{"guid": "b7bed3fd-a294-4de5-b58f-2a5debe3e5dc:46a050ea-6fa0-4392-b248-2f4c5a5a59ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1", "spisova_znacka": "5Sžo/28/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/28/2016 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2018, sp. zn. 5Sžo/28/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1", "identifikacne_cislo": "1014201336", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153", "nazov": "zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/153-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/153#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46a050ea-6fa0-4392-b248-2f4c5a5a59ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/28/2016\n1014201336\n26. 02. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201336.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Okresná\nprokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova\n46, Bratislava, za účasti: N. H., trvale bytom E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nObU-BA-OVVS3-2011/10061 Pr-546/1-2011-LC/P09 z 10. marca 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 194/2014-64 zo 4. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. februára 2016, č.k. 1S\n194/2014-64, p o t v r z d u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 1S 194/2014-64 zo 4. februára 2016 Krajský súd v Bratislave žalobu\ns poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP zamietol z dôvodu, že postup žalovaného, ako aj\npreskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Žalobca sa domáhal, aby súd rozhodnutie\nObvodného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2011/10061\nPr-546/1-2011-LC/P09 z 10. marca 2011, ktorým uznal obvineného N. H., nar. W., bytom C., vinným zo\nspáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d/ zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu vo výške 30,- €, vec zrušil a vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím bol účastník konania uznaný vinným zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú\npodstatu naplnil tým, že 11. novembra 2010 v čase asi o 00.01 hod. v Bratislave v podniku Downtown\nBackpackers na Panenskej ulici č. 31 fyzicky napadol oznamovateľa K. A. tak, že ho chytil odzadu za\nkrk a zvalil ho na zem, pričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali\nlekárske ošetrenie, resp. práceneschopnosť. Žalobca teda týmto svojim konaním úmyselne narušil\nobčianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za spáchanie ktorého mu podľa § 11 ods. 1 písm. b/\na § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 30,- €.\n3. Žalobca v žalobe uviedol, že 31. marca 2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I pod\nsp.zn. Pd 32/14/1101-10 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, podala\nprotest prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu .V proteste prokurátora prokurátorka uviedla, že\nžalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia dôsledne neriadil ustanovením § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho\n\nporiadku, § 49 ods. 1 písm. d/ a § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 správneho poriadku.\nĎalej uviedol, že zo spisového materiálu, ako aj z následne vydaného rozhodnutia o uložení sankcie za\npriestupok vyplýva, že v predmetnej veci boli zabezpečené výpovede viacerých svedkov, pričom obsah\ntýchto výpovedí je protichodný a nie je možné s určitosťou ustáliť, že obvinený N. H. sa skutočne dopustil\npriestupku, ktorý je mu kladený za vinu. Z obsahu administratívneho spisu vzhľadom na rozdielne\ntvrdenia účastníkov vyplýva, že posúdenie konania správnym orgánom dáva pochybnosti o tom, či\nrozhodol v súlade so zákonom, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé,\nprečo práve výpovede svedkov Z. E. a Z. E. boli podkladom na rozhodnutie a taktiež v odôvodnení\nrozhodnutia úplne absentuje vyjadrenie správneho orgánu k tomu, akými úvahami sa riadil pri hodnotení\ndôkazov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s\nich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy\nprotestu prokurátora nevyhovel a spis predložil na rozhodnutie nadriadenému orgánu, ktorý protestu\nprokurátora taktiež nevyhovel.\n4. Žalovaný vo vyjadrení z 15. októbra 2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v rámci preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo zistené, že skutkový stav bol dostatočne\nzistený, spáchanie skutku obvinenému bolo dostatočne preukázané, výrok obsahuje všetky náležitosti\nv zmysle zákona o priestupkoch, a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tiež dostatočné. Správny\norgán v súlade so zákonom vyhodnotil zabezpečené dôkazy a zdôvodnil, prečo obvineného uznal\nvinným zo spáchania priestupku. Z dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise bolo nepochybné, že\nsa obvinený skutku dopustil, preto rozhodol správny orgán tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia\no uložení sankcie za priestupok.\n5. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu prvostupňový súd zistil, že Obvodný úrad Bratislava\nprijal z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto - východ spisový\nmateriál, ktorý mu bol postúpený s odôvodnením, že v danej veci sa nejedná o prečin „Výtržníctva“ podľa\n§ 364 ods. 1 Trestného zákona, ale by sa mohlo jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mali dopustiť Z. D. a N. H.. Oznamovateľ\nK. A. uviedol, že podal oznámenie na jemu neznámych páchateľov, ktorí ho 11. novembra 2010 v čase\nasi o 00.01 hod. v Bratislave na Panenskej ulici č. 31 v podniku Downtown Backpackers fyzicky napadli,\npo tom ako sa zastal barmanky, ktorá už nechcela naliať zákazníkom, keďže bolo po záverečnej dobe.\nJeden z páchateľov ho chytil zozadu za krk a zhodil ho na zem, kde ho začal udierať päsťami do oblasti\ntváre a hornej časti tela, čím mu nespôsobil žiadne poranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.\nUviedol, že si v podniku všimol, ako sa jeden muž zaháňal na čašníčku, tak mu vykryl ruku tak, že ju\nodstrčil, aby muž neudrel čašníčku a povedal mu, aby sa na to vykašlal. V tom ho zozadu chytil druhý\nmuž okolo krku, ktorý zvalil na zem a udieral ho do oblasti tváre. Nevie uviesť, či ho udieral ešte niekto\niný. Po chvíli niekto odtrhol útočníka (asi 25-ročný, 180 cm vysoký s hnedým svetrom) od neho. Z. E.\nk veci uviedla, že pracuje ako čašníčka v podniku Downtown Backpackers, kde v uvedený deň dvaja\nneznámi páchatelia fyzicky napadli zákazníka, ktorý sa jej zastal po tom, ako páchateľom vysvetľovala,\nže už majú záverečnú a nenaleje im a jeden z nich na ňu zdvihol ruku. Zastal sa jej tak, že páchateľovi\nchytil ruku a spýtal sa ho, že čo si to dovoľuje. Jeden z páchateľov zákazníka chytil zozadu okolo krku a\nzvalil ho na zem a následne obaja začali udierať zovretými rukami v päsť zákazníka po hornej časti tela.\nOddelil ich až recepčný Z. E., ktorý k veci uviedol, že počul ako jeden zo zákazníkov zo skupinky troch\nľudí nadával čašníčke Z. a chcel od nej, aby mu ešte naliala. Videl K. A., ktorý sa snažil zákazníkovi\ndohovoriť, aby sa ukľudnil. V tom sa jeden zo zákazníkov začal oháňať po čašníčke rukami so slovami,\nže jej dá na papuľu. K. úder zákazníka vykryl. Potom prišiel druhý zákazník, ktorý sa hodil na K., rukou\nmu zovrel hrdlo a spadli na zem. Snažil sa zákazníka od K. oddeliť, čo sa mu aj podarilo. Pomohol mu\ntretí zákazník, ktorý tam bol. Zákazník, ktorý škrtil K. bol asi 25-28-ročný, 180 cm vysoký a oblečený mal\ntmavý sveter. Z. A. k veci uviedol, že bol spolu s Z. D. a N. H. v podniku Downtown Backpackers, kde bola\nkonverzácia medzi Z. a čašníčkou ohľadne záverečnej. Vtom prišiel neznámy muž, ktorý začal slovne\nútočiť na Z., že prečo skáče do čašníčky, na čo mu Z. povedal, že sa s ním nebaví. Zrazu neznámy muž\ndal Z. facku, pričom Z. sa začal brániť a následne ich on spolu s čašníkom od seba oddelili. Neznámy\nmuž neskôr prišiel k Z. a dlaňou znova udrel do tváre. Začal vzájomný konflikt, pričom ich znova od seba\noddelili. Ku konfliktu neznámeho muža s N. vie uviesť toľko, že ich videl ako boli aj s recepčným už na\nzemi, takže nevidel čo sa medzi nimi stalo. Z. zavolal políciu a trval na podaní oznámenia na neznámeho\nmuža, že bol napadnutý. Z. D. k veci uviedol, že v podniku Downtown Backpackers sa k nim správala\nčašníčka drzo, tak sa na ňu začali sťažovať spolu s N. H.. V tom prišiel neznámy muž, ktorý po ňom\nkričal, že čo si to dovoľujú a dal mu úder do tváre. Ďalej uviedol, že neznámeho muža neudrel, ale nevie,\n\nčo sa odohralo medzi N. H. a mužom, ktorý mu dal úder do tváre. Uviedol, že aj on zavolal policajnú\nhliadku, nakoľko sa cítil byť napadnutý, ale policajt nechcel prijať jeho oznámenie. Obvinený N. H. k veci\nuviedol, že skutočnosti, z ktorých bol obvinený sa nezakladajú na pravde, nikoho v podniku Downtown\nBackpackers fyzicky nenapadol a ďalej sa k veci odmietol vyjadriť. Počas dychovej skúšky na alkohol\nmu bolo nameraná hodnota 0,69mg/l.\n6. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ObU-BAOVVS3-2011/10061 z 10. marca 2011, uznal účastníka konania vinným zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d/ zákona o priestupkoch, a bola mu podľa § 11\nods. 1 písm. b/ a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta\nvo výške 30,- €. Rozkaz prvostupňového správneho orgánu, po doručení obvinenému do vlastných rúk\n17. marca 2011 nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2011.\n7. Obvinený podal 4. apríla 2011 na poštovú prepravu odpor proti rozkazu o uložení sankcie za\npriestupok a súčasne podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Správny orgán 14. apríla 2011\nsvojim rozhodnutím nevyhovel obvinenému vo veci odpustenia zmeškania lehoty na podanie odporu\na predložil ho Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor priestupkov\nna preskúmanie mimo odvolacieho konania, ktorý listom č. SVS-OP-2011/014065 z 23. júna 2011\nupovedomil žalobcu, že dôvodom pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozkazu mimo odvolacieho\nkonania môže byť len jeho nezákonnosť, t.j. rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom.\nKeďže v postupe Obvodného úradu Bratislava, nedošlo k porušeniu zákona, nie je dôvod na uplatnenie\npostupu podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým je zrušenie alebo zmena rozkazu, alebo podľa\n§ 62 Správneho poriadku, ktorým je obnova konania.\n8. Proti predmetnému rozkazu podala 1. apríla 2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I\nprotest, v ktorom žiadala, aby bol uvedený rozkaz zrušený, pretože vzhľadom na rozporné výpovede,\nktoré sú súčasťou spisového materiálu možno konštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh,\na preto spáchanie skutku nemožno odvodzovať len od výpovedí svedkov Z. E. a Z. E., pričom žiaden\nnezávislý svedok nebol v predmetnej veci vypočutý. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č.\nOU-BA-OOP1-2014/038471/MUC z 22. mája 2014 nebolo protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry\nBratislava I vyhovené s odôvodnením, že príslušný orgán PZ vykonal objasňovanie priestupku\nvýsluchom K. A., Z. D., Z. E., Z. E. a Z. A., teda osôb prítomných pri incidente a v predmetnej veci nie\nje možné konštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh.\n9. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.\nOSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol\no žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ustanovením § 250f OSP, keď účastníci\nkonania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a žalobca\naj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.\n10. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že\nrozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci\nbol náležite zistený skutkový stav veci, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty.\nPodľa názoru prvostupňového súdu, zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia\nuvedené v žalobe. Spáchanie priestupku obvineným N. H. je preukázané výpoveďami zúčastnených\nosôb Z. E. a Z. E., ktorí zhodne uviedli, že videli ako obvinený N. H. chytil zozadu oznamovateľa okolo\nkrku, po slovnej výmene názorov medzi oznamovateľom a Z. D. a zvalil ho na zem. Na zemi ich spolu\nvidel aj Z. A., ktorý však nevedel uviesť, kto bol iniciátorom vzniknutého konfliktu a aj Z. D.. Z. A. a Z.\nD. však zhodne uviedli, že videli, že oznamovateľ dal prvý facku osobe N. H., ďalej čo sa medzi nimi\nstalo však uviesť nevedeli. Z výpovedí všetkých svedkov však bolo jednoznačne potvrdené, že dôvodom\nzačatia sporu medzi osobou N. H. a oznamovateľom bolo dohováranie čašníčke, ktorá keďže už bolo po\nzáverečnej hodine, nechcela obslúžiť uvedených zákazníkov. N. H. uviedol, že obvinenie sa nezakladá\nna pravde, nikoho fyzicky nenapadol a k veci sa odmietol vyjadriť. Správnemu orgánu sa nepodarilo\njednoznačne preukázať, že by N. H. na zemi udieral päsťou oznamovateľa do oblasti hlavy a hornej\nčasti tela, no podľa názoru krajského súdu správny orgán dostatočne preukázal konanie uvedené vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia.\n\n11. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení\ndruhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol\nspáchaný, kedy žalobca sa priestupku dopustil na verejne prístupnom mieste, na mieru zavinenia, keď\nžalobca konal úmyselne. Ďalej správny orgán prihliadol na skutočnosť, že obvinený konal pod vplyvom\nalkoholu a na osobu obvineného, pretože v minulosti mu ešte nebola uložená sankcia za priestupok proti\nobčianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd konštatoval že správny\norgán obvinenému uložil sankciu - pokutu v adekvátnej výške a považuje ju za primeranú.\n12. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nKrajský súd poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, § 3, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho\nporiadku, v zmysle ktorých správne orgány postupovali, a ktoré vykonali vo veci náležité dokazovanie,\nvykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na\nprijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990\nZb.. Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a\nsprávne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Žalovaný správny orgán\nsa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\n13. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v\nžalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného, ako aj preskúmavané\nrozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 OSP\nzamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní\nneúspešnému žalobcovi a pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.\n2.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v lehote odvolanie, ktorým navrhoval, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. februára 2016 č.k. 1S 194/2014-64\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n15. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa s výrokom prvostupňového súdu nestotožňuje a zastáva názor,\nže krajský súd pri rozhodovaní podľa § 250j odsek 1 OSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Podľa žalobcu, skutkový stav zistený správnym orgánom ničím neosvedčuje spáchanie priestupku,\nktorý je N. H. kladený za vinu. S tvrdením správneho orgánu ako aj prvostupňového súdu, že spáchanie\npriestupku obvineným N. H. je preukázané výpoveďami zúčastnených osôb Z. E. a Z. E., ktorí uviedli,\nže videli ako obvinený N. H. chytil zozadu oznamovateľa okolo krku, po slovnej výmene názorov medzi\noznamovateľom a Z. D. a zvalil ho na zem, sa nemožno stotožniť. Žalobca poukázal na doslovné znenie\nvýpovede Z. E., ktorá okrem iného uviedla, že „jeden z páchateľov zákazníka chytil zozadu okolo krku\na zvalil ho na zem a následne obaja začali udierať zovretými rukami v päsť zákazníka po hornej časti\ntela“ a taktiež na doslovné znenie výpovede Z. E., ktorý k veci okrem iného uviedol, že „potom prišiel\ndruhý zákazník, ktorý sa hodil na K., rukou mu zovrel hrdlo a spadli na zem.“ Ďalej žalobca poukázal\nna rozdielnosť výpovedí Z. E., ktorý uviedol, že oznamovateľ a zákazník, ktorý sa na neho hodil na\nzem spadli, zatiaľ čo Z. E. uviedla, že jeden z páchateľov oznamovateľa na zem zvalil. Z uvedeného\ndôvodu, preto nemožno tieto výpovede považovať za zhodné. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že\npriebeh skutku, opísaný vo výroku rozkazu o uložení sankcie za priestupok, tým spôsobom, že N. H.\nmal zvaliť oznamovateľa na zem, vo svojej výpovedi okrem oznamovateľa potvrdila len jedna zo štyroch\nzúčastnených osôb. Ďalej žalobca poukázal na nezrovnalosti v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu\na obsahu výpovedí. Súd uviedol, že Z. A. a Z. D. videli, že oznamovateľ dal prvý facku osobe N. H.,\nvo svojej výpovedi však Z. A. výslovne uviedol, že: „zrazu neznámy muž dal Z. facku, pričom Z. sa\nzačal brániť a následne ich on spolu s čašníkom od seba oddelili.“ Z. D. vo výpovedi uviedol, že: „v\npodniku Downtown Backpackers sa k nim správala čašníčka drzo, tak sa na ňu začali sťažovať spolu\ns N. H.. V tom prišiel neznámy muž, ktorý po ňom kričal, že čo si to dovoľujú a dal mu úder do tváre.“\nZ predmetných výpovedí vyplýva, že oznamovateľ dal prvý facku Z. D. a nie N. H., ako to vo svojom\nodôvodnení uviedol krajský súd.\n\n16. Žalobca ďalej poukázal na to, že Krajský súd v odôvodnení rozsudku opakovane nesprávne\noznačoval obvineného z priestupku ako žalobca aj napriek tomu, že v predmetnej veci bola žalobcom\nOkresná prokuratúra Bratislava I a nie N. H.. V súvislosti s argumentom krajského súdu, že N. H. nepodal\nvčas opravný prostriedok, ktorý podľa súdu nasvedčuje tomu, že ku skutku došlo vyššie opísaným\nspôsobom, žalovaný uviedol, že využitie opravného prostriedku je právom a nie povinnosťou a pre\nposúdenie viny alebo neviny osoby obvinenej z priestupku je skutočnosť, či obvinený z priestupku\nopravný prostriedok využil alebo nevyužil, irelevantná. Posúdenie konania správnym orgánom, podľa\nžalobcu dáva pochybnosti o tom, či rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia\nnie je zrejmé, prečo práve výpovede svedkov Z. E. a Z. E. boli podkladom na rozhodnutie, pričom sa\ns protichodnými výpoveďami správny orgán nevysporiadal. Uvedené nedostatky neodstránil ani krajský\nsúd, naopak napríklad zamieňaním si toho, či oznamovateľ dal facku N. H. alebo Z. D., vyvoláva dojem,\nže samotnému súdu nie je priebeh celého skutku na podklade vykonaného dokazovania zo strany\nsprávneho orgánu dostatočne jasný. Záverom poukázal žalobca na zásadu prezumpcie neviny.\n3.\n17. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nŽalovaný uviedol, že predmetom priestupkového konania bol iba skutok, a to fyzické odstrčenie K. A..\nŽalovaný preto nerozhodoval o skutkoch iných osôb, ktoré mohli byť predmetom iných trestných alebo\npriestupkových konaní, ale iba o podozrivých osobách uvedených v predmetnom uznesení, a na základe\nnepochybných dôkazov vydal v súlade s § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch rozkaz o uložení sankcie\nza priestupok, v ktorom uznal vinným N. H. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Z výpovede\npoškodeného K. A. bolo zrejmé, že jeden z hostí - ustálený podľa popisu ako N. H. ho chytil zozadu za\nkrk a zhodil ho na zem a začal ho udierať.\n18. Z. D. bol vypočúvaný ako podozrivý, bez povinnosti vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať,\nsúčasne mal pozitívnu dychovú skúšku na alkohol. Uviedol, že v podniku bol s kamarátom N. H., pričom\npo jeho incidente s chlapíkom z baru, nevedel sledovať, čo robili muž s N. H., z čoho vyplýva, že\nnebol priamym očitým svedkom incidentu N. H. s poškodeným K. A.. Venoval sa svojmu krvácaniu z\nnosa, jeho výpoveď nijako nepreukazovala priebeh predmetného skutku. Preto sa o ňu žalovaný pri\nsvojom rozhodovaní neoprel pri svojom odôvodnení. N. H. bol vypočúvaný ako obvinený, bez povinnosti\nvypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať, súčasne mal pozitívnu dychovú skúšku na alkohol 0,69 mg/\nl, k veci uviedol, že nikoho nenapadol a odmietol k veci vypovedať. Obvinený teda neuviedol svoju verziu\nskutku, ktorú by mohol žalovaný pri rozhodovaní zohľadniť. Z výpovede Z. E. je zrejmé, že zákazník,\npodľa ustáleného popisu N. H., sa hodil na K. tak, že mu zovrel hrdlo a obaja padli dole na zem. K\nnámietkam žalobcu uviedol žalovaný, že aj keď svedok uvádza, že N. H., ktorý bol pod vplyvom alkoholu\na poškodený K. A. padli dole na zem, to ešte nijakým hodnoverným spôsobom nevylučuje možnosť, že\nobaja padli na zem v príčinnej súvislosti s konaním obvineného, ktorý rukou zvieral hrdlo poškodenému\na ešte boli jeho koordinačné schopnosti značne znížené použitím alkoholických nápojov, teda tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Z výpovede Z. E. bolo zrejmé, že zákazník\n- ustálený podľa popisu ako N. H., chytil poškodeného zozadu okolo krku a zhodil ho na zem. Obe\nvýpovede svedkyne, aj tá z 1. novembra 2010 aj druhá zo 16. decembra 2010 jednoznačne potvrdzujú, a\nto aj s odstupom času, ako sa skutok stal. Z výpovede svedka Z. A., bolo zrejmé, že bol otočený chrbtom,\npreto predmetný incident medzi poškodeným a obvineným nevidel, vedel iba uviesť, že obvinený chytil\npoškodeného a neskôr, keď sa ich smerom znovu otočil, videl ich už iba na zemi. Žalovaný ani v tejto\nsvedeckej výpovedi nevidel žiadne rozpory, čo sa spoľahlivého zistenia stavu týka, nakoľko tento svedok\ntaktiež nevidel, čo sa odohralo medzi obvineným N. H. poškodeným K. A..\n19. K žalobcovej námietke, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný rozhodoval práve na základe výpovede\nsvedkov Z. E. a Z. E., a tie boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol žalovaný, že z uvedených výpovedí je\nzrejmé, že Z. A., Z. D. nevideli predmetný skutok a samotný N. H. len stručne uviedol, že on nič nespravil\na ďalej k veci odmietol vypovedať, opakovane tým nevyužil možnosť uviesť svoju verziu skutku. Zároveň\nžalovaný zdôraznil, že N. H. a Z. D. mali procesné postavenie podozrivých a nie svedkov, preto neboli\npovinní hovoriť pravdu na svoju obhajobu mohli svoje výpovede prispôsobiť vo vlastný prospech, preto\nich výpovede nie je možné považovať za dôkaz, ktorým v danom prípade sú podľa správneho poriadku\nlen výpovede svedkov, znalecké posudky, listiny, obhliadky, atď.\n\n20. Taktiež nemožno podľa žalovaného prijať názor žalobcu, že za danej dôkaznej situácie ide o tvrdenie\nproti tvrdeniu a žalovaný mal postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, keďže daná zásada sa dá\npoužiť iba v konaní o priestupku (v pochybnostiach v prospech obvineného, resp. žalovaného, a tým\nsa podozrivý stane až po začatí konania o priestupku), pričom toto konania bolo začaté prvým úkonom\nžalovaného voči účastníkovi konania, ktorým bolo vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok a\njeho doručenie obvinenému N. H.. Žalovaný pripomenul, že v zázname PMJ KR PZ v Bratislave z 11.\nnovembra 2010 je uvedené, že na mieste bolo zistené, že sa jedná o osoby: Z. D. (iniciátor incidentu)\na N. H. (fyzicky zaútočil na p. A.), pričom aj na základe tohto záznamu boli ustálené obe osoby vo\nvýpovediach zúčastnených osôb.\n21. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že N. H. dosiahol zákonom stanovený vek na zodpovednosť za\npriestupok, zároveň študoval právnickú fakultu, mal teda postačujúcu znalosť všeobecne záväzných\nprávnych noriem upravujúcich občianske spolunažívanie, a aj napriek tomu, že bol pod vplyvom\nalkoholu vedel, že jeho konanie prekračuje zaužívané normy spolužitia. Zároveň považoval žalovaný\nza nevyhnutné uviesť, že rozkaz v priestupkovom konaní, teda v jeho skrátenej forme konania, aj keď\npodľa § 87 ods. 3 zákona o priestupkoch má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku, to ešte\nneznamená, že má mať také dôkladné odôvodnenie ako rozhodnutie, ktoré vychádza z vykonaných\ndôkazov na ústnom pojednávaní pri prejednávaní priestupku. S poukazom na tvrdenia žalobcu, upozornil\nžalovaný, že priestupkové konanie má v zmysle ustálenej judikatúry v zásade charakter konania o\ntrestnom obvinení a trestný rozkaz neobsahuje žiadne odôvodnenie.\n22. Záverom žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie de facto zaniklo dňa 18. apríla 2016 s\npoukázaním sa ustanovenie § 89a ods. 7 zákona o priestupkoch, nakoľko po uplynutí piatich rokov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku (18. apríla 2011) sa všetky údaje z evidencie\npriestupkov bezodkladne a nenávratne likvidujú, a s tým aj všetky dôkazy o vine obvineného.\n4.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods.\n2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n24. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n25. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n26. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nTieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Súd konštatuje, že aby neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd\nsa vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a doplnenie k odvolacím námietkam odvolateľa.\n27. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n\n28. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n29. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nprávnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,\nnie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným\nskutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis.\n30. Z obsahu spisového materiálu včítane administratívneho spisu mal aj najvyšší súd preukázané,\nže žalovaný napadnutým rozhodnutím, uznal účastníka konania vinným zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d/ zákona o priestupkoch, a bola podľa § 11 ods.\n1 písm. b/ a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch účastníkovi konania\nuložená pokuta vo výške 30,- €. Rozkaz prvostupňového správneho orgánu, po doručení účastníkovi\nkonania do vlastných rúk 17. marca 2011, nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2011. Účastník konania\npodal 4. apríla 2011 na poštovú prepravu odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok a súčasne\npodal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Správny orgán 14. apríla 2011 svojim rozhodnutím\nnevyhovel účastníkovi konania vo veci odpustenia zmeškania lehoty na podanie odporu a predložil ho\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor priestupkov na preskúmanie\nmimo odvolacieho konania, ktorý listom č. SVS-OP-2011/014065 z 23. júna 2011 upovedomil účastníka\nkonania, že dôvodom pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozkazu mimo odvolacieho konania\nmôže byť len jeho nezákonnosť, t.j. rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom. Keďže v\npostupe Obvodného úradu Bratislava, nedošlo k porušeniu zákona, nie je dôvod na uplatnenie postupu\npodľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým je zrušenie alebo zmena rozkazu, alebo podľa § 62\nSprávneho poriadku, ktorým je obnova konania. Proti predmetnému rozkazu podala 1. apríla 2014\nprokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I protest, v ktorom žiadala, aby bol uvedený rozkaz\nzrušený, pretože vzhľadom na rozporné výpovede, ktoré sú súčasťou spisového materiálu možno\nkonštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh, a preto spáchanie skutku nemožno odvodzovať\nlen od výpovedí svedkov Z. E. a Z. E., pričom žiaden nezávislý svedok nebol v predmetnej veci vypočutý.\nRozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OOP1-2014/038471/MUC z 22. mája 2014 nebolo\nprotestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I vyhovené s odôvodnením, že príslušný orgán\nPZ vykonal objasňovanie priestupku výsluchom K. A., Z. D., Z. E., Z. E. a Z. A., teda osôb prítomných\npri incidente a v predmetnej veci nie je možné konštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh.\n31. K námietke žalobcu, že správny orgán, ako aj krajský súd nesprávne uviedli ako došlo podľa výpovedí\nzúčastnených k spáchaniu priestupku, keď mali Z. E. aj Z. E. zhodne tvrdiť, že videli ako obvinený N.\nH. chytil oznamovateľa okolo krku a zvalil ho na zem. V tejto súvislosti poukázal žalobca na doslovné\nznenia výpovede Z. E. ako aj Z. E., kde Z. E. uviedol, že oznamovateľ s obvineným spadli. Súd sa v tejto\nsúvislosti stotožňuje so žalovaným, že svedkom E. uvedený spôsob ako sa obvinený a poškodený dostali\nna zem, nevylučuje, že obaja padli na zem v príčinnej súvislosti s konaním obvineného, ktorý zvieral\nrukou hrdlo poškodenému a jeho koordinačné schopnosti boli znížené požitím alkoholických nápojov.\n32. Súd má za to, že rozhodujúce je, že ako poškodený K. A., tak aj svedkyňa Z. E. uviedli, že jeden z\nhostí - ustálený podľa popisu ako N. H., chytil poškodeného za krk a zhodil ho na zem.\n\n33. K námietke žalobcu, že správny orgán neprihliadal na výpovede Z. A., Z. D. a obvineného, treba\nuviesť, že z výpovedí svedkov Z. A., Z. D. ako aj zo spisu je zrejmé, že skutok nevideli, nevedeli ho teda\nozrejmiť, preto sa na ich výpovede ani v tejto súvislosti prihliadať nemohlo, naviac samotný obvinený\nuviedol, že nič nespravil a viac vo veci odmietol vypovedať, k ozrejmeniu skutku z jeho pohľadu teda\nnedošlo a v samotnom odpore proti rozkazu taktiež neuviedol žiadne skutočnosti vo svoj prospech.\nZároveň treba mať na pamäti procesné postavenie Z. D., ako podozrivého, ide teda o stanovisko osoby,\nktorá sa pochopiteľne usiluje vedome vyhnúť zodpovednosti alebo ju zoslabiť.\n34. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n35. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49\nods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch: priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten,\nkto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na\nzdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto\npriestupok je možné uložiť podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, pokutu do 99,- €\n36. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou\nstránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje v narušení občianskeho\nspolunažívania. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie;\nobjektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktorým je narušené občianske spolunažívanie ako následok\na príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu\nobčianskeho spolunažívania.\n37. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt,\nsubjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť\nobligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty\nnebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Najvyšší súd po preskúmaní administratívneho spisu\ndospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu a žalobcom v odvolaní uvedené nezrovnalosti správneho orgánu a krajského súdu, nemali na\nobjasnenie priestupku a jeho skutkovej podstaty vplyv. Priestupku sa dopustil obvinený (subjekt), v\nBratislave 11. novembra 2010 v čase asi o 00.01 hod. v podniku Downtown Backpackers na Panenskej\nulici č. 31, kedy obvinený fyzicky napadol K. A. tak, že ho chytil odzadu za krk a zvalil ho na zem,\npričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, čím\númyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním\n(subjektívna stránka), predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), konaním obvineného\nbolo narušené občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním\n(objektívna stránka).\n38. Podľa § 11 zákona, za priestupok možno uložiť pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie\nveci.\n39. Podľa § (§ 12 ods. 1 zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť\npriestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,\nna mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten\nistý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n40. K žalobcom uvedenej skutočností, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia opakovane označuje\nobvineného z priestupku ako žalobcu aj napriek tomu, že v predmetnej veci bola žalobcom Okresná\nprokuratúra Bratislava I a nie N. H., uvádza súd, že chyby v písaní na strane krajského súdu nemajú\nžiaden zásadný vplyv na prípadnú nezrozumiteľnosť jeho odôvodnenia a napriek zámene obvineného so\nžalobcom je z rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmé, na základe akých podkladov a akým postupom\ndospel súd k svojim záverom.\n41. Súd má za to, že správnemu orgánu sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by N. H. na zemi\nudieral päsťou oznamovateľa do oblasti hlavy a hornej časti tela, odvolací súd však súhlasí s názorom\nprvostupňového súdu, že správny orgán dostatočne preukázal konanie uvedené vo výroku napadnutého\n\nrozhodnutia. Správny orgán konanie obvineného - fyzické napadnutie poškodeného chytením za krk\na zvalením na zem, ktoré prekročilo rámec bežnej nevhodnosti, vyhodnotil ako narúšajúce občianske\nspolunažívanie. Konanie obvineného vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa odohral skutok prekročilo v\ntomto prípade pravidlá slušnosti a narúšalo pokojné spolunažívanie občanov.\n42. Najvyšší súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri určení výšky a\ndruhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný, kedy sa žalobca dopustil priestupku na verejne prístupnom mieste, nad mieru zavinenia,\nkeď obvinený konal úmyselne. Správny orgán zároveň prihliadol na skutočnosť, že obvinený konal pod\nvplyvom alkoholu ako aj na osobu samotného obvineného, pretože v minulosti mu ešte nebola uložená\nsankcia za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd\nkonštatuje, že správny orgán obvinenému uložil pokutu v adekvátnej výške a považuje ju za primeranú.\n43. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nzrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ako to navrhoval žalovaný.\nSprávne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci\nnáležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho\nporiadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli\npostačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 372/1990 Zb.. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový\nstav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb..\n44. Preskúmavaním veci v odvolacom konaní dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd sa náležite\nvysporiadal so žalobnými dôvodmi a námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neodôvodňujú zrušenie\nrozsudku krajského súdu. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so\nzákonom, a preto súd stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nrozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n45. O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP a 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal\na žalovaný v správnom súdnictve nárok na náhradu trov konania nemá. Pribratému účastníkovi trovy\nkonania zo zákona neprináležia.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}