{"guid": "c5e61615-4888-4391-91ee-503907f21d68:514fc640-c41e-4b06-acb8-cafa76e8403c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1", "spisova_znacka": "8Sžo/31/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2016 z 29. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2018, sp. zn. 8Sžo/31/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1", "identifikacne_cislo": "1014201709", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-g", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-63", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-64", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/514fc640-c41e-4b06-acb8-cafa76e8403c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/31/2016\n1014201709\n29. 03. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu L. K., trvale\nbytom E. XXD, XXX XX W., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom\nkancelárie Kozmonautická 9, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie oznámenia žalovaného č.\nSPOU-PO-454-3/2014 z 12. augusta 2014, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S/218/2014-36 z 12. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/218/2014-36 z 12.\nfebruára 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu žalovaného (ukončeného písomnosťou - oznámenie k podnetu na\npreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pod číslom SPOU-PO-454-3/2014 zo dňa 12.\naugusta 2014), ktorým tento 12. augusta 2014 zamietol jeho návrh z 24. júna 2014 na preskúmanie\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania - rozhodnutia o rozklade č. SLV-PS-PK-90/2011 z 27. júna 2011\na vrátenia veci na nové konanie a priznanie náhrady trov konania.\nKrajský súd, po tom ako ustálil, že žalobou napadnuté oznámenie (s charakterom rozhodnutia vydaného\nako právno-aplikačný akt) možno považovať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa\npiatej časti O.s.p., dospel k záveru, že žaloba neobsahuje opis žiadnych skutočností, z ktorých by bolo\nmožné konštatovať, že napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného by bolo v rozpore s právnymi\npredpismi, resp. inými predpismi, pričom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá\núčastník správneho konania právny nárok, ale ide o kompetenciu pripadajúcu správnemu orgánu.\nInštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok dozoru\nuplatňujúci sa vo výnimočných prípadoch a týkajúci sa právoplatných rozhodnutí správnych orgánov,\nktorý možno úspešne uplatniť iba za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 246 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe\npríslušníkov PZ“) a to v prípade dodatočného zistenia rozpornosti preskúmavaného právoplatného\nrozhodnutia správneho orgánu s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, pričom pri preskúmavaní\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností, ktoré\njestvovali v čase vydania prieskumu podrobujúcemu sa rozhodnutiu.\n\nKrajský súd vzhľadom na žalobcom uvedené dôvody pre vyhovenie návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania, poukázal, že zmena skutkového stavu veci nie je dôvodom na vyhovenie\nnávrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale je dôvodom na obnovu konania,\nktorú si žalobca v správnom konaní aj uplatnil. Zároveň krajský súd poukázal na skutočnosť, že\nsprávnosť zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní správnych orgánov potvrdil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru (Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74 z 2. marca 2011 v spojení s\nrozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade č. SLV-PS-PK-90/2011 z 27. júna 2011).\nNajvyšší súd vo svojom rozsudku (sp. zn. 5Sžo/14/2013 zo 17. decembra 2013) konštatoval, že\nvykonanie dokazovania prebehlo riadne a mal za preukázané, že žalobca dňa 07. januára 2011 v\nčase mimo výkonu služby viedol motorové vozidlo, pričom po kontrolovaní hliadkou polície sa odmietol\npodrobiť dychovej skúške ako aj odberu krvi na zistenie alkoholu, čím porušil služobnú prísahu zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby a zároveň boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1\npísm. e/ zákona o štátnej služby príslušníkov PZ. V rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že posúdil\nformálne a obsahové náležitosti preskúmavaných rozhodnutí oboch správnych orgánov (Personálny\nrozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74 z 2. marca 2011 v spojení s rozhodnutím Ministra vnútra\nSlovenskej republiky o rozklade č. SLV-PS-PK-90/2011 z 27. júna 2011), nevzhliadol ich nezákonnosť,\nboli podrobne a náležité odôvodnené a vysporiadané so všetkými vznesenými námietkami, preto\npovažoval krajský súd dôvody uvádzané v žalobe za účelové. Ostatné žalobcove námietky (nezbavenie\npovinnosti mlčanlivosti vypočutých členov policajnej hliadky, zrušenie disciplinárneho rozkazu) krajský\nsúd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval za nedôvodné a zároveň nezistil namietané,\navšak bližšie nešpecifikované, procesné porušenie v konaní správnych orgánov s tým, že skutkový\nstav pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu, a to tak prvostupňového ako aj druhostupňového,\nbol náležité zistený. K námietke žalobcu, že odborový orgán sa k prepusteniu policajta z dôvodu\nnekompletnosti spisov nemohol vyjadriť, krajský súd uviedol, že odborový orgán polície v zmysle\nustanovenia § 225 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ nemusí vysloviť súhlas\ns prepustením policajta, zákon predpokladá iba prerokovanie návrhu na prepustenie policajta zo\nslužobného pomeru s odborovým orgánom, čo sa v danom prípade aj udialo.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá na náhradu trov konania právo\nzo zákona.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nrozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, že krajský súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského\nsúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca mal za to, že v žalobe dostatočným spôsobom opísal skutočnosti na základe ktorých možno\nskonštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s právnymi predpismi. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na to, že podkladmi rozhodnutia v konaní o rozklade boli nezákonne získané dôkazy, keď\nzápisnice o výsluchu členov hliadky zo 17. januára 2011 sú absolútne totožné, čo preukazuje záujem\nsprávneho orgánu vykonať výsluchy tak, aby sa zhodovali a čo spôsobuje ich nezákonnosť. Členovia\nhliadky boli v konaní o prepustení vypočutí napriek tomu, že neboli zbavení mlčanlivosti, čo má vplyv\nna zákonnosť takéhoto postupu. Žalobca mal tiež za to, že nakoľko telefonický hovor nie je procesným\nvýsluchom svedka, nie je možné za dôkaz považovať ani prepis telefonického hovoru oznamovateľa\npriestupku. Navyše tento bol vypočutý len v konaní o priestupku, kedy odmietol vypovedať a do konania o\nprepustení bola táto zápisnica bez ďalšieho prevzatá. Záverom poukázal na to, že rozhodnutie o rozklade\nsa odvoláva aj na stanovisko odborového orgánu, pričom podľa jeho vyjadrenia sa z dôvodu neúplnosti\nspisov nebolo možné vyjadriť k prepusteniu policajta. Odborový orgán žiadal o doplnenie spisu a do tej\ndoby nesúhlasil s prepustením žalobcu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia\nz 21. januára 2015 (vyjadrenie k žalobe, č. l. 22-26), v odvolaní vyjadreným názorom žalobcu nesúhlasí\na má za to, že v podanom odvolaní žalobca neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti, ktoré by\n\nboli dostačujúcim dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že podľa judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, pričom v zmysle zásady index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad\nnávrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 O.s.p., nemôže preskúmavať správne rozhodnutie\nnad rámec v žalobe vymedzený, pričom výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd\nzistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadami, ku ktorým musí prihliadať bez ohľadu na to, či\nžaloba takýto nedostatok namietala (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Na podporu svojich tvrdení poukázal na\nprávny názor vyslovený v rozhodnutiach napr. Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS\n127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn.\n1Sžo/33/2008, sp. zn, 2Sžo/5/2009 a sp. zn. 8Sžo/547/2009. Považoval odvolaním napadnutý rozsudok\nza vydaný v súlade s ustanoveniami O.s.p., ktorý je v dostatočnom rozsahu odôvodnený, krajský súd sa\nv ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a z uvedeného dôvodu navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\n\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nPreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži\nna odstránenie vád právoplatného rozhodnutia, ktoré spočívajú v rozpore rozhodnutia so zásadou\nzákonnosti upravenou ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n(ďalej len „správny poriadok“). Na odstránenie vád spočívajúcich v porušení zásady materiálnej pravdy\nupravenej ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku slúži nariadenie obnovy konania. Na preskúmanie\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník konania právny nárok.\nPredmetom preskúmania rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je ich zákonnosť. Správny orgán\npríslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania má dve možnosti, a to, ak zistí, že\nrozhodnutie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutie zmení, alebo\nzruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody (vo forme rozhodnutia), a ak\nzistí, že rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto\nskutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie, pričom v takom\nprípade sa rozhodnutie nevydáva. Ak by však nezákonnosť rozhodnutia bola spôsobená porušením\nzásady materiálnej pravdy, do úvahy by prichádzala obnova konania, upravená v ust. § 62 až 64\nSprávneho poriadku. Podanie žalobcu z 24. júna 2014 v znení doplnenia a opravy z 30. júna 2014, ktorým\nsa domáhal preskúmania (žalobou napadnutého) rozhodnutia mimo odvolacieho konania, bolo súčasne\naj návrhom na obnovu konania. Správny orgán preskúmal predmetné podanie žalobcu, ako aj súvisiaci\nadministratívny spis a v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona o štátnej službe príslušníkov PZ, na základe čoho rozhodol podnet na mimoriadny opravný\nprostriedok zamietnuť ako nedôvodný, o čom zaslal žalobcovi písomné (žalobou napadnuté) oznámenie.\nO návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného\nzboru bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-454-2/2014 z\n20. augusta 2014, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý. Rozklad žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu\nbol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-80/2014/OPK zamietnutý a\nrozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-454-2/2014 z 20. augusta 2014 bolo\npotvrdené.\nPredpokladom začatia konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania je zistený rozpor\nso zákonom. Dôvody uvádzané žalobcom (či už v podnete, žalobe alebo odvolaní) o nezákonnosti\ndôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie a námietky nedostatočne zisteného skutkového\nstavu, už boli predmetom súdneho prieskumu, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nč. k. 5Sžo/14/2013 zo 17. decembra 2013 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/161/2011-76 z 26. októbra 2012 tak, že žalobu zamietol, pričom k (prakticky totožným) námietkam\nžalobcu ohľadne nezákonne získaným dôkazom uviedol:\n„Úlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním\nžalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákon č. 73/1998 Z. z.,\nz hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.\nK námietke žalobcu, k vedeniu vozidla a jeho prítomnosti na mieste vodiča vo vozidle v čase zastavenia a\nkontrolovania hliadkou PMJ, najvyšší súd žalobcu upozorňuje, že rozhodujúcou pre prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru bola tá skutočnosť, že sa žalobca bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej\nskúške na zistenie alkoholu v krvi prístrojom a taktiež odberu vyšetrenia krvi pred službu konajúcou\n\nlekárkou MUDr. S. V. v FNsP Kramáre - Bratislave za prítomnosti hliadky F50 W., F., čím zvlášť hrubým\nspôsobom porušil služobnú prísahu.\nSlužobná prísaha nie je prísľubom limitovaným na čas výkonu služby. Požadované vlastnosti (čestnosť,\nstatočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku\nobčanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v Policajnom zbore. Príslušník, ktorý tieto\nvlastnosti nemá a mimo služby sa prejavuje v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť\nPolicajného zboru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní vykonaného dokazovania,\nsa nestotožnil s názorom krajského súdu. Považuje za dostatočne preukázané, že žalobca porušil\npovinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný, ako\naj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali\ns obranou žalobcu založenou na tvrdení svedka X. Q., že žalobca nebol vodičom kontrolovaného\nosobného vozidla. Tieto tvrdenia považuje za účelové a smerujúce len k zbaveniu sa zodpovednosti za\nprotiprávne konanie. Najvyšší súd, vychádzajúc z úradného záznamu hliadky PMJ, o dôveryhodnosti\nktorého nemá dôvod pochybovať, ako aj z logickej úvahy o možnosti „presadnutia“ žalobcu zo sedadla\nspolujazdca na sedadlo vodiča, a to s prihliadnutím na jeho tvrdenia, že tak urobil z dôvodu zapnutia\nvýstražného znamenia (svetla), má súladne s názorom žalovaného správneho orgánu za to, že táto\nalternatíva sa javí ako nemožná realizácia v priebehu niekoľkých sekúnd, keďže policajná hliadka v\núradnom zázname uviedla, že „ihneď“ po zastavení prenasledovaného vozidla, svoje služobné vozidlo\nzastavila za uvedeným prenasledovaným vozidlom a počas jeho prenasledovania mala stály vizuálny\nkontakt zo zadnými obrysovými svetlami prenasledovaného vozidla. Taktiež je potrebné uviesť, že\nje nepravdepodobné, aby si žalobca za účelom zapnutia výstražného znamenia presadol z miesta\nspolujazdca na miesto vodiča ihneď po tom, čo údajný vodič motorového vozidla X. Q. z neho vystúpil\na z miesta utiekol z dôvodu obáv možného postihu. V úradnom zázname sa rovnako neuvádza, že by\npolicajná hliadka videla vybehnúť z vozidla nejakú osobu, pričom najvyšší súd v danej veci považuje\nza relevantnú tú skutočnosť, že žalobca, pokiaľ založil svoju obranu na tej skutočnosti, že predmetné\nvozidlo neviedol, žiadne skutočnosti mu potom nebránili v tom, aby sa na výzvu príslušníkov PMJ\npodrobil dychovej skúške, prípadne odberu krvi, ale hlavne neuviedol, že motorové vozidlo viedol X.\nQ., ktorý z miesta utiekol, pretože požil alkoholické nápoje a mal obavu z možného postihu. Túto\nskutočnosť žalobca oznámil, až v čase, keď bolo voči nemu začaté konanie vo veci jeho prepustenia\nzo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na to, že X. Q. sa na\npolíciu prihlásil až 10. januára 2011 po jeho stretnutí so žalobcom, najvyšší súd obranu žalobcu, ako aj\nsvedeckú výpoveď X. Q. vyhodnotil ako účelové. Upriamiac pozornosť na uvedenú skutočnosť, najvyšší\nsúd uvádza, že dokazovanie v danej veci bolo vykonané zákonným spôsobom, keď za nosný dôkaz bol\nžalovaným správnym orgánom, zhodne s prvostupňovým správnym orgánom, prijatý úradný záznam\nčlenov hliadky PMJ, ktorého vážnosť nie je možné v danej veci spochybniť ani výpoveďou kamaráta\nX. Q., a to s poukazom na logické posúdenie žalobcom tvrdenej skutočnosti, za využitia zákonnom\ndovolenej správnej úvahy.\nPodľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákon č. 73/1998 Z. z., pretože žalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil\nslužobnú prísahu a služobné povinnosti tak, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným\nskupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne\nzabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých\npracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto najvyšší súd považuje za prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností.\nNajvyšší súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti, že služobný pomer policajta vznikajúci\nmocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom\n\nštátnozamestnaneckým - verejnoprávnym a po celou dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od\npomeru pracovného, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné\npostavení. Služobný pomer sa od pomeru pracovnoprávneho výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho\nskončenia - služobný pomer policajta sa tiež končí mocenským aktom - rozhodnutím o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.\nNajvyšší súd, tiež posúdil formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náležite a podrobne\nodôvodené, poukazujúc na to, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v jeho odvolaní.“\nNavyše, v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého oznámenia prichádzalo do úvahy len skúmať,\nči postup, ktorý vydaniu oznámenia predchádzal a oznámenie samotné, sú v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalobca v žalobe, a ani v odvolaní, neuvádza žiadne dôvody, ani iné\nskutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť postup žalovaného v rámci vybavovania podnetu žalobcu\nz 24. júna 2014 v znení doplnenia a opravy z 30. júna 2014 na preskúmanie rozhodnutia Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-PK-90/2011 z 27. júna 2011 mimo odvolacieho konania.\nPostup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada zo zákona neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/218/2014", "guid": "37b38d6a-7161-4d7d-82b5-d52da4a0df0d:31e3f9fe-3587-4530-987f-9c93555349bf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}