{"guid": "ad3413e0-f48d-4895-8bc2-f15e4ec76f9d:e4562c86-71b0-4c80-8c01-3d71eae4cadc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/14/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/14/2016 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 3Sžfk/14/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1", "identifikacne_cislo": "1014201839", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 362/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e3d36c37-0131-4749-8ba7-d2931bb6e333", "datum": "2021-06-22", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-6", "nazov": "§ 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/286/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/286/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/286-1992/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48", "/SK/ZZ/1992/286#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4562c86-71b0-4c80-8c01-3d71eae4cadc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/14/2016\n1014201839\n21. 02. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201839.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v\nTrnave, so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti: 1/ APS Slovakia, a.s., so sídlom Heydukova 6,\nBratislava, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, 2/ Nafta, a.s., so sídlom\nVotrubova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. I/221/15926-86487/2011/993283-r zo dňa 22.08.2011, v konaní o odvolaní účastníka: APS\nSlovakia, a.s., so sídlom Heydukova 6, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S232/14-185 zo dňa 15. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 232/14-185 zo dňa 15.\njúna 2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a)\nzrušil žalobou prokurátora napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým podľa § 48\nods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), v plnom rozsahu vyhovel\nodvolaniu daňového subjektu Nafta, a.s., Bratislava a dodatočný platobný výmer č. 637/230/23572/07/\nJnt zo dňa 27. 12. 2007, ktorým Daňový úrad Skalica podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe\ndaní vyrubil spoločnosti Nafta, a.s. rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie\n1999 v sume 1.063.679, 21 €, zmenil na platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona o\nspráve daní, ktorým sa daň vyrubená po opakovanej kontrole neodlišuje od dane vyrubenej dodatočným\nplatobným výmerom č. 637/2100/15935/02/Jnt zo dňa 03. 04. 2002.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že vzhľadom na vymedzenie žalobných\ndôvodov mu pripadlo posúdiť, či Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo oprávnené rozhodnúť\no odvolaní spoločnosti Nafta, a.s. proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Skalica č.\n637/230/23572/07/Jnt zo dňa 27. 12. 2007 bez odôvodnenia, v zmysle § 48 ods. 6 zákona o správe daní\nza situácie, keď síce vyhovel petitu odvolania, avšak svojím postupom neumožnil daňovému subjektu\npoznať dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako to odvolateľ navrhol.\n\nZo skutkových okolností vyplýva, že na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z príjmov\nprávnických osôb za rok 1999 vykonanej v spoločnosti Nafta, a.s. v roku 2002, vydal správca dane dňa\n03. 04. 2002 dodatočný platobný výmer č. 637/2100/15935/02/Jnt, ktorým vyrubil spoločnosti rozdiel\ndane z príjmov za rok 1999 v sume 83.781,45 € (2.521.000 Sk). Toto rozhodnutie kontrolovaný daňový\nsubjekt akceptoval a vyrubený rozdiel dane zaplatil. V roku 2007 bola u daného subjektu vykonaná\nopakovaná daňová kontrola, na základe ktorej mu správca dane dodatočným platobným výmerom\nč. 637/230/23572/07/Jnt zo dňa 27. 12. 2007 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za\nzdaňovacie obdobie roku 1999 v sume 1.063.679,21 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt\nodvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s argumentáciou správcu dane a namietal, že leasingové splátky,\nktorých odpočítanie zo základu dane správca dane neuznal, mali byť uznané ako daňové výdavky, a\npreto rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané a zároveň argumentoval, že právo vyrubiť daň na základe\nvýsledkov opakovanej daňovej kontroly vykonanej v roku 2007 zaniklo pre uplynutie zákonnej 5 ročnej\nlehoty na vyrubenie dane splatnej v roku 2000. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008, keď konštatoval, že neplatnosť zmluvy nemá vplyv na skutočnosť,\nči výdavky realizované na ich základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom, pretože podstatné je, či sa\njedná o výdavok vynaložený na získanie, zabezpečenie alebo udržanie daňových príjmov. S poukazom\nna uvedené rozhodnutie Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/018868/2011\n- 721 zo dňa 08.07.2011 zrušilo na základe protestu prokurátora rozhodnutie bývalého Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky č. I/227/75091/2010/991114 - r zo dňa 29. 09. 2010, ktorým bol na\nzáklade odvolania spoločnosti Nafta, a.s. potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa\n27. 12. 2007. Tým sa vec dostala do štádia odvolacieho konania, v ktorom mal žalovaný rozhodnúť o\nodvolaní daňového subjektu proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 27. 12. 2007.\nŽalovaný tak vykonal napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.08.2011, ktorým anuloval dodatočný platobný\nvýmer zo dňa 27. 12. 2007, keď toto rozhodnutie zmenil na platobný výmer, ktorým sa daň vyrubená\npo opakovanej daňovej kontrole neodlišuje od dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom zo dňa\n03. 04. 2002.\nNa základe uvedených skutkových zistení krajský súd uviedol, že napriek okolnosti, že žalovaný vyhovel\nodvolaciemu návrhu daňového subjektu, z povahy odvolacích dôvodov je zrejmé, že sa nemohol bezo\nzvyšku stotožniť so všetkými dôvodmi odvolania, ktoré boli postavené alternatívne a navzájom sa\nvylučovali. Ak totiž od počiatku neexistoval právny dôvod pre dorubenie dane, pretože leasingové\nsplátky z neplatných lízingových zmlúv boli v roku 1999 započítateľnými daňovým výdavkom, potom\nnemohlo byť vyhovené odvolacej námietke o zániku práva vyrubiť daň pre uplynutie prekluzívnej lehoty.\nAk by sa žalovaný stotožnil s tvrdením odvolateľa, že právo vyrubiť daň zaniklo uplynutím času,\nzostala by otvorená otázka právneho posúdenia započítateľnosti lízingových splátok ako daňových\nvýdavkov v zdaňovacom období roku 1999. Z právnej úpravy odvolacieho konania podľa zákona\no správe daní vyplýva, že odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi odvolania, vždy však preskúma\nodvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Rozhodnutie o odvolaní nemusí\nobsahovať odôvodnenie, ak sa odvolaniu vyhovuje v plnom rozsahu, v tomto prípade sa dôvody\nodvolania stávajú dôvodmi rozhodnutia o odvolaní. Možnosť rozhodnúť o odvolaní bez odôvodnenia\npodľa názoru krajského súdu neznamená, že odvolací orgán môže týmto spôsobom rozhodnúť z\nakýchkoľvek dôvodov, ako to naznačoval žalovaný, ale len z dôvodov uvedených odvolateľom v\nodvolaní, ktorému odvolací orgán v plnom rozsahu vyhovel. Ak by s ohľadom na dôvody odvolania\nmohli vzniknúť pochybnosti o tom, ako odvolací orgán vec po právnej stránke posúdil, potom nie\nje možné použiť výnimku z pravidla zakotvujúceho povinnosť odvolacieho orgánu vysporiadať sa so\nvšetkými odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní. To platí aj v situácii, keď viaceré uplatnené\nodvolacie námietky popri sebe neobstoja, teda, ak by vyhovenie niektorej z námietok nutne malo za\nnásledok nevyhovenie inej námietka odvolateľa. V takom prípade nemožno rozhodnúť o odvolaní bez\nodôvodnenia, aj keby odvolací orgán odvolaciemu návrhu vyhovel.\nNa základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žalovaný vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď na základe nesprávnej aplikácie § 48 ods. 6 zákona o správe daní\nrozhodol o odvolaní daňového subjektu proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa\n27. 12. 2007 bez odôvodnenia. Pokiaľ sa jedná o otázku neplatnosti postúpenia pohľadávok spoločnosti\nNafta, a.s. na spoločnosť a APS Slovakia a.s., ktoré predstavujú právo na vrátenie vyrubených rozdielov\ndane z príjmov právnických osôb za roky 1997, 1998, 1999, na vrátenie ktorých vznikne nárok na\nzáklade akéhokoľvek rozhodnutia urobeného v budúcnosti, nemohol sa súd stotožniť s argumentáciou\nžalovaného, že daňový preplatok nie je pohľadávkou postúpiteľnou podľa predpisov súkromného\n\npráva, pretože daňové právo postúpenie práv a povinností z daňovo - právnych vzťahov na tretie\nosoby neumožňuje. V danom prípade krajský súd nemohol posúdiť platnosť postúpenia pohľadávok z\ndôvodu absencie príslušných dokladov, vyslovil však názor, že postúpiť je možné existujúce či budúce\npohľadávky voči štátu. Nedostatok právnej úpravy postúpenia pohľadávok v predpisoch daňového práva\nneznamená, že postúpenie tohto druhu pohľadávok je právne nedovolené. Nedovolený pre daňové\nkonanie je len prenos daňovej povinnosti daňového subjektu na iné osoby. Otázku platnosti postúpenia\npohľadávok však krajský súd nepovažoval pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za\nrozhodujúcu.\nKrajský súd ďalej uviedol, že v konaní nemohol akceptovať návrh spoločnosti a APS Slovakia, a.s., aby\nposúdil aj zákonnosť rozhodnutí týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb v\nspoločnosti Nafta, a.s. za roky 1997 a 1998 a popri žalobou napadnutom rozhodnutí zrušil i dodatočné\nplatobné výmery správcu dane č. 637/210/12477/01/Jnt a č. 637/ 210/12387/01/Jnt, oba zo dňa 13. 03.\n2001 a to postupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p.\nPoukázal na skutočnosť, že v konaní o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy\npodľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. vymedzuje rozsah súdneho prieskumu žalobca označením\nnapadnutého rozhodnutia a vymedzením žalobných dôvodov. Žalobou prokurátora bolo v danom\nprípade napadnuté len rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22.08.2011.\nK argumentácii žalovaného, že rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora bolo\nrozhodnutie Ministra financií Slovenskej republiky č. MF/018304/2014 - 11 zo dňa 06. 09. 2014 a\ntoto malo byť napadnuté žalobou, súd poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. Snj124/00, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. R 70/2001, podľa záverov ktorého, ak správny orgán nevyhovie protestu prokurátora,\nnie je dôvod podávať žalobu proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu, ale žalobu treba smerovať proti\nrozhodnutiu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté, pretože práva a povinnosti založené týmto\nrozhodnutím zostávajú rozhodnutím o nevyhovení protestu nedotknuté.\nO trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.\nII.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal účastník APS Slovakia, a.s. odvolanie z dôvodu,\nže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru, súd 1. stupňa na zistený\nskutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože ak v napadnutom rozhodnutí správneho\norgánu úplne absentuje odôvodnenie, zo samotného napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vôbec\nnie je možné vyvodiť, či správny orgán na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, správnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav správne interpretoval a správne interpretovanú právnu normu na\nzistený skutkový stav správne aplikoval. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odkaz\nna ustanovenie § 48 ods. 6 zákona o správe daní, ktorého nesprávnou aplikáciou súd 1. stupňa odôvodnil\nzrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje vo výroku len odkaz na § 48 ods.\n5 zákona o správe daní, ktoré však upravuje len to, akým spôsobom mohol druhostupňový správny\norgán rozhodnúť o odvolaní, pričom predmetné ustanovenie neobsahuje žiadnu úpravu týkajúcu sa\nodôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Podľa jeho názoru, zo samotného napadnutého rozhodnutia nie\nje možné zistiť, či vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska procesnoprávneho\nalebo hmotnoprávneho, pretože z neho nie je možné vyvodiť dôvody, pre ktoré právny predchodca\nžalovaného na základe odvolania v plnom rozsahu anuloval dorubenie dane vykonané prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane. Vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu princípu právnej istoty,\npričom v posudzovanom prípade súd 1. stupňa nemohol posúdiť správnosť alebo nesprávnosť právneho\nposúdenia veci právnym predchodcom žalovaného, a preto nebolo namieste aplikovať na posudzovaný\nprípad § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Podľa jeho názoru bolo potrebné rozhodnúť podľa § 250j ods. 3\nO.s.p., keďže je zrejmé, že právny predchodca žalovaného nebol oprávnený v posudzovanom prípade\nvydať rozhodnutie bez odôvodnenia.\nOdvolateľ na doplnenie uviedol, že doručenie protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej\nkontroly zo dňa 05. 12. 2007 a jeho dodatku, ako aj samotné vydanie prvostupňového rozhodnutia\nzo dňa 27. 12. 2007 bolo realizované po uplynutí 5 ročnej lehoty na vyrubenie dane splatnej v roku\n\n2000, pričom doručenie protokolu o daňovej kontrole zo dňa 19. 03. 2002, vzhľadom na právoplatný\ndodatočný platobný výmer zo dňa 03. 04. 2002, je pre prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu\nirelevantné. Ak teda prvostupňový správny orgán rozhodoval vo veci po zániku práva vyrubiť daň,\nnebolo už možné vec posudzovať meritórne a bolo potrebné konanie zastaviť. Pokiaľ tak prvostupňový\norgán neurobil, nápravu mal realizovať odvolací daňový orgán, ktorým mal prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušiť a konanie zastaviť. Vzhľadom k absencii kompetencie správnych orgánov vydať\nnapadnuté rozhodnutie je preto potrebné predmetné rozhodnutia zrušiť podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a\nkonanie zastaviť.\nPodľa názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu pramení z jednej daňovej kontroly\na skutkovo aj procesne súvisí s rozhodnutiami vydanými vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam rokov 1997\na 1998. Jednou zo zásad daňového konania je povinnosť správcu dane konať tak, aby v daňových\nkonaniach nevznikali neodôvodnené rozdiely, čo predstavuje aj záruku dodržiavania princípu právnej\nistoty a predvídateľnosti práva. Bolo preto nevyhnutné, aby sa súd vecne zaoberal aj rozhodnutiami\nvydanými za zdaňovacie obdobia rokov 1997 a 1998, ktoré vzájomne súvisia. Ak správca dane za\nzdaňovacie obdobie 1999 uznal neoprávnenosť dorubenia dane, v prípade zdaňovacích období 1997\na 1998 trvá nezákonný stav a sú neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky dorubené na základe\nrovnakých dôvodov ako za rok 1999. Úlohou súdu v tomto konaní bolo odstrániť protiprávny stav a\nzabezpečiť právo na súdnu ochranu.\nOdvolateľ záverom svojho odvolania žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby sa súd v prípade\nvrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia bližšie zaoberal uvedenými\notázkami, najmä posúdením otázky zániku práva vyrubiť daň, keďže v opačnom prípade opätovne hrozí\nnesprávne vyhodnotenie zo strany žalovaného.\nŽiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, a konanie zastavil a zrušil aj rozhodnutia, dodatočné platobné výmery Daňového úradu\nSkalica č. 637/2010/12477/01/Jnt a 637/2010/12387/01/Jnt zo dňa 13.03.2001.\nIII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie aj žalovaný z dôvodu, že vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný v odvolaní uviedol, že postupoval podľa § 48 ods. 6 a § 30 ods. 8 zákona o správe daní,\npričom v plnom rozsahu vyhovel návrhu daňového subjektu formulovanom v závere odvolania zo dňa\n11. 01. 2008, a teda nemožno konštatovať, že by postupoval contra legem a zároveň odvolací orgán\nrešpektoval aj právny názor Ministerstva financií Slovenskej republiky, týkajúci sa lízingových zmlúv a\nnálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2008. Žalovaným rozhodnutím sa daň\nvyrubená prvostupňovým rozhodnutím neodlišuje od dane uvedenej v dodatočnom platobnom výmere\nzo dňa 03. 04. 2002 a rozdiel dane po opakovanej daňovej kontrole oproti dani vyrubenej po riadnej\ndaňovej kontrole predstavuje 0 €.\nŽalovaný zdôraznil, že vyhovel návrhu daňového subjektu, pričom tak mohol urobiť aj z iných dôvodov\nako uviedol daňový subjekt v podanom odvolaní a akceptoval návrh daňového subjektu. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré ustanovenia zákona o správe daní žalovaný svojim postupom\nporušil a považuje názor súdu o narušení právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu a princípu\nlegality za nedôvodný, pretože samotný zákon o správe daní modeluje situáciu, kedy daňové orgány\nmôžu vydať rozhodnutie bez odôvodnenia.\nNie je pravdivé tvrdenie súdu, že za daných okolností nie je možné preveriť, či správny orgán postupoval\npri aplikácii hmotného práva vo veci v medziach zákona, pretože zákon o správe daní umožňuje\ndaňovému subjektu nahliadať do spisu, ktorý bol zaslaný aj súdu, takže bolo možné poznať všetky\nokolnosti danej veci. Daňový subjekt nebol žalovaným rozhodnutím žiadnym spôsobom ukrátený na\nsvojich právach, keďže ním bol vyrubený nulový rozdiel dane, tak ako to navrhoval v podanom odvolaní.\nZrušením žalovaného rozhodnutia sa vec vráti do štádia odvolacieho konania proti prvostupňovému\nrozhodnutiu. Vzhľadom ku skutočnosti, že posledný deň, kedy bolo možné vyrubiť daň, bol deň 26. 12.\n2013, nebude môcť žalovaný o odvolaní rozhodnúť podľa zákona o správe daní tým spôsobom ako\n\nho zaviazal v napadnutom rozsudku krajský súd. Vydá iba procesné rozhodnutie, pričom odvolacími\ndôvodmi sa vzhľadom na uvedené okolnosti nebude môcť zaoberať.\nŽalovaný poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že pri posúdení možnosti\npostúpenia pohľadávky na inú osobu ako na daňový subjekt, ktorým bola spoločnosť Nafta a.s. je\nviazaný kogentnými ustanoveniami zákona o správe daní. Od príslušných ustanovení tohto zákona\nsa správca dane ani daňový subjekt nemôžu odkloniť a dohodnúť zmenu v osobe účastníka konania\nalebo v osobe daňového subjektu. Z dôvodu absencie právnej normy umožňujúcej správcovi dane\nvrátiť prostriedky inej osobe ako daňovému subjektu, nemôže súd nahradiť svojou rozhodovacou\nčinnosťou a záväznosťou svojho právneho názoru právnu normu. V otázke zákonnosti postúpenia\npohľadávok vyplývajúcich z daňového práva, ktorú bližšie nerozoberal, nedôvodne a nesprávne vyslovil\nprávny názor, že problematiku spôsobilosti pohľadávok vyplývajúcich z daňového práva na postúpenie,\nmožno posudzovať len podľa Občianskeho zákonník. Podľa jeho názoru, pôsobnosť Občianskeho\nzákonníka sa vzťahuje len na majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami a štátom,\nktoré podliehajú taktiež špeciálnemu režimu zákona č. 278/1993 Z.z., teda mimo právneho režimu\nsprávy daní. Občiansky zákonník sa teda nevzťahuje na vzťahy verejnoprávnej povahy vyplývajúce z\nkonaní a postupov správnych orgánov, v opačnom prípade by na všetky vzťahy daňovej povahy boli\naplikovateľné aj ďalšie inštitúty upravené v Občianskom či Obchodnom zákonníku. Vrátenie prostriedkov\npodľa zákona o správe daní nemôže byť považované za občianskoprávny vzťah, čo žalovaný odôvodnil\npoukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mobdo 7/2010-268\na 6Sžf/52/2011.\nPoukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozhodnutí 4Sž/98\n- 102/2002 zo dňa 17. 12. 2002, podľa ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces\na odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\nNa základe uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave tak, že žalobu zamietne.\nŽalovaný reagoval aj na odvolanie účastníka konania APS Slovakia a.s. podaním zo dňa 03.08.2016, v\nktorom uvádzal dôvody obsiahnuté vo svojom odvolaní, vyjadril nesúhlas s právnym názorom účastníka\nkonania ohľadom potreby preskúmania rozhodnutí za daňové obdobie rokov 1997 a 1998 a zotrval na\nsvojom návrhu, ktorým žiadal rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť tak, že odvolací súd žalobu\nzamietne.\nIV.\nÚčastník konania APS Slovakia a.s. vo svojej reakcii na odvolanie žalovaného trval na zrušení všetkých\nrozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacích období rokov 1997, 1998, 1999 a trval na požiadavke zastavenia\nkonania.\n\nV.\nPodľa ust. § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok alebo SSP), účinného od\n01.07.2016, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu,\nak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol na ust. § 492 ods. 3 SSP, podľa ktorého lehoty na podanie\nodvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších\npredpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.\nV danom prípade lehota na odvolanie začala odvolateľom plynúť dňom prevzatia rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, a to jednému dňa 29.06.2016 a druhému 30.06.2016, a preto ich právne účinky\n\nzostali zachované. V prípade postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa Správneho súdneho\nporiadku by toto nebolo na prospech odvolateľov (Najvyšší súd Slovenskej republiky od 01.07. 2016\nnerozhoduje o odvolaniach proti rozsudkom krajských súdov), preto konal podľa doterajšieho predpisu,\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len\nak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa ust. § 6 ods. 1 zákona o správe daní, účastníci daňového konania sú daňové subjekty.\nPodľa § 27 ods. 1 písm. c) a e), ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, v účinnom znení, proti\nrozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie\no odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o\nsprávnom konaní.\nProtest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch\nrokov od jeho vydania.\nAk bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a)\nnevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa ust. § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania,\nak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo\nprotestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,\nPodľa ust. § 250b ods. 5 O.s.p., prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.\nV danej veci bol účastníkom daňového konania subjekt, Nafta a.s., Bratislava.\nZ obsahu pripojeného spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.04.2014 bol Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky doručený protest prokurátora proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. I/221/15926 - 86487/2011/993283-r zo dňa 22. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n08. 09. 2011. Príslušný daňový orgán rozhodol o podanom proteste rozhodnutím č. MF/015264/2014 721 zo dňa 16. 06. 2014 tak, že tomuto nevyhovel.\n\nDňa 03.11.2014 žalobca podal na poštovú prepravu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/15926 - 86487/2011/993283-r zo dňa\n22. 08. 2011.\nAdministratívny spis predložený žalovaným neobsahuje doručenky, ktorými by bolo preukázané\ndoručenie rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/015264/2014 - 721 zo dňa\n16. 06. 2014 účastníkom konania. Z dôkazov predložených žalobcom spolu s podanou žalobou\nvyplýva, že rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho protestu, mu bolo doručené dňa 24. 06. 2014.\nKedy rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora bolo doručené daňovému subjektu - spoločnosti\nNafta, a. s., Bratislava, resp. jeho zástupcovi a kedy nadobudlo právoplatnosť, nebolo v danom\nprípade preukázané a ani prvostupňovým súdom skúmané. Z odôvodnenia rozhodnutia Ministra financií\nSlovenskej republiky č. MF/018304/2014 - 11 zo dňa 05.09.2014 vyplýva, že voči rozhodnutiu o\nnevyhovení protestu prokurátora podal rozklad subjekt - APS Slovakia, a.s., Bratislava, ktorému nebolo\npriznané postavenie účastníka konania, a preto bolo konanie o jeho rozklade zastavené. V súdnom\nspise sa nachádza plnomocenstvo zo dňa 21. 10. 2011, ktorým daňový subjekt, Nafta a.s. so sídlom\nv Bratislave splnomocnil spoločnosť APS Slovakia a.s. na svoje zastupovanie v správnych a súdnych\nkonaniach, týkajúcich sa v plnomocenstve špecifikovaných rozhodnutí. V podanom rozklade voči\nrozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora označil sám seba ako účastníka konania, z čoho vyplýva,\nže rozklad podal vo svojom mene a nie ako osoba splnomocnená plnomocenstvom zo dňa 21. 10. 2011,\nt. j. ako zástupca daňového subjektu. Z uvedeného vyplýva, že konanie o rozklade na základe rozkladu\npodaného inou osobou ako osobou oprávnenou, nemohlo mať vplyv na nadobudnutie právoplatnosti\nrozkladom napadnutého rozhodnutia.\nBez predloženia úplného administratívneho spisu, vrátane originálov o doručení žalobou napadnutého\nrozhodnutia sa toto stalo nepreskúmateľným pre neúplnosť spisov správneho orgánu (§ 250j ods. 3\nO.s.p.).\nPodľa ust. § 43 zákona o správe daní, dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto\ndaňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak\nneustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.\nPodľa § 58 ods. 6 zákona o správe daní, správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie\nje vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový\nsubjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, právna úprava týkajúca sa plnenia daňových\npovinností iným ako daňovým subjektom v zmysle ust. § 58 ods. 6 zákona o správe daní ako osobitného\npredpisu vylučuje možnosť postúpenia pohľadávok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka tak, ako to prezentoval krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zákon č. 511/1992\nZb. je osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje práva, povinnosti a postupy daňových orgánov\na daňových subjektov a nie je preto možné na práva a povinnosti vyplývajúce z daňových predpisov\naplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny názor vyplýva aj z výkladu\nposlednej vety § 58 ods. 6 zákona o správe daní, podľa ktorého nemožno vrátiť platbu (preplatok na dani)\ninému ako daňovému subjektu. Tento právny názor podporuje aj súčasná právna úprava (§ 55 ods. 15\na § 79 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), podľa\nktorého, dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu znáša\nnamiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné,\nak osobitný predpis neustanovuje inak. Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového\npreplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.\nPodľa ust. § 44 ods. 6 písm. a), bod 1. zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia platobný\nvýmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane\nuvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom\nhlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane.\nPodľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje\ninak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu\nalebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové\n\npriznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti\npodať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje\nodpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí\nsiedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto\ndaňová strata vykázaná.\nAk bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú\nlehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.\nVyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla\npovinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť\nbez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok\nna vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.\nPodľa ust. § 48 ods. 2 a 6 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté\nrozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové,\nči právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia,\nmožno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi\nodvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa.\nV rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať\nchyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej\nlehoty.\nRozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom\nrozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v\nodvolaní.\nŽalobou napadnutým rozhodnutím Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe odvolania\ndaňového subjektu zmenilo dodatočný platobný výmer č. 637/230/32572/07/Jnt zo dňa 27. 12. 2007\nna platobný výmer vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona o správe daní, ktorým sa daň\nvyrubená po opakovanej kontrole neodlišuje od dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom č.\n637/2100/15935/02/Jnt zo dňa 03. 04. 2002 (platobný výmer vydaný po prvej daňovej kontrole).\nV odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 27. 12. 2007 daňový subjekt vyjadril nesúhlas\ns argumentáciou správcu dane a namietal, že leasingové splátky, ktorých odpočítanie zo základu dane\nsprávca dane neuznal, mali byť uznané ako daňové výdavky, a preto rozhodnutie vôbec nemalo byť\nvydané a zároveň argumentoval, že právo vyrubiť daň na základe výsledkov opakovanej daňovej\nkontroly vykonanej v roku 2007 zaniklo pre uplynutie zákonnej 5 ročnej lehoty na vyrubenie dane\nsplatnej v roku 2000. Žiadal, aby v prípade, ak vyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, dodatočný platobný\nvýmer zo dňa 27. 12. 2007 zmenil tak, že daňovému subjektu vyrubí platobným výmerom daň z príjmu\nprávnických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 tak, ako bola vyrubená dodatočným platobným výmerom\nč. 637/2010/15935/02/Jnt zo dňa 03. 04. 2002, teda so zistením, že nebol zistený rozdiel dane po\nvykonaní opakovanej daňovej kontroly.\nŽalobca v žalobe namietal, že daňový orgán nemohol napadnuté rozhodnutie vydať bez príslušného\nodôvodnenia, pretože nie je z neho zrejmé, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami, i keď\npetitu odvolania vyhovel. Poukázal pritom na právny názor Ministerstva financií Slovenskej republiky\nzo dňa 08. 07. 2011, podľa ktorého nikdy nebol dôvod na vyrubenie rozdielu dane, preto výrok\nnapadnutého rozhodnutia je právne neudržateľný. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nemohlo\nvyhovieť odvolaniu aj z dôvodu zániku práva na vyrubenie dane podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o správe\ndaní, keďže takéto právo nikdy nevzniklo. Nebolo možné právne akceptovateľným spôsobom vyhovieť\nodvolaniu v plnom rozsahu z dôvodu, že právo na vyrubenie dane zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty\na zároveň aj z dôvodu, že takéto právo na vyrubenie dane nikdy nevzniklo. Nie je možné v zmysle\nprincípu právnej istoty vyhovieť obsahu podaného odvolania v plnom rozsahu a daňový orgán sa mal\npreto v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať s námietkami daňového subjektu. Zmena právneho\nnázoru Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je v rozpore s právnym názorom Ministerstva financií\nSlovenskej republiky vyjadrenom v rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2011 ale aj v rozpore so skorším\nrozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2010, kedy námietky daňového\nsubjektu považoval za neopodstatnené. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre\nvydanie rozhodnutia o odvolaní bez odôvodnenia podľa § 48 ods. 6 zákona o správe daní.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že zo strany daňového subjektu nebol vznesený\nlen jeden dôvod pre zrušenie alebo zmenu Dodatočného platobného výmeru č. 637/230/32572/07/Jnt\nzo dňa 27. 12. 2007 nie je preto zrejmé, či rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného č. I/221/15926\n- 86487/2011/993283-r zo dňa 22. 8. 2011 bolo vydané z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na\nvyrubenie rozdielu dane alebo z dôvodu, že právo na vyrubenie dane nikdy nevzniklo.\nPre posúdenie veci je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či správca dane nemusel odôvodniť svoje\nrozhodnutie (podľa § 48 ods. 6 zákona o správe daní) len z dôvodu, že ním vyhovel konečnému návrhu\ndaňového subjektu uvedenému v závere odvolania. Je potrebné pritom vychádzať zo skutočnosti, že\nna daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania, čo znamená, že odvolací orgán v\nodôvodnení rozhodnutia o odvolaní, sa musí vyporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní,\nvrátane údajov, ktoré v ňom odvolávajúci sa subjekt uviedol. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia však\nnevyplýva, ako sa daňový orgán vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, pričom je\nzrejmé, že vyhovenie odvolaniu v rozsahu jednej námietky vylučuje možnosť vyhovenia ďalšej námietke\nuvedenej v odvolaní. V danom prípade daňový orgán nemohol vyhovieť všetkým námietkam uvedeným\nv odvolaní daňového subjektu, a preto nemohol vydať rozhodnutie, ktoré neobsahovalo odôvodnenie\nobsahujúce právnu úvahu, na základe ktorej okolnosti dospel k potrebe zmeniť odvolaním napadnuté\nrozhodnutie. Každý odvolací orgán je viazaný povinnosťou preskúmať napadnuté rozhodnutie vždy v\nrozsahu, ktorý zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z odvolania. Ak sa správny orgán v rozhodnutí o\nodvolaní nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní, je daný dôvod, aby súd zrušil\ntakéto rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nPretože odvolanie daňového subjektu obsahovalo viacero dôvodov a námietok pre zrušenie alebo\nzmenu prvostupňového rozhodnutia, nie je možné aplikovať na daný prípad výnimku z povinnosti riadne\nodôvodniť rozhodnutie podľa § 48 ods. 6 prvá veta zákona o správe daní, pretože nie je zrejmé, ktorú\nz námietok uvedených odvolaní vyhodnotil odvolací orgán ako dôvodnú pre prijatý záver, t. j. ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa správca dane spravoval pri hodnotení\ndôkazov, na základe akých právnych predpisov rozhodol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalovaného, že zrušenie\nžalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie vecí žalovanému na ďalšie konanie je v rozpore s princípom\nhospodárnosti konania, keďže sa novým rozhodnutím len odstránia procesné vady. Absencia riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia, keď z charakteru veci nie je nepochybné, na základe akých dôvodov správny\norgán vo veci rozhodol, nepovažuje odvolací súd za procesnú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia.\nČo sa týka požiadavky spoločnosti APS Slovakia, s.r.o., aby súd rozhodol aj o Dodatočných platobných\nvýmeroch č. 637/2010/12477/01/Jnt a č. 637/2010/12387/01/Jnt, oba zo dňa 13. 03. 2001, ktoré sa týkali\nrozdielu dane z príjmov právnických osôb za rok 1997 a 1998, v tomto Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, v ktorom sa Krajský súd v Bratislave vysporiadal\ns uvedenou požiadavkou. V danom prípade je okruh súdneho prieskumu limitovaný obsahom žaloby,\npredmetom ktorej nebola požiadavka na súdny prieskum uvedených rozhodnutí. Rozšíriť žalobné\ndôvody je podľa ust. § 250h ods. 1 O.s.p. možné len v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., t. j. v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.\nV danom prípade nebola splnená ani podmienka na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a\nzastavenie konania podľa § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to zo\nzákona nebol oprávnený, pretože odvolací súd nedospel k záveru, že by žalobou napadnuté rozhodnutie\nvydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona o správe daní oprávnený. Zánik práva na vyrubenie dane\nnemožno zamieňať s oprávnením daňového orgánu na uskutočňovanie úkonov vo veci správy daní.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 72 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého, ak\nv priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací\norgán podľa § 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší. V prípade výkladu\nust. § 250j ods. 3 O.s.p. tak, ako ho prezentoval uvedený účastník by po uplynutí lehoty na vyrubenie\ndane nemohol odvolací daňový orgán postupovať podľa citovaného ustanovenia. Zároveň Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poukazuje na ust. § 165b ods. 1 cit. zákona, v zmysle ktorého sa od 30.12.2012\ndaňové konania začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb., dokončia podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\n\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 165b\nods. 1) .\nNa základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave je vo výroku vecne správny, pričom okrem dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p. zistil aj dôvody na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.\n2 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že súdu nebol predložený úplný a originálny zväzok listín, vrátane originálu\ndokladov o doručení žalobou napadnutého rozhodnutia. V spise správneho orgánu zároveň absentuje\ndoklad, ktorý by preukazoval dôvod pre doručovanie žalobou napadnutého rozhodnutia spoločnosti APS\nSlovakia, s.r.o.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/232/14-185 zo dňa 05. 06. 2016, preto podľa § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože im zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nNie je možné aplikovať na daný prípad výnimku z povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie podľa §\n48 ods. 6 prvá veta zákona o správe daní, pretože nie je zrejmé, ktorú z námietok uvedených v\nodvolaní vyhodnotil odvolací orgán ako dôvodnú pre prijatý záver, t.j. ktoré skutočnosti boli podkladom\npre rozhodnutie, akými úvahami sa správca dane spravoval pri hodnotení dôkazov, na základe akých\nprávnych predpisov rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 362/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e3d36c37-0131-4749-8ba7-d2931bb6e333", "datum": "2021-06-22", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}