Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/257/2015 z 27. 3. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 2Sžo/257/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1 Najvyšší súd | 2Sžo/257/2015 | ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1 | 2018-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SP, § 65 ods. 1 SP, § 65 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d9fe6d8-5c0b-4b81-9ad3-b75eeef0eb3c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/257/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu X., bytom J., I.,
zastúpený: JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 2749/2014-420, 17356/2014
zo dňa 17. júna 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/172/2014-86 zo dňa 23. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/172/2014-86 zo dňa 23.
septembra 2015 mení tak, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky č. 2749/2014-420, 17356/2014 zo dňa 17. júna 2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách zaplatených
súdnych poplatkov v sume 140 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky č. 2749/2014-420, 17356/2014 zo dňa 17.06.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu
a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 52/2014-720 zo dňa 17.02.2014 o zrušení
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013 zo dňa 25.03.2013 mimo odvolacieho
konania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“). Zrušeným rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Bratislave na základe žalobcovej
žiadosti trvale vyňal lesný pozemok parc. č. 18060/1 v k. ú. Vinohrady na iné účely ako plnenie funkcie
lesov, a to na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako
doterajším spôsobom hospodárenia. Zároveň uložil žiadateľovi splnenie niektorých ďalších povinností
v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“),
vrátane náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa v sume 40.178,18 Eur.

Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že podaním zo dňa
21.01.2013 požiadal žalobca ako vlastník lesného pozemku parc. č. 18060/1 o výmere 8 524 m2 v
k .ú. Vinohrady o trvalé vyňatie tohto pozemku z plnenia funkcií lesa, za účelom jeho efektívnejšieho
využitia, pričom uviedol, že ho v budúcnosti nebude obhospodarovať ako les. V žiadosti uviedol, že ide o
výbežok lesa v obytnej časti, kde obhospodarovanie tohto lesa podľa schváleného plánu starostlivosti o
les neprináša vlastníkovi hospodársky efekt, vzhľadom na náklady spojené s nadobudnutím predmetnej



nehnuteľnosti, pričom zámer zvýšenia efektívnosti využitia pozemku sa nedá zabezpečiť spôsobom
doterajšieho hospodárenia. Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva,
ako správny orgán prvého stupňa konajúci o predmetnej žiadosti, listom zo dňa 25.02.2013 požiadal
oddelenie územného plánovania a rozvoja mesta Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy o územno-plánovaciu
informáciu k predmetnému lesnému pozemku a následne dňa 11.03.2013 vydal rozhodnutie, ktorým
vyzval žalobcu na doloženie dokladov podľa zákona o lesoch a podľa § 7 vyhlášky č. 12/2009 Z.z.
o ochrane lesných pozemkov pri územno-plánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia
funkcie lesov, a to stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy - Obvodného úradu životného prostredia
Bratislava, odbor ochrany prírody, a do doby odstránenia nedostatkov podania v stanovenej lehote do
08.04.2013 prerušil konanie. Rozhodnutie o prerušení konania i predchádzajúca žiadosť adresovaná
Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy boli podpísané riaditeľom odboru lesného hospodárstva a poľovníctva
Obvodného lesného úradu v Bratislave Mgr. Jozefom Harmanom.

Dňa 25.03.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave pod č. j.: 054/5/2013-BA3 rozhodnutie, ktorým
podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch trvale vyňal lesný pozemok parc. č. 18060/1 v k. ú. Vinohrady na
iné účely ako plnenie funkcií lesov, na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným
využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia, pričom uviedol, že uvedené nie je v rozpore
so zámerom vlastníka X.. Vo výroku konštatoval, že predmetný pozemok zapíše Správa katastra pre hl.
mesto SR Bratislava v registri C-KN ako ostatnú plochu. V zmysle zákona o lesoch tiež uložil žalobcovi
niektoré ďalšie povinnosti, vrátane povinnosti zaplatiť odvod - náhradu za stratu mimoprodukčných
funkcií lesa, vypočítaný podľa znaleckého posudku č. 32/2013 zo dňa 20.01.2013 vypracovaného
znalcom Ing. Vladimírom Rakytom v celkovej výške 40.178,18 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na prílohy k žalobcovej žiadosti a súhlasné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa
14.03.2013, pričom konštatoval, že nakoľko je správnemu orgánu známy stav vynímaných lesných
pozemkov, nebolo potrebné vykonať vonkajšiu ohliadku. Rozhodnutie bolo podpísané prednostom
Obvodného lesného úradu v Bratislave Ing. Jánom Horvátom.

Po vykonanom odlesnení predmetného pozemku bolo na základe podnetov Okresného úradu Bratislava
a Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto začaté na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR (orgán príslušný podľa §56 ods. 1 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a § 65 ods. 1
zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku) správne konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Obvodného lesného úradu v Bratislave č. j. 054/5/2013-BA3 zo dňa 25.03.2013 mimo odvolacieho
konania, o čom žalovaný upovedomil žalobcu a ostatné dotknuté subjekty listom zo dňa 17.12.2013. V
začatom mimo odvolacom konaní bolo žalobcovi umožnené zaujať k veci písomné stanovisko, v konaní
bol tiež ako svedok vypočutý riaditeľ odboru lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného
úradu Mgr. Jozef Harman a vedúca pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Bratislava
Mgr. Lucia Vyhlídalová. Rozhodnutím č. 52/2014-720 zo dňa 17.02.2014 žalovaný podľa § 65 ods. 2
správneho poriadku zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013-BA3 zo dňa
25.03.2013 na základe jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Ako dôvody nezákonnosti tohto
rozhodnutia, ktoré viedli k jeho zrušeniu v mimo odvolacom konaní, žalovaný uviedol, že predmetné
rozhodnutie bolo vydané vecne nepríslušným orgánom štátnej správy, čím bol porušený § 46 správneho
poriadku. Poukázal ďalej na ustanovenie § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 2, 3 a § 7 ods. 2, 3 zákona o lesoch, podľa
ktorých je orgán štátnej správy povinný pred vydaním rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia
funkcií lesov posúdiť, či zámer predložený žiadateľom je v súlade so zásadami, ktoré zákon stanovuje na
ochranu lesných pozemkov, pričom konštatoval, že v preskúmavanom rozhodnutí nie je uvedené, ako
sa správny orgán s touto povinnosťou vysporiadal. Žalovaný poukázal na porušenie princípu materiálnej
rovnosti v tom, že Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodoval o vyňatí lesného pozemku nerovnako
v porovnaní s podobnými prípadmi, nakoľko bez údajov o súlade zámeru žalobcu s územným plánom
rozhodol o vyňatí pozemku, ktorého funkcia v zmysle platného územného plánu mesta Bratislavy je
les a plnenie ostatných funkcií s tým súvisiacich. K otázke, či a ako budú vydaním rozhodnutia mimo
odvolacieho konania dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca
svoj zámer využitia predmetného lesného pozemku bližšie nezdôvodnil, vedel, že dotknutý pozemok
je podľa územného plánu mesta Bratislavy určený na plnenie funkcie lesa, a preto dobromyseľnosť
práv žalobcu nadobudnutých preskúmavaným rozhodnutím nepovažoval za preukázanú. Mal za to, že
dobromyseľnosť účastníka konania by sa mala posudzovať komplexne, teda od doby, kedy sa začali
posudzovať podklady, na základe ktorých bola podľa § 50 zákona o lesoch realizovaná zámena lesných
pozemkov. Uviedol, že žalobca, ktorý inicioval zámenu vlastných pozemkov, vedel, že predmetné
pozemky sú podľa platného územného plánu Mesta Bratislavy určené na plnenie funkcií lesa, pričom



práve na základe tejto skutočnosti sa v zmysle § 50 ods. 10 zákona o lesoch tieto pozemky zamenili.
Zámena z pohľadu hodnoty zamieňaných pozemkov bola „vyrovnaná“, nakoľko predmetom zámeny
boli lesné pozemky v k. ú. Vinohrady, ktoré sa zamieňali s inými lesnými pozemkami taktiež určenými
na plnenie funkcie lesa. Konečným dôsledkom konania žalobcu bol podľa žalovaného ekonomický
prospech z rozdielu medzi realitnou hodnotou stavebného pozemku a bežnou cenou lesného pozemku
v k. ú. Vinohrady, bez ohľadu na to, aké sú zákonné limity a obmedzenia viažuce sa na lesné pozemky
a ich využívanie v danej lokalite.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý minister pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 2749/2014-420 zo dňa 17.06.2014 zamietol a rozhodnutie žalovaného
zo dňa 17.02.2014 potvrdil.

Krajský súd dôvodil, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný
prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda
riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené
na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska
hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02). Správny poriadok stanovuje, že pri
zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby
práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana dobromyseľne nadobudnutých
práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou
garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery
v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto atribúty sú znakmi právneho
štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). To samozrejme neznamená,
že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v
mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku povinný zvážiť,
či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní a či
záujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých
práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie.

Stotožnil sa so záverom žalovaného v tom, že jedným z dôvodov zrušenia preskúmavaného rozhodnutia
zo dňa 25.03.2013 v mimo odvolacom konaní bola skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie vydal
vecne nepríslušný správny orgán, čo považoval žalovaný za jeden z predpokladov zákonnosti vydaného
rozhodnutia (§ 46 správneho poriadku). Zo zákona o lesoch v jeho znení platnom a účinnom v čase
rozhodovania Obvodného lesného úradu v Bratislave o žalobcovej žiadosti vyplýva, že prvostupňovým
správnym orgánom v konaniach o vyňatí a obmedzení využívania lesného pozemku a o výške náhrady
za stratu mimo produkčných funkcií lesa bol obvodný lesný úrad. Obvodný lesný úrad v Bratislave sa
podľa vtedajšej právnej úpravy považoval za obvodný lesný úrad v sídle kraja, ktorý na základe zákona o
lesoch zriadil na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach patriacich do kompetencie
obvodného lesného úradu osobitný organizačný útvar, ktorým bol podľa stanovenej organizačnej
štruktúry Obvodného lesného úradu v Bratislave odbor lesného hospodárstva a poľovníctva. Jeho
riaditeľom bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia Mgr. Jozef Harman, pričom tento odbor
bol podľa popisu činnosti jednotlivých organizačných útvarov tohto úradu kompetentný na vykonávanie
činnosti štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva na prvom stupni správneho konania podľa
zákona o lesoch a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, vrátane rozhodovania o vyňatí a obmedzení
využívania lesných pozemkov a určenie výšky náhrady za stratu mimo produkčných funkcií lesa.

Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave začal o žalobcovej
žiadosti o trvalé vyňatie lesných pozemkov konať, keď vyzval žalobcu na zaplatenie správneho
poplatku, vyžiadal si od príslušného orgánu územného plánovania územno-plánovaciu informáciu k
predmetnému pozemku a vydal rozhodnutie o prerušení konania s výzvou žalobcovi na doloženie
stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy. Krajský súd konštatoval, že o žalobcovej žiadosti začal
konať vecne príslušný prvostupňový správny orgán, pričom o jeho príslušnosti na konanie neboli podľa
obsahu administratívneho spisu žiadne pochybnosti.

O trvalom vyňatí pozemku na iné účely ako na plnenie funkcií lesov však dňa 25.03.2013 neočakávane
rozhodol Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodnutím č. j.: 054/5/2013-BA3, ktoré podpísal prednosta
úradu Ing. Ján Horvát. Napriek tomu, že vecne príslušným na vydanie rozhodnutia bol odbor lesného
hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave, rozhodol vo veci obvodný lesný



úrad v sídle kraja, ktorý bol podľa zákona odvolacím orgánom vo veciach patriacich do kompetencie
odboru lesného hospodárstva a poľovníctva. Skutočnosť, že o veci patriacej do prvostupňovej agendy
rozhodol bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu odvolací orgán, robí podľa názoru krajského súdu
takéto rozhodnutie nezákonným, pretože je v rozpore nielen s § 46 a § 5 a 6 ods. 1 a 2 správneho
poriadku, ale sa prieči aj ustanoveniam § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 3 zákona o lesoch.

Krajský súd bol však toho názoru, že otázka vecnej príslušnosti lesného úradu v sídle kraja (resp.
jeho organizačného útvaru) na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci vyjadruje procesný aspekt
rozhodovania, a preto porušenie týchto procesných pravidiel stanovených zákonom a vnútornými
organizačnými predpismi vydanými na základe zákona by nebolo dostatočným dôvodom na zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, pokiaľ by bolo toto rozhodnutie inak v súlade
s hmotným právom. Z hľadiska posúdenia právomoci na začatie mimo odvolacieho konania a zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave však možno podľa krajského
súdu spoľahlivo konštatovať, že nadriadeným orgánom najbližšieho vyššieho stupňa voči obvodnému
lesnému úradu v sídle kraja je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré bolo podľa
zákona plne oprávnené začať konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného
úradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 a vydať v tomto konaní rozhodnutie.

Ďalšia časť argumentácie krajského súdu poukazovala na to, že zákon o lesoch ukladá žiadateľovi o
trvalé vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa predložiť a zdôvodniť lesnému úradu návrh využitia
lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, ako
aj ďalšie podklady. Pri rozhodovaní o trvalom vyňatí lesného pozemku je správny orgán povinný posúdiť
súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov definovanými zákonom o lesoch, ktorý
výslovne stanovuje, že k vyňatiu lesného pozemku môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených
prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Zákon
tiež určuje, že pri vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov sa musí použiť len nevyhnutne potrebná
výmera lesných pozemkov a musí sa obmedziť narúšanie celistvosti lesa a naopak neobmedzovať
využívanie funkcií okolitého lesa. Toto sú zákonné podmienky a požiadavky, ktoré stanovuje hmotné
právo pre rozhodovanie správneho orgánu o trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov.
Správny orgán je povinný pri rozhodovaní o každej žiadosti vyhodnotiť, či žiadateľom definovaný záujem
na vyňatí lesného pozemku prevyšuje verejný záujem na zachovaní funkcií lesa a či tento záujem
nemožno dosiahnuť spôsobom, ktorý by do lesného pozemku zasahoval čo najmenej. Podklady i
výsledok tohto správneho uváženia musí správny orgán uviesť a vysvetliť v rozhodnutí o žiadosti.

Žalobca zdôvodnil svoju žiadosť o trvalé vyňatie pozemku potrebou zvýšenia efektívnosti využitia tohto
pozemku jeho iným využitím ako doterajším spôsobom hospodárenia. Obvodný lesný úrad v Bratislave
neskúmal, aký je vlastne zámer žiadateľa a či je v súlade so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa
§ 5 ods. 2 a rozhodol o trvalom vyňatí predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov na účel,
ktorý sa doslova zhoduje s účelom uvedeným v žalobcovej žiadosti. V rozhodnutí neuviedol, či a prečo
je vyňatie nevyhnutné a odôvodnené z hľadiska zámeru i výmery pozemku, či úlohy spoločenského a
ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak a ako sa prihliadlo na ochranu lesných pozemkov a
potrebu obmedzovať narúšanie celistvosti lesa. Možno teda konštatovať, že o trvalom vyňatí lesných
pozemkov bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo čo i len čiastočným spôsobom vyhodnotené splnenie
zákonných podmienok stanovených pre rozhodovanie správneho orgánu v predmetnej veci. Keďže
Obvodný lesný úrad v Bratislave pri vydaní rozhodnutia zo dňa 25.03.2013 prakticky úplne opomenul
aplikovať hmotnoprávne ustanovenia zákona o lesoch, ktorými bol povinný sa riadiť, podľa názoru
krajského súdu postupoval žalovaný podľa práva, keď toto rozhodnutie v mimo odvolacom konaní zrušil.

Otázku ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, ktoré podľa zákona majú byť pri rozhodovaní v
mimo odvolacom konaní čo najmenej dotknuté, žalovaný vyhodnotil tak, že nepovažoval žalobcove
práva vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí lesného pozemku za nadobudnuté
dobromyseľne. Odhliadnuc od tohto hodnotenia, s ktorým sa krajský súd čiastočne stotožnil, považoval
za podstatnú skutočnosť, že okrem oprávnenia odlesniť predmetný pozemok, ktoré žalobca v plnom
rozsahu vykonal, nevyplynuli žalobcovi z preskúmavaného rozhodnutia žiadne ďalšie oprávnenia,
ktorých ochrana by bránila zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. S
ohľadom na účel, na ktorý bol predmetný pozemok vyňatý z plnenia funkcií lesa („zvýšenie efektívnosti
využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia“) a
absenciu bližšieho určenia spôsobu jeho ďalšieho využitia bol krajský súd toho názoru, že žalobca na



základe preskúmavaného rozhodnutia nenadobudol právo využívať tento pozemok inak ako stanovuje
všeobecne záväzný územný plán mesta Bratislavy, ktorý naďalej definuje pozemok ako lesný. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že na základe preskúmavaného rozhodnutia bola do katastra nehnuteľností
zapísaná zmena druhu predmetného pozemku na ostatnú plochu.

Podľa krajského súdu okrem faktickej existencie právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí lesného
pozemku neboli zistené ani žalobcom pomenované žiadne dobromyseľne nadobudnuté práva
vyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia, prípadne nadobudnuté na jeho základe, ktorých ochrana
by si za daných okolností vyžadovala uprednostnenie súkromného záujmu žalobcu na trvalom vyňatí
lesného pozemku z funkcií lesa nad verejným záujmom na dodržaní zákonných pravidiel ustanovených
pre rozhodovanie lesného úradu vo veciach ochrany lesa. Naviac zrušením rozhodnutia Obvodného
lesného úradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 sa vec opätovne dostala do štádia prvostupňového
konania o podanej žiadosti žalobcu o trvalé vyňatie predmetného pozemku z funkcií lesa, v ktorom
príslušný orgán za účasti žalobcu žiadosť posúdi a rozhodne o nej na základe zákonných kritérií.

Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z., bol krajský súd toho názoru, že ak v dôsledku
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave zrušeného pre nezákonnosť vznikla žalobcovi
škoda, bude povinnosťou štátu sa prípadným nárokom žalobcu na jej náhradu zaoberať, avšak až po
právoplatnosti rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Nemožno preto vytýkať žalovanému, že túto
žalobcom predčasne nastolenú otázku v mimo odvolacom konaní neskúmal.

Krajský súd považoval za dôvodné námietky žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv v
súvislosti s výsluchmi svedkov Mgr. Jozefa Harmana a Mgr. Lucie Vyhlídalovej, ktoré boli vykonané
v mimo odvolacom konaní bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa výsluchov zúčastniť. Výsluchy
svedkov možno vykonať iba na ústnom pojednávaní, na ktorom sa má účastník konania právo zúčastniť,
klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k takto získanému dôkazu (§ 21 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 správneho
poriadku). Pokiaľ správny orgán vykonal výsluch svedkov bez umožnenia žalobcovi realizovať uvedené
procesné práva, postupoval v rozpore so zákonom. Táto vada v konaní však nemohla mať za
následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko výpovede svedkov a zistenia správneho orgánu smerovali
predovšetkým k okolnostiam delimitácie agendy (vrátane spisovej dokumentácie k predmetnej veci) zo
zaniknutého Obvodného lesného úradu v Bratislave na zriadený Okresný úrad v Bratislave v súvislosti
so zmenou v organizácii štátnej správy. Skutkové zistenia získané z uvedených dôkazných prostriedkov
preto podľa krajského súdu nemali prakticky žiadny vplyv na celkové posúdenie veci.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme
správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší
súd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobe vyhovel. Poukázal na tri analogické konania vedené
na Krajskom súde v Bratislave, ktoré sú odlíšené len parcelami a skladbou spoluvlastníkov. Vo svojej
skutkovej a právnej podstate sú totožné. Okrem tohto konania ide o konania pod sp. zn. 5S/166/2014
a 1S/172/2014 a v oboch týchto veciach bolo žalobám vyhovené a napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov boli zrušené. Obe rozhodnutia krajského súdu boli vydané pred napadnutým rozsudkom a v
tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že iba rozdiel v zložení senátov by nemal spôsobiť diametrálne odlišné
posúdenie. Právny štát má zabezpečiť ochranu práv účastníkov konania aj jednotným výkladom práva.

Ďalej žalobca uviedol, že pri posudzovaní vecnej príslušnosti správneho orgánu nemožno vychádzať
iba z formálneho označenia orgánu. Zastával názor, že zákonodarca mal v § 65 správneho poriadku
na mysli jednotlivé stupne orgánov. Sústava správnych orgánov podľa slovenských predpisov je taká,
že sa rozhoduje v dvojinštančnom konaní. To znamená, že prvostupňový orgán prvotne vec prejedná a
druhostupňový orgán, ktorý je najbližšie nadriadený, rieši hlavne odvolací stupeň konania, pripadne aj
mimo odvolacie konanie. Najvyšším je ústredný orgán štátnej správy, v danom prípade ministerstvo. V
systéme správnych orgánov sú teda orgány troch stupňov.

V danom prípade na základe podnetu občana konal prvostupňový správny orgán, ktorý vydal
rozhodnutie vykazujúce formálne znaky vo svojom označení, ako keby išlo o odvolací orgán. Žalobca
mal za to, že išlo iba o nesprávne pomenovanie a táto chyba vyplynula z legislatívnej zmeny. Do roku



2013 existovala po dlhé roky sústava správnych orgánov so vzťahom jasnej vertikálnej nadriadenosti.
Prvostupňovým orgánom bol Obvodný lesný úrad a druhostupňovým orgánom bol Krajský lesný úrad.
Od 01.01.2013 došlo k zmene, ktorá zrušila Krajské lesné úrady a do Obvodných lesných úradov
legislatíva zakomponovala prvo aj druhostupňový správny orgán. Ide o prípade tzv. horizontálnej
podriadenosti. V dôsledku tejto novej legislatívy sa mali riešiť konania na oboch stupňoch na Obvodnom
lesnom úrade s tým rozdielom, že prvostupňové konanie je na lesnom odbore a odvolacie konanie
na odvolacom odbore tej istej inštancie. Podľa žalobcu táto právna úprava nebola ešte u pracovníkov
vžitá a došlo k formálnemu nedostatku označenia prvostupňového rozhodnutia. Je ale nesporné, že
sa rozhodovalo iba prvotne a v danej veci neexistovalo odvolacie konanie. Preto fakticky ani právne
nemohol rozhodovať odvolací orgán, ktorému by potom pri preskúmavaní podľa § 65 správneho
poriadku bol najbližšie nadriadeným žalovaný.

Ďalej žalobca dôvodil, že právne predpisy nepredpisujú úplne taxatívne čo všetko musí správny orgán
vykonať a dáva mu priestor na úvahu. Poukázal na to, že správny orgán mal k dispozícii stanovisko
okresného úradu životného prostredia, ktoré podporovalo návrh na vyňatie lesného fondu. Z katastrálnej
mapy vyplýva, že celé okolie predmetného pozemku (Koliba) je obostavané rodinnými domami, ktoré
stoja na pozemkoch bývalých lesov. Preto rozhodnutie správneho orgánu nebolo v rozpore s doterajším
trendom urbanizácie Bratislavy. Mal za to, že štátne a samosprávne orgány majú svoju funkciu aj pri
rozvoji bývania, ktorá prichádza do kontrastu s poľnohospodárskym a lesným fondom. Preto nemožno
vždy zachovanie celistvosti týchto fondov chrániť a považovať za jediné správne. Okrem toho poukázal
na to, že vyňatie pozemku z lesného fondu je odplatné voči štátu, a to nie zanedbateľnou sumou. Aj táto
otázka je dôležitá pre posúdenie pomeru individuálneho a celospoločenského záujmu.

Podľa názoru žalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil aj ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.
Z hľadiska perspektívy rozvoja pozemku nie je jedno, či zostane v platnosti rozhodnutie o vyňatí z
lesného fondu. Zdôraznil, že krajský súd sa nezaoberal otázkami ústavných práv na právnu istotu a na
spravodlivý proces. Žalobca ako občan požiadal správny orgán o riešenie otázky, ktorú mal správny
orgán vo svojej kompetencii. Žalobca nemal právo kontroly kto a akým spôsobom jeho žiadosť vyrieši.
V dôvere prijal rozhodnutie správneho orgánu, v jeho zmysle konal, štátu zaplatil značnú sumu za
vyňatie, ďalšie náklady vynaložil na odlesnenie. S ďalšími predpokladanými nákladmi zazmluvnil ďalší
rozvoj pozemku. Preto sa oprávnene cíti poškodený, keď žalovaný zrušil ako nezákonné rozhodnutie
svojho vlastného podriadeného orgánu. Podľa názoru žalobcu krajský súd odsunul namietanú otázku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Dôvodil, že pri zamietnutí žaloby bude štát povinný vrátiť žalobcovi nemalý poplatok za vyňatie a náhradu
ďalšej škody, ktorá spočíva v nákladoch na zmarený investičný zámer. Okrem toho tu zostane fakticky
odlesnený pozemok, ktorý sa stane lesným len na papieri.

Záverom žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že pochybenie správneho orgánu pri výsluchu
svedkov Harmana a Vyhlídalovej z hľadiska práv žalobcu nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Dôvodil, že svedok Harman bol predstaviteľom prvostupňového orgánu a uviedol svojmu nadriadenému
ministerstvu pri výsluchu určité okolnosti. Žalobca nemal možnosť klásť mu otázky, napr. v akej
súčinnosti konal s prednostom úradu, prečo odovzdal nedokončený spis nadriadenému na ďalšie
konanie, prečo nesledoval jeho ďalší osud a pod. Zdôraznil, že toto jeho procesné právo mu bolo
žalovaným zmarené, a preto nemožno objektívne ustáliť, ako by výsluch vyznel v prípade dodržania
práv žalobcu. Mal za to, že už samo také porušenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného.
Ide o porušenie základných práv účastníka správneho konania podľa § 21 správneho poriadku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 28. marca 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1, 2 OSP).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a
postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesné pozemky možno využívať na iné účely ako
na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom
stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z
plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len
„obmedzenie využívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a
odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť
inak.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku
je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava
hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali
vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž
31/02). V prejednávanej veci má odvolací súd za preukázané, že právoplatné rozhodnutie Obvodného
lesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013 zo dňa 25.03.2013 v rozpore so zákonom vydal orgán, ktorý
nebol funkčne príslušný na konanie v prvom stupni, čím bol naplnený jeden z dôvodov na zrušenie
právoplatného rozhodnutia pri jeho preskúmavaní mimo odvolacieho konania.

Pri rozhodovaní o zrušení právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania má správny orgán
aj zákonnú povinnosť dbať, aby pri zrušení alebo zmene rozhodnutia na to, boli práva nadobudnuté
dobromyseľne čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 správneho poriadku). Ochrana dobromyseľne



nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená
potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich,
ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy ako znakov
právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Aj keď to samozrejme
neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním
príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry správny orgán musí vždy
skúmať, či by záujem na striktnom dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne
nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia.

K posudzovaniu otázky dobromyseľnosti žalobcu v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že žalovaný
túto v podstate opomenul a odôvodnenie jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu je v tejto časti nepreskúmateľné pre chýbajúce, resp. nedostatočné dôvody. Je
povinnosťou správneho orgánu zodpovedne posúdiť a odôvodniť svoj záver o tom, či účastník odnímané
resp. obmedzované práva nadobudol dobromyseľne a zároveň aj to, či prípadné obmedzenie resp.
odňatie, čo aj prípadne, či napadnutým rozhodnutím vykonané obmedzenie resp. odňatie, čo aj
dobromyseľne nadobudnutých práv je zákonné a ústavne konformné.

Prvostupňový správny orgán svoj záver, že „dobromyseľnosť konania účastníkov konania nebola
preukázaná“ vyvodil so skutočnosti, že konečným dôsledkom ich konania bolo získanie ekonomického
prospechu z rozdielu medzi „realitnou hodnotou stavebného pozemku“ a „bežnou cenou lesného
pozemku“ bez ohľadu na zákonné limity a obmedzenia v prípade lesných pozemkov v danej lokalite.
Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu ešte nevyvracia predpoklad dobromyseľnosti žalobcu, pretože
snažiť sa o dosiahnutie ekonomického prospechu samo o sebe nie je nemorálne, pričom povinnosť dbať
na zákonné limity a obmedzenia zaťažuje správny orgán. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o
rozklade venoval vyhodnoteniu dobromyseľnosti účastníka iba krátky posledný odsek, v ktorom uviedol,
že „Nie je možné pripustiť, že účastník konania bol pri nadobudnutí práva dobromyseľný, lebo musel
vedieť, že keď začal vo veci konať príslušný osobitný organizačný útvar OLÚ, ktorým bol odbor lesného
hospodárstva a poľovníctva, tým že vydal rozhodnutie o prerušení konania, ktoré podpísal riaditeľ
odboru, a rozhodnutie OLÚ vydal OLÚ bez označenia osobitného organizačného útvaru, ktoré bolo
podpísané prednostom OLÚ, čiže rozhodnutie OLÚ vydal vecne nepríslušný správny orgán, nie je možné
povedať, že účastník nadobudol práva dobromyseľne“.

Odvolací súd, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu iba na základe jeho obsahu,
sa preto nestotožnil s právnym názorom krajského súdu a obe rozhodnutia správneho orgánu považoval
za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie v otázke dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí
jeho práv z rozhodnutia Obvodného lesného úradu a dôvodnosti odňatia týchto práv cestou zrušenia
právoplatného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí sp. zn.
10Sžo/79/2015 zo dňa 27.07.2016, vydanom v obdobnej veci dospel k záveru, že nepreskúmateľnosť
uvedenej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočným dôvodom na jeho zrušenie a
keďže krajský súd nereflektoval primerane na uvedený nedostatok, odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko ich posúdenie v
akomkoľvek smere by v kontexte uvedeného už nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci.

O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s §
246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu voči žalovanému priznal.
Nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote v zmysle §151 ods. 1 OSP trovy konania nevyčíslil, bola
mu v zmysle § 151 ods. 2 OSP priznaná iba náhrada trov vo výške zaplatených súdnych poplatkov 2
x 70 eur (za žalobu a odvolanie) .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.