{"guid": "808aaf41-7afd-41c5-9223-4870f55de918:9d0c4856-137f-436a-af2c-1cbe5a3894bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1", "spisova_znacka": "10Sžk/32/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/32/2017 z 28. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2018, sp. zn. 10Sžk/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1", "identifikacne_cislo": "1014202072", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d0c4856-137f-436a-af2c-1cbe5a3894bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/32/2017\n1014202072\n28. 08. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014202072.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. C. I., R., v zastúpení:\nJUDr. Martina Tomus Palušková, advokátka, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ústav\nna výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, o žalobe\nproti listu žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/271/2014-54 z 10. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/271/2014-54 zo dňa\n10. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Sťažovateľ sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.12.2014 domáhal preskúmania\nzákonnosti listu žalovaného č. UWaÚVTOS-5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014, ktorým žalovaný\nreagoval na podanie žalobcu zo dňa 22.09.2014. Týmto podaním žalobca napádal list žalovaného\nč. UVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014, ktorým mu bolo oznámené, že v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia č. ÚVVaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 bol doplnením podpisovej\ndoložky odstránený nedostatok týkajúci sa formálnej náležitosti rozhodnutia.\n2. Krajský súd v Bratislave ustálil, že žalobou napadnutý list žalovaného nespadá do kategórie\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z.z. (ďalej len SSP), ktoré je možné preskúmať v správnom súdnictve. Žalobou napadnutý list\nžalovaného podľa krajského súdu nezasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností\nsťažovateľa, nemá náležitosti rozhodnutia, nie je ako rozhodnutie označený ani formálne a ani nie\nje považovaný za rozhodnutie podľa osobitného predpisu. Podľa krajského súdu je nepochybné, že\nžalovaný v žalobou napadnutom liste len reaguje na podanie sťažovateľa zo dňa 22.09.2014, ktorým\nten namieta oznámenie č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014 o oprave chyby v písaní\npredtým vydaného rozhodnutia č. ÚWaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014. Tieto listy žalovaného\nnemožno považovať za rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánu verejnej správy, ktoré môžu\nbyť predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby. Navyše krajský súd poukázal na\nskutočnosť, že rozhodnutie žalovaného č. ÚWaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 v spojení s\nrozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 zo dňa 09.09.2014 sú predmetom súdneho prieskumu v\nkonaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/244/2014. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobu\nako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n\nA)\n3. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\npodal kasačnú sťažnosť zo dňa 17.07.2017 (č. l. 57 ) z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP,\nt. j. správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n4. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch najmä uviedol:\n- sťažovateľ v žalobe uviedol prečo považuje odpoveď (list) žalovaného zo dňa 7.10.2014 za\nrozhodnutie, aké jeho práva a chránené záujmy boli porušené a v čom vidí nezákonnosť postupu a listu\nžalovaného, krajský súd sa žalobnými námietkami sťažovateľa nezaoberal,\n- krajský súd nedostatočne odôvodnil rozhodnutie , čím došlo k zásahu do práva na súdnu ochranu a\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru,\n- krajský súd nesprávne právne posúdil, že list žalovaného nemá náležitosti rozhodnutia, a nie je\npovažovaný za rozhodnutie podľa osobitného predpisu, ktorý by bol preskúmateľný súdom, v tejto\nsúvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 354/08-50 z 22.01.2009)\na ako aj Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sž 196/01 z 29.04.2002 a sp. zn 10Sžd 36/2011\nz 01.08.2012), ktorá pripúšťa preskúmateľnosť súdmi i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré\nnemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo môžu dotknúť práva a právom chránených záujmov\nfyzických alebo právnických osôb, pričom súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu\nje každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môže byť priamo dotknuté práva\na povinnosti fyzických a právnických osôb, za spôsobilý predmet súdneho preskúmania sa pritom\npovažuje aj listy s charakterom rozhodnutia vydaný príslušný, orgánom verejnej správy.\n5. Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť krajskému súdu vec na ďalšie konanie.\nB)\n6. Na kasačnú sťažnosť reagoval žalovaný tak, že sa stotožnil s právnym i skutkovým posúdením veci\nzo strany krajského súdu, ktorého rozhodnutie považuje za správne.\nIII.\nPrávne názory kasačného súdu\n7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas [§ 443 ods. 1 SSP], a s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti [§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/ SSP] a\nneviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 SSP) kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 462 ods.1 v spojení s § 139 ods.\n4 SSP) dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie v zmysle § 462 ods. 1 SSP pretože po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených\nprávnych názorov dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n8. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a\nčl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej\nveci sťažovateľka), t. j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v\nmedziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší, pričom kasačný súd nie je oprávnený do\ntejto procesnej slobody vstupovať.\n9. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný (§ 439 ods. 3 písm. a/ a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá SSP) jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa § 445\nods. 1 písm. d/ SSP] náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm.\nc/ SSP ]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod SSP), ktorý\nsťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n10. Sťažovateľ namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, pričom z argumentácie\nsťažovateľa vyplýva, že sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že napadnutý list\n\nžalovaného, ktorým tento reaguje na podanie sťažovateľa zo dňa 22.09.2014, ktorým namieta\noznámenie č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014 o oprave chyby v písaní predtým\nvydaného rozhodnutia č. ÚWaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014, nemožno považovať za\nrozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánu verejnej správy, ktoré môžu byť predmetom súdneho\nprieskumu na základe správnej žaloby.\n11. Sťažovateľ aj s poukazom na citovanú judikatúru ústavného a najvyššieho súdu zastáva názor, že\nnapadnutý list žalovaného je spôsobilý predmet súdneho preskúmania a krajský súd preto nemal žalobu\nodmietnuť, ale list mal z pohľadu uplatnených námietok preskúmať.\nPodľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie\na) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti\nverejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,\nrozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa\nosobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,\nopatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté,\nd) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje\nv začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej\npovinnosti nezačal administratívne konanie,\ne) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej\nsprávy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly\nalebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\nPodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n12.V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§\n6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\nRozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu\nzásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby\nich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších\nkritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem\nrozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská.\n13. Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých\nadministratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí\nsprávneho orgánu pri realizácii tohto zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1\ndohovoru v sporoch s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616 - 635).“\n14. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho\nprieskumu ustálenej a súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia\nvydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v\nustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku.\n15. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní, v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné\n\npravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné\nustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy), platí, že\nustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri\nvydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\n16. Kasačný súd ako príklady vecne prejednania oznámenia orgánu verejnej správy uvádza výsledky\ntýchto konaní vedených pod sp. zn. 4Sžf 77/2014 (rozsudok sp. zn. 4Sžf 77/20104 z 10. septembra\n2015) a sp. zn. 6Sžf 115/2014 (rozsudok sp. zn. 6Sžf 115/2014 z 24. februára 2016).\n17. Kasačný súd pritom odkazuje na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, uvedené\nv náleze sp. zn. III. ÚS 91/2016, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať\nžalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu\npovinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.\n18. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty\n[(čl. 1 ods. l ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť\npráva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri\nopakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95\na II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.\nV uvedených prípadoch bol ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd zastavením konania porušil\nsťažovateľkami označené ich základne práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. správneho orgánu“).\n20. Vo všeobecnej rovine musí kasačný súd konštatovať, že pritom nie je rozhodujúcim kritériom, ako\nsú tieto individuálne správne akty formálne (t. j. terminologicky) označené, pretože okrem rozhodnutí\nmôže ísť aj o rozhodnutia, ktoré zákonodarca v zmysle iných dôvodov po formálnej stránke označil ako\nopatrenia, povolenia, súhlas alebo platobný výmer, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská\n(napríklad v inej právnej oblasti analogia iuris § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /\nsprávny poriadok/).\n21. Už prostredníctvom inej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne\nvymedzil právne akty vydané Radou Európy ako formálne pramene slovenského právneho poriadku.\nNajmä prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sžo/28/2009 <. zo dňa 8. februára 2011 bolo najvyšším súdom\nzdôraznené:\n„V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné\npravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je v systéme prameňov\npráva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom\nEurópskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami), i keď sú formulované viac\nvšeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho\nprávneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na\nkvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good\nGovernance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a\nniektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady\nEurópy) a Európskej únie.“\n22. Preto aj v prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že v zmysle odporúčania Rady Európy Rec\n(89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny\nakt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych\norgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré\npriamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016 <.).\n\n23. Na základe takto vymedzeného rámca súdneho prieskumu bolo pre posúdenie postupu krajského\nsúdu nutné zodpovedať otázku, či je list žalovaného č. ÚVVaÚVTOS-5-83-4/31-2014 zo dňa 07.10.2014\nmožné preskúmať v správnom súdnictve a či záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého\nlistu s poukazom na uplatnené námietky sťažovateľa nie je predčasný.\n24. V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd k preskúmateľnosti oznámení, listov a iných\nneformálnych aktov správnych orgánov, ktoré síce nevykazujú formálne znaky administratívneho\nrozhodnutia avšak evidentne disponujú jeho materiálnymi znakmi, dodať, že už v minulosti vyslovil\nviackrát právne názory, od ktorých nemá dôvod s poukazom na konštantnosť judikatúry sa odchýliť,\na preto na svoju rozhodovaciu činnosť v prejednávanej veci na podporu svojich vyššie uvedených\nprávnych názorov odkazuje.\nRozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu\nzásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby\nich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších\nkritérií.\n25. Vo veci sp. zn. 5Sžf 31/2011 <. s poukazom na vecný rozsah konania pred správnym súdom\nvymedzený pôvodne v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p. <. Najvyšší súd uviedol, že: „výnimky z aplikácie\nústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať\nextenzívne, ale treba k nim pristupovať reštriktívne“\n26. Nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (pozri napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 <. a III. ÚS\n283/2010 <.), ktorá postupne speje k novozformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ktorá už naďalej\nnevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami\na orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku rozsudok z 24. februára 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo\n16. mája 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12. júla\n2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych\nzáujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia\ndiskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu“.\n27. Rovnako aj z rozsudku najvyššieho súdu z 11.03.2014 sp. zn. 4Sžf/1/2014 <., a ktorý bol publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2015, je zrejmé,\nže pre preskúmateľnosť v správnom súdnictve nie je nutné, aby malo oznámenie formálne náležitosti\nrozhodnutia.\n„Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v\nadministratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného\npráva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov\nrozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“\n28. S poukazom na ústavou garantované právo na súdnu ochranu zakotvené v článku 46 ústavy vo\nvzťahu s súdnemu prieskumu rozhodnutí dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016 <., v zmysle ktorého: „Za spôsobilý\npredmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko\nrokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom\nrozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov\nuvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov\nvýslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku,\nktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho\nkonania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom\nministrov Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1\naž 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných\nopatrení.“\n\n29. Obdobne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 <. Ústavný súd\nSlovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne\noznačený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku\nkonkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.\n30. Kasačný súd na tomto mieste preto musí zdôrazniť, že odňatím možnosti konať pred súdom\ntreba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho\nprocesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených\nzáujmov. Za takýto postup treba považovať aj nedostatočne odôvodnené odmietnutie žaloby v prípade\nnesprávnej aplikácie zákonného ustanovenia o odmietnutí žaloby.\n31. Tiež odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,\nktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za\núčelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať odmietnutie\nžaloby v prípade, ak toto neprichádzalo do úvahy alebo je takýto záver predčasný pre nezodpovedanie\nnámietok sťažovateľa na procesný postup správneho orgánu v súvislosti s namietanou chybnou opravou\nprvostupňového rozhodnutia, ako tomu bolo v prípade sťažovateľa.\n32. Po preskúmaní spisového materiálu dospel kasačný súd odkazujúc na citovanú judikatúru k záveru,\nže sťažovateľovi bola postupom krajského súdu, ktorý odmietol žalobu sťažovateľa s odôvodnením,\n(že je nepochybné, že žalovaný v žalobou napadnutom liste len reaguje na podanie žalobcu zo dňa\n22.09.2014, ktorým ten namieta oznámenie č. ÚVVaÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014 o\noprave chyby v písaní predtým vydaného rozhodnutia č. ÚWaÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014,\ntieto listy žalovaného nemožno považovať za rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánu verejnej\nsprávy, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby), bez toho, aby sa\nlistom žalovaného zo dňa 07.10.2014 zaoberal ako posledným v rade, a to aj z pohľadu reťazenia\npodaní a reakcií žalovaného, ktoré predchádzali napadnutému listu a dôvodov, ktoré sťažovateľ uplatnil,\nk odňatiu možnosti konať pred súdom.\n33. Ako totiž z obsahu spisu vyplýva, Ústav na výkon väzby rozhodnutím č. ÚVV 211/18/31-2009\ndňa 25.08.2009 rozhodol o výške trov spojených s výkonom väzby, v zmysle ktorého zaviazal\nsťažovateľa uhradiť trovy spojené s výkonom väzby vo výške 436,43 Eur. Proti rozhodnutiu podal\nsťažovateľ dňa 29.06.2014 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.10.2009\nč. GR ZVJS-48-42/31-2009 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nProti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ žalobu na Krajský súd v Bratislave a ten rozsudkom\nzo dňa 16.11.2013 sp. zn. 4S 146/2010 rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-48-42/31-2009 zo dňa\n14.10.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo 15/2013 dňa 27.02.2014. Následne Ústav na výkon\nväzby svojím rozhodnutím č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 vydal rozhodnutie o výške\ntrov spojených s výkonom väzby, v zmysle ktorého zaviazal sťažovateľa uhradiť trovy väzby vo\nvýške 436,34 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 10.7.2014 odvolanie o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 9.9.2014 (ďalej len rozhodnutie\nGR ZVJS) tak, že sčasti odvolaniu vyhovel a zmenil výrokovú časť rozhodnutia Ústavu na výkon\nväzby č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.6.2014 tak, že slová „v spojení s § 54 ods. 1 zákona“\nnahradil slovami: „v spojení s §27 zákona č. 156/1993 Z.z. v znení účinnom do 01.07.2006“. Rozhodnutie\nGR ZVJS bolo sťažovateľovi doručené dňa 12.09.2014. Deň pred doručením tohto rozhodnutia bolo\nsťažovateľovi doručené oznámenie Ústavu na výkon väzby zo dňa 05.09.2014, z ktorého vyplýva, že do\npôvodného rozhodnutia č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 bola doplnená „podpisová“\ndoložka a týmto bol odstránený nedostatok formálnej chyby. Prílohou oznámenia bolo rozhodnutie č.\nÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014.\n34. Sťažovateľ podal voči opakovane doručenému rozhodnutiu (s vykonanou opravou) odvolanie zo dňa\n22.09.2014, ktoré Ústav na výkon väzby posúdil v zmysle odpovede zo dňa 07.10.2014 ako podanie,\nktoré nemá povahu odvolania a oznámil sťažovateľovi, že konanie o výške trov výkonu väzby považuje\nza právoplatne ukončené.\n35. V odvolaní zo dňa 22.09.2014 proti oznámeniu Ústavu na výkon väzby sťažovateľ okrem námietky\npremlčania, namietal, že z opakovaného doručenia toho istého rozhodnutia o povinnosti uhradiť trovy\n\nvýkonu väzby vo výške 436,43 Eur nie je zrejmé, či ide o nové rozhodnutie vydané pod tým istým číslom\na toho istého dátumu alebo či ide o opravné rozhodnutie k pôvodnému rozhodnutiu, preto spravujúc\nsa poučením o možnosti podať odvolanie, podal odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom namietal, že\nrozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je nepreskúmateľné, nemá oporu v zákone\na vydala ho neoprávnená osoba.\n36. Sťažovateľ v žalobe namietal, že opakovaným doručením rozhodnutia v podstate išlo o dodatočné\nnahradenie prvej verzie písomného vyhotovenia druhou verziou a takýto postup je možný len do času,\nkým sa účastníkovi konania chybná verzia neoznámila. Sťažovateľ namietal, že pokiaľ mal správny\norgán za to, že išlo o zrejmú nesprávnosť, bolo potrebné zmenu vykonať tak, aby bolo zrejmé z\nopravného rozhodnutia, čo bolo zmenené, kto a kedy opravu vykonal.\n37. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že sťažovateľovi bolo dňa 11.09.2014 doručené rozhodnutie\nč. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 (bez formálnych chýb) so sprievodným listom zo\ndňa 05.09.2014, v ktorom sťažovateľovi bolo oznámené, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia bol\ndoplnením podpisovej doložky odstránený nedostatok týkajúci sa formálnej náležitosti rozhodnutia. Z\nopakovane doručeného rozhodnutia (jeho dôvodov), však nevyplýva, že ide o opravné rozhodnutie,\nani kto opravu vykonal. Ako sťažovateľ namieta, ide o totožné rozhodnutie s uvedením toho istého\ndátumu rozhodnutia ako pôvodné (20.06.2014), ktoré obsahuje aj poučenie o tom, že proti nemu je\nmožné podať odvolanie do 10 dní odo dňa doručenia. Sťažovateľ sa týmto poučením správneho orgánu\nspravoval a podal voči nemu v stanovenej lehote odvolanie. Ako je z predchádzajúceho popisu zrejmé,\nžalovaný listom zo dňa 07.10.2014 sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie nie je možné posudzovať\nako odvolanie voči novému rozhodnutiu, konanie o výške trov výkonu väzby bolo podľa žalovaného\nprávoplatne skončené.\n38. Pokiaľ sa krajský súd uvedenými námietkami sťažovateľa, (že mu bolo dňa 11.09.2014 doručené\ntotožné prvostupňové, do ktorého bolo len dopísané, ktorá osoba v zastúpení ho podpísala, pričom\noprava rozhodnutia bola vykonaná v rozpore s § 47 a § 51 Správneho poriadku, pričom v opakovane\ndoručenom rozhodnutí nie je uvedené, že ide o opravné rozhodnutie), nezaoberal, čo je z dôvodov jeho\nrozhodnutia zrejmé a žalobu odmietol ako neprípustnú, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom,\nnakoľko bez zaujatia stanoviska k námietkam sťažovateľa, ktoré zostali zo strany krajského súdu bez\npovšimnutia, je záver o nepreskúmateľnosti listu žalovaného neudržateľný.\n39. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že v ustanovení § 47 ods. 6 zákona č.\n71/1967 Zb.(Správny poriadok) je riešená situácia, ktorá umožňuje bez použitia opravného prostriedku\nvykonať nápravu chýb, ku ktorým došlo pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia. Takáto oprava je\nmožná len vtedy, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo o iné zrejmé nesprávnosti. Inou zrejmou\nnesprávnosťou by mohla byť napr. absencia niektorých identifikačných údajov účastníka.... Svojou\npovahou ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia.\nOprava takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán o nej\nnevydáva rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že nesprávny údaj sa prečiarkne a\nuvedie správny údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal, pripojí sa podpis a\nodtlačok pečiatky. Nie je vylúčená ani výmena pôvodného rozhodnutia za rozhodnutie bez uvedených\nnedostatkov. Správny orgán je však povinný o tom informovať účastníkov, prípadne ďalšie osoby,\nktorým bolo rozhodnutie doručené, prípadne oficiálne vyznačiť opravu aj v jednotlivých vyhotoveniach\nrozhodnutí. Takúto opravu možno vykonať buď na podnet účastníka alebo z vlastného podnetu.\nVykonanie opravy nie je časovo obmedzené a možno ho uskutočniť aj po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia. Všetky uvedené poznámky obsahových a formálnych náležitostí správnych orgánov sa\nvzťahujú nielen na meritórne rozhodnutia, ale aj na procesné rozhodnutia a rozhodnutia vydané v rámci\nčinnosti súvisiacej s preskúmavaním rozhodnutí - § 53 až § 69. To znamená, že opravu rozhodnutí je\nmožné vykonať aj v rámci odvolacieho konania (komentár k Správnemu poriadku k § 47 ods. 6, Správny\nporiadok, Jozef Sobihard, 2007 ).\n40. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 142/01, oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti\nje prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení\nskutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno napraviť podľa\n§ 47 ods. 6 Správneho poriadku. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne zmeniť pôvodné\nrozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím.\n\nTakúto zásadnú zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť iba postupom podľa § 65 Správneho poriadku, t.\nj. aplikáciou inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však\nlimitované lehotou troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia - § 68 ods. 1 Správneho poriadku.\n41. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,\nči rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj procesnoprávnymi predpismi. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a\nprávnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ide o právny inštitút, ktorý umožňuje,\naby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verenej správy poškodená,\ndovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude\nmať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho\npráva v konaní ide. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu\nsprávneho orgánu, ktorá predchádza vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu\nsúd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenia správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti\nrozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe.\n42. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že deň pred doručením rozhodnutia č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014\ndňa 09.09.2014 mu bolo doručené oznámenie o vykonaní opravy prvostupňového rozhodnutia,\nbolo úlohou krajského súdu tiež posúdiť, či žalovaný rozhodoval o odvolaní proti skôr vydanému\nprvostupňovému rozhodnutiu č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 (bez vykonania opravy)\nalebo rozhodoval už o opravenej verzii rozhodnutia a len v prípade, že by rozhodoval už o opravenej\nverzii prvostupňového rozhodnutia, bolo by možné konštatovať, že listom zo dňa 07.10.2014 nedošlo\nk zásahu do práv sťažovateľa, pretože chybný postup opravy chyby bolo možné napadnúť v žalobe\nproti rozhodnutiu žalovaného.\n43. V predmetnej veci záver krajského súdu o tom, že list žalovaného č. UWaÚVTOS-5-83-4/31-2014\nzo dňa 07.10.2014 nepodlieha súdnemu prieskumu s odôvodnením, že nezasahuje do práv, právom\nchránených záujmov alebo povinností sťažovateľa je predčasný. Krajskému súdu bolo možné vytknúť,\nže sa vôbec nezaoberal uplatnenými námietkami sťažovateľa, a to najmä skutočnosťou, či sťažovateľ\nopravou rozhodnutia, na ktorom chýba údaj kto a kedy opravu vykonal s pripojením podpisu a odtlačku\npečiatky, neutrpel právnu ujmu a či nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, najmä keď krajský súd\nneskúmal, či žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 dňa 09.09.2014 rozhodoval o odvolaní\nproti skôr vydanému prvostupňovému rozhodnutiu č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014\n(bez vykonania opravy) alebo rozhodoval už o opravenej verzii rozhodnutia.\n44. Pre posúdenie otázky, či námietky sťažovateľa uplatnené v žalobe sú dôvodné, bolo potrebné tiež\nposúdiť, či opravou rozhodnutia, ktorú správny orgán vykonal (spôsobom, ktorý popisuje sťažovateľ v\nžalobe a následne aj v kasačnej sťažnosti), mohol mať sťažovateľ pochybnosti o podstate rozhodnutia a\njeho obsahu a či sa mal spravovať poučením o možnosti podať odvolanie do 10 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia, ktorým sa sťažovateľ aj (neúspešne) riadil.\n45. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal,\nnepreskúmateľnosti listu žalovaného je predčasný a neodôvodnený.\n\njeho záver o\n\n46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa vyššie\ncitovaných ustanovení § 462 ods.1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n47. Iný postup by bol v rozpore so zásadou „denegatio iustitiae“ (odopretie spravodlivého súdneho\nkonania), ktorú zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46, a súčasne by iný postup viedol k\nporušeniu základného práva na súdnu ochranu uvedenú v citovanom článku 46 ústavy, čo je zrejmé\naj z vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III.\nÚS 91/2016 <.. „Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu smerujúcu proti\nneformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať\nrozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“\n\n48. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu pokračovať v konaní v intenciách právneho názoru\nvysloveného kasačným súdom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/271/2014", "guid": "54c43f49-6b30-4117-a3e8-194929ca86a1:fa5ac866-5ef0-4d87-b3f2-6107c38923ed", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}