{"guid": "d18d25d2-3bfc-4e4b-8246-859d9a2fcff3:eef52960-8f08-4739-ab0d-8b036b29aa7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1", "spisova_znacka": "7Sžo/13/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/13/2017 z 1. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. 7Sžo/13/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1", "identifikacne_cislo": "1014201750", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eef52960-8f08-4739-ab0d-8b036b29aa7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/13/2017\n1014201750\n01. 08. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201750.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nnavrhovateľa: C.. P.. S. Z., narodený X K. XXXX, bytom v C., D. č. XX, právne zast.:\nJUDr. Ing. Vladimírom Neuschlom <http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Neuschl&MENO=Vladim\n%EDr&SID=0&T=f0&R=1>, advokátom a konateľom PATENT IURIST s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nDostojevského rad č. 5, IČO: 36 724 467, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária\nBratislava, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu z 2. októbra 2014, Sp. zn.: 1832/2014-KaBA (5656/2013), ČRZ: 58145/2014, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2016, č. k. 4Sp/38/2014-27, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2016, č. k.\n4Sp/38/2014-27, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 23. marca 2016, č. k. 4Sp/38/2014-27,\npostupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie\nodporcu z 2. októbra 2014, Sp. zn.: 1832/2014-KaBA (5656/2013), ČRZ: 58145/2014, ktorým\nnavrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v\nmateriálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\nv znení zákona č. 8/2005 Z.z. v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal nárok\nna poskytovanie právnej pomoci.\nKrajský súd postupoval v intenciách § 6 ods. 1 písm. b/, § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., § 240\nods. 1, 2, § 241 ods. 1 OSP, ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nZ obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ dňa 17. júna 2013 požiadal odporcu o\nposkytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave o\nzamietnutí námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie a nepovolení odkladu z 30. apríla 2013,\nč. k.: 15CoE/86/2012-84, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2013. Odporca následne rozhodol\nrozhodnutím z 19. júna 2013, Sp. zn.: 5656/2013, Ev.č.: 27312/2013, o nepriznaní nároku na poskytnutie\n\nprávnej pomoci. Navrhovateľ proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom z 8. novembra 2013, č. k. 9Sp/49/2013-21, ktorým napadnuté rozhodnutie\npotvrdil. Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom mal\nopätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa z hľadiska splnenia podmienok plynúcich z § 6 ods. 1 zákona\nč. 327/2005 Z. z.. Odporca po opätovnom preskúmaní žiadosti rozhodnutím z 2. októbra 2014, Sp. zn.:\n1832/2014-KaBA (5656/2013), ČRZ: 58145/2014, navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci\nnepriznal, keď nebola vylúčená podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd uviedol, že predpokladom na priznanie\nnároku na poskytovanie právnej pomoci je splnenie kumulatívnej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorej nemožno žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci\ntúto poskytnúť, ak ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Menovaný zákon príklady zrejmej bezúspešnosti\nexemplifikatívnym spôsobom vymenováva v § 8, pričom ako dôvod zrejmej bezúspešnosti uvádza aj\nzánik práva uplynutím času. Rozhodnutie, ktoré navrhovateľ žiadal napadnúť dovolaním a v dovolacom\nkonaní priznať poskytnutie právnej pomoci, nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júna 2013; lehota na\npodanie dovolania (jeden mesiac) sa s poukazom na § 240 ods. 1 OSP skončila dňom 16. júla 2013.\nV zmysle § 240 ods. 2 OSP zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť. Odporca\nvydal napadnuté rozhodnutie dňa 2. októbra 2014, teda je potrebné skonštatovať, že v čase jeho\nvydania zákonná procesná lehota na podanie dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nz 30. apríla 2013, č. k.: 15CoE/86/2012-84 uplynula. A to bez ohľadu na okolnosti, ktoré jej uplynutie\nspôsobili. Napadnuté rozhodnutie odporcu je teda správne a je v súlade so zákonom, nakoľko uplynutie\nzákonnej procesnej lehoty na podanie dovolania je potrebné subsumovať pod jeden z dôvodov zrejmej\nbezúspešnosti - zánik práva uplynutím času. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že posúdenie\nveci, ktoré je obsahom napadnutého rozhodnutia odporcu nevybočilo zo zásady, podľa ktorej samotné\nposúdenie veci v ktorej sa navrhovateľ domáhal podania dovolania patrí výlučne súdu. Napadnuté\nrozhodnutie rešpektovalo platnú právnu úpravu § 6 ods. 1 písm. b/, § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Jej\nzjavným cieľom bolo dosiahnuť stav, aby štátom vynakladané finančné prostriedky boli vynakladané\núčelne - teda nie v konaniach, v ktorých je už z bežného posúdenia zjavné, že nie je možné vylúčiť ich\nzrejmú bezúspešnosť.\nK námietke navrhovateľa, podľa ktorej jednomesačná lehota na podanie dovolania je zachovaná\naj vtedy, ak dovolanie bude podané v tejto lehote určeným právnym zástupcom potom, ako bude\nprávoplatne rozhodnuté o žiadosti o nároku na poskytovanie právnej pomoci, krajský súd poukázal\nna § 240 ods. 2 OSP, ktorý nepripúšťa odpustenie zmeškania jednomesačnej lehoty na podanie\ndovolania, a to z akýchkoľvek dôvodov. Nad rámec vyhodnotenia navrhovateľom vznesených námietok\nvoči napadnutému rozhodnutiu odporcu krajský súd uviedol, že navrhovateľ v priebehu plynutia\njednomesačnej lehoty na podanie dovolania toto dovolanie nepodal. Ak by tak bol urobil - i za stavu, že v\nčase jeho podania nebol zastúpený advokátom - zákon pripúšťa konvalidáciu takéhoto stavu následným\na náležitým postupom advokáta (napr. doplnenie, nahradenie podaného dovolania, stotožnenie sa s\npodaným dovolaním).\nVzhľadom na to, že námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné, pričom odporca stav veci v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia správne a v súlade so zákonom posúdil, krajský súd napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že\nv konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nII.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ v zákonnej lehote odvolaním.\nNamietal, že krajský súd nesprávne zhodnotil skutkový stav prejednávanej veci a nezohľadnil skutkové\nokolnosti uvádzané navrhovateľom.\nUviedol, že odporca vo svojom rozhodnutí nekonštatuje, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu,\nale že „nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“, z čoho vyplýva, že odporca nevylúčil možnosť\n\núspechu v spore, a teda je zrejmé, že sa nejedná o naplnenie zákonnej podmienky formulovanej ako\nzrejmá bezúspešnosť. Odporca si zamieňa pojmy zrejmá bezúspešnosť sporu a možná neúspešnosť\nv spore. Poukázal na jednu zo základných zásad správneho konania - zásadu jednotnosti konania a\nďalej v tejto súvislosti dôvodil, že odporca tým, že navrhovateľovi priznal nárok na právnu pomoc v\nkonaní o odvolaní (pridelený advokát JUDr. Cíbik) aprobovalo nárok navrhovateľa na celé konanie.\nParadoxne túto zásadu odporca opätovne rešpektoval pridelením ďalšieho advokáta (PATENT IURIST\ns.r.o.) v konaní o odvolaní voči rozhodnutiu. V merite veci - podanie dovolania však odporca nárok na\npridelenie právnej pomoci nerešpektoval. Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia\nv časti, v ktorej krajský súd poukazoval na uplynutie lehoty, kde uplynutie lehoty po podaní žiadosti o\nposkytnutie právnej pomoci zakladá inštitút zrejmej bezúspešnosti, a to aj z toho dôvodu, že o otázke\nsplnenia podmienky jednomesačnej lehoty na podanie dovolania môže rozhodnúť jedine dovolací súd,\nktorý je jediný oprávnený riešiť otázku prípustnosti dovolania z hľadiska práva procesného a hmotného.\nNie je prípustné, aby túto otázku riešil odporca, ktorý navyše nie je ani súčasťou systému súdnej moci s\noprávnením rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov súdnych konaní. Rozhodnutím odporcu\nbola navrhovateľovi odmietnutá súdna ochrana a odmietnutá spravodlivosť. Zdôraznil aj tú skutočnosť,\nže v momente, kedy navrhovateľ po prvýkrát požiadal v totožnej právnej veci o poskytnutie právnej\npomoci, tak lehota na podanie dovolania ešte neuplynula. Napriek tomu odporca túto žiadosť zamietol\ns odôvodnením, že nespĺňa jednu z podmienok ustanovených v zákone č. 327/2005 Z. z..\nĎalej navrhovateľ uviedol, že požiadal aj o tzv. predbežné poskytnutie právnej pomoci, pričom o žiadosti\nodporca nerozhodol; bolo vydané rozhodnutie len o žiadosti ako takej. Pokiaľ by odporca priznal\nnavrhovateľovi nárok na právnu pomoc, respektíve aspoň na predbežnú právnu pomoc a následne\npridelil advokáta, tak by bolo dovolanie podané včas. Navrhovateľ vykonal všetko potrebné a možné,\naby sa domohol svojho práva na podanie opravného prostriedku zákonným spôsobom, vykonal všetko,\nčo bolo v jeho možnostiach, aby bolo dovolanie podané oprávnenou osobou a včas, avšak postupom\nodporcu mu bola táto možnosť odňatá.\nTiež uviedol, že proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 6N3800/12, ev.č. 6166/12 (?) podal navrhovateľ\nodvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/11/2014\nkonštatoval: „ ... V konaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti skúmať skutočnosti\npotrebné pre zistenie skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov\nkonania (§ 120 ods. 2 OSP), je totiž zrejmá bezúspešnosť, osobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8\nzákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach,\nže zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil\nsúdu povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov,\nktorí by inak, napríklad z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej či právnej nemožnosti určitý dôkaz\nobstarať, boli na svojich právach a právom chránených záujmoch poškodení. ... Treba mať na zreteli,\nže rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej\npomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto\nje nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len\nv nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. ... S ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to,\nže je potrebné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť a rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci zmeniť, napadnuté rozhodnutie z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie ...“. Dodal, že i napriek tomu, že odporca bol týmto rozhodnutím viazaný, opätovne\nrozhodnutím z 2. októbra 2014 vydal rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci\nz dôvodu uplynutia lehoty na podanie dovolania, čím nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 327/2005 Z. z., a teda, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Dodal, že krajský\nsúd sa nevysporiadal ani s okolnosťami, respektíve príčinami okolností, ktoré spôsobili, že odporca sa\nnachádza v údajnej pozícii „zrejmej bezúspešnosti“. V čase podania oboch žiadostí (1. žiadosť o právnu\npomoc; 2. žiadosť o predbežnú právnu pomoc) sa o zrejmú bezúspešnosť nejednalo, čo skonštatoval\naj Najvyšší súd. Predmetom sporu nie je hypotetická otázka zachovania či nezachovania lehoty na\npodanie dovolania, ale otázka, či odporca postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či\njeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.\nVzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu trpí\ntakými právnymi vadami, ktoré majú za následok jeho zrejmú nesprávnosť a nezákonnosť. Navrhol preto,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n\nIII.\nOdporca sa k odvolaniu nevyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného\nodvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 250l ods. 2 OSP, §\n492 ods. 1, 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 1, 2 SSP) a dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 1 a 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie\nje súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené\nprocesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nÚčelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie\nv rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze\nnemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo\nv konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu 1) a prispieť k predchádzaniu vzniku\nprávnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.)\n\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)\na nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 240 ods. 1 OSP účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné\nuznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.\nPodľa § 241 ods. 1 a 4 OSP v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá,\nprípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ\ndomáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo\njeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.\n(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné\ndovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo\nopravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží\nsúd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie\nodporcu z 0. októbra 2014, Sp. zn.: 1832/2014-KaBA (5656/2013), ČRZ: 58145/2014, potvrdil.\nNapadnutým rozhodnutím odporca postupom podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal\nnavrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci.\nNajvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis vedený u odporcu pod\nsp. zn. 1832/2014 zistil, že navrhovateľ na základe Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (doručenej\nodporcovi dňa 17. júna 2013) žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „dovolanie proti\nrozhodnutiu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie a nepovoleniu odkladu“.\nOdporca pôvodným rozhodnutím z 19. júna 2013, Sp. zn.: 5656/2013, Ev.č.: 27312/2013, nepriznal\nnavrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nárok na poskytovanie právnej pomoci z\ndôvodu nesplnenia podmienky plynúcej z § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. - bezúspešnosť\nsporu. K uvedenému záveru dospel odporca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 9. novembra 2010, sp. zn. 5Cdo/245/2010, podľa ktorého rozhodnutie exekučného súdu o\nnámietkach proti exekúcií nie je spôsobilým predmetom dovolania. Na základe podaného opravného\nprostriedku Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. novembra 2013, č. k. 9Sp/49/2013-21, potvrdil\nrozhodnutie odporcu z 19. júna 2013. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací rozsudkom z 27. júna 2014, č. k. 5Sžo/11/2014-42, zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že rozhodnutie odporcu z 19. júna 2013 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Dôvod\nrozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky založil na osobitosti dovolacieho konania, keď dovolací\nsúd existenciu vád uvedených v § 237 OSP skúma a na ne prihliada nielen na námietku dovolateľa, ale z\núradnej povinnosti bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Tiež dodal, že pre\nnenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť\nsporu nemožno vylúčiť (tak ako to uvádzal odporca), ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu\nžiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom\nprípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z..\nOdporca po zrušení a vrátení veci opätovne vec prejednal a vydal tu preskúmavané rozhodnutie\nz 2. októbra 2014, Sp. zn.: 1832/2014-KaBA (5656/2013), ČRZ: 58145/2014, ktorým opätovne\nnavrhovateľovi nepriznal podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nárok na poskytovanie právnej\n\npomoci z dôvodu nesplnenia podmienky plynúcej z § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. bezúspešnosť sporu. K uvedenému záveru dospel odporca potom, čo mal preukázané, že lehota na\npodanie dovolania navrhovateľovi uplynula dňa 16. júla 2013, pričom túto lehotu podľa § 240 ods. 2\nOSP nemožno odpustiť. Dodal (aj v súvislosti s vyššie uvedeným rozsudkom z 27. júna 2014, č. k.\n5Sžo/11/2014-42), že v danom prípade sa jedná o takú jednoznačnú bezúspešnosť sporu, ktorá je\nzrejmá už na základe zbežného posúdenia veci.\nNajvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov, ku ktorým dospel v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajský súd, právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom vo veci\nsamej v zásade považuje za správne a súladné so zákonom.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd na\nzdôraznenie správnosti záverov krajského súdu uvádza, že v predmetnej veci spornou bola otázka, či\nna strane odporcu boli splnené všetky podmienky plynúce mu z príslušných a už vyššie citovaných\nustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. na nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.\nV súvislosti s námietkou, že odporca vo svojom rozhodnutí nekonštatuje, že sa jedná o zrejmú\nbezúspešnosť sporu, ale to, že „nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“, z čoho vyplýva, že\nodporca nevylúčil možnosť úspechu v spore, a teda je zrejmé, že sa nejedná o naplnenie zákonnej\npodmienky formulovanej ako zrejmá bezúspešnosť, najvyšší súd uvádza, že odporca použil formuláciu\n„nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“ v rámci tvorby konštatačnej časti v časti opisu priebehu\npredchádzajúceho konania vedeného u odporcu pod sp. zn. 5656/2013, Ev.č.: 27312/2013. Avšak vo\nvlastnom posúdení odporca jasne uviedol, že v danom prípade zmeškanie lehoty na podanie dovolania\npredstavuje takú jednoznačnú bezúspešnosť sporu, ktorá je zrejmá už na základe zbežného posúdenia\nveci. Z tohto dôvodu najvyšší súd vyhodnotil túto námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že o otázke splnenia podmienky jednomesačnej lehoty na podanie dovolania\nmôže rozhodnúť jedine dovolací súd, ktorý je jediný oprávnený riešiť otázku prípustnosti dovolania z\nhľadiska práva procesného a hmotného a nie odporca.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z.z. treba mať na zreteli,\nže rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa tohto zákona, predstavuje\nobmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať\ndo úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v\nnevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva\nna súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a\nto v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať\nprávnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti\na bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (systémom „každému a vo\nvšetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na\nzabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej\npomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho\norgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo či už zo\nskutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné, že jeho návrhu\nnemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a podobne.\nZa účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a badateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z.z.\nuž vyššie citovaným ustanovením § 8 odporcovi zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe\nvydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu\nnesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005\nZ. z.).\nV predmetnej veci dôvod nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi spočíval v\nuplynutí lehoty na podanie dovolania. Občiansky súdny poriadok v § 240 upravuje jednomesačnú lehotu\nna podanie dovolania. Jedná sa o objektívnu procesnú lehotu, ktorej dĺžku nemožno predĺžiť ani skrátiť.\nZároveň v § 241 Občiansky súdny poriadok ustanovuje náležitosti dovolania ako aj osobitnú podmienku\ntzv. povinného právneho zastúpenia dovolateľa, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho\n\nzamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Táto podmienka sa vzťahuje nielen na podanie dovolania, ale\naj celé dovolacie konanie.\nZ obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ dovolanie nepodal. Túto skutočnosť\npotvrdil aj sám navrhovateľ vo svojom liste adresovanému odporcovi dňa 16. septembra 2014.\nNavrhovateľovi nič nebránilo podať dovolanie vo svojom mene a v dovolaní požiadať o ustanovenie\nadvokáta, prípadne podať dovolanie bez uvedenej žiadosti. Súd prvého stupňa by v takom prípade\npostupom podľa § 241 ods. 4 OSP vyzval dovolateľa, aby si v stanovenej lehote advokáta zvolil,\nprípadne ak by boli dané u dovolateľa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, tohto by\nzároveň odkázal na Centrum právnej pomoci (§ 30 OSP). Navrhovateľom prezentovaný procesný\npostup, ktorým mienil ešte pred podaním dovolania požiadať príslušné Centrum právnej pomoci o\nustanovenie advokáta, čím by od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia Centra lehota\nustanovená na podanie dovolania neplynula, nevyplýva z OSP a ani z Civilného sporového poriadku.\nPokiaľ by mal zákonodarca v úmysle takýto postup legálne zaviesť, isto by tak urobil podobne ako v\nprípade § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, v ktorom túto možnosť výslovne upravil.\nNavrhovateľ tiež v odvolaní poukázal na to, že požiadal o tzv. predbežné poskytnutie právnej pomoci,\npričom o žiadosti odporca nerozhodol, ale bolo vydané rozhodnutie len o žiadosti ako takej. Na tomto\nmieste najvyšší súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v prejednávanej veci odporca rozhodol o\nžiadosti o poskytnutie právnej pomoci ako celku, teda rozhodol bez zbytočného odkladu už o nároku\nnavrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci a tak, že navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci nepriznal. Za tohto stavu by bolo celkom nadbytočné, aby odporca najprv pristúpil k vydaniu\nrozhodnutia, ktorým by navrhovateľovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a\nnásledne k vydaniu rozhodnutia, ktorým by nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Negatívne\nrozhodnutie odporcu o nároku (o žiadosti ako takej) v tomto prípade v sebe automaticky zahrnulo aj\nnegatívne rozhodnutie o predbežnom nároku. Navyše, uvedené platí o to viac, pokiaľ dôvod nepriznania\nnároku spočíval v nesplnení podmienky plynúcej z § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. - zrejmá\nbezúspešnosť sporu.\nPokiaľ ide o poukaz navrhovateľa na rozsudok z 27. júna 2014, č. k. 5Sžo/11/2014-42, je potrebné uviesť,\nže vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžo/11/2014 súd vychádzal z posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu\nzaloženého na neprípustnosti dovolania podaného voči rozhodnutiu exekučného súdu o námietkach\nproti exekúcii. V tu prejednávanej veci bola zrejmá bezúspešnosť založená na tom, že navrhovateľ\nzmeškal lehotu na podanie dovolania, čo predstavuje takú jednoznačnú bezúspešnosť sporu, ktorá je\nzrejmá už na základe zbežného posúdenia veci.\nZáverom najvyšší súd podotýka, že samotná skutočnosť, že navrhovateľovi bol pre tu prebiehajúce\nodvolacie konanie (7Sžo/13/2017) zo strany Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci (rozhodnutie z 27. júla 2017, Sp. zn. 9019/2017-KaBA, ČRZ: 64184/2017) ešte sama o\nsebe automaticky nezakladá dôvod na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v „základnom\nkonaní“, teda vo veci žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „dovolanie\nproti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie a nepovoleniu odkladu“.\nCentrum právnej pomoci posudzuje a osobitne z pohľadu zrejmej bezúspešnosti sporu každú jednu vec\nsamostatne. Pokiaľ malo Centrum právnej pomoci za to, že pre odvolacie konanie na tunajšom súde\nsú splnené podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., nemalo inú možnosť, než vydať\nrozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení\ns § 250l ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP § 492 ods. 1, 2\nSSP tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}