{"guid": "0b78be13-174e-48a6-ac51-df86263725dc:1beacc57-f4d9-4a3c-bfe8-6f829f67b6f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1", "spisova_znacka": "10Sžo/74/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/74/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10Sžo/74/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1", "identifikacne_cislo": "1014202133", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1beacc57-f4d9-4a3c-bfe8-6f829f67b6f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/74/2016\n1014202133\n28. 02. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014202133.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing.\nE. R., bytom C., zastúpený: PH Law s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava , proti žalovanému: Okresný\núrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Odborárske námestie 3, Bratislava, za účasti:\nParking House, a.s., Kollárovo námestie 20, Bratislava, IČO: 35 833 459, zastúpený: Capitol Legal\nGroup s.r.o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-BA-OSZP3-2014/68046-7/ROP zo dňa 14.10.2014, o odvolaní účastníka Parking House, s.r.o. proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 281/2014-102 zo dňa 03.11.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/281/2014-102 zo dňa\n3. novembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S 281/2014-102 zo dňa 3. novembra 2015 podľa § 250j\nods. 2 písm. c) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné\nprostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj „žalovaný“)\nč. OU-BA-OSZP3-2014/68046-7/ROP zo dňa 14.10.2014 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č. 2626/24987/2014/OZP/Rap zo dňa 30.05.2014 ako prvostupňového správneho orgánu\n(ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím č.\n2626/24987/2014/OZP/Rap zo dňa 30.05.2014 bol stavebníkovi Parking House a.s. udelený súhlas\nna výrub 65 ks stromov a 17 ks kríkov na pozemku v celkovej spoločenskej hodnote vo výške 48\n326,99 eur v termíne do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a po nadobudnutí\nprávoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „Podzemný parkovací dom a mestský park, Kollárovo\nnámestie, Bratislava“ a zamietnutá žiadosť v časti výrubu 1 ks stromu (s por. č. 59). Za povolený výrub\nMestská časť Bratislava - Staré mesto uložila žiadateľovi uhradiť finančnú náhradu v celkovej výške\n31 000,-eur a zrealizovať náhradnú výsadbu na pozemku podľa projektu „Parkovací dom - Kollárovo\nnámestie, Bratislava - Staré mesto“ v lehote najneskôr do 31.05.2017.\nKrajský súd po rozsiahlej citácii relevantných právnych predpisov a to Ústavy SR čl. 20 ods. 1 a 3,\nčl. 44 ods. 1, 2 a 3, § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, § 1 ods. 1 písm. a), § 18 ods.\n1, 2 a 3 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA), § 1 ods.\n1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 47 ods. 3, 10 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 543/2002 Z. z.“), § 17 ods. 12 a 13 vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákona o ochrane prírody a\n\nkrajiny v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že najskôr na námietku pribratého účastníka skúmal\npreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov. Pribratý účastník mal za to,\nže jednak žalobca nebol napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich právach a jednak, že žaloba\nsvojim kopírovaným obsahom predstavuje výlučne odkaz na námietky, ktoré žalobca uplatnil v správnom\nodvolaní. Tunajší súd však s týmto náhľadom nemôže súhlasiť, a to z toho dôvodu, že zo žaloby je celkom\nzrejmé subjektívne právo, ktorého porušenie žalobca namieta. Ide o ústavné právo na priaznivé životné\nprostredie, pričom v tejto veci je bezrozporná a ustálená tiež judikatúra súdov. Žalobca má subjektívne\nprávo na priaznivé životné prostredie, je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti napadnutému\nrozhodnutiu a ako vyplýva zo žaloby, táto obsahuje konkrétne žalobné tvrdenia.\nKrajský súd čo sa týka vecného posúdenia opätovne poukázal na judikatúru, citujúc z nálezu Ústavného\nsúdu SR sp. zn. Pl ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2018 „ Tak ako právo vlastniť majetok, aj právo na priaznivé\nživotné prostredie zaručuje ústava ako základné právo... Základné práva a slobody sú navzájom\nrovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“ základných práv\na slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má\niné základné právo alebo sloboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu, aj sa do\nkonfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv\na základných slobôd v režime medzinárodných dohovorov o ľudských právach) treba riešiť pomocou\nzásady spravodlivej rovnováhy. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu,\nkým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca\npopretiu iného práva alebo slobody (PL. US 7/96). Ústava predstavuje právny celok, ktorý treba\naplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých právnych noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať\nstav, keď sa spoločenský vzťah upravuje jedinou normou ústavy (II. ÚS 128/95). Podľa čl. 20 ods. 3\nústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými\nzáujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu,\nkultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Účelom úpravy čl. 20 ods. 3 tretej\nvety ústavy je vymedziť rozsah a obsah právneho postavenia vlastníka, podmieniť výkon vlastníckych\npráv povinnými ohľadmi, ktoré vlastník musí brať na iné hodnoty verejného záujmu...Podľa čl. 44 ods.\n3 ústavy nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,\nprírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Z hľadiska čl. 20 ods. 3 ústavy sa toto ustanovenie môže zdať\nnadbytočné, avšak ustanovenie čl. 44 ods. 3 má všeobecný význam. Nezakladá povinnosť iba vo vzťahu\nk výkonu vlastníckeho práva. Ustanovuje povinnosť neohrozovať a nepoškodzovať životné prostredie,\nprírodné zdroje a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom pri výkone každého základného\npráva a slobody. Vo vzťahu k životnému prostrediu ústava formuláciou čl. 44 ods. 3 rozširuje jeho ochranu\naj do sféry prevencie tým, že zakazuje nielen poškodzovať životné prostredie, ale zakazuje životné\nprostredie aj ohrozovať. Uvedené zákazy sú zároveň komplementárnym vyjadrením povinnosti chrániť\na zveľaďovať životné prostredie, ktorá je ustanovená v čl. 44 ods. 2 ústavy.“\nKrajský súd z uvedeného dôvodil záver, že tak právo na priaznivé životné prostredie, ako aj vlastnícke\nprávo účastníka k jeho investícií, resp. užívacie právo, k predmetnému pozemku sú právnym poriadkom\nSR chránené, žiadne z nich však nie je právom absolútnym, a ako uvádza Ústavný súd SR, pokiaľ\nsa tieto práva dostávajú do konfliktu, je potrebné riešiť tento pomocou zásady spravodlivej rovnováhy.\nPredmetná zásada je potom v konkrétnej rovine vyjadrená v § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., keď\nzákon dovoľuje zásah do životného prostredia vo forme výrubu drevín len\n- v odôvodnených prípadoch,\n- po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom\nvlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy,\npozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po\nvyznačení výrubu dreviny.\nKrajský súd ďalej uviedol, že síce súhlasí s tvrdení žalovaného, že vyhláška len exemplifikatívne\nvymenúva dôvody povolenia výrubu drevín a zákon nevylučuje súhlas s výrubom drevín z dôvodu\npredpokladaného umiestnenia stavby, avšak považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že udelenie\ntakéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že správny orgán po dostatočnom dokazovaní,\nobstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutočného stavu má\nza to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko teda možno zaujať len na základe\nposúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. V predmetnom\nprípade však k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcií nedošlo. Súdu nie je vôbec zrejmé, prečo\n\ndal prvostupňový správny orgán prednosť vlastníckemu/užívaciemu právu účastníka pred právom na\npriaznivé životné prostredie, ani na základe akých podkladov ustálil, že ide o odôvodnený prípad výrubu,\nako zhodnotil, resp. či bral do úvahy pomer zelene a zastavaných plôch v danej lokalite alebo tiež\nskutočnosť, že väčšina drevín, ku ktorým bol vydaný súhlas na výrub je zdravá (index 1).\nPokiaľ sa žalovaný odvoláva na EIA posudzovanie, k tomu tunajší súd poznamenáva, že zákon o EIA\npresne vymedzuje, ktoré činnosti budú predmetom posudzovania a skutočnosť, že výrub drevín pod\ntakéto posudzovanie nespadá, nemá vplyv na povinnosť posudzovať ekologické a estetické funkcie\ndrevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.\nPrvostupňový správny orgán taktiež nevykonal dokazovanie čo do rozsahu zásahu do práva na priaznivé\nživotné prostredie po predpokladanom výrube drevín a dokončení stavby, vo vzťahu ku vhodnosti\ntakéhoto podložia na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný vzrast takto nasadených nových drevín,\nako ani na predpokladaný čas, ktorý bude potrebný pre nové dreviny, aby plnohodnotne začali plniť\nfunkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín. Treba tiež zdôrazniť, že týmito otázkami sa správne orgány\nnezaoberali napriek skutočnosti, že prvostupňovému správnemu orgánu bolo práve nedostatočné\nzistenie skutkového stavu vytknuté žalovaným v rozhodnutí č. OU-BA-OSZP3-2014/223323/Rop zo dňa\n28.03.2014, pričom bolo okrem iného z tohto dôvodu rozhodnutie o súhlase s výrubom zrušené. Bol\nto práve žalovaný, kto správne uviedol, že prvostupňový správy orgán nedostatočne spoľahlivo zistil\nskutkový stav veci (z hľadiska posúdenia drevín a odôvodnenosti ich výrubu v súlade s § 47 ods. 3\nzákona č. 543/2002 Z. z. ako aj reálnych možností uskutočniť na pozemku výrub alebo v blízkom okolí\nprimeranú náhradnú výsadbu). V novom konaní síce bola odstránená vada opomenutia účastníkov\nkonania, ako aj bolo vyžiadané stanovisko krajského pamiatkového úradu, avšak čo do posudzovania\nekologických a estetických funkcií drevín k žiadnemu doplneniu dokazovania nedošlo, a to napriek\nskutočnosti, že žalovaný podal prvostupňovému správnemu orgánu dostatočne presný návod, ktoré\nskutočnosti je v konaní potrebné zisťovať.\nNad rámec uvedeného ešte súd podotýka, že pokiaľ žalovaný, resp. pribratý účastník argumentujú\nhlučnosťou, resp. prašnosťou a emisiami predpokladanej stavby, ide o otázku, ktorá bude predmetom\nprípadného stavebného konania a konania o súhlase s výrubom drevín sa netýka.\nKeďže teda prvostupňový ani odvolací orgán dostatočne neposudzovali estetické a ekologické funkcie\npredmetných drevín na Kollárovom námestí, čo je ako súd vyššie uviedol, conditio sine qua non\nsúhlas s výrubom drevín, bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie pre zistenie skutkového stavu\nnedostačujúceho na posúdenie veci.\nVadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia potom bude jeho\nnesprávne poučenie, ktoré je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia len v spojení s ďalším\ndôvodom jeho nezákonnosti - a síce vyššie uvedeným nedostačujúcim zistením skutočného stavu, keď v\ndanom prípade zrejme nepôjde o zrušenie napadnutého rozhodnutia, len pre zopakovanie procesu bez\nmožnosti pre účastníka výhodnejšieho rozhodnutia, ako to uvádza pribratý účastník vo svojom vyjadrení.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 281/2014-102 zo dňa 03.11.2015 podal pribratý\núčastník Parking House, a.s. odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust.\n§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. a) a § 205 ods. 2 písm. b) ,d ) a f) O.s.p., t.j.\nže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku poukázal na žalobcovo právo na životné prostredie\na na to, že pokiaľ sa toto právo dostane do konfliktu s iným právom, je potrebné uvedenú situáciu\nriešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Podľa názoru odvolateľa však z odôvodnenia rozsudku\nnevyplýva, z akého dôvodu je v tomto prípade právo na životné prostredie nadradené ostatným právam\na konkrétne aj právu vlastníckemu/užívaciemu.\n\nĎalej uviedol, že krajský súd ako dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu uviedol, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie\nčo do rozsahu zásahu práva na životné prostredie po predpokladanom výrube drevín a dokončení\nstavby, vo vzťahu ku vhodnosti takéhoto podložia na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný vzrast\ntakto vysadených nových drevín, ako ani predpokladaný čas, ktorý bude potrebný pre nové dreviny,\naby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín. Pritom účastník pri príprave\nprojektu uskutočňoval prípravné, realizačné úkony v hodnote veľkého rozsahu, spracoval viac ako tri\nverzie projektovej dokumentácie a zabezpečil rôzne štúdie a stanoviská v rámci ktorých boli zohľadnené\naj vyššie uvedené skutočnosti.\nOpakovane poukázal na zásadný pozitívny vplyv jeho zámeru v súvislosti s možnosťami parkovania a\nzlepšenia kvality bývania v relevantnej zóne. Pokiaľ sa jedná o otázku absencie náležitého ekologického\na estetického posúdenia zámeru, s touto sa účastník konania nestotožňuje. V rámci prípravy realizácie\nzámeru bola vypracovaná nielen štúdia vplyvov na životné prostredie, ale aj súvisiace dopravné štúdie\na k zámeru dal kladné stanovisko aj Krajský pamiatkový úrad. Tá sa týka stavby ako takej komplexne,\na teda nie je potrebné osobitné posudzovanie, ktoré sa týka len samotného výrubu.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že predmetom výrubu majú byť takmer výlučne nižšie stromy a kríky vo\nvyššej polovici námestia. Tvrdenia žalobcu o kvalite drevín sú s poukazom na výsledky dendrologickej\nštúdie výslovne lživé. Taktiež dreviny budú naviac po uskutočnení stavby doplnené náhradnou výsadbou.\nVšetky funkcie drevín a ich vegetačných foriem budú plnohodnotne a v lepšej kvalite obnovené\nnáhradnou výsadbou po uskutočnení stavby. Uvedeným sa zabezpečí nielen plnohodnotné obnovenie\nsúčasného stavu, ale aj celkové zvýšenie tohto dnes absolútne zdevastovaného priestoru z hľadiska\nekológie, estetiky a kultúry. K uvedenej problematike krajský súd nezaujal žiadne svoje stanovisko.\nĎalej dôvodil tým, že stavba má byť umiestnená pod povrchom a to v dostatočnej hĺbke na zabezpečenie\nplnohodnotnej parkovej zelene na povrchu. Zámer bol posudzovaný v rámci štúdií EIA, z ktorých\njednoznačne vyplýva, že realizáciou stavby nedôjde k akýmkoľvek neprípustným vplyvom na životné\nprostredie v zmysle príslušných noriem, z charakteru lokality a kritického nedostatku parkovacích miest\nvyplýva súčasný stav, kedy každé motorové vozidlo musí viackrát v rámci hľadania parkovania „krúžiť“,\nčím spôsobí nepopierateľne viac hluku, prachu a znečistenia ovzdušia, ako by to bolo v prípade, keby\nvodič takého vozidla vopred vedel o dostatočnej parkovacej kapacite na vhodnom mieste, ktoré bude\nstavba predstavovať. Je objektívne známa skutočnosť, že pohyb vozidiel sa v rámci podzemnej garáže\nuskutočňuje vo výrazne vyššej miere ako na povrchu, najmä v rámci lokality s akútnym nedostatkom\nmožností parkovania. Nie je možné spochybniť skutočnosť, že stavba samotná nebude produkovať\ntakmer žiadne emisie, keďže prevádzka sa bude realizovať pod povrchom terénu a v rámci stavby sú\nprojektované technológie na filtráciu emisií, ktoré výrazne znížia produkcie škodlivín v porovnaní so\nsúčasným stavom takmer na nulu.\nTaktiež účastník konania namietal vo svojom odvolaní, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne\nodôvodnený. Podľa jeho názoru sa súd vo svojom rozsudku dostatočne nevysporiadal s jeho\ntvrdeniami ako i žalovaného uvedených v jeho vyjadreniach v prvostupňovom konaní. Odôvodnenie\nrozsudku sa obmedzuje len na opis skutkového stavu, zhrnutie argumentácie účastníkov a citáciu\nprávnych predpisov. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie, ide o rozhodnutie, ktoré je\nnelegitímne, t. j. ktoré je prijaté bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch a ako také je neobhájiteľné.\nŽalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nZopakoval svoje tvrdenia zo žaloby a to najmä, že sa porušuje jeho právo na životné prostredie.\nPrvostupňový správny orgán nevykonal dostatočné dokazovanie čo do rozsahu zásahu práva na životné\nprostredie po predpokladanom výrube drevín a dokončení stavby.\nPodľa názoru žalobcu, je trúfalé tvrdenie účastníka konania, že stavba bude mať pozitívny vplyv na\nzlepšenie kvality bývania v relevantnej lokalite a to vzhľadom na možnosti parkovania, pričom obecne\nsa dá práve konštatovať, že trend v zahraničných mestách je budovať garáže mimo centrálne mestské\nčasti.\nŽalobca tvrdí, že predmetný pozemok momentom výrubu navždy stráca všetky stromy a dreviny, pričom\nnáhradná výsadba takúto kvalitu nikdy nenahradí.\n\nŽalovaný správny orgán uviedol, že sa pridržiava svojho odôvodnenia uvedeného v napadnutom\nrozhodnutím a prikláňa s k dôvodom odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\núčastníka Parking House, a.s. nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 03.11.2015.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 28.02.2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nOdvolací súd z obsahu administratívneho ako i súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou\nKrajskému súdu v Bratislave dňa 23.12.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2014/68046-7/ROP zo dňa 14.10.2014 ako i prvostupňového\nrozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2626/24987/2014/OZP/Rap zo dňa 30.05.2014,\nktorým rozhodnutím bol vydaný žiadateľovi Parking House, a.s., so sídlom v Bratislave, Kollárovo\nnámestie 20 súhlas v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na výrub 65 stromov a 17 kríkových\nporastov s rozlohou rastúcich na pozemku s parc. č. 8274/1 v k.ú. J. ( Kollárovo námestie v Bratislave) a\nto po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, v mimo vegetačnom období t.j. v termíne od 01.10.\ndo 31.03., najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, po nadobudnutí\nprávoplatnosti stavebného povolenia „stavby“ Podzemný parkovací dom a mestský park - Kollárovo\nnám., Bratislava, parc. č. 8274/1, k.ú. J.“, po splnení podmienky č. II. ods. 1 tohto rozhodnutia a kontrole\njej splnenia orgánom ochrany a prírody. Podľa podmienky II bola v súlade s ust. § 48 ods. 1 zákona č.\n543/2002 Z. z. uložená žiadateľovi povinnosť uhradiť finančnú náhradu s tým, že žiadateľ uskutoční na\nsvoje náklady v termíne do 31.05.2017 náhradnú výsadbu podľa projektu „Parkovací dom - Kollárovo\nnámestie Bratislava, Staré Mesto“. V časti týkajúcej sa výrubu 1 ks stromu druhu Platanus hispanica s\nobvodom kmeňa 153 cm meraným vo výške 130cm nad zemou (stromu č. 59), rastúcej na pozemku\nparc. č. 8274/1 v k.ú. J. (Kollárovo námestie v Bratislave) žiadosť zamietol.\nV žalobe žalobca namietal nezákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ktoré podľa\nneho trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Poukázal na konanie, ktoré prebiehalo\npred vydaním rozhodnutia napadnutého žalobou. V danej veci bolo vydané rozhodnutie Mestskej\nčasti Bratislava - Staré Mesto č. 110229746/2013/OZP/Rap zo dňa 27.06.2013, ktoré bolo\ndruhostupňovým rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2014/22323/ROP zo dňa 28.03.2014 zrušené a vec\nvrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie rozhodnutie.\nPodľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie bez toho, aby vyhovel\npripomienkam a výhradách odvolacieho orgánu. Názor odvolacieho orgánu bol v danej veci pred\n\nsiedmymi mesiacmi úplne odlišný od názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pričom vo veci\nnedošlo k žiadnej zmene právneho alebo faktického charakteru.\nŽalobca v žalobe uviedol, a to s poukazom na ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., že súhlas\norgánu ochrany prírody na výrub stromov sa môže vydať len po posúdení ekologických a estetických\nfunkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. Výrub stromov podľa jeho názoru je devastáciou v\nsúkromnom záujme a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dôjde k náhradnej výsadbe, nakoľko\npredmetný pozemok momentom výrubu navždy stráca všetky stromy a dreviny. Stromy v uvedenej\nlokalite plnohodnotne slúžia svojmu účelu, o čom svedčí aj ich bezchybný stav hodnotený indexom\n1,0, teda najvyššou známkou udeliteľnou v dendrologickom posudku. Eventuálna výsadba na streche\nplánovaných podzemných garáží má zanedbateľný prínos, keďže priestor by nebol verejne prístupný a\nzďaleka by neboli naplnené funkcie parku v takej miere, ako je tomu v súčasnosti.\nĎalej ako uviedol žalobca plánovaný výrub bude mať priamy vplyv na faktickú likvidáciu jedného z\nposledných mestských parkov v Bratislave, pričom predmetný park je v Územnom pláne hlavného\nmesta SR Bratislavy vedený ako park, sadovnícka a lesoparková úprava, čo by sa v prípade realizácie\nvýstavby vylučovalo s realitou. Poukázal tiež na to, že predmetná zóna Starého Mesta trpí chronickým\nnedostatkom a úbytkom zelene, preťažením dopravy, vysokou mierou smogu, hluku a prachu, ktorých\nhodnoty dlhodobo prevyšujú limitné hodnoty.\nPoukázal na to, že náležité ekologické posúdenie v zmysle zákona, ku ktorému nedošlo, by malo\nobsahovať skúmanie miery hluku, prašnosti, dopravného zaťaženia a ďalších kategórií. Taktiež sa orgán\nochrany prírody nezmienil napríklad o dopade plánovanej výstavby na funkcie parku, stromov a drevín.\nPodľa názoru žalobcu nedošlo ani k náležitému estetickému posúdeniu v zmysle zákona, ktoré\nmalo obsahovať skúmanie urbanistických, architektonických a občianskych požiadaviek od verejného\npriestranstva, akým je Kollárovo námestie.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako i prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená\nžalovanému na ďalšie konanie.\nPo preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\nPo preskúmaní veci Najvyšší súd SR konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zrušil\nrozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne.\nPovinnosťou žalovaného správneho orgánu, v danom prípade orgánu ochrany prírody, pri vydaní\nsúhlasu na výrub stromov v zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“), ktorého právnemu\nrežimu toto konanie podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo v zmysle §\n32 ods. 1, 2 správneho poriadku presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom\npre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob\nzisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom.\nOdôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií.\nJednak má presvedčiť o správnosti postupu správneho orgánu, a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia.\nHodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavacieho konania ovládané zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k\nvydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej\núvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako\nsa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto súvislosti je správny orgán\nlimitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej\núvahy.\nPodľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2003 Z. z. na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch\nvydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so\nsúhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej\nzmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca\na po vyznačení výrubu dreviny.\nPrvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 2626/24987/2014/OZP/Rap zo dňa\n30.05.2014 k pripomienke Ing. R. ohľadom výrubu stromov uviedol, že súhlas na výrub stromov bol\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona vydaný po posúdení ekologických a estetických funkcií\ndrevín a vplyvov na zdravie človeka.\nŽalovaný následne v napadnutom rozhodnutí č. OU-BA-OSZP3-2014/68046-7/ROP zo dňa 14.01.2014\nuviedol, že zákon ani vyhláška neustanovujú orgánu ochrany prírody podrobnejšiu metódu posúdenia\nekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka, tá je predmetom jeho správnej\núvahy.\nSúd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho\nspisu a dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní o udelení súhlasu na výrub\nstromov v súlade s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.\nV danom prípade i podľa názoru najvyššieho súdu orgán ochrany prírody pri vydaní súhlasu na výrub\nstromov nedostatočne zistil skutkový stav veci a to v súvislosti s posúdením ekologických a estetických\nfunkcií drevín. Správne orgány sa vecou riadne nezaoberali. Napriek tomu, že zákon v danom prípade\numožňuje správnym orgánom použiť zákonom povolenú správnu úvahy pri rozhodovaní o udelení\nsúhlasu na výrub stromov, podľa názoru súdu táto nebola dostatočným spôsobom odôvodnená.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že nedošlo k dostatočnému posúdeniu\npredmetných funkcií.\nV tomto smere i rozhodnutia správnych orgánov sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\nPodľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu súd rozhodnutie správneho orgánu zruší, ak\nrozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.).\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\n\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalobca, ktorý mal v konaní úspech si\ntrovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil. Žalovaný v konaní úspech nemal, avšak zo zákona nemá ani\nnárok na ich náhradu. Účastník konania Parking house, a.s. v konaní bol neúspešný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}