{"guid": "1e03de3d-11e0-45d3-a75e-a9b161ecfad7:6d9fe6d8-5c0b-4b81-9ad3-b75eeef0eb3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1", "spisova_znacka": "2Sžo/257/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/257/2015 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 2Sžo/257/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1", "identifikacne_cislo": "1014201383", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-65"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d9fe6d8-5c0b-4b81-9ad3-b75eeef0eb3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/257/2015\n1014201383\n28. 03. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu X., bytom J., I.,\nzastúpený: JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 2749/2014-420, 17356/2014\nzo dňa 17. júna 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/172/2014-86 zo dňa 23. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/172/2014-86 zo dňa 23.\nseptembra 2015 mení tak, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky č. 2749/2014-420, 17356/2014 zo dňa 17. júna 2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na\nďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách zaplatených\nsúdnych poplatkov v sume 140 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky č. 2749/2014-420, 17356/2014 zo dňa 17.06.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu\na bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 52/2014-720 zo dňa 17.02.2014 o zrušení\nrozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013 zo dňa 25.03.2013 mimo odvolacieho\nkonania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“). Zrušeným rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Bratislave na základe žalobcovej\nžiadosti trvale vyňal lesný pozemok parc. č. 18060/1 v k. ú. Vinohrady na iné účely ako plnenie funkcie\nlesov, a to na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako\ndoterajším spôsobom hospodárenia. Zároveň uložil žiadateľovi splnenie niektorých ďalších povinností\nv zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“),\nvrátane náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa v sume 40.178,18 Eur.\nKrajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že podaním zo dňa\n21.01.2013 požiadal žalobca ako vlastník lesného pozemku parc. č. 18060/1 o výmere 8 524 m2 v\nk .ú. Vinohrady o trvalé vyňatie tohto pozemku z plnenia funkcií lesa, za účelom jeho efektívnejšieho\nvyužitia, pričom uviedol, že ho v budúcnosti nebude obhospodarovať ako les. V žiadosti uviedol, že ide o\nvýbežok lesa v obytnej časti, kde obhospodarovanie tohto lesa podľa schváleného plánu starostlivosti o\nles neprináša vlastníkovi hospodársky efekt, vzhľadom na náklady spojené s nadobudnutím predmetnej\n\nnehnuteľnosti, pričom zámer zvýšenia efektívnosti využitia pozemku sa nedá zabezpečiť spôsobom\ndoterajšieho hospodárenia. Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva,\nako správny orgán prvého stupňa konajúci o predmetnej žiadosti, listom zo dňa 25.02.2013 požiadal\noddelenie územného plánovania a rozvoja mesta Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy o územno-plánovaciu\ninformáciu k predmetnému lesnému pozemku a následne dňa 11.03.2013 vydal rozhodnutie, ktorým\nvyzval žalobcu na doloženie dokladov podľa zákona o lesoch a podľa § 7 vyhlášky č. 12/2009 Z.z.\no ochrane lesných pozemkov pri územno-plánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia\nfunkcie lesov, a to stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy - Obvodného úradu životného prostredia\nBratislava, odbor ochrany prírody, a do doby odstránenia nedostatkov podania v stanovenej lehote do\n08.04.2013 prerušil konanie. Rozhodnutie o prerušení konania i predchádzajúca žiadosť adresovaná\nMagistrátu Hl. m. SR Bratislavy boli podpísané riaditeľom odboru lesného hospodárstva a poľovníctva\nObvodného lesného úradu v Bratislave Mgr. Jozefom Harmanom.\nDňa 25.03.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave pod č. j.: 054/5/2013-BA3 rozhodnutie, ktorým\npodľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch trvale vyňal lesný pozemok parc. č. 18060/1 v k. ú. Vinohrady na\niné účely ako plnenie funkcií lesov, na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným\nvyužitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia, pričom uviedol, že uvedené nie je v rozpore\nso zámerom vlastníka X.. Vo výroku konštatoval, že predmetný pozemok zapíše Správa katastra pre hl.\nmesto SR Bratislava v registri C-KN ako ostatnú plochu. V zmysle zákona o lesoch tiež uložil žalobcovi\nniektoré ďalšie povinnosti, vrátane povinnosti zaplatiť odvod - náhradu za stratu mimoprodukčných\nfunkcií lesa, vypočítaný podľa znaleckého posudku č. 32/2013 zo dňa 20.01.2013 vypracovaného\nznalcom Ing. Vladimírom Rakytom v celkovej výške 40.178,18 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal\nna prílohy k žalobcovej žiadosti a súhlasné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa\n14.03.2013, pričom konštatoval, že nakoľko je správnemu orgánu známy stav vynímaných lesných\npozemkov, nebolo potrebné vykonať vonkajšiu ohliadku. Rozhodnutie bolo podpísané prednostom\nObvodného lesného úradu v Bratislave Ing. Jánom Horvátom.\nPo vykonanom odlesnení predmetného pozemku bolo na základe podnetov Okresného úradu Bratislava\na Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto začaté na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSR (orgán príslušný podľa §56 ods. 1 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a § 65 ods. 1\nzák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku) správne konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nObvodného lesného úradu v Bratislave č. j. 054/5/2013-BA3 zo dňa 25.03.2013 mimo odvolacieho\nkonania, o čom žalovaný upovedomil žalobcu a ostatné dotknuté subjekty listom zo dňa 17.12.2013. V\nzačatom mimo odvolacom konaní bolo žalobcovi umožnené zaujať k veci písomné stanovisko, v konaní\nbol tiež ako svedok vypočutý riaditeľ odboru lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného\núradu Mgr. Jozef Harman a vedúca pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Bratislava\nMgr. Lucia Vyhlídalová. Rozhodnutím č. 52/2014-720 zo dňa 17.02.2014 žalovaný podľa § 65 ods. 2\nsprávneho poriadku zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013-BA3 zo dňa\n25.03.2013 na základe jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Ako dôvody nezákonnosti tohto\nrozhodnutia, ktoré viedli k jeho zrušeniu v mimo odvolacom konaní, žalovaný uviedol, že predmetné\nrozhodnutie bolo vydané vecne nepríslušným orgánom štátnej správy, čím bol porušený § 46 správneho\nporiadku. Poukázal ďalej na ustanovenie § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 2, 3 a § 7 ods. 2, 3 zákona o lesoch, podľa\nktorých je orgán štátnej správy povinný pred vydaním rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia\nfunkcií lesov posúdiť, či zámer predložený žiadateľom je v súlade so zásadami, ktoré zákon stanovuje na\nochranu lesných pozemkov, pričom konštatoval, že v preskúmavanom rozhodnutí nie je uvedené, ako\nsa správny orgán s touto povinnosťou vysporiadal. Žalovaný poukázal na porušenie princípu materiálnej\nrovnosti v tom, že Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodoval o vyňatí lesného pozemku nerovnako\nv porovnaní s podobnými prípadmi, nakoľko bez údajov o súlade zámeru žalobcu s územným plánom\nrozhodol o vyňatí pozemku, ktorého funkcia v zmysle platného územného plánu mesta Bratislavy je\nles a plnenie ostatných funkcií s tým súvisiacich. K otázke, či a ako budú vydaním rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca\nsvoj zámer využitia predmetného lesného pozemku bližšie nezdôvodnil, vedel, že dotknutý pozemok\nje podľa územného plánu mesta Bratislavy určený na plnenie funkcie lesa, a preto dobromyseľnosť\npráv žalobcu nadobudnutých preskúmavaným rozhodnutím nepovažoval za preukázanú. Mal za to, že\ndobromyseľnosť účastníka konania by sa mala posudzovať komplexne, teda od doby, kedy sa začali\nposudzovať podklady, na základe ktorých bola podľa § 50 zákona o lesoch realizovaná zámena lesných\npozemkov. Uviedol, že žalobca, ktorý inicioval zámenu vlastných pozemkov, vedel, že predmetné\npozemky sú podľa platného územného plánu Mesta Bratislavy určené na plnenie funkcií lesa, pričom\n\npráve na základe tejto skutočnosti sa v zmysle § 50 ods. 10 zákona o lesoch tieto pozemky zamenili.\nZámena z pohľadu hodnoty zamieňaných pozemkov bola „vyrovnaná“, nakoľko predmetom zámeny\nboli lesné pozemky v k. ú. Vinohrady, ktoré sa zamieňali s inými lesnými pozemkami taktiež určenými\nna plnenie funkcie lesa. Konečným dôsledkom konania žalobcu bol podľa žalovaného ekonomický\nprospech z rozdielu medzi realitnou hodnotou stavebného pozemku a bežnou cenou lesného pozemku\nv k. ú. Vinohrady, bez ohľadu na to, aké sú zákonné limity a obmedzenia viažuce sa na lesné pozemky\na ich využívanie v danej lokalite.\nProti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý minister pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 2749/2014-420 zo dňa 17.06.2014 zamietol a rozhodnutie žalovaného\nzo dňa 17.02.2014 potvrdil.\nKrajský súd dôvodil, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný\nprostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda\nriešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené\nna odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska\nhmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02). Správny poriadok stanovuje, že pri\nzrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby\npráva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana dobromyseľne nadobudnutých\npráv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou\ngarancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery\nv právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto atribúty sú znakmi právneho\nštátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). To samozrejme neznamená,\nže dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v\nmimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku povinný zvážiť,\nči v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní a či\nzáujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých\npráv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie.\nStotožnil sa so záverom žalovaného v tom, že jedným z dôvodov zrušenia preskúmavaného rozhodnutia\nzo dňa 25.03.2013 v mimo odvolacom konaní bola skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie vydal\nvecne nepríslušný správny orgán, čo považoval žalovaný za jeden z predpokladov zákonnosti vydaného\nrozhodnutia (§ 46 správneho poriadku). Zo zákona o lesoch v jeho znení platnom a účinnom v čase\nrozhodovania Obvodného lesného úradu v Bratislave o žalobcovej žiadosti vyplýva, že prvostupňovým\nsprávnym orgánom v konaniach o vyňatí a obmedzení využívania lesného pozemku a o výške náhrady\nza stratu mimo produkčných funkcií lesa bol obvodný lesný úrad. Obvodný lesný úrad v Bratislave sa\npodľa vtedajšej právnej úpravy považoval za obvodný lesný úrad v sídle kraja, ktorý na základe zákona o\nlesoch zriadil na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach patriacich do kompetencie\nobvodného lesného úradu osobitný organizačný útvar, ktorým bol podľa stanovenej organizačnej\nštruktúry Obvodného lesného úradu v Bratislave odbor lesného hospodárstva a poľovníctva. Jeho\nriaditeľom bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia Mgr. Jozef Harman, pričom tento odbor\nbol podľa popisu činnosti jednotlivých organizačných útvarov tohto úradu kompetentný na vykonávanie\nčinnosti štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva na prvom stupni správneho konania podľa\nzákona o lesoch a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, vrátane rozhodovania o vyňatí a obmedzení\nvyužívania lesných pozemkov a určenie výšky náhrady za stratu mimo produkčných funkcií lesa.\nOdbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave začal o žalobcovej\nžiadosti o trvalé vyňatie lesných pozemkov konať, keď vyzval žalobcu na zaplatenie správneho\npoplatku, vyžiadal si od príslušného orgánu územného plánovania územno-plánovaciu informáciu k\npredmetnému pozemku a vydal rozhodnutie o prerušení konania s výzvou žalobcovi na doloženie\nstanoviska dotknutého orgánu štátnej správy. Krajský súd konštatoval, že o žalobcovej žiadosti začal\nkonať vecne príslušný prvostupňový správny orgán, pričom o jeho príslušnosti na konanie neboli podľa\nobsahu administratívneho spisu žiadne pochybnosti.\nO trvalom vyňatí pozemku na iné účely ako na plnenie funkcií lesov však dňa 25.03.2013 neočakávane\nrozhodol Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodnutím č. j.: 054/5/2013-BA3, ktoré podpísal prednosta\núradu Ing. Ján Horvát. Napriek tomu, že vecne príslušným na vydanie rozhodnutia bol odbor lesného\nhospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave, rozhodol vo veci obvodný lesný\n\núrad v sídle kraja, ktorý bol podľa zákona odvolacím orgánom vo veciach patriacich do kompetencie\nodboru lesného hospodárstva a poľovníctva. Skutočnosť, že o veci patriacej do prvostupňovej agendy\nrozhodol bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu odvolací orgán, robí podľa názoru krajského súdu\ntakéto rozhodnutie nezákonným, pretože je v rozpore nielen s § 46 a § 5 a 6 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku, ale sa prieči aj ustanoveniam § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 3 zákona o lesoch.\nKrajský súd bol však toho názoru, že otázka vecnej príslušnosti lesného úradu v sídle kraja (resp.\njeho organizačného útvaru) na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci vyjadruje procesný aspekt\nrozhodovania, a preto porušenie týchto procesných pravidiel stanovených zákonom a vnútornými\norganizačnými predpismi vydanými na základe zákona by nebolo dostatočným dôvodom na zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, pokiaľ by bolo toto rozhodnutie inak v súlade\ns hmotným právom. Z hľadiska posúdenia právomoci na začatie mimo odvolacieho konania a zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave však možno podľa krajského\nsúdu spoľahlivo konštatovať, že nadriadeným orgánom najbližšieho vyššieho stupňa voči obvodnému\nlesnému úradu v sídle kraja je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré bolo podľa\nzákona plne oprávnené začať konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného\núradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 a vydať v tomto konaní rozhodnutie.\nĎalšia časť argumentácie krajského súdu poukazovala na to, že zákon o lesoch ukladá žiadateľovi o\ntrvalé vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa predložiť a zdôvodniť lesnému úradu návrh využitia\nlesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, ako\naj ďalšie podklady. Pri rozhodovaní o trvalom vyňatí lesného pozemku je správny orgán povinný posúdiť\nsúlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov definovanými zákonom o lesoch, ktorý\nvýslovne stanovuje, že k vyňatiu lesného pozemku môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených\nprípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Zákon\ntiež určuje, že pri vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov sa musí použiť len nevyhnutne potrebná\nvýmera lesných pozemkov a musí sa obmedziť narúšanie celistvosti lesa a naopak neobmedzovať\nvyužívanie funkcií okolitého lesa. Toto sú zákonné podmienky a požiadavky, ktoré stanovuje hmotné\nprávo pre rozhodovanie správneho orgánu o trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov.\nSprávny orgán je povinný pri rozhodovaní o každej žiadosti vyhodnotiť, či žiadateľom definovaný záujem\nna vyňatí lesného pozemku prevyšuje verejný záujem na zachovaní funkcií lesa a či tento záujem\nnemožno dosiahnuť spôsobom, ktorý by do lesného pozemku zasahoval čo najmenej. Podklady i\nvýsledok tohto správneho uváženia musí správny orgán uviesť a vysvetliť v rozhodnutí o žiadosti.\nŽalobca zdôvodnil svoju žiadosť o trvalé vyňatie pozemku potrebou zvýšenia efektívnosti využitia tohto\npozemku jeho iným využitím ako doterajším spôsobom hospodárenia. Obvodný lesný úrad v Bratislave\nneskúmal, aký je vlastne zámer žiadateľa a či je v súlade so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa\n§ 5 ods. 2 a rozhodol o trvalom vyňatí predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov na účel,\nktorý sa doslova zhoduje s účelom uvedeným v žalobcovej žiadosti. V rozhodnutí neuviedol, či a prečo\nje vyňatie nevyhnutné a odôvodnené z hľadiska zámeru i výmery pozemku, či úlohy spoločenského a\nekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak a ako sa prihliadlo na ochranu lesných pozemkov a\npotrebu obmedzovať narúšanie celistvosti lesa. Možno teda konštatovať, že o trvalom vyňatí lesných\npozemkov bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo čo i len čiastočným spôsobom vyhodnotené splnenie\nzákonných podmienok stanovených pre rozhodovanie správneho orgánu v predmetnej veci. Keďže\nObvodný lesný úrad v Bratislave pri vydaní rozhodnutia zo dňa 25.03.2013 prakticky úplne opomenul\naplikovať hmotnoprávne ustanovenia zákona o lesoch, ktorými bol povinný sa riadiť, podľa názoru\nkrajského súdu postupoval žalovaný podľa práva, keď toto rozhodnutie v mimo odvolacom konaní zrušil.\nOtázku ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, ktoré podľa zákona majú byť pri rozhodovaní v\nmimo odvolacom konaní čo najmenej dotknuté, žalovaný vyhodnotil tak, že nepovažoval žalobcove\npráva vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí lesného pozemku za nadobudnuté\ndobromyseľne. Odhliadnuc od tohto hodnotenia, s ktorým sa krajský súd čiastočne stotožnil, považoval\nza podstatnú skutočnosť, že okrem oprávnenia odlesniť predmetný pozemok, ktoré žalobca v plnom\nrozsahu vykonal, nevyplynuli žalobcovi z preskúmavaného rozhodnutia žiadne ďalšie oprávnenia,\nktorých ochrana by bránila zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. S\nohľadom na účel, na ktorý bol predmetný pozemok vyňatý z plnenia funkcií lesa („zvýšenie efektívnosti\nvyužitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia“) a\nabsenciu bližšieho určenia spôsobu jeho ďalšieho využitia bol krajský súd toho názoru, že žalobca na\n\nzáklade preskúmavaného rozhodnutia nenadobudol právo využívať tento pozemok inak ako stanovuje\nvšeobecne záväzný územný plán mesta Bratislavy, ktorý naďalej definuje pozemok ako lesný. Na tom\nnič nemení ani skutočnosť, že na základe preskúmavaného rozhodnutia bola do katastra nehnuteľností\nzapísaná zmena druhu predmetného pozemku na ostatnú plochu.\nPodľa krajského súdu okrem faktickej existencie právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí lesného\npozemku neboli zistené ani žalobcom pomenované žiadne dobromyseľne nadobudnuté práva\nvyplývajúce z preskúmavaného rozhodnutia, prípadne nadobudnuté na jeho základe, ktorých ochrana\nby si za daných okolností vyžadovala uprednostnenie súkromného záujmu žalobcu na trvalom vyňatí\nlesného pozemku z funkcií lesa nad verejným záujmom na dodržaní zákonných pravidiel ustanovených\npre rozhodovanie lesného úradu vo veciach ochrany lesa. Naviac zrušením rozhodnutia Obvodného\nlesného úradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 sa vec opätovne dostala do štádia prvostupňového\nkonania o podanej žiadosti žalobcu o trvalé vyňatie predmetného pozemku z funkcií lesa, v ktorom\npríslušný orgán za účasti žalobcu žiadosť posúdi a rozhodne o nej na základe zákonných kritérií.\nPokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z., bol krajský súd toho názoru, že ak v dôsledku\nrozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave zrušeného pre nezákonnosť vznikla žalobcovi\nškoda, bude povinnosťou štátu sa prípadným nárokom žalobcu na jej náhradu zaoberať, avšak až po\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Nemožno preto vytýkať žalovanému, že túto\nžalobcom predčasne nastolenú otázku v mimo odvolacom konaní neskúmal.\nKrajský súd považoval za dôvodné námietky žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv v\nsúvislosti s výsluchmi svedkov Mgr. Jozefa Harmana a Mgr. Lucie Vyhlídalovej, ktoré boli vykonané\nv mimo odvolacom konaní bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa výsluchov zúčastniť. Výsluchy\nsvedkov možno vykonať iba na ústnom pojednávaní, na ktorom sa má účastník konania právo zúčastniť,\nklásť svedkom otázky a vyjadriť sa k takto získanému dôkazu (§ 21 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 správneho\nporiadku). Pokiaľ správny orgán vykonal výsluch svedkov bez umožnenia žalobcovi realizovať uvedené\nprocesné práva, postupoval v rozpore so zákonom. Táto vada v konaní však nemohla mať za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko výpovede svedkov a zistenia správneho orgánu smerovali\npredovšetkým k okolnostiam delimitácie agendy (vrátane spisovej dokumentácie k predmetnej veci) zo\nzaniknutého Obvodného lesného úradu v Bratislave na zriadený Okresný úrad v Bratislave v súvislosti\nso zmenou v organizácii štátnej správy. Skutkové zistenia získané z uvedených dôkazných prostriedkov\npreto podľa krajského súdu nemali prakticky žiadny vplyv na celkové posúdenie veci.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom právo\nna náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme\nsprávneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobe vyhovel. Poukázal na tri analogické konania vedené\nna Krajskom súde v Bratislave, ktoré sú odlíšené len parcelami a skladbou spoluvlastníkov. Vo svojej\nskutkovej a právnej podstate sú totožné. Okrem tohto konania ide o konania pod sp. zn. 5S/166/2014\na 1S/172/2014 a v oboch týchto veciach bolo žalobám vyhovené a napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov boli zrušené. Obe rozhodnutia krajského súdu boli vydané pred napadnutým rozsudkom a v\ntejto súvislosti žalobca zdôraznil, že iba rozdiel v zložení senátov by nemal spôsobiť diametrálne odlišné\nposúdenie. Právny štát má zabezpečiť ochranu práv účastníkov konania aj jednotným výkladom práva.\nĎalej žalobca uviedol, že pri posudzovaní vecnej príslušnosti správneho orgánu nemožno vychádzať\niba z formálneho označenia orgánu. Zastával názor, že zákonodarca mal v § 65 správneho poriadku\nna mysli jednotlivé stupne orgánov. Sústava správnych orgánov podľa slovenských predpisov je taká,\nže sa rozhoduje v dvojinštančnom konaní. To znamená, že prvostupňový orgán prvotne vec prejedná a\ndruhostupňový orgán, ktorý je najbližšie nadriadený, rieši hlavne odvolací stupeň konania, pripadne aj\nmimo odvolacie konanie. Najvyšším je ústredný orgán štátnej správy, v danom prípade ministerstvo. V\nsystéme správnych orgánov sú teda orgány troch stupňov.\nV danom prípade na základe podnetu občana konal prvostupňový správny orgán, ktorý vydal\nrozhodnutie vykazujúce formálne znaky vo svojom označení, ako keby išlo o odvolací orgán. Žalobca\nmal za to, že išlo iba o nesprávne pomenovanie a táto chyba vyplynula z legislatívnej zmeny. Do roku\n\n2013 existovala po dlhé roky sústava správnych orgánov so vzťahom jasnej vertikálnej nadriadenosti.\nPrvostupňovým orgánom bol Obvodný lesný úrad a druhostupňovým orgánom bol Krajský lesný úrad.\nOd 01.01.2013 došlo k zmene, ktorá zrušila Krajské lesné úrady a do Obvodných lesných úradov\nlegislatíva zakomponovala prvo aj druhostupňový správny orgán. Ide o prípade tzv. horizontálnej\npodriadenosti. V dôsledku tejto novej legislatívy sa mali riešiť konania na oboch stupňoch na Obvodnom\nlesnom úrade s tým rozdielom, že prvostupňové konanie je na lesnom odbore a odvolacie konanie\nna odvolacom odbore tej istej inštancie. Podľa žalobcu táto právna úprava nebola ešte u pracovníkov\nvžitá a došlo k formálnemu nedostatku označenia prvostupňového rozhodnutia. Je ale nesporné, že\nsa rozhodovalo iba prvotne a v danej veci neexistovalo odvolacie konanie. Preto fakticky ani právne\nnemohol rozhodovať odvolací orgán, ktorému by potom pri preskúmavaní podľa § 65 správneho\nporiadku bol najbližšie nadriadeným žalovaný.\nĎalej žalobca dôvodil, že právne predpisy nepredpisujú úplne taxatívne čo všetko musí správny orgán\nvykonať a dáva mu priestor na úvahu. Poukázal na to, že správny orgán mal k dispozícii stanovisko\nokresného úradu životného prostredia, ktoré podporovalo návrh na vyňatie lesného fondu. Z katastrálnej\nmapy vyplýva, že celé okolie predmetného pozemku (Koliba) je obostavané rodinnými domami, ktoré\nstoja na pozemkoch bývalých lesov. Preto rozhodnutie správneho orgánu nebolo v rozpore s doterajším\ntrendom urbanizácie Bratislavy. Mal za to, že štátne a samosprávne orgány majú svoju funkciu aj pri\nrozvoji bývania, ktorá prichádza do kontrastu s poľnohospodárskym a lesným fondom. Preto nemožno\nvždy zachovanie celistvosti týchto fondov chrániť a považovať za jediné správne. Okrem toho poukázal\nna to, že vyňatie pozemku z lesného fondu je odplatné voči štátu, a to nie zanedbateľnou sumou. Aj táto\notázka je dôležitá pre posúdenie pomeru individuálneho a celospoločenského záujmu.\nPodľa názoru žalobcu krajský súd nesprávne vyhodnotil aj ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.\nZ hľadiska perspektívy rozvoja pozemku nie je jedno, či zostane v platnosti rozhodnutie o vyňatí z\nlesného fondu. Zdôraznil, že krajský súd sa nezaoberal otázkami ústavných práv na právnu istotu a na\nspravodlivý proces. Žalobca ako občan požiadal správny orgán o riešenie otázky, ktorú mal správny\norgán vo svojej kompetencii. Žalobca nemal právo kontroly kto a akým spôsobom jeho žiadosť vyrieši.\nV dôvere prijal rozhodnutie správneho orgánu, v jeho zmysle konal, štátu zaplatil značnú sumu za\nvyňatie, ďalšie náklady vynaložil na odlesnenie. S ďalšími predpokladanými nákladmi zazmluvnil ďalší\nrozvoj pozemku. Preto sa oprávnene cíti poškodený, keď žalovaný zrušil ako nezákonné rozhodnutie\nsvojho vlastného podriadeného orgánu. Podľa názoru žalobcu krajský súd odsunul namietanú otázku\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\nDôvodil, že pri zamietnutí žaloby bude štát povinný vrátiť žalobcovi nemalý poplatok za vyňatie a náhradu\nďalšej škody, ktorá spočíva v nákladoch na zmarený investičný zámer. Okrem toho tu zostane fakticky\nodlesnený pozemok, ktorý sa stane lesným len na papieri.\nZáverom žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že pochybenie správneho orgánu pri výsluchu\nsvedkov Harmana a Vyhlídalovej z hľadiska práv žalobcu nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nDôvodil, že svedok Harman bol predstaviteľom prvostupňového orgánu a uviedol svojmu nadriadenému\nministerstvu pri výsluchu určité okolnosti. Žalobca nemal možnosť klásť mu otázky, napr. v akej\nsúčinnosti konal s prednostom úradu, prečo odovzdal nedokončený spis nadriadenému na ďalšie\nkonanie, prečo nesledoval jeho ďalší osud a pod. Zdôraznil, že toto jeho procesné právo mu bolo\nžalovaným zmarené, a preto nemožno objektívne ustáliť, ako by výsluch vyznel v prípade dodržania\npráv žalobcu. Mal za to, že už samo také porušenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného.\nIde o porušenie základných práv účastníka správneho konania podľa § 21 správneho poriadku.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 28. marca 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,\nodvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal.\nPodľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného\npodnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto\nrozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe\nnávrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\nPodľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesné pozemky možno využívať na iné účely ako\nna plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom\nstanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z\nplnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len\n„obmedzenie využívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a\nodôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť\ninak.\nPreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku\nje mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava\nhmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž\n31/02). V prejednávanej veci má odvolací súd za preukázané, že právoplatné rozhodnutie Obvodného\nlesného úradu v Bratislave č. 054/5/2013 zo dňa 25.03.2013 v rozpore so zákonom vydal orgán, ktorý\nnebol funkčne príslušný na konanie v prvom stupni, čím bol naplnený jeden z dôvodov na zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia pri jeho preskúmavaní mimo odvolacieho konania.\nPri rozhodovaní o zrušení právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania má správny orgán\naj zákonnú povinnosť dbať, aby pri zrušení alebo zmene rozhodnutia na to, boli práva nadobudnuté\ndobromyseľne čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 správneho poriadku). Ochrana dobromyseľne\n\nnadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená\npotrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich,\nako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy ako znakov\nprávneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Aj keď to samozrejme\nneznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním\npríslušného orgánu v mimo odvolacom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry správny orgán musí vždy\nskúmať, či by záujem na striktnom dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne\nnadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia.\nK posudzovaniu otázky dobromyseľnosti žalobcu v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že žalovaný\ntúto v podstate opomenul a odôvodnenie jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu je v tejto časti nepreskúmateľné pre chýbajúce, resp. nedostatočné dôvody. Je\npovinnosťou správneho orgánu zodpovedne posúdiť a odôvodniť svoj záver o tom, či účastník odnímané\nresp. obmedzované práva nadobudol dobromyseľne a zároveň aj to, či prípadné obmedzenie resp.\nodňatie, čo aj prípadne, či napadnutým rozhodnutím vykonané obmedzenie resp. odňatie, čo aj\ndobromyseľne nadobudnutých práv je zákonné a ústavne konformné.\nPrvostupňový správny orgán svoj záver, že „dobromyseľnosť konania účastníkov konania nebola\npreukázaná“ vyvodil so skutočnosti, že konečným dôsledkom ich konania bolo získanie ekonomického\nprospechu z rozdielu medzi „realitnou hodnotou stavebného pozemku“ a „bežnou cenou lesného\npozemku“ bez ohľadu na zákonné limity a obmedzenia v prípade lesných pozemkov v danej lokalite.\nUvedené podľa názoru odvolacieho súdu ešte nevyvracia predpoklad dobromyseľnosti žalobcu, pretože\nsnažiť sa o dosiahnutie ekonomického prospechu samo o sebe nie je nemorálne, pričom povinnosť dbať\nna zákonné limity a obmedzenia zaťažuje správny orgán. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o\nrozklade venoval vyhodnoteniu dobromyseľnosti účastníka iba krátky posledný odsek, v ktorom uviedol,\nže „Nie je možné pripustiť, že účastník konania bol pri nadobudnutí práva dobromyseľný, lebo musel\nvedieť, že keď začal vo veci konať príslušný osobitný organizačný útvar OLÚ, ktorým bol odbor lesného\nhospodárstva a poľovníctva, tým že vydal rozhodnutie o prerušení konania, ktoré podpísal riaditeľ\nodboru, a rozhodnutie OLÚ vydal OLÚ bez označenia osobitného organizačného útvaru, ktoré bolo\npodpísané prednostom OLÚ, čiže rozhodnutie OLÚ vydal vecne nepríslušný správny orgán, nie je možné\npovedať, že účastník nadobudol práva dobromyseľne“.\nOdvolací súd, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu iba na základe jeho obsahu,\nsa preto nestotožnil s právnym názorom krajského súdu a obe rozhodnutia správneho orgánu považoval\nza nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie v otázke dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí\njeho práv z rozhodnutia Obvodného lesného úradu a dôvodnosti odňatia týchto práv cestou zrušenia\nprávoplatného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí sp. zn.\n10Sžo/79/2015 zo dňa 27.07.2016, vydanom v obdobnej veci dospel k záveru, že nepreskúmateľnosť\nuvedenej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočným dôvodom na jeho zrušenie a\nkeďže krajský súd nereflektoval primerane na uvedený nedostatok, odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu zmenil. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko ich posúdenie v\nakomkoľvek smere by v kontexte uvedeného už nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci.\nO trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s §\n246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu voči žalovanému priznal.\nNakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote v zmysle §151 ods. 1 OSP trovy konania nevyčíslil, bola\nmu v zmysle § 151 ods. 2 OSP priznaná iba náhrada trov vo výške zaplatených súdnych poplatkov 2\nx 70 eur (za žalobu a odvolanie) .\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/172/2014", "guid": "14eca810-a125-43f7-b324-fb38f1e1f688:c853ad4d-df50-46d8-8d62-f09ca988ab80", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}