{"guid": "c21fe362-559e-4fc2-88ee-f9ac706f431a:4508f3cf-1948-4eca-abf0-477234b12bae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1", "spisova_znacka": "2Sžf/46/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/46/2016 z 13. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2018, sp. zn. 2Sžf/46/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1", "identifikacne_cislo": "1014201894", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-30", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4508f3cf-1948-4eca-abf0-477234b12bae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/46/2016\n1014201894\n13. 06. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201894.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobkyne: Generálna\nprokuratúra SR, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova\n32, P. O. Box 154, 850 00 Bratislava, za účasti: Loject 2, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, zastúpená\nJUDr. Milan Škultéty, advokát, ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 9102407/1/171502/2012/MočL zo dňa 20.02.2012, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/246/2014-65 zo dňa 24. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/246/2014-65\nzo dňa 24. novembra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) a d)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\n9102407/1/171502/2012/MočL zo dňa 20.02.2012, ktorým nebol platiteľovi dane z pridanej hodnoty\nspoločnosti Loject 2, s.r.o., Šoltésovej 2, Bratislava priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie\nmáj 2011 v sume 403.518,02 eur a bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 402.817,80\neur, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu platiteľ dane spoločnosť Loject\n2, s.r.o. Bratislava nepodal odvolanie a preto predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa\n20.03.2012.\nProti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 20.02.2012 č. 9102407/1/171502/2012/MočL podala\nprotest Generálna prokuratúra SR a žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť. O proteste prokurátora rozhodlo\nFinančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica tak, že uvedenému protestu nevyhovelo.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba prokurátora prioritne chráni objektívne právo.\nOchrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže\nprípadne aj úplne absentovať, ak bol zákon porušený v prospech účastníka. Z uvedeného základného\nrozdielu sa odvíjajú ďalšie odlišnosti. Jednou z nich je i vyčerpanie riadneho opravného prostriedku v\nzmysle § 247 ods. 2 OSP Zo systémového výkladu tohto vyššie citovaného zákonného ustanovenia\nvyplýva, že stanovenie tejto podmienky zabezpečuje tzv. sukcesorickú povahu súdneho prieskumu, t. j.\njeho následnosť vo vzťahu k možnosti dosiahnuť zákonný stav priamo správnymi orgánmi v rámci ich\ninštančného postupu. Inak povedané účastník správneho konania sa musí snažiť ochrániť svoje práva\nnajprv v správnom konaní a až po jeho skončení (prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria\njeden celok) má možnosť podania správnej žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP Pri prokurátorovi\n\nje však sukcesia súdneho prieskumu premietnutá do inej podmienky, a to nevyhovenia jeho protestu\nsprávnymi orgánmi v dvojstupňovom správnom konaní (viď § 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 OSP).\nŽalobkyňou určený predmet súdneho prieskumu je teda spôsobilým na jeho riadne preskúmanie podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP Ak by konajúci súd vo veci konanie zastavil, odňal by tým účastníkom\nprávo na súdnu ochranu a možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa v žalobe napádala, že odôvodnenie\nžalovaného v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 20.02.2012 nezodpovedá ustanoveniu § 30 ods.\n3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že zásada zákonnosti daňového konania je zakotvená v § 2 zákona č.\n511/1992 Zb. a vyplýva z ústavného princípu ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSR. Metodické pokyny nadriadeného orgánu nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, preto\nje správca dane povinný v konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\npričom v rozhodnutí je povinný použitie príslušných ustanovení právnych predpisov zdôvodniť. Súd\nuviedol, že stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, na ktoré odkazuje Daňové riaditeľstvo\nSR vo svojom stanovisku, nebolo vydané formou opatrenia na zamedzenie nezrovnalosti podľa § 103\nods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z o správe daní.\nKrajský súd mal za to, že bolo povinnosťou správcu dane a žalovaného svoje závery o aplikovateľnosti\nrozsudku Súdneho dvora EU na posudzovaný prípad náležite odôvodniť a najmä sa vysporiadať s\notázkou prečo na dodanie stavby fotovoltaickej elektrárne na základe zmluvy nemožno aplikovať §\n8 ods. 1 písm. b) zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že dodaním tovaru je dodanie stavby\nalebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ale dodanie stavby je potrebné\nposúdiť podľa rozsudku Súdneho dvora EU. Len odkaz na rozsudok Súdneho dvora EU nie je\ndostatočným odôvodnením bez náležitej právnej argumentácie v čom je posudzovaný prípad žalobcu\nprávne podobným prípadom ako prípad Aktiebolaget NN. Táto povinnosť je o to naliehavejšia, že daňový\nsubjekt v priebehu celej daňovej kontroly namietal právne posúdenie správcom dane.\nKrajský súd ďalej uviedol, že daňový subjekt v priebehu kontroly, v odvolaní a žalobe tiež poukazoval\nna stanoviská Daňového riaditeľstva SR, ktoré boli v dobe uzatvárania zmluvy a v dobe vykonávania\nkontroly diametrálne rozdielne. S touto námietkou sa správca dane a žalovaný rovnako nevysporiadali.\nSúd považoval za dôležité poukázať na princíp istoty a predvídateľnosti práva a ako i rozhodnutia orgánu\nverejnej správy. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR,\nktorú v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí\nneodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa\nurčitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr.\nI.ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Uvedená zásada platí rovnako i pre rozhodovaciu činnosť\norgánu verejnej správy najmä v situácii, ak jeho rozhodnutie môže predstavovať významný zásah do\nmajetkovej sféry osoby.\nKrajský súd v odôvodnení konštatoval, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada\nzákonnosti vyjadrená v § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., zo znenia ktorého vyplýva, že daňové orgány v\ndaňovom konaní nechránia len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať\npráva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania\npredstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Tomuto princípu nezodpovedá taký\nstav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad\nrámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva\naj v tom, že všetky subjekty práva môžu dôvodne očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a\nrozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že jeho rozhodnutia nie\nsú nepreskúmateľné. Fotovoltaická elektráreň je inžinierskou stavbou podľa slovenského stavebného\nzákona. Z európskej legislatívy ani zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom\nv rozhodnom období (ďalej v texte len „zákon o DPH“) nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie\npodľa príslušných právnych predpisov, nemôže v zmysle zákona o DPH pri fotovoltaických elektrárňach\nísť o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. Fotovoltaická elektráreň nie je predmetom dane zo\nstavieb, pretože nemá nadzemné ani podzemné podlažie podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.\no miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom\nznení, a jej podstatou sú fotovoltaické články (kolektory) umiestňované na podpornej konštrukcii pevného\n\nrámu, ktorá je spojená so zemou kotviacimi prvkami, pričom spravidla ide o dočasnú stavbu na určenú\ndobu životnosti. Súčasne fotovoltaickú elektráreň v zmysle Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej\nrepubliky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, nie je možné považovať za\nbudovu. Pre účely § 16 ods. 1 zákona o DPH fotovoltaická elektráreň spĺňa charakter nehnuteľnosti (ide o\nstavbu/konštrukciu, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo posunutá), pričom spôsob zdaňovania\nslužieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, t. j. služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou je v tomto\nprípade identický ako pri tovare s inštaláciou a montážou. Podľa žalovaného Ministerstvo financií SR\nbolo v danej veci oprávnené zaujať v danej veci názor k postupu pri aplikácií právnych predpisov (k\nnovele zákona o DPH od 01.01.2011), v ktorom uviedlo, že „v prípade zriadenia fotovoltaickej elektrárne\nv danom prípade pôjde o dodanie tovaru, a ak sa má dodať funkčná elektráreň, pôjde o dodanie tovaru\ns inštaláciou alebo montážou.“\nPodľa žalovaného skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň je v podstate „solárne pole“ - sústava\nslnečných kolektorov (panelov, modulov), je všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať. Už z\npredložených dokladov bolo údajne zrejmé, že miesto dodania v uvedenom prípade nebolo možné určiť\ntak, ako to urobil daňový subjekt, v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ale podľa § 13 ods. 1\npísm. b) zákona o DPH (dodanie tovaru bez prepravy), podľa ktorého, ak je dodanie tovaru spojené s\ninštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, miestom dodania je miesto, kde je tovar\ninštalovaný alebo zmontovaný, a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca\nplnenia. Všeobecnú analýzu, v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom\nprípadu C-111/05 Aktiebolaget NN, vykonalo Ministerstvo financií SR v stanovisku zo dňa 04.04.2011, s\nktorým sa správca dane a žalovaný stotožnili a závery, ktorého aplikovali aj v odôvodneniach vydaných\nrozhodnutí. Na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Aktiebolaget bol prijatý záver, že v prípade\nzriadenia fotovoltaickej elektrárne jednoznačne pôjde o dodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná\nelektráreň, pôjde o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.\nŽalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že je povinný národné právne predpisy interpretovať v\nsúlade a s prihliadnutím na platné pramene komunitárneho práva, vrátane smerníc, a tým zabezpečovať\neurokonformný výklad práva EÚ. Jednotný výklad pojmov a jednotné posudzovanie transakcií\nspoločného systému DPH v prvom rade zabraňuje nezdaneniu alebo dvojitému zdaneniu tej istej\ntransakcie, preto nie je podstatné, čo sa v zmysle slovenského stavebného zákona považuje za stavbu,\nak v kontexte spoločného systému DPH je nutné určitú transakciu posudzovať odlišne. Žalovaný zastáva\nnázor, že stanovisko vydané k posúdeniu dodania fotovoltaických elektrární z pohľadu dane z pridanej\nhodnoty je v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora, ktorý je oprávnený zabezpečovať výklad\nSmernice o spoločnom systéme DPH. Žalovaný súčasne zastáva názor, že vydanými rozhodnutiami\ndaňových orgánov nedošlo k porušeniu zásady daňovej neutrality, porušeniu zásady právnej istoty,\nnedošlo k žiadnemu nezákonnému zásahu do dobromyseľne nadobudnutého práva daňového subjektu\nna inú právnu ochranu. Navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol\nalebo ak Najvyšší súd SR bude názoru, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-111/05\nAktiebolaget nemá súvis s podstatou dodávky vo veci samej, navrhol, aby Najvyšší súd SR prerušil\nkonanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke.\nŽalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že nespokojnosť žalovaného je daná de facto tým, že súd\nprvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného použitou v daňovom konaní t. j. že daňový\nsubjekt nemohol pre účely DPH posudzovať dodanie fotovoltaickej elektrárne postavenej na kľúč ako\ndodanie stavby na základe zmluvy o dielo ale ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou. Žalovaný\nneuviedol jeden jediný presvedčivý a právne relevantný dôvod, prečo účastníci zmluvy o dielo nemohli\na nesmeli pre účely DPH posudzovať dodanie stavby fotovoltaickej elektrárne postavenej a dodanej\nzahraničným dodávateľom na základe zmluvy o dielo podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 8 ods.\n1 písm. b) zákona o DPH. Ide o kogentné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré\nje záväzné nielen pre daňovníka ale aj pre správcu dane a neumožňuje mu pri výkone svojej právomoci\nsvojvoľne posudzovať, ktorých „stavieb postavených na základe zmluvy o dielo“ sa toto ustanovenie\ntýka a ktorých nie. Žalovaný nevysvetlil prečo v ňom zúčastnené osoby porušili zákon, keď pri zdanení\nobchodu postupovali v zmysle jasného a zrozumiteľného ustanovenia a hlavne prečo nemohol byť\nobchod aj z daňového hľadiska zrealizovaný tak, ako bol účastníkmi záväzne dohodnutý. Zahraničný\ndodávateľ v danom prípade podal daňové priznanie a správcom dane bol evidovaný ako daňový dlžník,\nz akého dôvodu od neho správca dane zaplatenú daň nevymáhal. Žalobca navrhol, aby najvyšší súd\n\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/246/2014-65 zo dňa 24.11.2015 ako vecne\nsprávny potvrdil.\nŽalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že podľa článku 5 ods. 5 písm. b) šiestej\nsmernice členské štáty môžu považovať z poskytnutie tovaru podľa odseku 1 odovzdávanie určitých\nkonštrukčných alebo stavebných prác. Smernica dáva členským štátom možnosť, aby dodávku určitých\nstavebných prác považovali za dodávku tovaru. Slovenská republika využila možnosť danú článkom 5\nods. 5 písm. b) šiestej smernice a podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty, dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej\nzmluvy. Nie je sporné, že sa jedná o dodávku tovaru, ale je sporné či sa jedná o dodávku stavby alebo\no dodávku tovaru s montážou. Od posúdenia tejto otázky závisí posúdenie miesta zdaniteľného plnenia\nv konečnom dôsledku určenie osoby povinnej platiť daň podľa § 69 zákona o DPH, teda či daň bol\npovinný platiť dodávateľ stavby alebo odberateľ. Sporným je výklad pojmu „stavba“. Tento pojem nie je\ndefinovaný v šiestej smernici, ktorá rovnako nedefinuje ani pojem „stavebné práce“. V prejednávanej\nveci nie je sporný výklad práva EÚ, ale vnútroštátneho práva, konkrétne príslušných ustanovení zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, preto nie je dôvod aby súd prerušil konanie a požiadal Súdny\ndvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.\nÚčastník súdneho konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa považuje v celom rozsahu za vecne správny, vydaný v súlade so skutočným stavom veci\na platnou právnou úpravou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci\npostupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj konania, ktoré\nim predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd SR sa oboznámil s obsahom\nsúdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi krajského súdu, ktoré považuje za vecne\ni právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie rozhodnutia\nkrajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon o DPH) predmetom\ndane je:\na/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení\nzdaniteľnej osoby,\nb/ poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\nčlenský štát),\nd/ dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek\nekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť,\nz ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkom a dodávateľov služieb vrátane\nťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa\nosobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj\nvyužívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je\nmajetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania\npríjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,\nprevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len zahraničná osoba), je povinná\npodať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti,\nktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak\ndodáva len\na/ prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods.\n6 a § 48 ods. 8,\nb/ služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),\nc/ tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e/ a f/ a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná\npre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9),\nd/ tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba\nbola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo\ne/ tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je:\na/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad\na podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je\nich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným\nvýmenný kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska\nv deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\n\nb/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania tovaru,\nb/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,\nkde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný\nc/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa\njeho dodanie uskutočňuje.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť\ndaň, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň\nalebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a\npri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského\nštátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania alebo tovaru je v tuzemsku.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaniteľnom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,\nodpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období\ns výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet\nalebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)\nza zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na\núčely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane\nza príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem\ndane pri dovoze tovaru.\nPodľa § 2 ods. 1, 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom období vyšlo najavo. Pri uplatňovaní\ndaňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo\ninej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 30 ods. 3 a 7 zák. č. 511/1992 Zb., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje\ntento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy\novplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nRozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia,\nmusí obsahovať odôvodnenie.\nZ obsahu predloženého administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že správca dane vydal dňa\n20.02.2012 dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/171502/2012/MočL podľa § 44 ods. 6 písm. b/\nbod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. a nepriznal\ndaňovému subjektu Loject 2 s.r.o. Bratislava nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011\nv sume 403 518,02 eur a vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 402 817,80 eur. Z\n\nrozhodnutia vyplýva, že na základe predložených dokladov, ako aj skutočností zistených pri kontrole\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 u\nplatiteľa DPH, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102407/5/1928/2012/MočL zo dňa 12.01.2012.\nSprávca dane pri posúdení podstaty zdaniteľného obchodu z hľadiska zákona o DPH v prípade\ndodania fotovoltaickej elektrárne na kľúč vychádzal zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa\n04.04.2011 uvedené v liste č. MF/12896/2011-731, z nadväzujúcich stanovísk Daňového riaditeľstva SR\nzo dňa 13.04.2011 a 10.11.2011 a z Informácie k uplatneniu DPH pri dodaní v fotovoltaickej elektrárne\nzahraničným dodávateľom vypracovanej Daňovým riaditeľstvom SR zo dňa 15.11.2011 a s ohľadom na\nrozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-111/05, správca dane posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej\nelektrárne zahraničnou osobou v tuzemsku ako dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri\nktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne určí podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH.\nKontrolou bolo zistené porušenie § 69 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého zdaniteľná osoba,\nktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň\npri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, § 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo\nmontážou, ktoré jej dodáva zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z\ntretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Na základe výsledkov kontroly\nsprávca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165\nods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 20.02.2012\nč. 9102407/1/171502/2012/MočL, ktorým bol platiteľovi DPH spoločnosti LOJECT 2 s.r.o., Bratislava\nznížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 403 518,02 eur na sumu 402\n817.80 eur. Proti tomuto rozhodnutiu platiteľ DPH nepodal odvolanie a toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 20.03.2012. Dňa 17.04.2013 bolo Finančnému riaditeľstvu SR doručené oznámenie\nk podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. 1100302/1/72357/2013/857 zo\ndňa 13.02.2013. V predmetnom oznámení Finančné riaditeľstvo SR skonštatovalo, že po preskúmaní\ndodatočného platobného výmeru žalovaného zo dňa 20.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n20.03.2012 zistilo, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym\npredpisom. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava zo dňa 20.02.2012 č. 9102407/1/171502/2012/\nMočL podala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001\nZ. z. o prokuratúre protest prokurátora zo dňa 10.02.2014 č. VI/1 - Gd 302/13/1000-9. Finančné\nriaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 24.06.2014 č. 1100302/1/291088/2014/857 protestu prokurátora\nnevyhovelo. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR podal účastník konania rozklad, o ktorom\nrozhodlo Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 11.09.2014 č. MF/020957/2014-731. Odvolanie\núčastníka konania zamietlo a napadnuté rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora potvrdilo.\nVzhľadom na to, že v uvedenej veci príslušný správny orgán protestu prokurátora nevyhovel prokurátor\npodal žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 250b ods. 5 OSP na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.02.2012.\nAk prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP žalobu žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm.\nb/ OSP predstavuje v správnom súdnictve osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov, najmä z hľadiska toho, ak sám účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach\na takúto žalobu nepodal.\nPodľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom\npostupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 250 b ods. 5 OSP prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.\nSprávna žaloba účastníka konania slúži na ochranu jeho subjektívnych práv, preto aj musí obsahovať\ntvrdenie o ich ukrátení v zmysle § 247 ods. 1 OSP.\nNajvyšší súd uvádza, že správna žaloba prokurátora prioritne chráni objektívne právo. Ochrana\nsubjektívnych práv účastníka správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj\núplne absentovať, ak zákon bol porušený v prospech účastníka. Od uvedeného základného rozdielu\nsa potom odvíjajú aj ďalšie odlišnosti. Jednou z nich je i vyčerpanie riadneho opravného prostriedku v\nzmysle § 247 ods. 2 OSP. Zo systémového výkladu tohto vyššie citovaného zákonného ustanovenia\nvyplýva, že stanovenie tejto podmienky zabezpečuje tzv. sukcesorickú povahu súdneho prieskumu, t. j.\n\njeho následnosť vo vzťahu k možnosti dosiahnuť zákonný stav priamo správnymi orgánmi v rámci ich\ninštančného postupu. Inak povedané účastník správneho konania sa musí snažiť ochrániť svoje práva\nnajprv v správnom konaní a až po jeho skončení (prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria\njeden celok) má možnosť podania správnej žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Pri prokurátorovi\nje však sukcesia súdneho prieskumu premietnutá do inej podmienky, a to nevyhovenia jeho protestu\nsprávnymi orgánmi v dvojstupňovom správnom konaní (viď § 35 ods. 1 písm. b), § 250b ods. 5 OSP).\nNajvyšší súd nemôže opomenúť ani skutočnosť, že prokurátor nie je účastníkom správneho\n(administratívneho) konania a nemôže nijako ovplyvniť podanie riadneho opravného prostriedku\núčastníkom v rámci tohto konania. Ak by konajúci súd vo veci konanie zastavil, odňal by tým účastníkom\nprávo na súdnu ochranu a možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa v žalobe napádala, že odôvodnenie\nžalovaného v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 20.02.2012 nezodpovedá ustanoveniu § 30 ods.\n3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.\nZásada zákonnosti daňového konania je zakotvená v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. a vyplýva z ústavného\nprincípu ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Metodické pokyny nadriadeného\norgánu nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, preto je správca dane povinný v konaní\npostupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom v rozhodnutí je povinný\npoužitie príslušných ustanovení právnych predpisov zdôvodniť. Tu je potrebné uviesť, že stanovisko MF\nSR, na ktoré odkazuje Daňové riaditeľstvo SR vo svojom stanovisku, nebolo vydané formou opatrenia\nna zamedzenie nezrovnalosti podľa § 103 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 160 ods. 2 zákona\nč. 563/2009 Z. z o správe daní.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že povinnosťou správcu dane a žalovaného je svoje závery o\naplikovateľnosti rozsudku Súdneho dvora EU na posudzovaný prípad náležite odôvodniť a najmä sa\nvysporiadať s otázkou prečo na dodanie stavby fotovoltaickej elektrárne na základe zmluvy nemožno\naplikovať § 8 ods. 1 písm. b) zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že dodaním tovaru je dodanie\nstavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ale dodanie stavby je\npotrebné posúdiť podľa rozsudku Súdneho dvora EU. Len odkaz na rozsudok Súdneho dvora EU nie je\ndostatočným odôvodnením bez náležitej právnej argumentácie v čom je posudzovaný prípad žalobcu\nprávne podobným prípadom ako prípad Aktiebolaget NN. Táto povinnosť je o to naliehavejšia, že daňový\nsubjekt v priebehu celej daňovej kontroly namietal neprávne posúdenie správcom dane.\nDaňový subjekt v priebehu kontroly, v odvolaní a žalobe tiež poukazoval na stanoviská Daňového\nriaditeľstva SR, ktoré boli v dobe uzatvárania zmluvy a v dobe vykonávania kontroly diametrálne\nrozdielne. S touto námietkou sa správca dane a žalovaný rovnako dôsledne nevysporiadali. Tu považuje\nsúd za dôležité poukázať na princíp istoty a predvídateľnosti práva a ako i rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzným právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Aj ustanovenia zákona o DPH\ntreba vykladať tak, aby sa postupom príslušného orgánu pri posudzovaní podmienok zdanenia neporušil\nprincíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).\nNajvyšší súd má za to, že v konkrétnom prípade odôvodnenie dodatočného platobného výmeru cituje\nobsah protokolu kontroly. Odôvodnenie je jednou z podstatných náležitostí rozhodnutia. Jeho funkciou je\npresvedčiť účastníka o správnosti postupu správcu dane a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení\nmusí správca dane reagovať jednak na skutkové okolnosti a následne skutkový stav vyhodnotiť a\nsubsumovať pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia.\nNajvyšší súd prijal záver, že odôvodnenie obsahuje podrobný popis jednotlivých úkonov správcu dane\npri výkone kontroly. Popisuje obsah ústnych pojednávaní, kde sú zachytené protichodné stanoviská\ndaňového subjektu a správcu dane. Ďalej popisuje obsah komunikácie správcu dane s Daňovým\nriaditeľstvom SR a cituje jeho stanoviská. Takéto odôvodnenie nezodpovedá citovanému ustanoveniu\n§ 30 ods. 3 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. pretože obsahuje síce opis skutočností, ktoré si\nsprávca dane v priebehu kontroly zaobstaral, ale bez uvedenia, ako boli vyhodnotené a aké skutočnosti\nboli z nich zistené ako podklad pre rozhodnutie. V odôvodnení absentuje hodnotenie dôkazov a ich\nsubsumovanie pod príslušné hmotnoprávne ustanovenie. Správca dane neuviedol prečo bolo nutné\n\ntransakciu považovať za dodávku tovaru s montážou a prečo došlo v danom prípade k porušeniu § 69\nods. 2 zákona o DPH. Zásada zákonnosti daňového konania je zakotvená v § 2 zákona č. 511/1992\nZb. a vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods.2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Metodické pokyny nadriadeného orgánu nie sú všeobecne záväzným právnym\npredpisom, preto je správca dane povinný v konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, pričom v rozhodnutí je povinný použitie príslušných ustanovení právnych predpisov\nzdôvodniť.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti vyjadrená v § 2 ods. 1 zák.\nč. 511/1992 Zb., zo znenia ktorého vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nechránia len\nfiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy\ndaňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú\ngaranciu právnej istoty daňových subjektov. Tomuto princípu nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu\nštátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným\nako zákonom ustanoveným postupom.\nNajvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EU, podľa ktorej požiadavka právnej\nistoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä\nkeď môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky. Táto požiadavka právnej istoty je\nmimoriadne naliehavá, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za následok finančné bremeno, s\ncieľom umožniť dotknutým osobám presne spoznať rozsah povinností, ktoré im právna úprava ukladá.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti vyjadrená v § 2 ods. 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. zo znenia ktorého vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nechránia len\nfiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy\ndaňových subjektov. Zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej\nistoty daňových subjektov. Princíp právnej istoty spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu dôvodne\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že\nich budú správne vykladať a aplikovať.\nNajvyšší súd v prejednávanej veci v zhode s názorom krajského súdu považuje za potrebné\ndoplniť odôvodnenie rozhodnutia správneho orgán. Správny orgán sa musí vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a postup rozhodnutia musí dostatočne vysvetliť s poukazom na vykonané\ndokazovanie a zistené rozhodujúce skutočnosti. Účelom rozhodnutia je vysvetliť postup a dôvody\nrozhodnutia.\nUvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP\npotvrdil, keď nepovažoval za dôvodné prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev\no rozhodnutie o predbežnej otázke ako to navrhoval žalobca, keďže v prejednávanej veci nie je sporný\nvýklad práva EÚ, ale vnútroštátneho práva konkrétne príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/246/2014", "guid": "559e6c43-1050-4562-b38a-d3ac12fa0044:c9e17096-7742-4886-91b4-6dc3d21f70e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}