplikáciu chemickej látky - herbicídu DICOPUR®\nM 750 na ničenie buriny v staničných, traťových koľajach a nástupištiach v k.ú. U., v k.ú. T.,\nv k.\nú. H., kde platí podľa zákona tretí stupeň ochrany. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 31.10.2016\na za podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pod bodom 1 až 5.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Sťažovateľ podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Krajský\nsúd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- s poukazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.06.2014\nč. Snj 72/2013 a na ustálený právny názor (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n26.11.2014 sp. zn. 9Sžp/11/2013, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2016\nsp. zn. 7Sžo/136/2015 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2017 sp. zn.\n7Sžo/279/2015) uviedol, že keďže čas, do ktorého bol vydaný súhlas na pozemnú aplikáciu chemickej\nlátky uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o vydaní takéhoto súhlasu,\n\n- s poukazom na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016\nsp. zn. 7Sžo/136/2015 uviedol, že v tomto prípade sťažovateľ nemohol preukázať ukrátenie na svojich\nprávach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm.\nc/ Zákona o ochrane prírody, keďže v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť\na sťažovateľova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia\njeho práv bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp.\npriaznivejší výsledok. Poukázal na to, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o\npredĺženie súhlasu v zmysle § 89 ods. 2 Zákona o ochrane prírody,\n- v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2017 sp. zn. 7Sžo/279/2015 najvyšší\nsúd uviedol, že konanie v obdobnej veci zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia,\n- prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo\npre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so\nzásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia\npritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby\nnedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania.\nIný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby dávalo\núčastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v\nrozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho\nporiadku,\n- poukázal na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. III.\nÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv\nadresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania\ntejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo\nv systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\n3. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) S.s.p., t. j. že krajský súd v konaní porušil zákon tým,\nže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- súd nijakým spôsobom nezohľadnil ust. § 178 ods. 3 S.s.p., ktoré zakladá právo zainteresovanej\nverejnosti podať správnu žalobu ak tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v\noblasti životného prostredia,\n- nemožno dospieť k záveru, že by uplynutím platnosti doby udeleného súhlasu mohlo dôjsť k stavu, že\nby verejný záujem v oblasti životného prostredia nebol porušený,\n- obmedzenie platnosti rozhodnutia nevypovedá nič o skutočnosti, či jeho vydaním bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia, inak povedané, ak rozhodnutie o povolení výnimky\nbolo vydané v rozpore s ustanoveniami Zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernice o biotopoch\ntransponovanej do Slovenského právneho poriadku práve uvedeným zákonom, potom uplynutie doby\nplatnosti napadnutého rozhodnutia na tomto nesúlade s uvedenými právnymi predpismi nemôže nič\nzmeniť,\n- vylúčenie takýchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu je v rozpore nielen s ust. § 178 ods. 3 S.s.p.,\nale aj s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, o výklade ktorého bolo už rozhodnuté v rozsudku Súdneho\ndvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 8.3.2011,\n- s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 8. 3. 2011, v ktorej\nSúdny dvor Európskej únie rozhodoval práve o otázke výkladu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vo\nvzťahu k možnosti organizácie na ochranu životného prostredia (konkrétne sťažovateľa), a v ktorom\nvýslovne uviedol povinnosť vnútroštátneho súdu poskytnúť taký výklad procesného práva, ktorý umožní\nsťažovateľovi napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byt' v\n\nrozpore s právom únie v oblasti životného prostredia, nie je rozhodnutie správneho súdu, ktorý zastaví\nkonanie o žalobe žalobcu bez toho, aby preskúmal rozhodnutie ňou napadnuté,\n- nepreskúmanie takéhoto rozhodnutia znemožňuje posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu a rozhodnutie súdu o tom, či postup a rozhodnutie orgánov v oblasti životného prostredia\nboli zákonné alebo nie. V predmetnej veci sa súd navyše ani len nezaoberal otázkou, či napadnuté\nrozhodnutie bolo žiadateľom aj realizované,\n- v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemožno nájsť nielenže odkaz na ustanovenia S.s.p.\nvzťahujúce sa k zainteresovanej verejnosti, ale aj absencia akýchkoľvek právnych úvah krajského súdu\nviažucich sa k tomuto aspektu posudzovanej veci,\n- krajský súd opomenul, či obišiel skutočnosť, už opakovane uvádzanú v tejto sťažnosti, že aktívna\nlegitimácia žalobcu spočíva v existencii rozhodnutia porušujúceho podľa žalobného tvrdenia verejný\nzáujem v oblasti životného prostredia, a nespája sa s faktickým ani tvrdeným porušením subjektívnych\npráv sťažovateľa v správnom konaní či napadnutom rozhodnutí,\n- s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28.2.2017\nuviedol, že z neho vyplýva nesporne zásadná zmena medzi ustanoveniami O.s.p. a S.s.p. vo vzťahu k\nžalobe sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti.\n5. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že sa stotožňuje so znením napadnutého\nuznesenia krajského súdu, nakoľko účinnosť rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu bola\nobmedzená do 31. 10. 2016. Krajský súd nepoprel právo zainteresovanej verejnosti prejaviť verejný\nzáujem v oblasti životného prostredia, len vzhľadom na časové obmedzenie platnosti rozhodnutia vyjadril\nnázor, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Sťažovateľ neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne\nnové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo\nstrany správnych orgánov. Trval na tom, že obe správne rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané náležitosti. Navrhol kasačnú sťažnosť\nzamietnuť.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť\nbola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nuznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú\nzamietnuť.\nPodľa § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca\nplatnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.\nPodľa § 99 písm. g) S.s.p. správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie\nv konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).\nPodľa § 178 ods. 3 S.s.p., zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n8. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd zastavil konanie o\npreskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n9. Sťažovateľ na prvom mieste namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu.\nKasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky) musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu\n\nk meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako\nprávny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci,\nna druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia\na v neposlednom rade ako\nnesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n10. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd sťažovateľovi nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že pojem \"právo na spravodlivý proces\" nahrádza\ndoterajší pojem \"odňatie možnosti konať pred súdom\", nakoľko obsahové znaky pojmu \"právo na\nspravodlivý proces\" vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky\nspravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako\ncelok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n11. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani porušenie práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces. Sťažovateľ namietal nezohľadnenie práva zainteresovanej verejnosti\nna podanie správnej žaloby a v tejto súvislosti ich postavenie a verejný záujem na ochrane životného\nprostredia ako aj nezákonné vylúčenie preskúmavaného rozhodnutia zo súdneho prieskumu.\n12. Kasačný súd rovnako ako krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať na vyššie citované zákonné\nustanovenia, ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013\nz 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha\n- medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,\nže odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek\nštádiu konania. Uvedené stanovisko je možné aplikovať aj na predmetnú vec.\n13. Súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie správneho orgánu - udelenie súhlasu - vzhľadom na jeho\npresnú časovú ohraničenosť stratilo platnosť. Realizácia práv sťažovateľa reálne nemohla zabezpečiť\nvýhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. Uplynutie času, na ktorý bol súhlas udelený má za následok,\nže odpadol predmet konania. V čase súdneho prieskumu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo\nbyť predmetom súdneho preskúmania. Ak by súd v správnom súdnictve sťažovateľovi vyhovel a ním\nnapadnuté správne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný by nemal inú\nmožnosť, len svoje konanie zastaviť, pretože jeho predmet - súhlas - zanikol uplynutím času, na ktorý\nbol udelený, a nejde o konanie, ktoré by bolo možné začať z úradnej povinnosti. Zrušenie rozhodnutia\nžalovaného v predmetnej veci by bolo v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania.\n14. V ďalšom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že aktívnu žalobnú legitimáciu sťažovateľa krajský súd\nnespochybňoval, umožnil mu ako zainteresovanej verejnosti realizáciu jeho procesných práv, rovnako\nako aj správne orgány v administratívnom konaní, preto z absencie citácie zákonných ustanovení\nS.s.p. či právnych úvah vo vzťahu k postaveniu sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti nemožno\nvyvodzovať nesprávne právne posúdenie súdu. Vzhľadom na uvedené poukaz na citovanú časť nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28.02.2017 v súvislosti s\npostavením sťažovateľa nie je dôvodný. V predmetnej veci sa neriešilo účastníctvo sťažovateľa ako\nzainteresovanej verejnosti v konaní, pretože bolo nesporné, nakoľko je zakotvené v S.s.p. a vyplýva aj\nz ďalších vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, ako i medzinárodných záväzkov Slovenskej\nrepubliky (tiež napr. Aarhuský dohovor) a taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nz rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Kasačný súd poukazuje na časť z predmetného nálezu,\npotvrdzujúcu vyššie uvedené právne závery:\n„...pokiaľ bola činnosť, pre ktorú bola výnimka povolená, vykonaná v čase trvania\nvýnimky a v súlade s ďalšími podmienkami výnimky, nestáva sa ex tunc a spätne porušením zákona.\nPorušením zákona sa stáva taká činnosť, ktorá je vykonaná nad rámec povolenej výnimky alebo po jej\n\nuplynutí. Uplynutím platnosti výnimky rozhodnutie, ktorou bola povolená, zaniká nie ex tunc, ale až dňom\nnasledujúcim po poslednom dni platnosti povolenej výnimky. Týmto dňom počínajúc a s účinkom pro\nfuturo rozhodnutie nemá právne účinky... Ústavný súd pripomína sťažovateľovi potrebu reálneho dopadu\nsúdneho rozhodnutia nielen na procesné práva a povinnosti účastníka správneho konania, ale aj na\njeho reálnu možnosť nielen privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie, ale v tomto prípade vôbec na\nreálnu možnosť konanie zopakovať...V závere ústavný súd považuje za potrebné opakovane poukázať\nna to, že ani rozsudky krajského súdu, ale ani rozhodnutia najvyššieho súdu nemali schopnosť porušiť\nprávo sťažovateľa účinne sa zúčastniť sa konania vedeného ministerstvom v danej veci.“\n15. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak,\nako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, nakoľko krajský súd sa\nposudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil. Z\nuvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n16. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 147 ods. 2 a\nanalogicky § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 416/2018", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:dba96e2c-8460-4126-8edd-6f9ee0091ce6", "datum": "2019-01-16", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}