{"guid": "0655b953-3664-444d-aefd-2c3845070f51:9aeb0d25-3ee6-41e8-bfe1-c6fcf9ce1137", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1", "spisova_znacka": "4Sžo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/1/2018 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 4Sžo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1", "identifikacne_cislo": "1014202009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9aeb0d25-3ee6-41e8-bfe1-c6fcf9ce1137", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/1/2018\n1014202009\n11. 09. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014202009.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., zastúpený JUDr. Veronika Keszeliová,\nadvokátka, Lopúchová 9, Bratislava, adresa pre doručovanie: K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota,\nproti žalovanému: Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia rektora Paneurópskej vysokej školy č. PO-335/2014 zo dňa 1. októbra 2014, o odvolaní\nžalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18. novembra 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa\n18. novembra 2015 z r u š u j e.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o s t u p u j e vec vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava\nII na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Rozsudkom č. k. 2S/254/2014-26 zo dňa 18.11.2015 Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie\nžalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej\nrozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 432,30 € na účet\nprávnej zástupkyne žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom súdneho prieskumu bolo\nrozhodnutie žalovaného č. PO-335/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy\nnevyhovel žalobcovej žiadosti zo dňa 18.09.2014 o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011 z\ndôvodu opätovného zápisu do druhého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia.\n1.2 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku poukázal na niekoľko podmienok ktoré musia\nbyť splnené, aby mohlo byť rozhodnutie správneho orgánu (vrátane subjektu v postavení správneho\norgánu) preskúmané súdom na základe žaloby. Musí ísť o také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia\nalebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nĎalšou podmienkou je, že ide o rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na\nsvojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1\nO.s.p.). Predpokladom postupu súdu podľa 2. hlavy V. časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré\npo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§\n247 ods. 2 O.s.p.), alebo rozhodnutie je právoplatné v dôsledku toho, že proti nemu právny predpis\n\nnepripúšťa opravný prostriedok. Poslednou podmienkou prípustnosti súdneho prieskumu je to, že nejde\no rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené zákonom (§ 248 O.s.p.).\n1.3 Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods.\n2 Ústavy SR) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.). Preto každý, kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n1.4 Podľa nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení\nNajvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8 Sžf/29/2010, Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania\nsúdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa\ndotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických\nosôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,\nmenia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických\nosôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané\npríslušným orgánom verejnej správy.\n1.5 S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a stanovisko žalovaného pripadlo súdu posúdiť\npredovšetkým otázku, či napadnuté rozhodnutie rektora Paneurópskej vysokej školy o žiadosti žalobcu\no vrátenie školného je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa 2.\nhlavy V. časti O.s.p.\n1.6 Krajský súd je toho názoru, že žalovaný, ako súkromná vysoká škola, ktorá bola na základe\nudeleného štátneho súhlasu začlenená do siete vysokých škôl v Slovenskej republike, nadobudol\npostavenie subjektu, ktorému bolo zákonom o vysokých školách zverené oprávnenie rozhodovať\no právach a povinnostiach študentov v oblasti verejnej správy, vrátane rozhodovania o školnom a\nzáležitostiach s ním súvisiacich podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z. z.). Otázky spojené s platením\nškolného a poplatkoch spojených so štúdiom na Paneurópskej vysokej škole sú upravené smernicou\nrektora č. 3/2012, pričom podľa čl. 5 tejto smernice je rektor vysokej školy oprávnený rozhodovať\naj o žiadostiach študentov o vrátenie školného, ktorého sa v prejednávanej veci žalobca domáhal.\nRozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie školného, ktoré bolo podľa jeho\ntvrdenia zaplatené duplicitne, sa dotýka žalobcovej majetkovej sféry a preto jeho práva a povinnosti\nmôžu byť týmto rozhodnutím priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím konečným,\npretože proti nemu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Keďže nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo\nzákonom zo súdneho preskúmania vylúčené a žalobca v žalobe tvrdí, že ním bol ukrátený na svojich\nprávach, musí byť podrobené súdnemu prieskumu na základe žaloby podľa 2. hlavy V. časti O.s.p.\n1.7 Krajský súd si je vedomý toho, že zákon č. 131/2002 Z. z. s výnimkou taxatívne vymedzených\nprípadov vylučuje aplikáciu Správneho poriadku na konania podľa zákona o vysokých školách a preto nie\nje možné dovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených Správnym poriadkom. Napriek\ntomu je však súd tej mienky, že postup a rozhodovanie žalovaného pri rozhodovaní o právach a\npovinnostiach fyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva\nEurópskej únie, okrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo\nna dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007)\n7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásad zákonnosti,\nrovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k\nsúkromiu a transparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho\nštátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a je tiež jedným z kľúčových\nprvkov pre riadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).\n1.8 Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť\nnáležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie NS SR vo veci vedenej\npod sp. zn. 8Sžo/12/2009). Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky žiadne skutkové ani\nprávne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie školného, nebolo možné toto\nrozhodnutie vecne preskúmať. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie\nžalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodom. Súd tiež podotýka,\n\nže vecné odôvodnenie nevrátenia školného obsiahnuté v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu\nžaloby nemohol súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vziať do úvahy, nakoľko pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n2.\n2.1 Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne, aby konanie zastavil.\n2.2 V podanom odvolaní uviedol, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou pasívnej\nlegitimácie subjektu, voči ktorému žaloba smeruje, pretože ako žalovaný je v žalobe označený subjekt:\n„Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, Bratislava“. Poukazuje, že rozhodnutie (toto\nrozhodnutie žalovaný nepovažuje za rozhodnutie v správnom konaní) nebolo vydané dekanom Fakulty\npráva Paneurópskej vysokej školy (ďalej len „Fakulta práva PEVŠ“). Žaloba bola podaná voči subjektu,\nktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, čo je bez ďalšieho takou vadou konania, ktorú súd\nnemôže reparovať a to ani výzvou vo vzťahu k účastníkovi, aby odstránil vadu konania, a preto podľa\nnázoru žalovaného súd nemohol v merite veci rozhodnúť tak, ako rozhodol, ale už len z tohto dôvodu\nmal žalobu zamietnuť. Dodáva, že súd v rámci rozhodovania o žalobe vychádza z vyjadrení dekana\nFakulty práva PEVŠ C. t. j. z vyjadrení subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, preto\nje názoru, že súd reálne konal so subjektom, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, keď z\nvyjadrenia subjektu, ktorý vo veci nerozhodoval v poslednom stupni, považoval za poklad rozhodnutia a\nvychádzal z nich. Má za to, že v rámci konania došlo k tomu, že súd hoci mal žalobu zamietnuť, keďže\nako žalobca je v nej označený iný subjekt ako ten, ktorý o veci rozhodol v poslednom stupni (§ 250\nods. 4 O.s.p.) - nie len že súd žalobu z uvedeného dôvodu žalobu nezamietol, ale v rámci konania si\nobstaral stanovisko tohto subjektu - Fakulty práva PEVŠ - ako podkladu pre rozhodnutie a následne skutkovo aj právne nesprávne - žalobe vyhovel. Poukazuje, že Paneurópska vysoká škola je súkromnou\nvysokou školou, pričom jej právny režim nie je identický s právnym režimom iných typov vysokých\nškôl. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet, a preto v tejto otázke nemôže\nsúd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke školného bolo otázkou, o ktorej rozhoduje\nsúkromná vysoká škola v rámci „výkonu verejnej správy“. Školné v prípadoch súkromných vysokých\nškôl zákon č. 131/2002 Z. z. školné žiadnym spôsobom materiálne ani procesne nereguluje. Poskytuje\nlen zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.) bez akejkoľvek\nverejnej mocenskej regulácie. Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola vo vzťahu k tretím osobám, resp.\nk jej budúcim študentom je zverejnenie výšky školného vo vzťahu k budúcim študentom dva mesiace\npred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Je názoru, že ak by rektor, hoc\naj v hypotetickej rovine o podanej žiadosti rozhodoval v podobe správneho rozhodnutia a proti tomuto\nrozhodnutiu by následne bola podaná správna žaloba absencie všeobecne záväznej verejnoprávnej\nregulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých škôl - § 92 zákona č. 131/2002 Z. z.), správny\nsúd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora riešil otázky súkromnoprávnej povahy (mal alebo\nnemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu nečerpania služieb), čo správnym súdom v rámci\nrozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleží. Správny súd by v merite veci nemal čo preskúmavať,\nkeďže podmienky vrátenia školného nevyplývajú zo zákona č. 131/2002 Z. z. a ani zo žiadneho iného\nvšeobecne záväzné právneho predpisu, pretože ide o otázku súkromnoprávnej povahy.\n2.3 Otázky hospodárenia vysokej školy je v otázkach Slovenskej republiky regulovaná výlučne vo vzťahu\nk verejným a štátnym vysokým školám (§ 16 až 19 zákona č. 131/2002 Z. z.). Ak by išlo o výkon\nverejnej správy, t. j. malo by sa rozhodovať v rovine správneho konania podľa všeobecne záväznej\nprávnej úpravy, by bola verejná moc povinná na predmetnú agendu súkromnej vysokej školy finančne\nprispievať, čo však v prípade súkromných vysokých škôl štát nerealizuje. Neexistuje žiadny právny\nzáklad, ktorý by správnemu súdu poskytoval legitímny výklad, podľa ktorého sú otázky týkajúce sa\nškolného na súkromnej vysokej škole, inštitútom verejného práva, resp. predmetom správneho konania.\nKeby školné na súkromnej vysokej škole bolo predmetom verejnoprávnej regulácie, fakticky by právne\nani neexistoval žiadny rozdiel medzi súkromnými a inými školami a vo svojej podstate by to dokonca\nznamenalo ingerenciu štátu - verejnej moci do záležitosti súkromnej školy.\n\n2.4 Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len to,\nže žiadateľ - súkromná vysoká škola spĺňa všeobecné záväzné podmienky -personálne a materiálno\ntechnické na poskytovanie vysokoškolského vzdelania a toto nemá žiadny dopad na súvisiace finančné\notázky. Štátny súhlas je vo svojej podstate preto „len“ právnym titulom, resp. zákonným predpokladom\nna poskytovanie predmetnej služby - vysokoškolského vzdelávania v podobe súkromnej vysokej školy\n(§ 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.), ktorá činnosť podlieha kontinuálnej kontrole - akreditácii. Výklad\nuplatnený krajským súdom, podľa ktorého je štátny súhlas automatiky okolnosťou, pre ktorý súkromná\nvysoká škola súvisiacich so školným rozhoduje ako správny orgán je nesprávny. Krajský súd v rámci\nrozsudku neposkytol dostatočnú právnu argumentáciu, prečo by malo byť rozhodovanie žalovaného o\nodpustení/vrátení školného správnym konaním. Najmä ak uvedená skutočnosť zo všeobecne záväznej\nprávnej úpravy výslovne nevyplýva.\n2.5 Poznamenáva, že ak samotná povinnosť úhrady školného nevzniká študentovi na základe\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť mu vzniká na základe zmluvného základu,\nt. j. akceptovaním výšky školného a jeho režimu, ktorú akceptáciu prejavuje študent úhradou školného a\nnásledným zápisom na štúdium, nie je možné logickým výkladom dospieť k záveru, že vrátenie školného\nspadá pod režim správneho konania.\n2.6 Poukazuje na názor krajského súdu, že rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho\norgánu s odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. V tejto súvislosti poznamenáva, že\npredmetný § 92 sa týka výlučne verejných vysokých škôl (k tomu poukazuje na ustanovenie § 92 školné\na poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 23). Tento\n§ sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie sa teda súkromných vysokých\nškôl netýka, keďže právny režim školného súkromných vysokých súkromných škôl je obsiahnutý v § 93\nzákona č. 131/2002 Z. z. Ďalej poukazuje, že ak už krajský súd odkazuje na § 92 ods. 18 zákona č.\n131/2002 Z. z., uvedené ustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej školy ukladá\nmožnosť posúdiť žiadosť o zníženie, odpustenie alebo odloženie splatnosti úhrad školného, avšak nie\notázku vrátenia školného, čo opätovne podčiarkuje skutočnosť, že predmetná žiadosť žalobcu, ktorý\nžiadal o vrátenie školného, nie je vecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďže ide nad\nrámec možností obsiahnutých v § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z.\n2.7 Ďalej žalovaný uvádza, že správne konanie je konaním verejno-mocenským, v ktorom je účastník\nkonania v zásade v subordinačnom postavení vo vzťahu k orgánu, ktorý koná a rozhoduje. Paneurópska\nvysoká škola by konala v rozpore so zákonom, kedy rozhodovanie o otázkach súkromno-právnych\n(vrátenie/odpustenie školného) podlieha režimu správneho konania, v ktorom by vystupovala vo vzťahu\nk študentovi z pozície verejno-mocenskej. Ak zákon neurčuje, že sa o vrátenie školného má rozhodovať\nv takomto procesnom režime, potom je potrebné mať za to, že s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,\nposudzovanie žiadosti študenta o vrátenie školného na súkromnej vysokej škole nie je a nemôže byť\nsprávnym konaním.\n2.8 Je názoru, že súdnu ochranu v tejto veci má žalobcovi poskytnúť všeobecný súd na základe\nsúkromnoprávnej žaloby (napr. cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody a pod.).\nAni generálna klauzula obsiahnutá v rámci piatej časti O.s.p. pri určovaní rozhodnutí, ktoré podliehajú\nsúdnemu prieskumu, nemôže byť interpretovaná tak, že to bude súčasne predstavovať vstup alebo\nporušenie práv druhého účastníka konania - žalovaného, prípadne konanie správneho súdu nad rámec\nzákonnej právomoci. Sám žalobca uvádza, že školné mu má byť vrátené z dôvodu „duplicitnej platby“ za\ndruhý rok štúdia, t. j. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť\nmá jednoznačne súkromnoprávnu povahu.\n2.9 Žalovaný ďalej uvádza, že krajský súd v rámci konania ho vyzval na dodanie administratívneho spisu.\nNa predmetnú výzvu reagoval dekan fakulty práva PEVŠ tak, že administratívnym spisom nedisponuje,\nkeďže vo veci nebolo rozhodnuté v režime správneho konania. Krajský súd, ale v predmetnej výzve\nnevyzval žalovaného na predloženie listinných dokladov k veci, ktoré by žalovaný bol býval dodal. Súd\nale výslovne žiadal o doloženie žurnalizovaného administratívneho spisu a keďže žalovaný takýmto\nspisom nedisponuje, nie je možné mať bez ďalšieho za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaný\nbol a je pripravený poskytnúť súdu listinné dôkazy preukazujúce správnosť jeho postupu vo veci, avšak\ntieto listiny nie je možné označiť ako žurnalizovaný administratívny spis.\n\n3.\n3.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211\nods. 2 O.s.p.).\n3.2 Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/24/2016 zo dňa 11. apríla 2017 podal žalobca ústavnú\nsťažnosť a Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 702/2017-49 zo dňa 13.02.2018 rozhodol\ntak, že rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3.3 Ústavný súd preskúmaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zistil, že námietky sťažovateľky\nsú opodstatnené a že závery vyvodené najvyšším súdom zakladajú porušenie jej základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľky spôsobom,\nktorý je arbitrárny, a tým ústavne nesúladne, keďže na jej odvolacie námietky v podstate nereagoval.\nZodpovedanie otázok: 1. Či zákon zveruje sťažovateľovi právomoc rozhodovať vo veci v otázke žiadosti\no vrátenie školného, 2. Či ide o rozhodnutie o práve alebo povinnosti fyzickej osoby, 3. Či ide o\nrozhodovanie v oblasti verejnej správy, sa pritom v okolnostiach posudzovaného prípadu javí ako\npodstatné. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je v danom prípade presvedčivo odôvodnený,\na táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť ním\nvydaného rozhodnutia. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany\nzákladných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o odvolací sťažovateľky nemožno hodnotiť\ninak ako prísne formalisticky, odporujúci obsahu namietaných základných práv a slobôd. Ústavný súd\nokrem iného uviedol, že úlohou najvyššieho súdu bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky s\ntým, že sa bude účinne zaoberať jej odvolacími námietkami, osobitne námietkou nedostatku právomoci\nsprávneho súdu, majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v ust. jednotlivých\nprocesných kódexov (ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému\nsúdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejedávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako\npopierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd sa v prvom rade bude\nmusieť relevantným a ústavne udržateľným spôsobom vysporiadať s otázkou, či rozhodnutie rektora\nsťažovateľky, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o vrátenie školného, je rozhodnutím vydaným v oblasti\nverejnej správy, a či teda predmetná vec vôbec spadá pod správne súdnictvo.\n3.4 Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje\n(odporca), ak nie je ustanovené inak.\n3.5 Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\n3.6 Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav.\n3.7 Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,\ndo právomoci ktorého vec patrí.\n3.8 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo\nso sídlom na území členského štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie alebo výskum\nje oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola ak jej vláda Slovenskej republiky na to udelila súhlas\nv mene štátu.\n\n3.9 Podľa § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom\nvysokej školy.\n3.10 Podľa § 92 ods. 23 zákona č. 131/2002 Z. z. tento paragraf sa vzťahuje rovnako na štátne vysoké\nškoly (školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole).\n3.11 Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej\nvysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie\ndokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní je 99,50 €.\n3.12 Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace\npred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky\nspojené so štúdiom podľa ods. 1 na nasledujúci akademický rok.\n3.13 Podľa § 102 ods. 2 písm. g/ zákona č. 131/2002 Z. z. Ministerstvo reguluje štatút verejnej vysokej\nškoly a štatút súkromnej vysokej školy.\n3.14 Podľa § 108 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 131/2002 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona\nsa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem\na/ rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a\nb/ rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47\nc/ rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a\nd/ rozhodovania o priznaní sociálneho štipendiá podľa § 96a\ne/ rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.\n3.15 Podľa čl. 11 ods. 1 štatútu Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Správna rada určuje výšku\nškolného (platbu za štúdium) a ďalších poplatkov spojených so štúdiom, pre každý študijný program a\nštudijný ročník v danom akademickom roku.\n3.16 Podľa čl. 11 ods. 4 štatútu fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, podrobnosti o možnostiach\nvrátenia školného, zníženia školného alebo jeho splácanie v splátkach, upravuje vnútorný predpis\nvysokej školy.\n3.17 Podľa čl. 30 ods. 4 písm. e/ Študijného a skúšobného poriadku Paneurópskej vysokej školy, študent\nje povinný uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom výlučne priamo PEVŠ, na ktorej je zapísaný,\na pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie.\n3.18 Podľa čl. 30 ods. 6 Študijného a skúšobného poriadku Paneurópskej vysokej školy, za porušenie\npovinnosti podľa ods. 4 písm. a/, c/ až t/ (disciplinárne priestupky) môže byť študentovi uložené\ndisciplinárne opatrenie.\n4.\n4.1 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k súdnemu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ust. § 221\nods. 1 písm. h/ O.s.p. konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa musel zrušiť a po právoplatnosti\nuznesenia vec postúpiť na Okresný súd Bratislava II na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods. 2\nO.s.p.).\n4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý vyslovil v náleze III. ÚS 702/2017-49 zo dňa 13.02.2018 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993\nZ. z.).\n4.3 Najvyšší súd poukazuje, že Paneurópska vysoká škola je súkromnou vysokou školou, pričom jej\nprávny režim nie je identický s právnym režimom iných typov vysokých škôl. Právna úprava Slovenskej\nrepubliky rozoznáva tri kategórie vysokých škôl: vysoké školy súkromné, verejné a štátne. Právne\n\npostavenie uvedených typov vysokých škôl vo vzťahu k tretím osobám sa pritom podstatne líšia,\njedným z kľúčových faktorov rozlišujúcim jednotlivé vysoké školy je práve rozsah a forma verejnoprávnej\ningerencie do ich činnosti, režim ich napojenia na verejný rozpočet a otázky týkajúce sa možnosti výberu\na nakladania so školným. Súkromné vysoké školy nie sú napojené na verejný rozpočet a preto v tejto\notázke nemôže súd ani bez ďalšieho ustáliť, že by rozhodovanie o otázke školného bolo otázkou, o\nktorej rozhoduje súkromná vysoká škola v rámci verejnej správy. Tento výklad by mohol byť prijateľný\nv kontexte verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl, kde sa predmetná rozhodovacia činnosť\nzrealizuje ako verejno-mocenská, nie len z pohľadu samotného študenta, ale aj z pohľadu verejného\nrozpočtu. Najvyšší súd je názoru, že otázku školného a úhrad spojených so štúdiom zákon č. 131/2002\nZ. z. reguluje len vo vzťahu k verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám, konkrétne v § 92\nods. 1 až 23, čo predstavuje detailnú úpravu školného, výšku školného, režim úhrady a podobne na\nverejných vysokých školách. Ustanovenie § 92 ods. 23 následne určuje, že § 92 sa vzťahuje rovnako\nna štátne vysoké školy. Z uvedeného režimu je teda vyňatý režim školného súkromných vysokých škôl,\nktorý je následne osobitne upravený v § 93 zákona č. 131/2002 Z. z. Školné v prípade súkromných\nvysokých škôl zákon č. 131/2002 Z. z. žiadnym spôsobom materiálne ani procesne nereguluje. Poskytuje\nlen zákonný základ pre vyberanie školného (§ 93 ods. 1). Jediná povinnosť, ktorú má vysoká škola vo\nvzťahu k tretím osobám je zverejnenie výšky školného vo vzťahu k budúcim študentom dva mesiace pred\nposledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Zákon č. 131/2002 Z. z. nereguluje otázky\ntýkajúce sa školného na súkromnej vysokej škole, v podstate vylučuje, aby mohlo byť takéto posúdenie\nžiadosti študenta o vrátenie školného rektorom predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Z dôvodu\nabsencie všeobecnej záväznej verejnoprávnej regulácie (na rozdiel od verejných a štátnych vysokých\nškôl - § 92), správny súd by v rámci preskúmavania rozhodnutia rektora riešil otázky súkromnoprávnej\npovahy (mal alebo nemal študent nárok na vrátenie školného z dôvodu nečerpania služieb), čoho\nsprávnym súdom v rámci rozhodovania podľa piatej časti O.s.p. neprináleží. Správny súd by v merite\nveci nemal čo preskúmavať, keďže podmienky vrátenia školného nevyplývajú zo zákona č. 131/2002 Z.\nz. ani zo žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ale ide o otázku súkromnoprávnej\npovahy. Zaradenie do siete vysokých škôl na základe štátneho súhlasu neznamená nič iné, ale len\ntoľko, že žiadateľ - súkromná vysoká škola spĺňa všeobecne záväzné podmienky na poskytovanie\nvysokoškolského vzdelania a toto nemá žiadny dopad na súvisiace finančné otázky.\n4.4 Najvyšší súd nesúhlasí s názorom krajského súdu, podľa ktorého je štátny súhlas automaticky\nokolnosťou, pre ktorú súkromná vysoká škola o otázkach súvisiacich so školným rozhoduje ako\nsprávny orgán. Za verejnoprávnu agendu súkromnej vysokej školy je preto možné označiť len tú časť\njej činnosti a aktivít, ktorá podlieha bezprostrednému verejno-mocenskému dohľadu, resp. regulácii,\nfakticky sa jedná o otázky týkajúce sa priamo poskytovania, resp. kvality štúdia, ale nie otázky finančné.\nVšeobecne záväzná právna úprava expresis verbis neurčuje, že posudzovanie žiadosti žalobcu o\nvrátenie/odpustenie školného je činnosťou v rámci správneho konania. Ak samotná povinnosť úhrady\nškolného nevzniká študentovi na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale táto povinnosť\nmu vzniká na základe zmluvného vzťahu, t. j. akceptovaním výšky školného a jeho režimu, ktorú\nakceptáciu prejavuje študent úhradou školného a následným zápisom na štúdium, nie je možné logickým\nvýkladom dospieť k záveru, že vrátenie školného spadá pod režim správneho konania. Žalobca žiadal\no preskúmanie zákonnosti písomnosti žalovaného (označené ako rozhodnutie) o vybavení jeho žiadosti\no vrátenie školného za akademický rok 2010/2011, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré\nje spôsobilé súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p., lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo\nzánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právnom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb priamo dotknuté. Toto oznámenie nie je právoplatným správnym úkonom, nejde\no rozhodnutie orgánu verejnej správy, má charakter úradnej korešpondencie, na ktorý sa v žiadnom\nprípade nevzťahuje súdny prieskum podľa piatej časti O.s.p.\n4.5 Právny názor krajského súdu, že rektor Paneurópskej vysokej školy je v postavení správneho orgánu\ns odkazom na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. je nesprávny, pretože predmetný § 92 zákona\nč. 131/2002 Z. z. sa týka výlučne verejných vysokých škôl (školné a poplatky spojené so štúdiom na\nverejnej vysokej škole - § 92) a štátnych vysokých škôl (§ 92 ods. 3). Tento paragraf sa vzťahuje rovnako\nna štátne vysoké školy. Uvedené ustanovenie na ktoré poukazoval krajský súd sa teda súkromných\nvysokých škôl netýka, keďže právny režim školného súkromných vysokých škôl je obsiahnutý v § 93\nzákona č. 131/2002 Z. z. A ak aj krajský súd odkazuje na § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z., uvedené\nustanovenie aj rektorovi verejnej, resp. štátnej, súkromnej vysokej školy ukladá možnosť posúdiť žiadosť\no zníženie, odpustenie alebo odloženie splatnosti úhrad školného, nie však otázku vrátenia školného,\n\nčo poukazuje na skutočnosť, že predmetná žiadosť žalobcu, ktorý žiadal o vrátenie školného nie je\nvecou, ktorá sa posudzuje v rámci správneho konania, keďže ide nad rámec možností obsiahnutých\nv § 92 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. Posudzovanie žiadosti študenta, o ktorom zákon neurčuje,\nže sa o nej rozhoduje v správnom konaní, musí byť vnímané ako konanie, v ktorom majú rozhodujúci\nsubjekt PEVŠ a subjekt o žiadosti ktorého sa rozhoduje rovnaké postavenie, t. j. nejedná sa o správne\nkonanie. To samozrejme nevylučuje, aby si žalobca uplatňoval voči žalovanému svoje nároky súdnou\ncestou, napr. súkromnoprávnou žalobou cez inštitút vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady škody\na pod. Sám žalobca uviedol, že školné mu má byť vrátené z dôvodu duplicitnej platby za rok štúdia, t.\nj. jedná sa vo svojej podstate o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť má jednoznačne\nsúkromnoprávnu povahu.\n4.6 Najvyšší súd tiež poukazuje na ustanovenie § 108 zákona č. 131/2002 Z. z., ktorý v ods. 1\nprostredníctvom pozitívnej enumerácie určuje, na aké konania podľa zákona o vysokých školách sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto zo všeobecne záväznej právnej úpravy vyplýva,\nže okrem vecí uvedených v § 108 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 131/2002 Z. z. sa na konania\npodľa uvedeného zákona všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Smernica rektora PEVŠ\nč. 3/2012, na ktorú žalobca odkazuje, tiež neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by sa na žiadosti\ntýkajúceho sa školného a poplatkov súvisiacich so štúdiom, resp. ich odpustenie vzťahoval všeobecný\npredpis o správnom konaní. List rektora PEVŠ zo dňa 01.10.2014, ktorý žalobca napáda ako rozhodnutie\nsprávneho orgánu vydané v správnom konaní preto v skutočnosti takýmto rozhodnutím nie je, preto sú\nneopodstatnené aj výhrady o ktoré žalobca opiera svoju žalobu (absencia odôvodnenia).\n4.7 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, odlišnému\nod záveru krajského súdu, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.\nzrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. postúpil vec vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II na\nďalšie konanie a rozhodnutie, ktorý ako súd civilný bude konať a rozhodovať o žalobe.\n4.8 Vzhľadom na to, že rozsudok krajského súdu odvolací súd zrušil, rozhodne o náhrade trov súd\nprvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224 ods. 3 O.s.p).\n4.9 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konanie podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov. V tejto veci sa začalo odvolacie konanie pred 1. júlom 2016, preto\nnajvyšší súd v tejto veci postupoval podľa ustanovení O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}