{"guid": "56494c2d-11c0-48b7-bb6d-2a38ccdb7239:df5bc70d-0783-4a17-a493-0374b0144dc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/28/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/28/2017 z 21. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 6Sžfk/28/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1", "identifikacne_cislo": "1014202008", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df5bc70d-0783-4a17-a493-0374b0144dc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/28/2017\n1014202008\n21. 11. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:1014202008.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčleniek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: EZ\ngroup, s. r. o., IČO: 35 880 210, Starorímska 2, 851 10 Bratislava, zastúpený: JUDr. JURKOVEC\nADVOKAT DK, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 832 103, M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný\nKubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/418458/2014/5062 zo dňa 22.09.2014,\nv konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 263/2014-104 zo\ndňa 15.06.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n263/2014-104 zo dňa 15.06.2016 mení tak, že žalobu zamieta.\n\n6S\n\nÚčastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým súdom\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd\") podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a)\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 1100302/1/418458/2014/5062 zo dňa 22.09.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového\núradu Bratislava číslo 9104405/5/3032476/2014/PríR zo dňa 24.06.2014 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia, prvostupňového\nrozhodnutia, z administratívneho a súdneho spisu zistil, že žalovaný odôvodňoval svoje tvrdenia o\numelom charaktere transakcií tým, že predmetné faktúry boli vystavené na základe zmlúv o dielo,\npričom predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s.\nr. o. Žalobca teda nemohol vykonávať na predmetných nehnuteľnostiach práce na základe uvedenej\nzmluvy o dielo. Žalovaný však riadne neodôvodnil svoje tvrdenia o umelom charaktere transakcií. Celú\ntransakciu považoval za umelú na základe absencie vlastníckeho práva v danom čase a na základe\ntvrdenia, že vykonané práce sa nepodarilo preukázať.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca porušil § 49 a § 19 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon č. 222/2004 Z. z.\" alebo „zákon o DPH\", nakoľko\nžalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že tieto boli vystavené na základe zmlúv o dielo, pričom\n\npredmetné nehnuteľnosti boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s. r. o.\nŽalovaný sa pritom nezaoberal s namietaným účelom celej transakcie. Súdu sa konštrukcia, pri ktorej\nspoločnosť Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. ako investor zvolila ako spôsob prevodu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam formu zmluvy o dielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovým\npriestorom, javí ako odôvodnená, nakoľko išlo o výstavbu nového projektu (zmluva o dielo je často\npoužívaným typom pri obdobných transakciách).\nŽalovaný sa podľa krajského súdu nezaoberal ani tým, že uvedená konštrukcia bola použitá nielen\nv transakcii týkajúcej sa žalobcu, ale aj u ostatných kupujúcich v rámci uvedeného projektu. Navyše,\nžalobca založil do spisu Memorandum o spolupráci, z ktorého jednoznačne vyplýva vzťah medzi\ninvestorom Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. ako dlžníkom a BWS DEVELOPMENT, s. r. o. ako\nveriteľom. V bode 2 z tohto memoranda je výslovne uvedené, že poskytovateľ, teda veriteľ, sa zaväzuje\npožičať stavebníkovi, teda dlžníkovi, finančné prostriedky na výstavbu bytového komplexu. V uvedenom\nmemorande si dohodli výšku pôžičky, úrok a sankčný úrok. Spôsob pôžičky bude poskytnutý formou\nfinančnej úhrady za kúpu bytov a nebytových priestorov s právom spätnej kúpy stavebníkom, teda\nGaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že za účelom zrealizovania vyššie\nuvedeného sa zaväzujú uzavrieť nasledovné zmluvy: kúpna zmluva a zmluva o výstavbe, na základe\nktorej sa stavebník a poskytovateľ dohodli, že stavebník nehnuteľnosti prevedené na poskytovateľa\nbude ďalej zhodnocovať až do štádia holobytov. Zhodnocovanie predmetných nehnuteľností v čase, keď\nbolo dočasne ich vlastníctvo prevedené na BWS DEVELOPMENT, s. r. o. sa v uvedenom memorande\npriamo predpokladá.\nŽalobca založil do spisu fotokópie zmlúv o dielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k\nnebytovému priestoru, z ktorých jednoznačne vyplýva, konkrétne v článku XI bod 5, že „stavebník je\npovinný zabezpečiť, aby disponoval výlučným vlastníckym právom k dielu bez obmedzenia s dielom\nnakladať a zabezpečil zánik akýkoľvek zabezpečovacích prostriedkov k dielu, ktoré zriadil k dielu v rámci\nnakladania s dielom na účel zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla alebo vznikne v súvislosti\ns úverom, ktorý veritelia stavebníkovi poskytnú za účelom financovania výstavby bytového domu\". Z\nuvedeného vyplýva, že použitá konštrukcia vyplývala priamo zo znenia zmluvy o dielo a žalobca ako\nnadobúdateľ nebytových priestorov mal vedomosť o tom, že investor Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o.\nbude hľadať zdroje na zabezpečenie financovania tohto projektu prostredníctvom veriteľov. Dôležité pre\nobe strany bolo, aby v momente prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na žalobcu\nbol investor, teda Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, čo v\nkonečnom dôsledku splnené bolo. Uvedené však nebránilo vykonávať práce na základe zmluvy o dielo.\nĎalším argumentom žalovaného a správcu dane mal byť rozdiel v cene predmetných nehnuteľností pri\nspätnom prevode z veriteľa (BWS DEVELOPMENT, s. r. o.) na investora (Gaštanová Alej - II.fáza, s. r.\no.) a pri prevode z investora (Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o.) na žalobcu. Tu žalovaný aj správca dane\nopäť neposúdili transakciu komplexne. Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že vzťah Gaštanová\nAlej - II.fáza, s. r. o. a BWS DEVELOPMENT, s. r. o. bol vzťahom veriteľa a dlžníka. Cena bytov bola\nvlastne pôžička poskytnutá na dostavbu projektu. Nešlo teda o komerčnú cenu, ktorá by bola spôsobilá\nporovnania s kúpnou cenou, za ktorú Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. ako investor nehnuteľnosti predával\nkonečnému spotrebiteľovi, tak ako to bolo v prípade žalobcu. Sám konateľ BWS DEVELOPMENT, s. r.\no. uviedol, že jedným z dôvodov, pre ktorý sa rozhodol túto pôžičku formou kúpy a predaja uskutočniť,\nbola nízka cena.\nSprávca dane, ani žalovaný však neskúmali a neposúdili správne skutočný obsah vyššie popísanej\ntransakcie ako celku. Súd z výpovede konateľa spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s. r. o. H. zistil, že\npredmetné nehnuteľnosti táto spoločnosť nadobudla z dôvodu, že cena bola veľmi výhodná a s tým,\nže predávajúci Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. bude mať právo spätnej kúpy za tú istú cenu spolu s\núrokom. Uviedol tiež, že očakával, že predávajúci si právo spätnej kúpy neuplatní a spoločnosť BWS\nDEVELOPMENT, s. r. o. bude môcť uvedené nehnuteľnosti predať ďalej svojmu kupujúcemu. Nakoľko\nsi predávajúci svoje právo uplatnil a peniaze zložil, priestory mu boli prevedené späť. Nešlo teda o\nklasický komerčný vzťah založený na kúpe a predaji nehnuteľností. V tomto prípade išlo o zabezpečovací\nvzťah, cieľom ktorého bolo získanie finančnej hotovosti investora na dostavbu projektu. Priestory neboli\nfyzicky odovzdané, investor na nich naďalej vykonával práce. Cena týchto prevodov teda nebola určená\nako komerčná cena na predaj nehnuteľností, ale bola medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá tak, aby\nzohľadnila navýšenie sumy o úrok. Naopak, prevod predmetných nehnuteľností od investora Gaštanová\n\nAlej - II.fáza, s. r. o. na žalobcu už predstavoval komerčný prevod nehnuteľností s cenou určenou trhovo.\nZ uvedeného je zrejmé, že cena v uvedených dvoch transakciách nemohla byť rovnaká, a teda tento\nargument žalovaného neobstojí.\nSprávne orgány nezohľadnili ani skutočnosť, že cena diela v zmysle uvedených zmlúv o dielo, ktorú\nžalobca spoločnosti Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. fakturoval, bola totožná s kúpnou cenou, za ktorú\nžalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol. Cena bola teda v konečnom dôsledku zaplatená iba raz,\na to úhradou prác na základe zmluvy o dielo.\nSprávca dane sa uspokojil s výpoveďou konateľa spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s. r. o., H., ktorý\nuviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v štádiu holobytu a v takom istom stave ich prevádzal\nspäť. Skutočnosť, že išlo o holobyty však nevylučuje vykonanie prác na terénnych úpravách a prác,\nktoré predpokladá zmluva o dielo. Z citovaného Memoranda o spolupráci jednoznačne vyplýva, že\nGaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. práce na projekte vykonávala aj v čase, keď vlastnícke právo k uvedeným\nnehnuteľnostiam bolo dočasne prevedené na veriteľa.\nSúd na tomto mieste konštatoval, že pre správne právne posúdenie nároku žalobcu na odpočet DPH\nv uvedenej veci bolo nutné posúdiť transakciu ako celok. A to aj z hľadiska ceny, vrátane posúdenia\nceny, za ktorú investor predával nehnuteľnosti v rámci tohto projektu iným subjektom. Takéto posúdenie\nvšak nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nV oboch rozhodnutiach správnych orgánov správca dane a žalovaný konštatoval prepojenie osôb, ktoré\nmedzi sebou uskutočňovali obchody - spoločnosť žalobcu, konateľ Q. bol tiež konateľom v spoločnosti\nGaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., a to od 14.10.2010 do 19.12.2013. Od 14.10.2010 do 03.01.2014 bol\nkonateľom H.. Spoločnosť zmenila názov a sídlo od 18.01.2014 na SUBLLOG Slovakia, s. r. o. Toto\npersonálne prepojenie uviedol správca dane ako jednu z indícií umelo vytvorenej konštrukcie zbavenej\nhospodárske reality a vytváranej iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Tento svoj argument podporil\ntvrdením, že počas daňovej kontroly, kedy mal správca dane snahu preveriť odvedenie dane do štátneho\nrozpočtu spoločnosťou Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., dochádza k zmene jej názvu, sídla a aj konateľa\nspoločnosti. Nový konateľ, bytom v Českej republike sa na predvolanie správcu dane nedostavil.\nKrajský súd z výpovede Q. zistil, že všetky doklady boli odovzdané a tak nemá k dispozícii žiadne\ndoklady, ktoré správca dane požaduje. Uviedol však, že spoločnosť Gaštanová Alej - II.fáza, s. r.\no. riadne podala priznania k dani a tieto sú aj založené v spise. Správca dane uviedol, že potom\nako bola spoločnosť prevedená na iného majiteľa a bol zmenený aj konateľ tejto spoločnosti, nebol\nsprávca dane schopný skontaktovať sa s novým konateľom za účelom overenia splnenia si daňovej\npovinnosti za príslušné obdobie. Či bola daň z faktúr číslo 20121015, 121025, 20121156 a 20121157\nzo strany daňového subjektu Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. uhradená do štátneho rozpočtu, nebolo\nsprávcovi dane umožnené preveriť, nakoľko súčasný konateľ spoločnosti SUBLLOG Slovakia, s. r. o.\nQ. je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereagoval a doklady nepredložil. Túto skutočnosť pripísal\nk ťarche žalobcu.\nDôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným\nbremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 563/2009 Z. z.\" alebo „daňový poriadok\"),\nkeď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. podala v rozhodnom čase\ndaňové priznania, avšak pre nekontaktnosť jej nového konateľa nebol správca dane schopný overiť\nskutočné splnenie daňovej povinnosti, môže smerovať len k podozreniam o protiprávnosti konania tejto\nspoločnosti, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu, ani v tom\nnemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či dokonca jeho\npriamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. V preskúmavaných rozhodnutiach, ako\nvyplýva z administratívneho spisu, správca dane zisťoval okrem iného aj samotnú existenciu vyššie\nuvedeného zdaniteľného plnenia týkajúceho sa dodávky na základe zmluvy o dielo. Z výsluchu konateľa\nspoločnosti BWS DEVELOPMENT, s. r. o. ustálil, že nehnuteľnosti boli v čase prevodu na túto spoločnosť\na v čase spätného prevodu na investora v rovnakom štádiu dostavby - holopriestor. Správca dane sa\nvšak nezaoberal výpoveďou konateľa žalobcu a v tom čase aj konateľa investora Q., že v dobe, keď boli\n\nuvedené nehnuteľnosti dočasne prevedené na veriteľa, na nich ďalej pokračovali práce, čo umožňovalo\npodpis Memoranda o spolupráci.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie\nžalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať\nv naznačenom smere.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na úspech v konaní bolo\nžalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku vo\nvýške 70,- € a na nákladoch právneho zastúpenia 1 348,01 eura.\n\nII.\nOdvolanie žalovaného, vyjadrenie žalobcu\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný dňa 11.08.2016 kasačnú sťažnosť. V jej\ndôvodoch uviedol, že s tvrdením súdu, že predmetné závery správcu dane považuje za nesprávne,\nzaložené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesúhlasí.\nSprávca dane nepriznal spoločnosti EZ group, s. r. o. právo na odpočítanie dane z dodávateľských\nfaktúr č.: 2013 1075 (interné číslo FD13/096), 2013 1076 (interné číslo FD13/098), 2013 1077 (interné\nčíslo FD13/099), 2013 1078 (interné číslo FD13/100) od dodávateľa Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. (od\n18.01.2014 obchodné meno SUBLLOG Slovakia, s. r. o.), so sídlom Šustekova 7, 851 04 Bratislava (od\n18.01.2014 sídlo Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava), v zastúpení konateľmi Q. (od 14.10.2010 do\nskončenia funkcie 19.12.2013), IK. (od 14.10.2010 do skončenia funkcie 03.01.2014) a od 03.01.2014\nv zastúpení konateľom Q. z dôvodu, že prijaté predmetné faktúry, ktoré sa odvolávajú na zmluvy o\ndielo a o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom zo dňa 06.08.2012\n(BDA-2-Y-2012, BDB-1-X-2012, BDB-2-Y-2012, BDA-1-X-2012), boli uzatvorené medzi predávajúcim\nGaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. (od 18.01.2014 SUBLLOG Slovakia, s. r. o.), IČO: 45 876 207, DIČ:\n2023121628, IČ DPH: SK2023121628 a nadobúdateľom EZ group, s. r. o. v čase, keď vlastníkom\nnehnuteľností bola spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s. r. o., Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 44 541\n643, DIČ: 2022748233, IČ DPH: SK2022748233.\nŽalovaný uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku a práva na odpočítanie dane\nje aj preukázanie, že doklad má povahu faktu, teda, že tovar alebo služba deklarovaná na faktúre\nboli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Právo na odpočítanie dane nevzniká len jeho\nuplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť\nktorých zodpovedá. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len vtedy, ak\nje nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Uvedené tvrdenia sú v súlade s názorom\nNajvyššieho súdu SR a sú uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/35/2013 zo dňa\n01.04.2014.\nŽalobca tým, že si z vyššie uvedených faktúr odpočítal daň, pričom pri fakturovanom tovare (nebytové\npriestory), ktorý mu mal byť dodaný, nevznikla daňová povinnosť (fakturácia medzi spoločnosťami\nnebola predložená existenciou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo je podmienka pre dodanie tovaru),\nporušil ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. Vzniku daňovej povinnosti\nteda predchádza dodanie tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom\npotvrdené. Pretože nedošlo k dodaniu tovaru v súlade s platnou legislatívou, nemohlo dôjsť k vzniku\ndaňovej povinnosti.\nŽalovaný k danej veci zároveň uviedol, že aj keď kontrolovaný žalobca v priebehu daňovej kontroly\nnepreukázal, že k dodaniu tovaru a služieb podľa ustanovení § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z.\nreálne došlo, deklarovanému dodávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty podľa ust.\n§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý nadväzuje na čl. 203 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa\n28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje, že daň z pridanej hodnoty\n\nplatí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre - akákoľvek osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre\nalebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, je povinná zaplatiť DPH podľa vnútorného systému.\nCitovaný článok je zahrnutý do hlavy XI. Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb\nsmernice 2006/112/ES. Citovaný článok smernice 2006/112/ES je premietnutý aj do zákona o DPH (§\n69 ods. 5 zákona o DPH). Predmetnou problematikou sa zaoberajú rozhodnutia Súdneho dvora ES\nC-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen),\nC-355/03 (Fulcurum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na\nodpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo\nnásledná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá\ntransakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený\npredchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Na základe uvedeného žalovaný považoval tvrdenie\nsúdu, že „v uvedenej veci bolo nutné posúdiť transakciu ako celok\", za nesprávne.\nPodľa žalovaného v prípade uvedenej obchodnej transakcie je možné hovoriť o podvodnom konaní,\npretože v procese výkonu daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčovali\nzneužitiu práva (fakturácia tovaru nevlastníkom, umelý charakter transakcie, personálne prepojenie\nsubjektov, umelo navýšená cena predmetu dodania), preto tieto skutočnosti boli uvedené v rozhodnutí\nako dôkaz nasvedčujúci zneužitiu práva a je evidentné, že správca dane bral do úvahy skutočný obsah\nprávnych úkonov rozhodujúcich pre nepriznanie práva na odpočítanie dane.\nŽalovaný zastával názor, že odvolací orgán ako i správca dane postupovali v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. a zákona č. 222/2004 Z. z., vec po právnej stránke správne\nposúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, ani\nna pojednávaní nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že\nneuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie\nzdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola\nsprávcom dane spochybnená. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na\nzáklade určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených\ndokladov (vo forme faktúr a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný\ndaňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S 55/2014-119 zo dňa 06.07.2016 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nK podanej kasačnej sťažnosti podal vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v\nktorom opätovne poukazuje na svoje vyjadrenia uvedené v žalobnom návrhu, ako aj vo vyjadrení žalobcu\nk zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly z 29.04.2014, v ktorom boli žalobcovi na 5 stranách\ntextu odborne a zrozumiteľne vysvetlené a objasnené všetky skutočnosti, ktoré sa žalovanému javili ako\nneštandardné, ako aj argumentácia k otázke vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. a navrhol, aby sa Najvyšší súd SR s obsahom tohto podania, ktoré je súčasťou spisu,\nopätovne osobitne oboznámil.\nŽalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní pred krajským súdom predložil do súdneho spisu\ndokumenty preukazujúce, že daň z pridanej hodnoty bola zaplatená aj prechádzajúcim vlastníkom spoločnosťou Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., a teda jednoznačne je preukázané, že podozrenia žalobcu\no možnom krátení dane sa ukázali ako nedôvodné.\nNa základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že sú dané dôvody na to, aby najvyšší súd\nrozsudkom kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol, pričom si súčasne uplatnil náhradu\ntrov konania.\nIII.\nKonanie na odvolacom súde\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\n\noboch stupňov a konanie, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nOdvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania [250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s §\n492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\")], keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP, § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nVzhľadom na vyššie citované ustanovenie Najvyšší súd SR v odvolacom konaní postupoval v zmysle\nust. § 492 ods. 2 SSP účinného od 01.07.2016 napriek skutočnosti, že Krajský súd v Bratislave dal\núčastníkom konania nesprávne poučenie o možnosti podať kasačnú sťažnosť.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR zistil, že dňa 24.06.2014\nprvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 9104405/5/3032476/2014/PríR, ktorým žalobcovi ako\nplatiteľovi DPH určil rozdiel v sume 68 160,20 eura na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013, nadmerný\nodpočet v sume 53 714,10 eura nepriznal a vyrubil daň v sume 14 446,10 eura. Po pripočítaní časti\nnadmerného odpočtu odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období\n(jún 2013) a vráteného podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH vo výške 1 460,82 eura prvostupňový orgán\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 15 906,92 eura.\nV odôvodnení bolo poukázané na priebeh a závery z daňovej kontroly, ktorá bola u žalobcu vykonaná za\núčelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie\nobdobie máj 2013. Predovšetkým na personálne prepojenie spoločností, ktoré mali byť účastníkmi\npredmetných zdaniteľných obchodov. Ďalej na spochybňovanie realizovateľnosti zmlúv o dielo medzi\nžalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., ako stavebníkom, a to\nz dôvodu, že kontrolované nehnuteľnosti už boli zhotovené, ako aj na históriu prevodov kontrolovaných\nnehnuteľností (nebytových priestorov č. 22, 23, 31 a 32) a cenu pri ich spätnom prevode.\nNa základe rozsiahleho dokazovania vykonaného počas uvedenej daňovej kontroly prvostupňový orgán\nustálil záver, že došlo k viacerým deklarovaným predajom nehnuteľností (Gaštanová Alej - II.fáza, s.\nr. o., BWS DEVELOPMENT, s. r. o., Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. a žalobca), pričom prvý a tretí\nje ten istý platiteľ, ktorý je so štvrtým personálne prepojený. Závery vykonanej daňovej kontroly majú\nnasvedčovať umelému charakteru transakcií, a preto prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi uplatnené\nprávo na odpočítanie dane uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 53\n714,10 eura z tam uvedených dodávateľských faktúr.\nĎalej odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu, ktorého\nargumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým\nrozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný poukázal na\nskutkový stav, tak ako ho ustálil prvostupňový orgán s tým, že žalovaný sa s jeho závermi stotožnil.\nPodľa žalovaného ide o logicky hodnotiacu úvahu vyplývajúcu zo zistení prvostupňového orgánu,\nktoré nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom (žalobcom) za kúpu\nnehnuteľností, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok a vyhotoveniu dokladov\nzákonne konformným spôsobom, viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu\n(žalobcu) viedlo k takémuto cieľu. Z tohto pohľadu deklarované zdaniteľné obchody medzi personálne a\nobchodne prepojenými platiteľmi dane (žalobca a spoločnosť Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o.) sa podľa\nžalovaného zdajú byť umelo deklarované a javia znaky zneužitia s cieľom získať daňovú výhodu, t. j.\nzískať uplatnený nadmerný odpočet zo štátneho rozpočtu.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory odvolacieho súdu\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\n\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,\nodpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období\ns výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet\nalebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)\nza zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak\nplatiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom,\nnadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za\ntoto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej\nvýšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné\nzdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\nPodľa § 79 ods. 6 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\nodseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od\nskončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu\nvrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej\ndaňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného\nodpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí\na vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v\nlehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a\nprávoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený\nv právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak\nplatiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol\nuplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\nPodľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\nPodľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný\niba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo\nmôže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je\nzískané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových\nsubjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\n\nPodľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\nPodľa § 46 ods. 2 daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania\nzápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie\no daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti\nmusí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie\nobdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na\nvykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.\nPodľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol,\nktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje,\nak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel\nv sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať\nalebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom\nkontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní\nod jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole\na označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak\nje to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa\ndaňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov\nzaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na\nvyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie\ndaňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo\ndňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán\nmôže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac\no 12 mesiacov.\nPodľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a iných osôb.\nDaňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada\nzákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.\nNajvyšší súd SR konštatuje, že je možné v celom rozsahu sa stotožniť s námietkami žalovaného, ktoré\ntento uviedol v kasačnej sťažnosti (správne v odvolaní).\nOdvolací súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je dostatočné a podrobné. Na\nzáklade zistených skutočností podľa názoru odvolacieho súdu správca dane správne dospel k záveru,\nže žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr č. FD13/096 (č.\n2013 1075), č. FD13/098 (č. 2013 1076), č. FD13/099 (č. 2013 1077), č. FD13/100 (č. 2013 1078) od\nspoločnosti Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o., Bratislava porušil ust. § 49 zákona o DPH, podľa ktorého\nprávo odpočítať daň z tovarov alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe\nvznikla daňová povinnosť.\nDaňová povinnosť na základe zmlúv o dielo a vyššie špecifikovaných faktúr nemohla vzniknúť v\nzdaňovacom období máj 2013, nakoľko predmetné nehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy podľa LV\nč. XXXX a LV č. XXXX vlastnila spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s. r. o.\n\nŽalobca preto nemohol predmet dodania dodať, keďže od roku 2012 nebol jeho vlastníkom. V\nčase fakturácie predmetných zdaniteľných obchodov nebola zo strany žalobcu splnená ani druhá\npodmienka vzniku daňovej povinnosti, a to, že bol uskutočnený zápis vlastníckeho práva k predmetných\nnehnuteľnostiam z dodávateľa na faktúrach v prospech žalobcu.\nNevyhnutným predpokladom pre vznik nároku a práva na odpočet dane podľa vyššie citovaných\nustanovení je, okrem iného aj, preukázanie, že tovar alebo služba, deklarovaná na faktúre, boli reálne\ndodané platiteľom uvedeným na faktúre.\nJe zrejmé, že žalobca tým, že si z vyššie špecifikovaných faktúr odpočítal daň, pričom pri fakturovanom\ntovare (nebytové priestory), ktorý mu mal byť dodaný, nevznikla daňová povinnosť, keďže fakturácia\nmedzi spoločnosťami nebola nijako preukázaná existenciou vlastníckeho práva k predmetným\nnehnuteľnostiam, porušil ust. § 49 ods. 1 v spojení s ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi žalovaného správneho orgánu, že keďže nedošlo\nk dodaniu tovaru v súlade s platnou legislatívou, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti.\nZ administratívneho spisu mal najvyšší súd nesporne za preukázané, že v administratívnom konaní bolo\nzistené, že spoločnosť Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. previedla vlastnícke právo na nebytové priestory\nspoločnosti EZ group, s. r. o., s ktorou bola personálne prepojená v hodnote dvojnásobne vyššej ako\nnehnuteľnosti previedla na spoločnosť BWS DEVELOPMENT, s. r. o., a ako ich aj opakovane nadobudla\nod spoločnosti BWS DEVELOPMENT, s. r. o.\nZo spisového materiálu ďalej vyplynulo, že v danom prípade došlo k viacerým deklarovaným predajom\nnehnuteľností, a to Gaštanová Alej - II.fáza, s. r. o. na BWS DEVELOPMENT, s. r. o., ďalej na Gaštanová\nAlej - II.fáza, s. r. o., ďalej na EZ group, s. r. o., pričom prvý a tretí daňový subjekt je ten istý, ktorý je\nso žalobcom personálne prepojený.\nOdvolací súd konštatuje, že je nevyhnutné, aby zo strany daňového subjektu bolo preukázané dôkazné\nbremeno, a síce, že tomuto vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko si tento\nnárok uplatnil. Bolo preto jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu skutočností a\ndokladov.\nAk daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný.\nOdvolací súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nvo veci C-255/02 Halifax, v ktorom je definované zneužitie práva, z ktorého vyplýva všeobecná zásada\npráva Spoločenstva, spočívajúca v tom, že o práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce\nalebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie\nvýhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade\nso všeobecnou zásadou zneužitia práva Spoločenstva, boju proti daňovým podvodom je uznaným\ncieľom smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH\ntransponoval.\nOdvolací súd konštatuje, že odvolací orgán, ako aj správca dane postupovali v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004\nZ. z., vec po právnej stránke správne posúdili, keď procesné práva účastníka konania porušené neboli.\nJe možné súhlasiť s tvrdením, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní a\nsúdnom konaní, nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, z čoho vyplýva, že\nneuniesol vo veci dôkazné bremeno, keď sa mu relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie\nzdaniteľných obchodov, deklarovaných v predmetných faktúrach.\nZa týchto okolností nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Po preskúmaní\npredloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu, odvolací súd, s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu, dospel k záveru, že krajský súd pri svojom rozhodovaní\n\npochybil, a preto Najvyšší súd SR odvolaniu žalovaného vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzmenil podľa § 220 O. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie a žalobu\nžalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p.\nPre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý\nbol vyhlásený 15.06.2016, teda za účinnosti OSP, obsahoval nesprávne poučenie o možnosti podať\n„kasačnú sťažnosť\".\nVzhľadom k tomu, že zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť od\n01.07.2016, nemohol v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd aplikovať ešte neúčinný právny\npredpis a účastníkov mal správne poučiť o možnosti podať v danej veci odvolanie podľa ust. § 156 ods.\n1 OSP. Vyhláseným rozhodnutím, a teda i poučením bol prvostupňový súd v zmysle ust. § 156 ods. 4\nOSP viazaný, preto nemohol do písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 15.06.2016 uviesť poučenie\no možnosti podať kasačnú sťažnosť.\nV tejto veci odvolací súd postupoval podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,\na teda potom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti nemôže vzniknúť problém ani v otázke nesprávneho poučenia\nkrajským súdom o lehote, v ktorej mal byť príslušný opravný prostriedok podaný. V prípade, ak účastník\npodal svoj opravný prostriedok síce neskôr, avšak spravujúc sa nesprávnym poučením správneho súdu,\nje namieste, aby najvyšší súd túto skutočnosť vykladal v prospech účastníka konania.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.\na účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému zo zákona\nnáhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/263/2014", "guid": "3a62d7ce-4c86-4478-a347-8c2fa9ec2001:f80fef3d-a4c7-48dc-8b55-bdf49e50886a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}