{"guid": "bf0d1f5e-3997-4803-aa92-b603715379c4:c2d6869d-bf96-40f5-8b2e-f1e4ba7cbdbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1", "spisova_znacka": "6Sžr/15/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/15/2017 z 18. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2018, sp. zn. 6Sžr/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1", "identifikacne_cislo": "1014202123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-04-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2d6869d-bf96-40f5-8b2e-f1e4ba7cbdbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžr/15/2017\n1014202123\n18. 04. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:1014202123.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: T., zastúpeného AK MS s. r. o.,\nadvokátskou kanceláriou so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, zastúpenej JUDr. Miloslavom\nŠimkovičom, advokátom, proti odporcovi: Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor, so sídlom\nHurbanova 21, 903 01 Senec, za účasti: 1.) C. I., bytom E. XX, XXX XX K., 2.) C. I., bytom E. XX, XXX\nXX K., 3.) C. G., bytom E. XX, XXX XX K., 4.) Z. I., bytom E. XX, XXX XX K., 5.) Slovenský pozemkový\nfond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. j.: OUSC-PLO/2014/3831-1/774/Ko z 20. novembra 2014, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 12Sp/88/2014-47 zo 7. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.\n12Sp/88/2014-47 zo 7. februára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nuznesením podľa ust. § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odmietol návrh\nnavrhovateľa z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobou.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že nespochybniteľným je fakt, že navrhovateľ nie je\núčastníkom konania podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a\ndoplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/1995/180/> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) - nie je oprávnenou a ani povinnou osobou v\nzmysle tohto zákona. Tým nie je podľa krajského súdu naplnená ani podmienka § 14 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“).\nĎalej uviedol, že navrhovateľ odvodzoval svoje postavenie v konaní pred odporcom s poukazom na §\n14 správneho poriadku (podľa ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.). Z logického výkladu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pre existenciu\núčastníctva v správnom konaní nepostačí iba tvrdenie osoby, (ktorá sa za účastníka správneho konania\npovažuje), že z dôvodov § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom takéhoto konania. Súčasne\nmusia totižto existovať skutkové či iné (právne) okolnosti, z ktorých možno vyvodiť záver o postavení\nosoby, ktorá podľa osobitného predpisu nie je účastníkom konania, ako účastníka prebiehajúceho\nkonania. A to práve s poukazom na znenie cit. § 14 ods. 1 správneho poriadku.\n\nAko to vyplýva z administratívneho spisu odporcu, tento po zrušení svojho rozhodnutia z 13. septembra\n2013 vo veci účastníctva navrhovateľa nevydal v tomto smere žiadne rozhodnutie. Vo veci vydané\nmeritórne rozhodnutie doručil navrhovateľovi avšak iba „na vedomie“, z ktorého postupu možno podľa\nkrajského súdu dôvodne predpokladať, že navrhovateľa za účastníka nepovažoval. Podľa názoru súdu\nvšak pochybil, ak o účastníctve navrhovateľa v konaní opätovne nerozhodol.\nKrajský súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľ bol alebo nebol účastníkom konania pred\nodporcom, t. j. či bol alebo nebol oprávnený k podaniu opravného prostriedku voči napadnutému\nrozhodnutiu. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ nebol účastníkom konania pred odporcom,\npreto navrhovateľ nemôže byť účastníkom konania pred súdom postupom podľa § 250 ods. 1, 2 O. s. p.\nĎalej uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku, resp. § 250 ods. 1, 2 O. s. p. ako\npredpoklad účastníctva osoby, ktorá s poukazom na obsah osobitného zákona účastníkom konania\nnie je, stanovuje, že takáto osoba bude či môže byť vydaním meritórneho rozhodnutia dotknutá na\njej právach, chránených záujmoch alebo povinnostiach. Konštatoval, že v prípade navrhovateľa ani v\npriebehu konania pred odporcom a ani v konaní pred súdom takáto situácia nenastala. Dôvodil, že\nbez toho ako rozhodol odporca v predmetnej reštitučnej veci, takéto rozhodnutie sa nemohlo dotknúť\nchránených záujmov navrhovateľa, či jeho povinností.\nNehnuteľnosti ktoré boli predmetom napadnutého rozhodnutia prešli procesom rozčlenenia na\nnehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, ktoré nadobudol navrhovateľ kúpnymi zmluvami\ndo svojho výlučného vlastníctva.\nDôvodil, že žiadnym (pozitívnym či negatívnym) rozhodnutím odporcu nemohli byť práva či\nprávom chránené záujmy navrhovateľa dotknuté, nakoľko vlastnícke právo k vyššie konkretizovaným\nnehnuteľnostiam nemôže byť navrátené. Status quo navrhovateľa k jeho vlastníctvu predmetných\nnehnuteľností (pozemkov) ostáva nezmenené. Táto skutočnosť bola odporcovi známa minimálne od\nvypracovania identifikácie parciel zo 16. mája 2011, pričom ani do vydania napadnutého rozhodnutia\nnedošlo k jej zmene.\nKrajský súd dodal, že navrhovateľ ani v priebehu konania pred odporcom a ani v podanom návrhu\nnikdy nekonkretizoval, ako by vo veci vydaným rozhodnutím mohli byť jeho práva, oprávnené záujmy\nči povinnosti dotknuté.\nZáverom uviedol, že nakoľko nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX vlastnícky patriace\nvýlučne navrhovateľovi ako fyzickej osobe už v čase konania pred odporcom nemohli byť navrátené\nžiadateľom o navrátenie vlastníctva z dôvodu § 6 zákona č. 503/2003 Z. z., akýmkoľvek rozhodnutím\nodporcu nemohol byť narušený status quo navrhovateľa. S poukazom na uvedené nebol navrhovateľ\núčastníkom konania aplikáciou § 14 ods. 1 správneho poriadku, resp. (zo strany súdu) § 250 ods. 1,\nods. 2 O. s. p.\nAk navrhovateľ aj napriek tomu, že nebol účastníkom konania pred odporcom podal voči napadnutému\nrozhodnutiu odporcu opravný prostriedok - návrh, takto vniknutú situáciu krajský súd nemohol posúdiť\ninak ako tak, že návrh bol podaný na to neoprávnenou osobou, preto podľa § 250p O. s. p. podaný\nnávrh odmietol.\nO trovách navrhovateľa krajský súd rozhodol v súlade s analogickým použitím § 146 ods. 1 písm. c) O.\ns. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nSúd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žiadateľom o navrátenie vlastníctva. Zúčastnené osoby\nsa k návrhu nevyjadrili, pričom podanie AK advocatius zo 6. septembra 2016, označené ako „Vyjadrenie\nžiadateľov reštitučného nároku ako účastníkov konania k odvolaniu T.. arch. B. C.“, v rámci ktorého je\nuvedené, že si uplatňujú trovy konania, krajský súd neakceptoval, nakoľko i napriek výzve súdu z 22.\nnovembra 2016 na založenie procesných plnomocenstiev do súdneho spisu k ich predloženiu nedošlo.\nII.\n\nProti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 205\nods. 2 písm. a) O. s. p., keď v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. a), f) a h) O. s.\np., z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nV podanom odvolaní navrhovateľ uviedol, že nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého uznesenia\nkrajského súdu vidí v tom, že súd nad rámec svojej právomoci a podstaty toho, čo je predmetom\nobčianskeho súdneho konania a správneho súdnictva podľa piatej časti O. s. p. nedôvodne a arbitrárne\nposudzoval skutočnosti, ktoré sú v právomoci a v kompetencií iného orgánu - správneho v rámci\nsprávneho konania a na základe svojho nezákonného postupu odvolanie odmietol z dôvodu, že žalobca\npodľa názoru súdu nie je účastníkom správneho konania, čo sám svojvoľne a arbitrárne určil súd, pričom\npoukázal na ust. § 135 ods. 2 O. s. p.\nPodľa navrhovateľa obsahuje odôvodnenie napádaného uznesenia viacero nepreskúmateľných a\nsvojvoľných záverov, je vnútorne argumentačne rozporné. Poukázal na str. 5 odôvodnenia, kde\nuviedol, cit.: „Ako vyplýva z administratívneho spisu odporcu, tento po zrušení svojho rozhodnutia\nz 13.9.2013 vo veci účastníctva navrhovateľa nevydal v tomto smere žiadne rozhodnutie. Vo veci\nvydané meritórne rozhodnutie doručil navrhovateľovi avšak iba na vedomie, z ktorého postupu možno\ndôvodne predpokladať, že navrhovateľa za účastníka nepokladal. Podľa názoru súdu však pochybil, ak\no účastníctve navrhovateľa v konaní opätovne nerozhodol.“\nSkutkový stav vyplývajúci zo správneho konania krajský súd s poukazom na uvedené odôvodnenie\nposúdil v rozpore s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu, arbitrárne, v rozpore\ns ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ustanoveniami O. s. p. a správneho\nporiadku, čím podľa jeho názoru porušil právo účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 6 Listiny základných práv a slobôd. Vo viacerých smeroch je podľa\nnavrhovateľa napádané uznesenie nepreskúmateľné.\nĎalej navrhovateľ poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej\nkaždý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, pričom iným orgánom\nje v tomto prípade príslušný správny orgán.\nV tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo 16.\napríla 2003, kde v odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky dôsledne riešil problematiku\núčastníctva správneho konania, z ktorého jasne vyplýva, že toto rozhodnutie (t. j. procesné rozhodnutie\no tom, kto je alebo nie je účastník správneho konania) je vecou jedine rozhodnutia orgánu inej právnej\nochrany - správneho orgánu, a to v rámci správneho konania, nie súdu.\nV správnom konaní ako vyplýva z administratívneho spisu bolo dňa 13. septembra 2013 vydané\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č. j. 3831/2004/774/Ko, v ktorom prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol, že navrhovateľ nie je účastníkom správneho konania. Následne proti tomuto\nrozhodnutiu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Bratislava\nrozhodnutím sp. zn. OU-BA 2/16892/2013 z 28. novembra 2013 tak, že napádané rozhodnutie zrušil v\ncelom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.\nRozhodnutie druhostupňového správneho orgánu sa týkalo priamo rozhodnutia účastníctva v konaní,\nkde druhostupňový správny orgán v odôvodnení na str. 3 jasne vyslovil právny názor cit.: „OPÚ SC ako\nprvostupňový správny orgán nepostupoval v celom konaní v súlade s ust. § 3, § 14, § 21, § 22, § 46 a §\n47 zákona o správnom konaní.“ Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu na str. 4 obsahovalo\naj to, že v zmysle § 59 ods. 3 správneho poriadku je Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor\nviazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\nOkresný úrad v nasledujúcom období opätovne nerozhodol o účastníctve navrhovateľa. Podľa názoru\nnavrhovateľa v zmysle záväzného právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného úradu\n\nBratislava sp. zn. OU-BA 2/16892/2013 z 28. novembra 2013 Okresný úrad Senec s navrhovateľom\nnásledne konal ako s účastníkom správneho konania, kedy bolo rozhodnutie Okresného úradu Senec\nč. j.: OU-SC-0/2014/3831-1/774/Ko z 20. novembra 2014 riadne doručované právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa, teda ako účastníkovi konania.\nZ napádaného uznesenia krajského súdu je podľa navrhovateľa aj absolútne nepreskúmateľné z akého\nprávneho dôvodu a podľa akého ustanovenia právneho predpisu mal podľa názoru krajského súdu\nprvostupňový správny orgán opätovne rozhodovať o účastníctve, ak rozhodnutie druhostupňového\nsprávneho orgánu túto otázku, t. j. účastníctvo navrhovateľa v správnom konaní právne vyriešilo a\nbolo pre prvostupňový správny orgán právne záväzné, a následne prvostupňový správny orgán už s\nnavrhovateľom ako s účastníkom riadne konal a doručil mu rozhodnutie. Dôvodil, že o procesnej otázke,\nkto je alebo nie je účastník správneho konania môže rozhodnúť jedine správny orgán v rámci správneho\nkonania, nie súd, a naviac podľa jeho názoru nepreskúmateľnými a nedôvodnými názormi v občianskom\nsúdnom konaní.\nĎalej konštatoval, že bol a je v správnom konaní účastník v zmysle § 14 správneho poriadku, podľa\nktorého účastníkom správneho konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže\nopak.\nPredmetom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu v tomto konaní nebolo procesné rozhodnutie\nči navrhovateľ je alebo nie je účastníkom správneho konania, ale preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu v merite veci, v ktorom navrhovateľ je účastníkom konania, o čom bolo už skôr rozhodnuté.\nZáverom uviedol, že krajský súd najskôr v jednej časti odôvodnenia napádaného uznesenia zaujal\nnázor, že správny orgán pochybil, lebo opätovne nerozhodoval o účastníctve, následne sám súd nad\nrámec svojej právomoci a v rozpore s ustanoveniami O. s. p., správneho poriadku rozhodol a svojimi\narbitrárnymi tvrdeniami spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie opravného prostriedku\nvoči rozhodnutiu správneho orgánu, je podľa jeho názoru jasným porušením základných práv účastníka\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky a to práva na spravodlivý proces, právnej istoty ako aj\nlegitímneho očakávania, pričom je v rozpore s ustálenou judikatúrou.\nNavrhol preto, aby odvolací súd zrušil napádané uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nIII.\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 21. marca 2017. V\npredmetnom podaní po opise priebehu správneho konania sa vyjadril, že navrhovateľ T.. Q.. B. C.,\nnie je v tomto konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. oprávnenou osobou podľa § 2 a taktiež nie je\npovinnou osobou podľa § 3 zákona. O účastníctve konania podľa zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol\nbývalý Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím č. 3831/2004/774/Ko dňa 13. septembra 2013,\nktoré v rámci odvolacieho konania nadriadený orgán zrušil rozhodnutím pod zn. OU-BA 2/16892/2013.\nĎalej uviedol, že z dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde v Pezinku o určenie vlastníckeho\npráva pod č. 4C/928/2008 bývalý Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím č. j. 1167-342/2008Lu dňa 4. augusta 2008 prerušil konanie vo veci až do času skončenia konania na súde.\nPoukázal na to, že T.. Q. B. C. opakovane podával podnet na Okresnú prokuratúru o prešetrenie\nzákonnosti konania vo veci reštitúcie. Na základe upozornenia prokurátora Pd 195/14/1103-3 z 20.\noktóbra 2014 rozhodol v zmysle skôr uvedených skutočností.\nPodľa názoru odporcu, v reštitučnom konaní z predložených listín je dostatočne preukázané, že T.. Q.\nje účastníkom konania pre Okresným súdom v Pezinku v konaní o určenie vlastníctva. Z tohto titulu\nmu bolo rozhodnutie zaslané na vedomie. Z listín predložených ku konaniu je preukázané, že u častí\npôvodnej parcely podľa prídelu Q. evidované v registri C-KN ako časti parciel č. XXXX/XX, č. XXXX/XX\na č. XXXX/XX sú zákonné prekážky na navrátenie vlastníctva. V prípade priznanej reštitúcie žiadateľom\n\nnároku žalovaný by vydal rozhodnutie o priznaní práva na náhradu pre zákonné prekážky podľa § 6 ods.\n1 písm. a), čím by vlastnícke práva k C-KN parcelám navrhovateľa neboli dotknuté.\nĎalej sa vyjadril k hmotnoprávnej stránke veci. Vyjadril zároveň svoj názor, že reštitučné konanie podľa\nzákona č. 503/2003 Z. z. nenahrádza konanie o určenie vlastníctva, ktoré v tomto prípade súčasne\nprebieha na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 4C/928/2008.\nZáverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil.\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila aj zúčastnená osoba v 5. rade - Slovenský pozemkový fond\nv podaní z 20. marca 2017. Zúčastnená osoba stručne uviedla, že opravný prostriedok bol podaný\nnavrhovateľom, ktorý nebol na toto podanie oprávnený s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ\nnebol a ani nemohol byť účastníkom konania pred správnym orgánom, ktorý preskúmavané rozhodnutie\nvydal. Z dôvodu, že predmetom odvolacieho konania je otázka výlučne procesného charakteru, ponechal\nposúdenie odvolacích dôvodov, obsiahnutých v odvolaní navrhovateľa z 27. februára 2017 v celom\nrozsahu na úvahe odvolacieho súdu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§\n10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že\nuznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. j.: OU-SC-PLO/2014/3831-1/774/Ko z\n20. novembra 2014, ktorým bolo rozhodnuté vo veci žiadateľov - Z. a dedičov po zomrelom C. I. v\nreštitučnom konaní, kde žalovaný rozhodol podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že\nžiadateľom nenavracia vlastníctvo a neposkytuje právo na náhradu za nehnuteľnosti, nakoľko neboli\nsplnené podmienky prechodu nehnuteľnosti na čsl. štát v rozhodujúcom období v lehote od 25. februára\n1948 do 31. decembra 1989, niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.\nPredmetom reštitučného nároku boli nehnuteľnosti v k. ú. K. podľa výmeru o vlastníctve pôdy.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odvolací súd zistil, že z identifikácie\nparciel vyhotovenej Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom č. j. 320-314/13 z 25. novembra\n2013 vyplýva, že časti pozemkovoknižných parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré boli označené v prídelovom\nkonaní ako prídel A6 v súčasnosti ako časti parciel registra C- KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX prešli do\nvlastníctva iných fyzických osôb a časť parcely registra C- KN ako parc. č. XXXX/XX prešla do vlastníctva\nprávnickej osoby. V súčasnosti sú predmetné parcely evidované na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX\nv prospech iných osôb.\nNavrhovateľ je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX o\ncelkovej výmere XXX.XXX m2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi TEAM\nPROJEKT, s. r. o. a navrhovateľom, t. z. je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného\nkonania (časť parc. č. XXXX).\nĎalej odvolací súd zistil, že navrhovateľ oznámil žalovanému dňa 11. mája 2012, že v reštitučnom\nkonaní, ktorého účelom a cieľom je rozhodnutie o vlastníctve uplatnených pozemkov, sú predmetom\nreštitučného nároku i pozemky, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, preto je jeho vlastnícke právo\nbezvýhradne dotknuté. Oznámil, že zo zákona má postavenie účastníka a žiadal vtedy konajúci Obvodný\npozemkový úrad Senica, aby s ním konal. Obvodný pozemkový úrad Senica následne vydal rozhodnutie\nč. j.: 3831/2004/774/Ko z 13. septembra 2013, že navrhovateľ nie je účastníkom reštitučného konania,\nnakoľko dospel k záveru, že v reštitučnom konaní sa nekoná a ani nebude konať o právach alebo\nprávom chránených záujmoch navrhovateľa, ani niet predpokladu, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy a povinnosti môžu byť rozhodnutím v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. priamo\ndotknuté.\n\nV samotnom rozhodnutí ďalej uviedol ako prechádzalo vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam,\npričom po vytvorení nových parciel geometrickým plánom v roku 2004 na základe kúpnej zmluvy z 30.\njanuára 2004 nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ, preto podľa jeho názoru nebol navrhovateľ podľa\nust. § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom reštitučného konania podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\nVoči vydanému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, doručené dňa 3. októbra 2013.\nDňa 28. novembra 2013 rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov\nzn. OU-BA 2/16892/2013 bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušené. Okresný úrad v podanom\nrozhodnutí uviedol, že Obvodný pozemkový úrad Senica nepostupoval v celom konaní v súlade s ust.\n§ 3, § 14, § 21, § 22, § 46 a § 47 správneho poriadku a podľa ust. § 28 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, preto zrušil napadnuté rozhodnutie. Konkrétne však nenasmeroval\nObvodný pozemkový úrad Senica ako ma v ďalšom konaní postupovať.\nPo vrátení veci Obvodný pozemkový úrad Senica pokračoval v konaní a vydal rozhodnutie, ktoré\nje predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutie doručoval aj právnemu zástupcovi navrhovateľa na\nvedomie. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán si nebol istý, či má navrhovateľ postavenie účastníka\nreštitučného konania.\nV prejednávanej veci tak spornou ostala otázka, či navrhovateľ mal postavenie účastníka konania, resp.\nči sa s navrhovateľom konalo ako s účastníkom konania. Od vyriešenia uvedenej otázky sa následne\nodvíja aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie opravného prostriedku voči vydanému rozhodnutiu.\nV prvom rade poukazuje odvolací súd na ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, ktoré vymedzuje okruh\núčastníkov konania. Z uvedeného ust. okrem iného vyplýva, že účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,\nže môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Preukázanie opaku sa vykonáva vydaním rozhodnutia\no tom, že určitá osoba nie je účastníkom konkrétneho konania. Inými slovami je možné konštatovať, že\ntakáto osoba je zo zákona účastníkom konania, kým správny orgán nerozhodol inak. Pokiaľ v predmetnej\nveci bolo zrušené rozhodnutie o tom, že navrhovateľ nie je účastníkom reštitučného konania, právny\nstav sa vrátil späť pred vydané rozhodnutie a opäť prislúchalo účastníctvo navrhovateľovi.\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ mal správny orgán rovnaký názor a nepovažoval navrhovateľa za\núčastníka konania, mal o tom opätovne rozhodnúť, avšak bol viazaný právnym názorom odvolacieho\norgánu, ktorý jeho postup považoval za rozporný s ust. § 14 správneho poriadku. V tomto smere sa\npreto odvolací súd stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že v reštitučnom konaní mal postavenie\núčastníka konania. Avšak nie je možné súhlasiť s tým, že správny orgán konal s navrhovateľom ako s\núčastníkom konania. Dôvodom je, že samotný žalovaný ho nepovažoval za účastníka konania.\nJe pravdou, že správny poriadok výslovne neupravuje doručenie rozhodnutia na vedomie, avšak\nuvedený termín sa v právnej praxi bežne používa a vyjadruje zámer síce doručiť rozhodnutie, alebo\ninú písomnosť, ale len za účelom oboznámenia sa s jej obsahom. V tomto prípade by takéto doručenie\nnevyvolávalo žiadne právne účinky a v prípade nepodania opravného prostriedku by nemalo ani vplyv\nna vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, prípadne vykonateľnosti. Žalovaný sám tvrdil, že rozhodnutie\ndoručoval navrhovateľovi len z dôvodu prebiehajúceho civilného konania.\nK prebiehajúcemu civilnému konaniu na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/928/2008 odvolací súd\nuvádza, že dňa 31. októbra 2016 bol vydaný v predmetnej veci rozsudok, kde súd zamietol žalobu,\nnakoľko dospel k opačnému právnemu záveru ako žalovaný a uviedol, že v rozhodnom období, t.\nj. v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešlo vlastnícke právo na štát bez právneho\ndôvodu, preto je podľa konajúceho súdu daný nárok podľa reštitučných predpisov a z tohto dôvodu je\nvlastnícka žaloba vylúčená. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť (spis sa nachádza na Krajskom\nsúde v Bratislave). V uvedenom konaní bola podaná žaloba žiadateľov o určenie vlastníckeho práva\nk dotknutým nehnuteľnostiam, o ktoré ide aj v reštitučnom konaní, pričom navrhovateľ má postavenie\nžalovaného v 1. rade. Cieľom žiadateľov je teda nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,\nktorých sčasti vlastníkom je aj navrhovateľ, preto ani účelovo nepodali odvolanie voči preskúmavanému\nrozhodnutiu.\n\nOdvolací súd sa vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nestotožnil s právnym názorom krajského\nsúdu a žalovaného, ktorí nepovažujú navrhovateľa za účastníka reštitučného konania. Navrhovateľ\nsprávne tvrdil, že rozhodnutím v správnom konaní môže byť dotknutý na svojich právach, či právom\nchránených záujmoch, nakoľko bez ohľadu na hmotnoprávne posúdenie a rozhodnutie správneho\norgánu o reštitučných nárokoch žiadateľov, konanie sa týkalo aj jeho nehnuteľností, t. j. predmetu jeho\nvlastníckeho práva, aj keby sa malo týkať len jeho nepatrnej časti, preto sa s ním malo konať ako\ns účastníkom konania. Navyše krajský súd sám konštatoval, že žalovaný pochybil, ak o účastníctve\nnavrhovateľa v konaní opätovne nerozhodol. Napokon pre posúdenie otázky účastníctva pred správnym\norgánom nemôže byť rozhodná skutočnosť, či bude mať alebo nebude mať v konaní úspech, a to\nvzhľadom na konečný výsledok správneho konania vo vzťahu k oprávneným osobám, ktoré si reštitučný\nnárok uplatnili.\nNa základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ má postavenie účastníka\nkonania v prebiehajúcom reštitučnom konaní, preto sa s ním malo konať ako s účastníkom konania, a\npreto bol oprávnený aj na podanie opravného prostriedku.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu\npostupom podľa § 221 ods. 2 O. s. p. z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru\nodvolacieho súdu. Zároveň bude krajský súd povinný doručiť navrhovateľovi, resp. jeho právnemu\nzástupcovi stanovisko žalovaného z 21. marca 2017.\nPodľa § 250ja ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane\ntrov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O. s. p.).\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 1 ustanovil, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Sp/88/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}