{"guid": "0eae6a19-f88d-48fb-b9fd-6a5ba39703f8:185d0d14-e858-40b9-90a6-ad91b05b53a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1", "spisova_znacka": "10Sžk/21/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/21/2017 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. 10Sžk/21/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1", "identifikacne_cislo": "1015200002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/185d0d14-e858-40b9-90a6-ad91b05b53a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/21/2017\n1015200002\n18. 07. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015200002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. W. S., nar. X. P. XXXX., bytom G., právne zastúpený: Dr. Miroslav\nKrálik, advokát so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-KPAO-462-006/2014 zo dňa 12. novembra 2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1/2015-92 zo dňa 22. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia\nPolicajného zboru v Bratislave č. 1 zo dňa 10.09.2014 (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) bolo\nsťažovateľovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“) disciplinárne opatrenie zníženie\nslužobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov za porušenie:\n1. § 48 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe,\n2. čl. 3 písm. b) bod 1 rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 45 číslo 69/2005 o organizačných\nopatreniach pre vstup, pohyb a výstup osôb v objekte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na\nRačianskej ulici v znení rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 45 číslo 82/2005 o organizačných\nopatreniach pre vstup, pohyb a výstup osôb v objekte Ministerstva Slovenskej republiky na Račianskej\nulici (ďalej len „rozkaz prezidenta PZ“),\n3. čl. 15 ods. 1, ods. 8 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 o používaní služobných\ncestných vozidiel (ďalej len „nariadenie MV SR“).\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplýva, že dňa 08.09.2014 bola sťažovateľovi uložená\núloha zabezpečiť údržbu služobného cestného vozidla Škoda Superb 1,9 TDi TEČ A. (ďalej len\n„služobné vozidlo Škoda“), takto pripravené služobné cestné vozidlo mal sťažovateľ podľa pokynu\nnadriadeného pristaviť pre potreby riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru na čas\n13.30 hod. Sťažovateľ služobné cestné vozidlo pre potreby riaditeľa úradu pristavil až o 14.15 hod.,\nčím porušil ust. § 48 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe. Sťažovateľ dňa 08.09.2014 vykonal\n\njazdu služobným cestným vozidlom Hyundai i30 SW 1,6 CRDi TEČ A. (ďalej len „služobné vozidlo\nHyundai“) po pracovnej dobe a o tejto skutočnosti nadriadeného neinformoval. Jazdu ukončil v čase\no 18.30 hod. Pri podpise knihy jázd na deň 08.09.2014 sťažovateľ nadriadenému uviedol, že počas\npracovného času pôjde zabezpečiť občerstvenie na prednášky partnerov z Írskeho inštitútu, ktoré sa\nmajú konať dňa 09.09.2014, a že ide na Sekciu hnuteľného a nehnuteľného majetku, odbor dopravy\nna ulici K. účtovať spotrebu PHM a vybaviť novú tankovaciu kartu na služobné cestné vozidlo, ktoré\nmá pridelené do trvalej starostlivosti. Na otázku nadriadeného „kde bol služobným cestným vozidlom po\npracovnej dobe predchádzajúci deň“ sťažovateľ odpovedal, že zabezpečoval občerstvenie na prednášky\nna druhý deň spolu so zamestnancom mimovládnej organizácie eSlovensko, ktorý je partnerom v\nprojekte zabezpečovaných odborom počítačovej kriminality úradu kriminálnej polície. O skutočnostiach\na jazde, ktorú sťažovateľ vykonal po pracovnej dobe nadriadeného neinformoval, čím porušil ust. čl. 15\nods. 8 nariadenia MV SR . Jazdu na deň 08.08.2014 mal sťažovateľ riadne schválenú bezprostredným\nnadriadeným iba na čas služby 7.30 - 15.00 hod. Tým, že počas jazdy prepravoval v služobnom\ncestnom vozidle osobu, ktorá nie je zamestnancom ministerstva, alebo osobu, ktorej preprava súvisí\ns plnením úloh porušil ust. čl. 15 nariadenia MV SR. Ďalej sťažovateľ porušil ust. čl. 3 písm. b/ bod 1\nrozkazu prezidenta PZ tým, že sa zdržiaval na pracovisku po 17.30 hod. bez predchádzajúceho súhlasu\nnadriadeného.\n3. Sťažovateľ podal proti prvoinštančnému rozhodnutiu odvolanie. Dňa 12.11.2014 vydal riaditeľ úradu\nkriminálnej polície Prezídia Policajného zboru rozhodnutie č.p.: PPZ-KP-AO-462-006/2014 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zmenil prvoinštančné rozhodnutie tak, že neuznal sťažovateľa\nza vinného z porušenia ust. § 48 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe, pretože nebolo zo strany\nprvoinštančného orgánu preukázané, že došlo k zavinenému konaniu sťažovateľa, keď služobné vozidlo\nŠkoda nepripravil pre potreby riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia PZ na čas 13,30 hod., ale až o\n14,15 hod.; nezistil disciplinárne previnenie zo strany sťažovateľa, spočívajúce v porušení ust. čl. 3 písm.\nd/ bod 1 rozkazu č. 45 tým, že dňa 08.09.2014 vstúpil po 17,30 hod. do objektu Ministerstva vnútra SR na\nRačianskej ulici č. 45 v Bratislave, pretože nebolo preukázané, že sa v danom objekte zdržiaval viac ako\nkrátkodobo a že jeho vstup nesúvisel s plnením služobných úloh; sťažovateľ neporušil ani ust. čl. 15 ods.\n1 nariadenia ministra vnútra tým, že dňa 08.09.2014 prevážal v služobnom vozidle Hyundai inú osobu\nnež zamestnanca Ministerstva vnútra SR, pretože táto osoba bola vo vozidle prevážaná v súvislosti\ns plnením služobných úloh. Žalovaný uznal sťažovateľa vinným z porušenia § 15 ods. 8 nariadenia\nministerstva vnútra, ako aj základnej povinnosti policajta uvedenej v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej\nslužbe tým, že dňa 08.09.2014 jazdil v čase medzi 14,15 hod. a 18,30 hod. so služobným vozidlom\nHyundai, hoci mu táto jazda nebola schválená ani nariadená príslušnou oprávnenou osobou, čím sa\ndopustil konania, ktoré zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Žalovaný preto zmenil rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy tak, že uložil sťažovateľovi disciplinárne opatrenie o znížení\nslužobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu. Krajský súd\nv Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich\ndôvodov:\n- základnou povinnosťou policajta je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi\na všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených.\n- sťažovateľ porušil čl. 15 ods. 1, 8 nariadenia MV SR a § 48 ods. 3 písm. a zákona o štátnej službe tým,\nže v čase medzi 14,15 a 18,30 hod. jazdil so služobným motorovým vozidlom Hyundai i30 napriek tomu,\nže mu jazda nebola schválená a nariadená príslušnou oprávnenou osobou. Túto skutočnosť sťažovateľ\nnepopiera a taktiež vyplýva z administratívneho spisu.\n- preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom a bolo\nriadne odôvodnené.\n- žalovaný zistil skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\n\nA)\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- žalovaný v disciplinárnom konaní rozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu,\nresp. v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď posúdil \"ukončenie jazdy\" ako zánik oprávnenia\nsťažovateľa na použitie vozidla v súvislosti s uloženou úlohou.\n- oprávnenie sťažovateľa použiť v rozhodnom čase služobné vozidlo Hyundai nezaniklo, keďže zadaná\núloha trvala a vzhľadom na okolnosti ešte nemohla byť splnená, a teda bolo potrebné jej splnenie\nzabezpečiť iba v daný deň. Oprávnenie použiť vozidlo by sťažovateľovi zaniklo, ak by nadriadený zadanú\núlohu sťažovateľovi zrušil, alebo by bola úloha splnená a sťažovateľ by vozidlo použil po jej splnení.\n- \"Ukončenie jazdy\" nie je upravené nariadením MVSR, z povahy veci preto môže byť jazda považovaná\nza ukončenú len splnením úlohy, alebo iným zánikom povinnosti úlohu splniť. Ukončenie jazdy nie je\nupravené ani iným interným aktom, s ktorým obsahom by bol sťažovateľ riadne oboznámený zo strany\nžalovaného.\n- keďže žalovaný sám stanovil úlohu s termínom, ktorý neumožňuje jej odklad na neskôr alebo na iný\ndeň (úloha bola termínovaná na 09.09.2014, pre zabezpečenie občerstvenia), a keďže žalovaný schválil\nsťažovateľovi použitie vozidla na túto úlohu, nemohol sa sťažovateľ dopustiť porušenia služobnej\ndisciplíny, keď úlohu plnil v čase 14.15 hod. do 18.30 hod., pretože postupoval podľa rozkazu svojho\nnadriadeného.\n- nariadenie MV SR výslovne pripúšťa použitie vozidla na súkromné účely podľa čl. 15 (3), preto výklad\npoužitia Hyundai i30 sťažovateľom po pracovnej dobe (14.15h-18.30h) bez súhlasu nadriadeného, ako\nporušenie pracovnej disciplíny je mimo účelu a zmyslu nariadenia MV SR.\n- preskúmavané rozhodnutie neobsahuje normatívny výrok v zmysle zákona o štátnej službe, ktorým\nby uložil sťažovateľovi disciplinárne opatrenie, ale namiesto toho text, ktorým rozhodol o tom, že vo\nvýrokovej časti mení slová. Z dôvodu nedostatku zákonných náležitostí podľa § 241 zákona o štátnej\nslužbe považuje rozhodnutie žalovaného za neplatné a nezákonné.\n- v zmysle služobného pomeru sťažovateľa, ktorého obsah je daný pozíciou \"starší referent špecialista\nodboru počítačovej kriminality\", ako i stupňom hodnosti major, nie je jeho nadriadený, ktorým je riaditeľ\núradu kriminálnej polície, oprávnený uložiť sťažovateľovi úlohu, ktorej povaha zjavne vybočuje z rozsahu\nnáplne práce (služobného pomeru) danej pozíciou a hodnosťou sťažovateľa.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd rozhodol, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nB)\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s právnym názorom sťažovateľa nesúhlasí a\nzastáva právny názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti,\nktoré by boli dôvodom na zrušenie. Žalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenie, ktorého sa v plnom\nrozsahu pridržiava. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\n\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. júla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 1 zákona o štátnej službe, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície.\nPodľa § 47 zákona o štátnej službe, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe, disciplinárnym opatrením je zníženie služobného\nplatu až o 15% na dobu najviac 3 mesiacov.\nPodľa § 55 ods. 1 zákona o štátnej službe, za disciplinárne previnenie možno uložiť len jedno z\ndisciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/ až c/.\nPodľa § 56 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho\nopatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho\nnásledky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\nPodľa § 233 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o štátnej službe, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený\nnavrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 241 ods. 1,2,3 zákona o štátnej službe, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba\nsa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť\nna plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n\nPodľa čl. 15 ods. 8 písm. a/ nariadenia MV SR, každá jazda vozidla pred jej začatím sa schvaľuje alebo\nnariaďuje. Jazdu schvaľuje alebo nariaďuje podpisom v knihe prevádzky a za jej oprávnenosť a účelnosť\nzodpovedá v pôsobnosti organizácie štatutárny orgán prevádzkovateľa vozidla, nadriadený alebo ním\npoverený zamestnanec.\n10. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum\nsporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne\na zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory\nv doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n11. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,\naké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o merite sporu nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci\nodôvodňujúce potrebu zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti\nsťažovateľ na prvom mieste namietal, že súd ako aj žalovaný nesprávne právne posúdil „ukončenie\njazdy“ ako zánik oprávnenia na použitie vozidla v súvislosti s uloženou úlohou. Túto námietku súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n13. Kasačný súd dáva do pozornosti, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy\nuložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nv štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a\nh/ predmetného zákona). Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1\nzákona o štátnej službe vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a\nschopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením\nvlastného života; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru poskytuje\npríslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere,\nresp. kladie na príslušníkov Policajného zboru vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie\nzákona.\n14. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať,\nže v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským\nsúdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom,\nnakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj\nprávne závery s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Zo spisu krajského súdu\na z pripojeného administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že dňa 08.09.2014 bolo\nsťažovateľovi bezprostredným nadriadeným schválená jazda so služobným vozidlom Hyundai na\nplnenie služobných úloh okrem iného aj na zabezpečenie občerstvenia pre účastníkov prezentácie\nkonajúcej sa nasledujúci deň. Počas plnenia služobných úloh s uvedeným vozidlom bola sťažovateľovi\nuložená ešte úloha zabezpečiť údržbu služobného vozidla Škoda. K tomu bola bezprostredným\nnadriadeným schválená 08.09.2014 jazda o 12,00 hod. Služobné vozidlo Hyundai sťažovateľ opätovne\npoužíval v čase od 14,15 hod. teda po ukončení jazdy s vozidlom Škoda, do 18,30 hod., kedy ukončil\njazdu aj administratívno-evidenčným úkonom - vypísanie príslušných údajov o ukončení jazdy v knihe\nprevádzky vozidla Hyundai.\n15. Z čl. 15 ods. 8 písm. a/ nariadenia MV SR jednoznačne vyplýva, že každá jazda vozidla pred jej\nzačatím sa schvaľuje alebo nariaďuje a to podpisom v knihe prevádzky, pričom za jej oprávnenosť a\n\núčelnosť zodpovedá v pôsobnosti organizácie štatutárny orgán prevádzkovateľa vozidla, nadriadený\nalebo ním poverený zamestnanec. Sťažovateľ, ako jeden z držiteľov oprávnenia na vedenie služobného\nmotorového vozidla, musí absolvovať každé dva roky školenie ohľadom interných predpisov a až po\núspešnom preskúšaní sa stáva držiteľom preukazu, čo preukazuje skutočnosť, že o interných predpisoch\nmal sťažovateľ vedomosť. Kasačný súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že najneskôr o 12,00\nhod., teda momentom začatia jazdy služobným vozidlom Škoda, sa skončila jazda so služobným\nvozidlom Hyundai a preto jeho akékoľvek ďalšie používanie bolo v zmysle čl. 15 ods. 8 nariadenia MV SR\npodmienené písomným schválením alebo nariadením novej jazdy. Vypísanie údajov v knihe prevádzky\no ukončení jazdy predstavuje len sprievodný administratívno-evidenčný úkon ukončenia jazdy so\nslužobným cestným vozidlom, nakoľko samotné ukončenie jazdy nie je týmto úkonom podmienené.\nSúbežne používanie dvoch služobných cestných vozidiel je už zo svojej podstaty fyzicky nemožné.\nNebolo možné postupovať inak ako súhlasiť s názorom krajského súdu, ktorý sa stotožnil so žalovaným,\nže zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu čl. 15 ods. 1, 8 nariadenia MV SR v spojení s § 48 ods. 3\npísm. a ) zákona o štátnej službe tým, že v čase medzi 14,15 a 18,30 hod. jazdil so služobným motorovým\nvozidlom Hyundai, čo sťažovateľ ani nepopieral, avšak napriek tomu, že mu jazda nebola schválená a\nnariadená príslušnou oprávnenou osobou.\n16. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ktorý bol zistený žalovaným a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto\nskutkových okolností preskúmavané rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané\nna základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel k záveru,\nže skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutie žalovaného\npovažoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľa, považovať za správne.\n17. V ďalšom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že zákonodarca v § 241 <. zákona o štátnej službe\nustanovuje náležitosti rozhodnutia. V odseku 2 predmetného zákona je ustanovené, že „výrok obsahuje\nrozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa\nv rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Pokiaľ ide o\nvýrok preskúmavaného rozhodnutia, tento je podľa názoru kasačného súdu v súlade s požiadavkami\nkladenými na výrokovú časť rozhodnutia vyplývajúcu z ustanovenia § 241 ods. 2 <. zákona o štátnej\nslužbe. Podľa kasačného súdu, pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou\nvýroku o uloženie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi\ndisciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník\ndopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť\nsprávnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že\nvýrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie\ndisciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a\nv prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za\nvinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí\npremietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej.\n18. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej\núpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva,\nadministratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy\nprávo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku\nrozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený\nurčitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Vzhľadom na uvedené kasačný\nsúd v danej veci dospel k záveru, že disciplinárny rozkaz, ktorým bolo sťažovateľovi uložené podľa §\n53 ods. 1 písm. b/ <. disciplinárne opatrenie podľa názoru súdu spĺňa obsahové náležitosti rozhodnutia\nvymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 <., <. a 3 zákona o štátnej službe. Vychádza zo skutočného\nstavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum\nvydania a označenie sťažovateľa. Je preto nedôvodná námietka sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnosti\nvýroku preskúmavaného rozhodnutia.\n19. Námietky týkajúce sa použitia vozidla na služobné účely sú bezpredmetné, nakoľko žalovaným bolo\nprvoinštančné rozhodnutie zmenené tak, že za porušenie čl. 15 ods. 1 nariadenia MV SR sťažovateľovi\ndisciplinárne opatrenie nebolo uložené. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa uloženia úloh sťažovateľovi zo\n\nstrany nadriadeného, ktoré zjavne vybočujú z rozsahu náplne práce, súd poznamenáva, že ide o nové\nskutočnosti, ktoré sťažovateľ nenamietal pred krajským súdom, a na ktoré v zmysle § 441 S.s.p. kasačný\nsúd neprihliada nakoľko sú neprípustné. Kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a\npre rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozsudku a teda\nskutkovým podkladom pre rozhodnutie sú iba tie skutočnosti a dôkazy, ktoré účastníci konania uviedli\nv konaní pre krajským súdom.\n20. Vo svetle uvedeného, námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný\nsúd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nKasačný súd má za to, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného a preto bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu považovať\nza správne. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n21. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}