{"guid": "977c3d93-2b90-4232-b3de-041eb8cd66a6:e9998eb2-4ca5-4432-a83f-c9cabd501b31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1", "spisova_znacka": "10Asan/21/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/21/2017 z 28. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2018, sp. zn. 10Asan/21/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1", "identifikacne_cislo": "1014201639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9998eb2-4ca5-4432-a83f-c9cabd501b31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/21/2017\n1014201639\n28. 08. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201639.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej\nveci žalobkyne: TESCO STORES SR, a. s., so sídlom Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava, IČO:\n31 321 828, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom\nBotanická 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\n2290/2014 zo dňa 30.7.2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S/208/2014-68 zo dňa 15. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej správy a potravinovej správy Bratislava - mesto, ako\nprvoinštančného správneho orgánu, č. k. 0184/1394/2014 zo dňa 02.06.2014 bola žalobkyni uložená\npodľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 152/1995 Z.z.“) pokuta vo výške 2.000 € za porušenie § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a) zákona\nč. 152/1995 Z.z. ako aj Kapitoly II, Oddiel 4, Článok 14 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES)\nEurópskeho Parlamentu a Rady č. 178/2002 z 28.01.2002 (ďalej len „Nariadenie“), a to tým, že v čase\nvýkonu úradnej kontroly potravín dňa 03.05.2013 v prevádzkarni: Hypermarket TESCO ZLATÉ PIESKY,\nCesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, v oddelení ovocia a zeleniny ponúkala na predaj spotrebiteľské\nbalenia produktov, označené obchodným názvom: „Hrozno biele bezkôstkové á 0,500 kg“, odroda:\nTHOMPSON SEEDLES, krajina pôvodu: India, dátum minimálnej trvanlivosti: 07.05.2013, ktoré boli v\ncelkovom množstve 14 balení (7 kg) nevhodné na ľudskú spotrebu pre hnilobu a zmenu konzistencie.\n2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. k. 2290/2014 zo dňa 30.07.2014 odvolanie žalobkyne zamietla\na rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu potvrdila. Žalovaná uviedla, že v konaní bolo\ndostatočne preukázané, že žalobkyňa umiestňovala na trh „Hrozno biele bezkôstkové á 0,5 kg, 14 balení\n(7 kg)“, nevhodné na ľudskú spotrebu, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného\nsprávneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.\n\n4. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou aplikácie zákona č. 152/1995 Z.z. a Nariadenia na\núradnú kontrolu potravín vykonanú v prevádzke žalobkyne. Od vyriešenia tejto otázky podľa názoru\nkrajského súdu záviselo aj ďalšie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a postupu, ktorý mu\npredchádzal (kvalifikácia inšpektorov, náležitosti poverenia na vykonanie úradnej kontroly potravín,\nzistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci).\n5. Podľa názoru správneho súdu sa na úradnú kontrolu potravín vykonanú v prevádzkarni žalobkyne\ndňa 03.05.2013 vzťahuje zákon č. 152/1995 Z.z., pretože to vyplýva z jeho účelu vyjadreného v\n§ 1 ods. 1 písm. a), písm. b). Zákon č. 152/1995 Z.z. je zameraný na povinnosti prevádzkovateľa\npotravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín\na na práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám. Ovocie, ktorého nedostatky boli zistené počas\núradnej kontroly dňa 03.05.2013, napĺňa definičné znaky potravín podľa § 2 písm. a) tohto zákona,\npretože ide o nespracovaný výrobok, resp. látku určenú na ľudskú spotrebu. Tento základný rámec\nkorešponduje aj s vymedzením definície potravín vyplývajúcej z čl. 2 ods. 1, ods. 2 Nariadenia a jeho\núčelu. Pri spomínaných potravinách nejde o výnimku, pre ktorú by sa na tento prípad nevzťahovalo\nNariadenie (nejde o krmivá, živé zvieratá, rastliny pred zberom, liečivá, kozmetické prostriedky, tabak,\ntabakové výrobky, omamné látky, psychotropné látky, rezíduá ani kontaminanty - čl. 2 ods. 3 citovaného\nNariadenia).\n6. Zákon č. 152/1995 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 4 rieši zákaz umiestňovania takých potravín na trh,\nktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, a následky takéhoto konania. Toto ustanovenie\nvychádza z čl. 14 ods. 1, ods. 2 Nariadenia, ktoré tiež zakazuje umiestňovanie nebezpečných potravín\nna trh (nebezpečnými potravinami sú potraviny zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu).\nDodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a Nariadením sa overuje úradnou kontrolou\npotravín (§ 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z.). Inými slovami, úradnou kontrolou potravín sa\noveruje dodržiavanie podmienok určených na potraviny (ich bezpečnosť), zabránenie umiestňovaniu\nnebezpečných potravín na trh a ochrana spotrebiteľa; de facto sa skúma vzťah medzi prevádzkovateľom\na spotrebiteľom prostredníctvom kontroly potravín umiestňovaných na trh.\n7. Zákon č. 152/1995 Z.z. v celom svojom rozsahu odkazuje na Nariadenie (či už pri definícii\npotravín, nebezpečných potravín, pri úradnej kontrole potravín alebo ochrane spotrebiteľa a podobne),\naj na Nariadenie č. 882/2004 (výkon úradnej kontroly potravín), pričom obe majú podľa čl. 7 ods. 2\nÚstavy SR prednosť pred zákonmi SR, teda aj pred zákonom č. 491/2001 Z.z. Navyše, Nariadenie č.\n882/2004 nemožno použiť na úradné kontroly s cieľom overenia dodržiavania predpisov o organizovaní\nspoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami (čl. 1 ods. 2 tohto Nariadenia), preto je aj z tohto\nhľadiska vylúčená aplikácia zákona č. 491/2001 Z.z. Zákon č. 152/1995 Z.z. možno v zmysle čl. 3\nods. 1 Nariadenia č. 178/2002 považovať za súčasť potravinového práva, pretože definuje potraviny vo\nvšeobecnosti, upravuje bezpečnosť potravín a ochranu spotrebiteľa.\n8. Na úradnú kontrolu potravín sa podľa názoru krajského súdu nevzťahuje zákon č. 491/2001 Z.z.,\nako sa mylne domnieva žalobkyňa, pretože to nevyplýva z jeho účelu (§ 1). Žalovaná v prevádzkarni\nžalobkyne nevykonávala kontrolu zhody potravín s obchodnými normami čerstvého ovocia a mliečnych\nvýrobkov. Obchodovanie na spoločnom trhu s poľnohospodárskymi výrobkami sa týka vzťahov medzi\npodnikateľmi navzájom, o čo v tejto veci nejde, a netýka sa vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi\npri predaji a následnej konzumácii potravín. Medzi zákonmi č. 152/1995 Z.z. a č. 491/2001 Z.z. nejde\no vzťah medzi všeobecným a osobitným zákonom, pretože každý upravuje inú oblasť aj iné podmienky\na účel kontroly a požiadavky na odbornú spôsobilosť kontrolórov. Z uvedených dôvodov správny\nsúd sumarizoval, že na úradnú kontrolu potravín, ktorú vykonali v prevádzke žalobkyne inšpektorky\nžalovanej, sa vzťahuje zákon č. 152/1995 Z.z. a Nariadenie. K rovnakému záveru dospel napríklad\naj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1S/209/2014 zo dňa 16.04.2015 aj Najvyšší súd SR v\nrozsudku sp. zn. 4Sžo/125/2015 zo dňa 03.05.2016.\n9. Závery o správnosti aplikácie zákona č. 152/1995 Z.z. a Nariadení č. 178/2002 a č. 882/2004 na\npredmetnú právnu vec majú vplyv aj na kvalifikačné nároky na inšpektorov vykonávajúcich úradnú\nkontrolu potravín. Inšpektori, ktorí vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa zákona č. 152/1995\nZ.z. musia spĺňať požiadavky odbornej spôsobilosti zakotvené v ustanovení § 23 ods. 9 v znení\núčinnom od 01.05.2007 (resp. ods. 10 od 01.07.2014), teda musia mať ukončené stredné odborné\nvzdelanie v príslušnom odbore alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa\nv príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov (inšpektorov) zabezpečuje vzdelávacie zariadenie\npoverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného\npredpisu. Všetky tri inšpektorky, ktoré vykonali v prevádzkarni žalobcu úradnú kontrolu potravín, tieto\nkvalifikačné predpoklady spĺňajú. Zo zákona č. 152/1995 Z.z., podľa ktorého bola úradná kontrola\n\npotravín u žalobcu vykonaná, jednoznačne vyplývajú požiadavky na odbornú spôsobilosť inšpektorov,\npreto neobstojí námietka žalobcu o ukrátení jeho práva namietať odbornú spôsobilosť inšpektoriek.\n10. Žalobkyňa namietala nedostatočnú kvalifikáciu inšpektoriek, pretože nekorešponduje s\nustanoveniami zákona č. 491/2001 Z.z. a vyhlášky č. 691/2002 Z.z. V prvom rade krajský súd zopakoval,\nže zákon č. 491/2001 Z.z. sa na úradnú kontrolu potravín vykonanú u žalobkyne nevzťahuje, preto\nnie je dôvod, aby boli inšpektorky držiteľkami osobitného certifikátu, resp. autorizácie podľa § 10\ntohto zákona. Je nepochybné, že vyhláška č. 691/2002 Z.z. bola v čase nadobudnutia jej účinnosti\n(01.01.2003) vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia v zákone č. 152/1995 Z.z. - § 25 ods.\n3 druhá veta („podrobnosti o požiadavkách na kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť a ďalšie vzdelávanie\nzamestnancov vykonávajúcich potravinový dozor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nvydá ministerstvo“). V tomto znení bolo ustanovenie § 25 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z. účinné do\n30.04.2007. S účinnosťou od 01.05.2007 však bolo ustanovenie § 25 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z.\nzmenené zákonom č. 195/2007 Z.z. tak, že znie: „Ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva po vzájomnej\ndohode poverujú jedno národné referenčné laboratórium alebo viac národných referenčných laboratórií\npre každé referenčné laboratórium Spoločenstva podľa osobitného predpisu. Národné referenčné\nlaboratóriá pri svojej činnosti postupujú podľa osobitného predpisu.“ V tomto znení bolo účinné aj v čase\nvykonania úradnej kontroly potravín v prevádzkarni žalobkyne (03.05.2013), aj v čase nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovanej (05.08.2014). S účinnosťou od 01.05.2007 (na základe novelizácie\nvykonanej zákonom č. 195/2007 Z.z.) už zákon č. 152/1995 Z.z. v ustanovení § 23 ods. 9, resp. ods.\n10, sám upravuje kvalifikačné predpoklady na odbornú spôsobilosť inšpektorov. Na vydanie vyhlášky\nako podzákonného predpisu sa vždy vyžaduje splnomocnenie v zákone s určením rozsahu a otázok,\nktoré má podzákonný predpis upravovať. Podzákonný predpis nemôže byť v rozpore so zákonom, na\nktorého vykonanie bol prijatý. Pri zmene právnej úpravy a zániku splnomocňovacej normy v zákone č.\n152/1995 Z.z. sa uplatní princíp lex superior derogat legi inferiori, teda právny predpis vyššej právnej\nsily - zákon č. 152/1995 Z.z. - ruší konkurujúci právny predpis nižšej právnej sily - vyhlášku č. 691/2001\nZ.z. Teda ak sa zruší zákon, resp. splnomocňovacie ustanovenie v zákone, vyhláška vydaná na jeho\nvykonanie už nemá právny základ. Hoci nebola vyhláška č. 691/2002 Z.z. výslovne zrušená zákonom\nalebo iným podzákonným právnym predpisom, vzhľadom na uvedené skutočnosti je obsolétna a nie je\nzákonný dôvod ju aplikovať v predmetnej právnej veci. Úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobkyne\npreto vykonali odborne spôsobilé inšpektorky podľa § 23 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. (od 01.07.2014\nide o ods. 10) a nie je dôvod z tohto hľadiska spochybňovať zákonnosť vykonanej úradnej kontroly.\n11. Záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2013/VK, EK/159/ST zo dňa 03.05.2013 je úplný, pretože\nobsahuje označenie dátumu a času vykonania kontroly nasledovne: „dňa 03.05.2013 v čase od 11,30 do\n13,30“. Neobstojí preto podľa názoru krajského súdu námietka žalobkyne, že záznam o úradnej kontrole\npotravín neobsahuje čas ukončenia kontroly.\n12. Hoci žalobkyňa v administratívnom konaní nenamietala náležitosti poverenia na výkon úradnej\nkontroly potravín podľa zákona č. 152/1995 Z.z., ani to, že nevedela, čo je predmetom úradnej kontroly,\nkrajský súd k uvedenému považuje za potrebné uviesť, že inšpektori sa pri výkone úradnej kontroly\npotravín preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom (§ 20 ods. 7 zákona č.\n152/1995 Z.z.). Dve inšpektorky sa preukázali služobnými preukazmi č. XXXXXX (Ing. M. A.), č.\nXXXXXX (Ing. V. A.) a tretia inšpektorka RNDr. P. X. sa preukázala poverením zo dňa 03.05.2013. Zákon\nneupravuje preukazovanie sa inšpektorov kumulatívne služobným preukazom a poverovacím dokladom.\nZákon túto podmienku upravuje alternatívnym spôsobom, preto ak sa dve inšpektorky preukázali\nslužobnými preukazmi, nebolo potrebné, aby sa zároveň preukázali aj poverovacím dokladom. Tretia\ninšpektorka sa preukázala poverovacím dokladom zo dňa 03.05.2013, ktorý obsahuje jej meno,\npriezvisko, číslo občianskeho preukazu, informáciu, že ide o zamestnankyňu žalovanej s lokalizáciou\nmiesta výkonu úradnej kontroly, a že je poverená na výkon úradnej kontroly potravín podľa zákona\nč. 152/1995 Z.z. Zákon č. 152/1995 Z.z. neobsahuje náležitosti poverovacieho dokladu svojich\nzamestnancov na výkon úradnej kontroly potravín, napriek tomu správny súd dospel k záveru, že\npoverovací doklad je dostatočne zrozumiteľný, je z neho zrejmé, ktorý jeho zamestnanec je poverený\nna výkon úradnej kontroly, podľa akého zákona sa bude úradná kontrola vykonávať a v akom územnom\nobvode môže inšpektorka vykonávať úradnú kontrolu (okresy Bratislava I - V, kam patrí aj prevádzkareň\nžalobkyne, keďže sa nachádza v okrese Bratislava II). Žalobkyni bolo počas úradnej kontroly potravín\ndostatočne jasné a zrejmé, čo je jej predmetom. Krajský súd preto vyhodnotil námietku žalobkyne za\nirelevantnú a nevedúcu k nezákonnosti vykonanej úradnej kontroly potravín.\n13. Správny súd neakceptoval ani námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej vydala neoprávnená\nosoba. Podľa § 47 ods. 5 SP v spojení s § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. rozhodnutie podpisuje\noprávnená osoba, v tomto prípade ústredný riaditeľ žalovanej prof. MVDr. P. B., DrSc. V prípade\n\nneprítomnosti ústredného riaditeľa žalovanej (čo je bežná situácia) alebo na základe jeho poverenia\nho zastupuje odborný riaditeľ v plnom rozsahu jeho práv, povinností a zodpovednosti, okrem vecí,\nktoré sú vo výlučnej kompetencii hlavného veterinárneho lekára SR a o ktorých rozhodovať si vyhradil\nsám ústredný riaditeľ (čl. 6 ods. 2 Organizačného poriadku žalovanej č. 518/2011 účinného od\n01.03.2011 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.09.2014 a Dodatku č. 2 účinného od 21.12.2015).\nÚstredný riaditeľ žalovanej vydal dňa 01.03.2011 poverenie pre odborného riaditeľa v súlade s čl.\n6 Organizačného poriadku č. 518/2011 v plnom rozsahu práv a povinností okrem úloh hlavného\nveterinárneho lekára uvedených v § 6 ods. 5 zákona č. 369/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení\nneskorších predpisov. Môže teda rozhodovať vo všetkých veciach s výnimkou návrhov na zriadenie a\nzrušenie organizácií, riešenie zásadných otázok ich rozvoja, návrhov vnútroorganizačných predpisov,\norganizačných a racionalizačných opatrení v podriadených organizáciách, personálnych a platových\notázok zamestnancov, zriaďovania a zloženia poradných orgánov, organizačných smerníc zásadných\npozícií žalovaného k Európskej komisii a OIE, vymenúvania a odvolávania vedúcich zamestnancov.\nMVDr. I. B. bola poverená zastupovaním odborného riaditeľa s účinnosťou od 01.07.2012 (poverenie\nč. 2143/2012-150 zo dňa 02.07.2012) a s účinnosťou od 01.01.2013 bola vymenovaná do funkcie\nodborného riaditeľa žalovanej (menovací dekrét č. 38/2013-100 zo dňa 08.01.2013). MVDr. I. B. preto\nbola oprávnená podpísať za ústredného riaditeľa rozhodnutie žalovanej podľa čl. 6 ods. 2 Organizačného\nporiadku č. 518/2011, na základe poverenia zo dňa 01.03.2011 a menovacieho dekrétu č. 38/2013-100\nzo dňa 08.01.2013 a § 47 ods. 5 SP v spojení s § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z. Žalovaná nie je\npovinná účastníkovi administratívneho konania spolu s rozhodnutím priložiť aj svoj organizačný poriadok\na menovací dekrét pre odborného riaditeľa.\n14. Krajský súd považoval námietku predpojatosti voči žalovanej, ktorú vzniesla žalobkyňa v žalobe,\nza irelevantnú. Žalovaná nie je predpojatá len preto, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvysporiadala s argumentáciou žalobkyne a poukázala na nedostatky v bezpečnosti potravín v\nprevádzkarňach žalobkyne. Povinnosťou žalovanej je podľa § 47 ods. 3 SP v spojení s § 28 ods.\n12 zákona č. 152/1995 Z.z. vysporiadať sa v rozhodnutí s námietkami žalobkyne, ktoré sú pre\nvec podstatné, čo sa aj stalo. Tieto skutočnosti nepredstavujú potenciálny pozitívny, ani negatívny\nvzťah žalovanej k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ktorý by mal smerovať k vylúčeniu jeho\nzamestnancov z konania a rozhodovania vo veci podľa § 9 SP a § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z.z.\nSprávny súd preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nevydal predpojatý subjekt.\n15. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaná aj prvoinštančný\nsprávny orgán riadne zistili skutkový stav veci, poskytli žalobkyni priestor na písomné vyjadrenie k\noznámeniu o začatí administratívneho konania o uložení pokuty aj k podkladom rozhodnutia, Záznam\no úradnej kontrole potravín je kompletný a inšpektorky, ktoré ho vyhotovili, boli odborne spôsobilé na\nsenzorické posudzovanie potravín. Napadnuté rozhodnutie žalovanej podpísala oprávnená osoba a\nspĺňa aj ďalšie formálne a materiálne náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 47 SP. Správne orgány\noboch stupňov vec správne právne posúdili podľa zákona č. 152/1995 Z.z. a Nariadenia a konanie\nžalobkyne správne subsumovali pod skutkovú podstatu správneho deliktu a vyvodili zaň postih v podobe\npokuty. Správny súd preto vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 v\nspojení s § 491 ods. 1 SSP.\n16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá v\nkonaní úspech nemala, nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v tomto prípade náhrada\ntrov konania neprináleží.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a to z\ndôvodu, že má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nSťažovateľka sa nestotožnila so záverom krajského súdu, že ovocie spĺňa definičné znaky látky\nuvedenej v § 2 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. Podľa názoru sťažovateľky ide o nespracovaný rastlinný\nprodukt, a preto nie je látkou. Za nesprávne a ničím neodôvodnené považuje sťažovateľka tvrdenie\nkrajského súdu, že obchodné normy sú obchodnoprávne, a preto sa neuplatňujú na vzťahy medzi\nprevádzkovateľom a spotrebiteľom. Z dôvodu, že čerstvé ovocie a zelenina nespadá pod kontrolnú\nčinnosť orgánov kontroly podľa zákona č. 152/1995 Z.z., žalobkyňa nemohla naplniť skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z.z.\n\n18. Na základe uvedeného navrhla kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n19. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že zotrváva na svojom právnom názore,\nže pri ukladaní pokuty postupovala v súlade so zákonom č. 152/1995 Z.z. a Správnym poriadkom.\nRozhodnutia správnych orgánov sú zákonné, zrozumiteľné, vychádzajú z náležite zisteného skutkového\nstavu veci a obsahujú všetky predpísané náležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia výšky pokuty, s\nktorým sa stotožnil aj krajský súd. Podľa názoru žalovanej krajský súd vec správne posúdil, a preto\nnavrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.08.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia\nžalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu o uložení pokuty\nsťažovateľke vo výške 2.000 €, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako\nsi ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobkyňou a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. tento zákon ustanovuje\na) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a\nochrany spotrebiteľa na trhu potravín,\nb) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,\nc) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako\nbezpečné.\nPodľa § 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej\nosobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné,\nsú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.\nPodľa čl. 2 Nariadenia na účely tohto nariadenia \"potraviny\" znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky,\nči už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo\no ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.\nPodľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné.\n\nPodľa čl. 14 ods. 2 Nariadenia za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú:\na) zdraviu škodlivé;\nb) nevhodné na ľudskú spotrebu.\nPodľa čl. 14 ods. 3 Nariadenia pri stanovovaní toho, či je niektorá potravina nebezpečná, sa bude brať\nohľad na:\na) obvyklé podmienky, v akých spotrebiteľ potravinu konzumuje a obvyklé podmienky každom stupni\nvýroby, spracúvania a distribúcie a\nb) informácie poskytované spotrebiteľovi, vrátane informácií na etikete alebo iné informácie všeobecne\ndostupné spotrebiteľovi, týkajúce sa vyhýbaniu sa konkrétnym nepriaznivým zdravotným účinkom určitej\npotraviny alebo kategórie potravín.\nPodľa čl. 14 ods. 4 Nariadenia pri určovaní, či niektorá potravina je škodlivá pre zdravie, bude sa brať\nohľad:\na) nielen na pravdepodobné bezprostredné a/alebo krátkodobé a/alebo dlhodobé účinky tejto potraviny\nna zdravie osôb, ktoré ju konzumujú, ale aj na nasledujúce generácie;\nb) na pravdepodobné kumulatívne toxické účinky;\nc) na mimoriadnu citlivosť v súvislosti so zdravím konkrétnej kategórie spotrebiteľov, ak je potravina\nurčená pre túto kategóriu spotrebiteľov.\nPodľa čl. 14 ods. 5 Nariadenia pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu,\nsa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia,\na to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo\nrozkladom.\n22. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovanej, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.\n23. Podľa názoru kasačného súdu je bez akýkoľvek pochybností, že rozhodnutím vecne príslušného\nsprávneho orgánu bola sťažovateľke uložená pokuta, pretože sťažovateľka naplnila skutkovú podstatu\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. Na naplnenie uvedenej\nskutkovej podstaty je potrebné, aby sťažovateľka v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi\numiestňovala na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu\nalebo sú skazené. Z administratívneho ako aj súdneho konania je zrejmé a dostatočne preukázané, že\nsťažovateľka tento zákaz porušila, pretože dňa 03.05.2013 v prevádzkarni Hypermarket TESCO ZLATÉ\nPIESKY v rozpore so svojimi povinnosťami umiestňovala na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6\nods. 5 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. a článku 14 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Nariadenia č. 178/2002, a to\ntým, že umiestnila na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu pre hnilobu a zmenu konzistencie.\n24. Kontrola nesporne preukázala, že minimálne v čase jej konania boli ponúkané na predaj\nspotrebiteľovi spotrebiteľské balenia produktov, označené obchodným názvom: „Hrozno biele\nbezkôstkové á 0,500 kg“, odroda: THOMPSON SEEDLES, krajina pôvodu: India. Celkovo bolo\nponúkaných 53 balení týchto výrobkov a v 14-ticch baleniach v celkovej hmotnosti 7 kg boli zistené\nvoľným okom viditeľné plody so senzorickými zmenami - na povrchu bola hniloba a zmena konzistencie.\nZistené skutočnosti boli zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2013/VK,EK/159/\nST zo dňa 03.05.2013 a boli prerokované s riaditeľom hypermarketu, prítomným pri kontrole, ktorý\nzáznam podpísal a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedol: „V rámci našich interných kontrol\nsa budeme ďalej zameriavať na kvalitu akciových komodít.“ Prílohou záznamu tvorí dodací list a\nfotodokumentácia zistených nedostatkov.\n25. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že ovocie a zelenina spĺňajú definičné\nznaky potravín v zmysle § 2 písm. a) Nariadenia č. 178/2002. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/125/2015 zo dňa 03.05.2016, v ktorom uviedol, že\n„...Odvolací súd s uvedenými námietkami nesúhlasí. Ovocie a zelenina sú v zmysle § 2 písm. a) zákona\no potravinách a čl. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 potravinou a teda predpisy v oblasti potravinového\npráva sú rovnako uplatniteľné u ich prvovýrobcov, dovozcov, distribútorov, ako aj u samotných predajcov\novocia a zeleniny. Úniové právo v oblasti potravinového práva, tak ako je to vyjadrené nielen vo vyššie\ncitovanom nariadení, ale aj v „Bielej knihe bezpečnosti potravín\" (White Paper On Food Safety, z 12.\njanuára 2000), jednoznačne vo svojich princípoch a požiadavkách stanovuje za cieľ dosiahnuť svojimi\nreguláciami, aby občania Európy mali prístup k bezpečným a zdravým potravinám.“\n26. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalovaná aj krajský súd správne aplikovali na daný prípad (úradná\nkontrola potravín) zákon č. 152/1995 Z.z. a Nariadenie č. 178/2002, pretože to vyplýva z účelu zákona\nč. 152/1995 Z.z. vyjadreného v § 1 písm. a), písm. b) a ako aj vzhľadom na čl. 14 Nariadenie č.\n\n178/2002. V tejto súvislosti kasačný súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžo/125/2015 zo dňa 03.05.2016, podľa ktorého „...Ovocie a zelenina sa považuje podľa § 2 písm. a/\nzákona o potravinách, ako aj podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 za potraviny. Úradné kontroly\novocia a zeleniny je z právneho hľadiska možné vykonávať podľa zákona o potravinách (z hľadiska\nbezpečnosti potravín definovanej v čl. 14 nariadenia č. 178/2002), ako aj podľa zákona č. 491/2001 Z.z.\no organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (z hľadiska\nkvality definovanej v nariadení č. 543/2011). O spôsobe výkonu úradnej kontroly potravín rozhoduje\nštatutárny zástupca orgánu úradnej kontroly potravín, t. j. riaditeľ RVPS (ak kontrolu vykonáva RVPS),\nústredný riaditeľ ŠVPS SR (ak je kontrola vykonávaná v rámci programu „potravinová kobra“) a nie je\nv kompetencii kontrolovaného subjektu, aby si vybral zákon, podľa ktorého chce byť kontrolovaný. V\nprípade, že by bola z pokynu ŠVPS SR, alebo RVPS vykonávaná kontrola dodržiavania požiadaviek\nzákona č. 491/2001 Z. z., inšpektor by bol povinný aplikovať ustanovenia nariadenia č. 543/2011.“\n27. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z., keď\numiestňovala na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu\nalebo sú skazené. V administratívnom konaní boli vykonané relevantné dôkazy, ktoré hodnoverne\npreukazujú protiprávne konanie sťažovateľky, a preto kasačný súd nemal o vine sťažovateľky žiadne\npochybnosti. Záznam o úradnej kontrole potravín je kompletný a inšpektorky, ktoré ho vyhotovili, boli\nodborne spôsobilé na senzorické posudzovanie potravín. Napadnuté rozhodnutie žalovanej obsahuje\nvšetky formálne a materiálne náležitosti vyplývajúce s § 47 Správneho poriadku a podpísala ho\noprávnená osoba. Správne orgány svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili aj vo vzťahu k\nuloženej pokute, ktorú uložili na spodnej hranici zákonnej sadzby.\n28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/208/2014", "guid": "c2ff63cc-5388-41d5-8fdb-9a9a0716f52d:cd68801f-f327-4f82-a01a-044be9e65f64", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}