{"guid": "16ad9e72-b071-4932-ba82-dc314760a6aa:63b72001-5102-4742-a275-23a68cc1da89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1", "spisova_znacka": "8Sžo/69/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/69/2016 z 22. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 8Sžo/69/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1", "identifikacne_cislo": "1014201583", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b72001-5102-4742-a275-23a68cc1da89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/69/2016\n1014201583\n22. 11. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201583.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. O. M.,\nbytom K. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej: JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom M. R.\nŠtefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1./ JUDr. W. Z., bytom\nY. XX, XXX XX Z., 2./ L. K., bytom Y. XX, XXX XX M., právne zastúpený: Advokátska kancelária LEGAL\nADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná 1, 851 04 Bratislava, 3./ PaedDr. W. M., bytom K. XXX/XX,\nXXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo\ndňa 04.08.2014, o odvolaní žalobkyne a účastníka konania v 3./ rade proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 5S/205/2014-96 zo dňa 09.02.2016, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/205/2014-96 zo dňa 9.\nfebruára 2016 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) rozsudkom č.k.\n5S/205/2014-96 zo dňa 09.02.2016, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo dňa 04.08.2014 vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby „Majer\nKolhuf - adaptácia“ na pozemku parc. č. 1638 a 1639 v kat. úz. M. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi a\npribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd skonštatoval, že žalobkyňa dňa 01.02.2012\nsplnomocnila JUDr. W. Z. a L. K. na zastupovanie na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie\ns úradmi ohľadom stavby: Majer Kolhuf, Stupava na parc. č. 1638 a 1639 a zároveň súhlasila so stavbou\npodľa stavebnej dokumentácie a Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Zmluva o spolupráci zo dňa\n11.11.2011 a splnomocnenie zo dňa 01.02.2012 boli podpísané žalobkyňou pred podaním návrhu na\nvydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktiež je zo znenia uvedených dôkazov zrejmé, že vôľou\nžalobkyne je byť stavebníkom uvedenej stavby.\nKrajský súd skonštatoval, že žalobkyňa a PaedDr. W. M. udelili všeobecné plnomocenstvo pre správne\nkonanie so stavebným úradom pre ostatných dvoch stavebníkov. V zmysle doslovného znenia § 16 a §\n17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ,,správny poriadok“)\núčastník správneho konania môže mať v tej istej veci iba jedného zástupcu, a to aj vtedy, ak má viacerých\nzástupcov, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k rozporom v procesných úkonoch vykonaných za\núčastníka konania (Hutta, V. - Nikodým, D.: Nová úprava správneho konania, Bratislava, Obzor 1970).\n\nPodľa názoru krajského súdu stavebný úrad postupoval v zmysle správneho poriadku, keď konal iba z L.\nK. a tomu doručoval všetky písomnosti týkajúce sa stavby „Majer Kolhuf, Stupava“, pretože nekopíruje\npodmienky podľa § 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“).\nTaktiež bolo v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(ďalej len ,,stavebný zákon“), keď ako navrhovateľka v rozhodnutí o umiestnení stavby bola uvedená\nžalobkyňa, pretože z listu vlastníctva č. XXX, v čase správneho konania, bola žalobkyňa bezpodielovým\nspoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Konanie o umiestnení stavby predchádzalo konaniu na\nvydanie stavebného povolenia. Žalobkyňa neuplatnila námietky ani pripomienky k začatiu územného\nkonania a ani nepodala odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 30.04.2012.\nPodľa prvostupňového súdu je potrebné zdôrazniť, že v mimo odvolacom konaní vedenom Okresným\núradom Bratislava neboli skúmané dobromyseľne nadobudnuté práva JUDr. W. Z. a L. K.. Krajský súd sa\nplne stotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa uplatnenia inštitútu mimo odvolacieho konania\npodľa § 65 správneho poriadku.\nVzhľadom na uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie účastník v 3./ rade, v ktorom žiadal napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania namietal postup\nkrajského súdu, keď zmenu obsadenia senátu neohlásil ani v predvolaní na pojednávame zo dňa\n11.01.2016. Podľa jeho názoru bolo týmto účastníkom konania pravdepodobne odňaté právo z dôvodov\npodľa § 14 ods. l O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.\nPôvodné obsadenie senátu bolo JUDr. Viera Šebestová, JUDr. Dáša Filová, JUDr. Anna Peťovská, ale\nv zápisnici z pojednávania a v napadnutom rozsudku už je uvedená namiesto JUDr. Anny Peťovskej\nako členka senátu JUDr. Soňa Langová.\nĎalšou námietkou bolo, že sa krajský súd nezaoberal platnosťou udeleného plnomocenstva, ako aj\nokolnosťou, či účinky tohto dvojstranného právneho úkonu nastali, nakoľko vôľa splnomocnených\núčastníka v 1./ rade a v 2./ rade zo splnomocnenia nevyplýva a chýba prehlásenie splnomocnencov,\nže splnomocnenie prijímajú. Krajský súd neskúmal ani vôľu, správanie a konanie splnomocnených vo\nvzťahu k žalobkyni, ktorí pre žalobkyňu nikdy nekonali, nikdy jej nič nedoručili a ani neoznámili. Nepodali\nza žalobkyňu ani návrh na začatie územného konania a ani pri ohlásení stavby dňa 22.04.2013 ju\nneuviedli ako stavebníčku. Krajský súd pochybil, lebo nepreskúmal rozsah splnomocnenia, ktoré nebolo\nna zastupovanie na účely územného konania, ale len stavebného konania.\nKrajský súd pochybil, keď nepreskúmal doručovanie najmä rozhodnutí do vlastných rúk v zmysle § 24\nods. l správneho poriadku.\nĎalšou námietkou účastníka v 3./ rade bolo, že žalobkyňa Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011\nnepodpísala, teda tvrdenie krajského súdu v napadnutom rozsudku na str. 10 je nepravdivé.\nÚčastník v 3./ rade sa odvolal aj voči tvrdeniu krajského súdu v napadnutom rozsudku, že vôľou\nžalobkyne bolo stať sa stavebníkom uvedenej stavby.\nK dobromyseľnosti nadobudnutých práv účastník v 3./ rade oznámil, že účastník v 2./ rade predložil dňa\n25.02.2013 bez vedomia žalobkyne a účastníka v 3./ rade žiadosť o dotáciu na obnovu studne aj s ich\nsfalšovaným podpisom.\nV zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa s poukazom na písomné podanie zo dňa\n09.02.2016, na ktorého obsahu zotrvala v celom rozsahu.\nŽalobkyňa namietala, že dňa 21.03.2012 bolo vydané rozhodnutie Mesta Stupava č. SÚ 258/2012/\nŠm o prerušení stavebného konania až do predloženia kópie právoplatného územného rozhodnutia\nna uvedenú stavbu. Toto rozhodnutie bolo doručované iba účastníkovi v 2./ rade a z jeho záhlavia a\nodôvodnenia vyplýva, že žalobkyňu za navrhovateľku konania o vydanie stavebného povolenia a za\nstavebníka správny orgán nepovažoval.\nV územnom konaní nebolo nikdy predložené žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by bol účastník\nv 2./ rade oprávnený zastupovať účastníka v 1./ rade v územnom konaní, ale iba splnomocnenie, na\nzáklade ktorého mali účastník v 1./ rade a účastník v 2./ rade zastupovať žalobkyňu a účastníka v 3./\nrade „na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi ohľadom stavby“.\nPodľa žalobkyne prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a súčasne, že rozhodnutie\nprvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo zakladá odvolací dôvod podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..\nŽalobkyňa uviedla, že jej súhlas so stavbou podľa stavebnej dokumentácie a Zmluvy o spolupráci\nzo dňa 11.11.2011 bol iba súhlasom v zmysle § 38 stavebného zákona. Splnomocnenie zo dňa\n\n01.02.2012 tak žalovaný, ako aj prvostupňový súd považovali za listinu preukazujúcu existenciu dohody\no plnomocenstve medzi žalobkyňou a účastníkom v 3./ rade (ako splnomocniteľmi na jednej strane) a\núčastníkom v 1./ rade a účastníkom v 2./ rade (ako splnomocnencami na strane druhej). Z vykonaného\ndokazovania však nevyplynulo a nebolo ani zistené, že medzi nimi došlo k vzniku právneho vzťahu\nzmluvného zastúpenia, nakoľko zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že účastník v 1./ rade\na účastník v 2./ rade toto plnomocenstvo prijali. Vzhľadom na vyššie uvedené účinky právneho vzťahu\nzmluvného zastúpenia nenastali. Navyše splnomocnenie na účely stavebného povolenia nebolo účinné\npre účely rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko konanie o umiestnení stavby nebolo spojené so\nstavebným konaním (§ 39a ods. 4 stavebného zákona).\nŽalobkyňa namietala, že Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011 nikdy nepodpísala.\nTaktiež žalobkyňa namietala, že zo žiadneho úkonu stavebného úradu nevyplýva, že by tento bol svojím\nrozhodnutím podľa § 17 ods. 4 niektorú z uvedených osôb (účastník v 1./ rade alebo účastník v 2./ rade)\nurčil na doručovanie. Preto stavebný úrad nemal žiadne zákonné oprávnenie doručovať rozhodnutia v\núzemnom konaní iba účastníkovi v 2./ rade.\nĎalej bola žalobkyňa toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil, že postavenie\nnavrhovateľky v územnom konaní jej vzniklo z dôvodu jej bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľností\nna LV č. XXX v čase správneho konania.\nŽalobkyňa v odvolaní uviedla, že tvrdenie účastníkov v 1./ a 2./ rade zo dňa 03.07.2015, že sa aj s\nmanželom po začatí realizácie stavby chodili pozerať na stavbu a sledovali jej progres je lož. Podľa\nžalobkyne o ničom nevedeli, nakoľko ich od r. 2012 prednostne zaujíma iba zlý zdravotný stav jej\nmanžela.\nK námietke prvostupňového súdu, že v mimo odvolacom konaní neboli skúmané dobromyseľne\nnadobudnuté práva účastníka v 2./ rade a účastníka v 3./ rade žalobkyňa uviedla, že nemohli v žiadnom\nprípade nadobudnúť v územnom konaní dobromyseľne akékoľvek práva. Poukázala na falšovanie\npodpisov a na skutočnosť, že ten kto chce nadobudnúť dobromyseľne akékoľvek práva, nemá problém\nkomunikovať s osobou, ktorá ho na nejaké úkony splnomocnila, pretože považuje za čestné a morálne\no svojich krokoch splnomocniteľa informovať.\nVzhľadom na uvedené navrhla žalobkyňa odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak,\nže rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konania.\nPodaním doručeným krajskému súdu dňa 31.05.2016 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobkyne.\nŽalovaný k postupu stavebného úradu uviedol, že dňa 11.01.2012 bola podaná žiadosť o vydanie\nstavebného povolenia pre stavebníkov JUDr. W. Z., L. K., PaedDr. W. M. v zastúpení L. K.. Súčasťou\nspisového materiálu je aj splnomocnenie zo dňa 01.02.2012, ktorým splnomocnitelia PaedDr. W. M.,\nPhD. a Ing. O. M. splnomocňujú ostatných dvoch stavebníkov JUDr. W. Z. a L. K., ako je priamo uvedené\nv splnomocnení na ich zastupovanie na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi\nohľadom predmetnej stavby a zároveň súhlasia so stavbou „Majer Kolhuf, Stupava“ podľa stavebnej\ndokumentácie a Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011. Uvedené splnomocnenie je opatrené odtlačkom\núradnej pečiatky matriky mesta Stupava, ktorým osvedčila pravosť podpisov splnomocniteľov PaedDr.\nW. M. PhD. a Ing. O. M.. Následne stavebný úrad po posúdení žiadosti o stavebné povolenie prerušil a\nžiadal právoplatné územné rozhodnutie, ktoré doručil L. K. ako splnomocnenému zástupcovi ostatných\nstavebníkov. Návrh na vydanie územného rozhodnutia podal L. K. v zastúpení JUDr. W. Z., L. K., PaedDr.\nW. M. PhD. a Ing. O. M. na základe splnomocnenia. Stavebný úrad na základe splnomocnenia a cieľa\nZmluvy o spolupráci vydal územné rozhodnutie č. SU-2980/2012/Sm zo dňa 30.04.2012 (právoplatné\n29.05.2012), ktorým umiestnil stavbu „Majer Kolhuf - adaptácia“ na pozemkoch parc. č. 1938 a 1639\nv kat. úz. M. pre navrhovateľov JUDr. W. Z., L. K., PaedDr. W. M., PhD. a manželku Ing. O. M.,\nzastúpených L. K.. Predmetné územné rozhodnutie stavebný úrad za ostatných navrhovateľov doručil\nsplnomocnenému zástupcovi L. K..\nŽalovaný k námietkam žalobkyne uviedol, že podpísaním splnomocnenia overeného matrikou bol\noboznámený so zámerom uskutočniť stavbu a zároveň bol oboznámený aj s obsahom Zmluvy\no spolupráci zo dňa 11.11.2011, ktorú uzatvoril iba jej manžel PaedDr. W. M., PhD., a ktorá by\nbez právoplatného územného rozhodnutia nemohla byť naplnená vôbec. Ako vyplýva z obsahu\nsplnomocnenia a Zmluvy o spolupráci, Ing. O. M. ako bezpodielová spoluvlastníčka pozemkov, vyjadrila\nsvoju vôľu podpísaním splnomocnenia pre ostatných dvoch stavebníkov, že so stavbou súhlasí. Podľa\nnázoru žalovaného stavebný úrad správne posúdil okruh navrhovateľov územného konania, keď\nvychádzal z obsahu Zmluvy o spolupráci a splnomocnenia na zastupovanie a medzi navrhovateľov\nzahrnul aj žalobkyňu.\n\nŽalovaný poukázal na úpravu práv a povinnosti zmluvných strán Zmluvou o spolupráci, v čl. II je aj\nzáväzok PaedDr. W. M., PhD. do konca trvania zmluvy dať písomný súhlas na užívanie pozemku\nspoločne s písomným súhlasom Ing. O. M., rod. W., a to za účelom výstavby a obnovy Majera Kolhuf a\nnásledne trvalého umiestnenia vybudovaného komplexu budov a ich využívanie na vopred určený účel.\nV územnom konaní je ochrana vlastníckeho práva k pozemkom docielená súhlasom vlastníka pozemku.\nStavebný úrad nie je oprávnený požadovať zmeny a spochybňovať obsah predloženého splnomocnenia\nv nadväznosti na články Zmluvy o spolupráci, ktorú sa jej účastníci dobrovoľne zaviazali plniť.\nK zastupovaniu žalobcu je podľa žalovaného potrebné uviesť, že žalobca sa dal zastupovať JUDr. W.\nZ. a L. K.. Správny poriadok nevylučuje zastupovanie viacerými osobami, ak je to dohodnuté. Tvrdenie\nžalobkyne, že o stavbe a jej postavení v procese územného konania a rozhodovania nemala vedomosť\nsa vylučujú jej podpisom splnomocnenia. Účastníci konania - stavebníci nerozhodujú, či sa stavba má\npovoliť v stavebnom konaní alebo je potrebné aj územné konanie.\nV súčasnosti prebieha na stavebnom úrad konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred\ndokončením. V uvedenej súvislosti stavebný úrad vyzval všetkých štyroch stavebníkov na predloženie\ndokladov k dodatočnému povoleniu. PaedDr. W. M. PhD. a Ing. O. M. sa vyjadrili, že nesúhlasia s\ndodatočným povolením a stavať nechcú.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaný žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského\nsúdu.\nÚčastník v 2./ rade podaním doručeným krajskému súdu dňa 07.10.2016 navrhol rozhodnutie krajského\nsúdu ako správne a zákonné potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací\nsúd“) (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v\nrozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobkyne a účastníka v 3./ rade nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\n\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo - na základe včas podaného odvolania žalobkyne\na účastníka v 3./ rade - preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 18948/2014/\nB621-SV/47591/Tu zo dňa 04.08.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/22189/A/KAZ zo dňa 19.05.2014, ktorým tento zrušil\nv mimo odvolacom konaní na základe podnetu právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa\n30.04.2012 o umiestnení stavby č.j.: SÚ-2980/2012/Šm zo dňa 30.04.2012 „Majer Kolhuf - adaptácia“\nna pozemku parc. č. 1638 a 1639 v kat. úz. M., navrhovateľom JUDr. W. Z., L. K., PaedDr. W. M., PhD.\na manž. O. M. (rod. W.), zastúpeným L. K..\nPodľa § 17 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu\ndať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.\nPodľa § 17 ods. 3 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným\nplnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v\nnepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.\nPodľa § 17 ods. 4 správneho poriadku, ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia\nsi spoločného splnomocnenca pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení\nspoločného splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.\nPodľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa\ndoručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie\nzásielok.\nPodľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je\nstavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných\npredpisov.\nPodľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,\nz podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou\nustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a\ndokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických\nosôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\nPodľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,\numiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na\nobsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej\nprílohe územného rozhodnutia.\nZ podkladov spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že\ndňa 11.11.2011 uzavreli účastník v 3./ rade - PaedDr. W. M., účastník v 2./ rade - L. K. a účastník v\n1./ rade - JUDr. W. Z. v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o\nspolupráci, v ktorej sa dohodli na vzájomnej úprave práv a povinností pri spolupráci na výstavbe a obnove\nhistorického majera „Majer Kolhuf“, ktorý je zapísaný na parc. č. 1638 o výmere 3010 m2 vedený na LV\nč. XXX, kat. úz. M., Správa katastra Malacky, obec Stupava, okres Malacky a č. 1639 o výmere 76m2\nvedený na LV č. XXX kat. úz. M., Správa katastra Malacky, obec Stupava, okres Malacky za podmienok\n\na spôsobom upraveným v tejto zmluve a zaviazali sa plniť povinnosti stanovené touto zmluvou. Podľa\nČl. II - Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 5. sa PaedDr. W. M. zaviazal dať do konca trvania tejto\nzmluvy vopred písomný súhlas na užívanie pozemku spoločne s písomným súhlasom pani Ing. O. M.,\nrod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX M., a to za účelom výstavby a obnovy Majera\nKolhuf a následného umiestnenia vybudovaného komplexu budov Majera Kolhuf a ich využívania na\nvopred určený účel. Podľa č. IV - Trvanie a zánik zmluvy predmetnej zmluvy je v odseku 1 uvedené, že\ntáto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Táto zmluva\nsa uzatvára na dobu 50 rokov.\nDňa 01.02.2012 bolo podpísané Splnomocnenie v znení: „Ja PaedDr. W. M. (nar. XX.XX.XXXX), bytom\nK. XXX/XX, M. a Ja Ing. O. M. r. W. (nar. XX.XX.XXXX), bytom K. XXX/XX, M. splnomocňujeme ostatných\ndvoch stavebníkov JUDr. W. Z. (nar. XX.XX.XXXX) bytom Y. XX, Z. a L. K. (nar. XX.XX.XXXX) bytom\nO. X, Z. na naše zastupovanie na účely stavebného povolenia, stavby a komunikácie s úradmi ohľadom\nstavby: Majer Kolhuf, Stupava (kraj Bratislavský, Okres Malacky, Obec kat. územie M.) na parcelách:\n1638, a 1639. Zároveň súhlasíme so stavbou podľa stavebnej dokumentácie a Zmluvy o spolupráci zo\ndňa 11.11.2011. Táto plná moc je na dobu neurčitú.“ Uvedené splnomocnenie je opatrené odtlačkom\núradnej pečiatky matriky mesta Stupava, ktorým osvedčila pravosť podpisov splnomocniteľov PaedDr.\nW. M. PhD. a Ing. O. M..\nZ výpisu z Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú PaedDr. W. M. a\nIng. O. M., rod. W. - spoluvlastnícky podiel 1/1.\nDňa 20.03.2012 podali navrhovatelia JUDr. W. Z., L. K. a PaedDr. W. M., zastúpení L. K. návrh na\nvydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Majer Kolhuf, Stupava - adaptácia.\nListom zo dňa 23.03.2012 č.j.: SÚ-2980/2012/Šm oznámil stavebný úrad začatie územného konania\nna stavbu „MAJER KOLHUF - adaptácia“, ktorá sa bude realizovať na pozemku parc. č. 1638 a 1639\nkat. úz. M.. Účastníci konania boli upozornení, že v zmysle § 36 stavebného zákona na námietky a\npripomienky, ktoré nebudú v určenom termíne 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia\nuplatnené sa nebude prihliadať a zároveň v zmysle § 42 stavebného zákona, že v odvolacom konaní\nsa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej\nlehote, ktoré uplatnené byť mohli. Oznámenie bolo doručované 4 x L. K. za ostatných navrhovateľov.\nDňa 30.04.2012 stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby č.j.: SÚ-2980/2012/Šm zo dňa\n30.04.2012 „Majer Kolhuf - adaptácia“ na pozemku parc. č. 1638 a 1639 v kat. úz. M., navrhovateľom\nJUDr. W. Z., L. K., PaedDr. W. M., PhD. a manž. O. M. (rod. W.), zastúpeným L. K., ktoré bolo doručované\n4 x L. K.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2012.\nListom zo dňa 17.04.2014 Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej\nstavebnej správy oznámilo účastníkom začatie konania o preskúmaní územného rozhodnutia Mesta\nStupava č. SÚ-2980/2012/Šm zo dňa 30.04.2012 v konaní mimo odvolacieho konania na základe\npodnetu Ing. B. Y. zo dňa 03.03.2014.\nDňa 19.05.2014 vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BAOVBP2-2014/22189/A/KAZ, ktorým zrušil v mimo odvolacom konaní na základe podnetu právoplatné\nrozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30.04.2012. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby\nbola skutočnosť, že žalobkyňa - Ing. O. M. neprejavila vôľu stať sa stavebníčkou uvedenej stavby, resp.\nnavrhovateľkou na vydanie územného rozhodnutia.\nProti tomuto rozhodnutiu dňa 11.06.2014 podal JUDr. W. Z. odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný napadnutým rozhodnutím č. 18948/2014/B621-SV/47591/Tu zo dňa 04.08.2014 tak, že\nzrušil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BAOVBP2-2014/22189/A/KAZ zo dňa 19.05.2014 s poukazom na opomenutie povinnosti správneho\norgánu dbať pri zrušení právoplatného rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania na to, aby práva\ndobromyseľne nadobudnuté boli čo najmenej dotknuté.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako\nje podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné,\nvyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dodáva:\nV odôvodnení odvolania namietal účastník v 3./ rade postup krajského súdu, keď zmenu obsadenia\nsenátu neohlásil ani v predvolaní na pojednávame zo dňa 11.01.2016. Podľa jeho názoru bolo týmto\núčastníkom konania pravdepodobne odňaté právo z dôvodov podľa § 14 ods. l O.s.p. uplatniť námietku\nzaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza,\nže v zmysle § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr\n\nna prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol\ndozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Predmetný rozsudok krajského súdu bol účastníkovi v\n3./ rade doručený dňa 07.04.2016. Najneskôr v podanom odvolaní mohol účastník v 3./ rade využiť svoje\nprocesné právo a uplatniť námietku zaujatosti. Doposiaľ však účastník v 3./ rade nevzniesol odôvodnenú\nnámietku zaujatosti v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p.. V odôvodnení odvolania len všeobecne tvrdí, že\núčastníkom bolo pravdepodobne odňaté právo podať námietku zaujatosti, čo je podľa odvolacieho súdu\niba účelové tvrdenie účastníka v 3./ rade.\nNavyše odvolací súd poznamenáva, že senát 5S v zložení JUDr. Viera Šebestová, JUDr. Dáša\nFilová, JUDr. Anna Peťovská bol podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave účinného od\n01.02.2016 (teda aj ku dňu vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/205/2014-96 zo\ndňa 09.02.2016) zastupovaný senátom 6S v zložení JUDr. Soňa Langová, JUDr. Marián Degma a JUDr.\nAndrea Krišková.\nĎalšou námietkou bolo, že sa krajský súd nezaoberal platnosťou udeleného plnomocenstva, ako aj\nokolnosťou, či účinky tohto dvojstranného právneho úkonu nastali, nakoľko vôľa splnomocnených\núčastníka v 1./ rade a účastníka v 2./ rade zo splnomocnenia nevyplýva a chýba prehlásenie\nsplnomocnencov, že splnomocnenie prijímajú. Krajský súd pochybil, lebo nepreskúmal rozsah\nsplnomocnenia, ktoré nebolo na zastupovanie na účely územného konania, ale len stavebného konania.\nK uvedenej námietke treba uviesť, že v zmysle správneho poriadku účastníci konania sa môžu\ndať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia, ktorým bol v danom prípade\njednoznačne účastník v 1./ a 2./ rade. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným\nplnomocenstvom, čo sa aj v danom prípade stalo. Z uvedeného splnomocnenia je nepochybné, kto a\nkomu ho udelil, čoho konkrétne sa týkalo a za akým účelom bolo udelené. Žalobkyňa spolu s manželom\n- účastníkom v 3./ rade jednoznačne dňa 01.02.2012 splnomocnila účastníkov v 1./ a v 2./ rade na\nich zastupovanie v konaní pred správnym orgánom za účelom realizácie stavby v zmysle Zmluvy o\nspolupráci zo dňa 11.11.2011. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že na predmetných pozemkoch sa má\numiestniť a následne realizovať predmetná stavba „Majer Kolhuf - adaptácia“ a tiež, že uvedené podlieha\nosobitným podaniam podľa stavebného zákona, čo je potvrdené udeleným splnomocnením. Uvedenou\nvšeobecnou plnou mocou účastníci konania sledovali spoločný cieľ, ktorým bola realizácia predmetnej\nstavby „Majer Kolhuf - adaptácia“. Splnomocnenie bolo udelené podľa § 17 správneho poriadku, ktorý\npodmienky podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka nekopíruje. Správny poriadok naopak vyžaduje,\naby sa v prípade zastupovania účastníkov správneho konania konalo prostredníctvom jedného z nich,\na to buď zvoleného účastníkmi alebo určeného správnym orgánom. Tento uvedený zákonný postup\naplikoval stavebný úrad aj pri doručovaní písomnosti účastníkom územného konania do vlastných rúk.\nStavebný úrad konal s L. K. ako s takýmto zástupcom, pričom toto konanie nebolo v priebehu územného\nkonania, ani stavebného konania spochybnené žiadnym z účastníkov konania, teda ani žalobkyňou.\nPodľa účastníka v 3./ rade krajský súd pochybil, keď nepreskúmal doručovanie najmä rozhodnutí do\nvlastných rúk v zmysle § 24 ods. l správneho poriadku. Ďalej žalobkyňa namietala, že správny orgán\njej žiadne výzvy ani rozhodnutia nedoručoval, doručoval ich osobe, ktorá na to nemala oprávnenie. K\nuvedenej námietke odvolací súd uvádza, že podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti,\nnajmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa\npreukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. V predmetnom prípade doručovanie písomností\nzo strany správneho orgánu prebiehalo v súlade s týmto zákonným ustanovením. Udelenou plnou mocou\nžalobkyňa a účastník v 3./ rade splnomocnili účastníka v 1./ a 2./ rade vyslovene aj na komunikáciu s\núradmi ohľadom stavby, t.z. že celá komunikácia vrátane písomnej komunikácie s úradmi, teda aj na\ndoručovanie písomností správnym orgánom sa realizovali prostredníctvom splnomocneného zástupcu.\nĎalšou námietkou účastníka v 3./ rade bolo, že žalobkyňa Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011\nnepodpísala, teda tvrdenie krajského súdu v napadnutom rozsudku na str. 10 je nepravdivé. S uvedeným\ntvrdením odvolací súd súhlasí, nakoľko Zmluva o spolupráci nebola žalobkyňou podpísaná a odvolací\nsúd nemal preukázané, že by dodatok č. 2 k Zmluve o spolupráci žalobkyňa nakoniec podpísala.\nUvedené však v konečnom dôsledku nemalo vplyv na platne udelenú plnú moc a zastupovanie v\nadministratívnom konaní.\nÚčastník v 3./ rade sa odvolal aj voči tvrdeniu krajského súdu v napadnutom rozsudku, že vôľou\nžalobkyne bolo stať sa stavebníkom uvedenej stavby. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto vôľa\njednoznačne vyplýva z udeleného splnomocnenia v spojení so Zmluvou o spolupráci. Podpísaním\n\nsplnomocnenia overeného matrikou bola oboznámená so zámerom uskutočniť stavbu a zároveň bola\noboznámená aj s obsahom Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.11.2011, ktorú uzatvoril iba jej manžel PaedDr.\nW. M., PhD., a ktorá by bez právoplatného územného rozhodnutia nemohla byť vôbec naplnená. Ako\nvyplýva z obsahu splnomocnenia a Zmluvy o spolupráci žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka\npozemkov vyjadrila svoju vôľu, že so stavbou súhlasí, podpísaním splnomocnenia pre účastníkov v 1./\na 2./ rade.\nŽalobkyňa v odvolaní uviedla, že tvrdenie účastníkov v 1./ a 2./ rade zo dňa 03.07.2015, že sa aj s\nmanželom po začatí realizácie stavby chodili pozerať na stavbu a sledovali jej progres je lož. Podľa\nžalobkyne o ničom nevedeli, nakoľko ich od r. 2012 prednostne zaujíma iba zlý zdravotný stav jej\nmanžela. V súvislosti s touto námietkou dáva odvolací súd do pozornosti zásadu platnú už v rímskom\npráve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým,\nopatrným, starostlivým). To znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a\nvýkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a\npredvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nbránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu svoje práva majetkové, osobné,\nsatisfakčné a pod. strácať. To platí obdobne aj o inštitúte splnomocnenia. Žalobkyňa spolu s manželom\n- účastníkom v 3./ rade jednoznačne dňa 01.02.2012 splnomocnila účastníkov v 1./ a v 2./ rade na\nich zastupovanie v konaní pred správnym orgánom za účelom realizácie stavby v zmysle Zmluvy o\nspolupráci zo dňa 11.11.2011. Ak sa podujali na tento právny krok, museli byť informovaní aké právne\nnásledky sú s týmto právnym úkonom spojené. Žalobkyni a jej manželovi nič nebránilo zaujímať sa o stav,\nresp. progres plánovanej stavby a konaní s tým spojených, či už u splnomocnencov alebo na samotnom\nsprávnom orgáne - stavebnom úrade. Neobstojí účelová námietka, že sa od roku 2012 zaujímajú len\no zdravotný stav manžela, keď práve v tomto roku udelili plnú moc na ich zastupovanie účastníkovi\nv 1./ a v 2./ rade, pričom si museli byť vedomí najmä z časového hľadiska náročnosti projektu, do\nktorého realizácie sa pustili, navyše ak majú obaja vysokoškolské vzdelanie. S povinnou bdelosťou\nje potom spojená aj možnosť splnomocniteľov včas udelenú plnú moc odvolať a nie ako tomu bolo v\ndanom prípade skoro až rok od právoplatnosti stavebného povolenia. Rozhodnutie o umiestnení stavby\nbolo vydané dňa 30.04.2012 (právoplatné dňa 29.05.2012) a stavebné povolenie zo dňa 23.07.2012\n(právoplatné dňa 01.08.2012). Podľa spisového materiálu bola udelená plná moc zrušená až dňa\n17.06.2013.\nK námietke prvostupňového súdu, že v mimo odvolacom konaní neboli skúmané dobromyseľne\nnadobudnuté práva účastníka v 2./ rade a účastníka v 3./ rade žalobkyňa uviedla, že nemohli v žiadnom\nprípade nadobudnúť v územnom konaní dobromyseľne akékoľvek práva. Poukázala na falšovanie\npodpisov a na skutočnosť, že ten kto chce nadobudnúť dobromyseľne akékoľvek práva, nemá problém\nkomunikovať s osobou, ktorá ho na nejaké úkony splnomocnila, pretože považuje za čestné a morálne\no svojich krokoch splnomocniteľa informovať. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že princíp\nochrany práv nadobudnutých v dobrej viere úzko súvisí s princípom právnej istoty. Vo vzťahu k princípu\nprávnej istoty ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem (napr. PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS 8/04). Jedným z kľúčových právnych\nprostriedkov, ktoré slúžia na zabezpečenie právnej istoty účastníkov právnych vzťahov je inštitút\nprávoplatnosti rozhodnutí (opatrení) orgánov verejnej moci. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutie\norgánu verejnej moci „získava vlastnosť, ktorá spočíva v tom, že rozhodnutie (okrem niektorých zákonom\nustanovených výnimiek) sa stáva nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, štát, orgány verejnej moci,\nprávnické osoby a pre fyzické osoby“ (MAZÁK, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. 3.\nvydanie. Bratislava: IURA EDITION 2007, s. 359). K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí\nmôže dôjsť len celkom výnimočne a len vtedy, ak existuje dôležitý verejný záujem, ktorý tento zásah aj\nz hľadiska materiálne poňatej koncepcie právneho štátu legitimizuje. Za takýto dôležitý verejný záujem\nnesporne treba považovať v prvom rade ochranu ústavnosti, resp. ochranu zákonnosti. Argumentácia\nžalobkyne verejným záujmom, ktorý podľa jej tvrdenia v danom prípade prevláda nad dobromyseľne\nnadobudnutými právami je aj v súvislosti s vyššie uvedeným nedôvodná. Územné konanie je návrhové\nkonanie a stavebný úrad spája verejný záujem najmä z hľadiska súladu navrhovanej stavby s cieľmi a\nzámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a v územnoplánovacích\npodkladoch a taktiež prostredníctvom záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré uplatňujú svoje\npožiadavky podľa osobitných predpisov. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia\nzasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré\n\nzakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám\nalebo právnickým osobám) uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov\nnápravy, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej\nistoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť\nprincípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (sp. zn. PL.\nÚS 21/08).\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.\n30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,\nVan de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry\nÚstavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.\nzn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s\npredmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav\narbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu\nčoho uvedie dostatočné argumenty.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru\no nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o\npodanej žalobe v súlade s predstavami žalobkyne, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu\nochranu.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobkyne a účastníka v 3./ rade neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nV správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému\nprizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov\ncelkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nIde o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a\nv odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu\nposudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p..\nZ uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi. Žalobkyňa však v\nodvolacom konaní úspešná nebola, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovanému a ďalším účastníkom konania v 1./, 2./ a 3./ rade nepriznal náhradu trov odvolacieho\nkonania, lebo im zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\n\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}