{"guid": "332bc6d9-e354-42c3-87db-30c140e38a04:99973102-dd3e-474f-bebe-d94c6bdb88c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1", "spisova_znacka": "2Sžo/199/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/199/2015 z 31. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. 2Sžo/199/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1", "identifikacne_cislo": "1014201333", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99973102-dd3e-474f-bebe-d94c6bdb88c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/199/2015\n1014201333\n31. 01. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201333.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V., bytom K., XXX XX G., právne\nzastúpený advokátkou: JUDr. Kristína Mitrová Polková, Na Priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38436/2014/23 zo dňa 05.06.2014 konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/165/2014 - 34 zo dňa14.5.2015\ntakto:\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/165/2014 - 34 zo dňa14.\nmája 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom č. k. 1S/165/2014 - 34 zo dňa14.5.2015 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nzamietol žalobu doručenú dňa 11.08.2014, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a\nnásledne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 38436/2014/23 zo dňa 05.06.2014, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie predsedníčky Krajského súdu v Žiline Spr. 112/2014 zo dňa 08.04.2014 o nevyhovení\nžiadosti žalobcu, ako sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na trestnoprávne kolégium\nNajvyššieho súdu SR o vyplácanie funkčného príplatku podľa § 69 ods. 4 zákona o sudcoch a\nprísediacich, požadovaného z dôvodu, že v zmysle rozvrhu práce NS SR za rok 2014 žalobca rozhoduje\no opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd.\nKrajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na účely\nrozhodovania o vzniku na požadovaný príplatok je nevyhnuté rozlišovať medzi pojmami „sudca NS\nSR“ (osoba, ktorá je pridelená alebo preložená na NS SR a teda vzniká trvalá väzba a spätosť s\npredmetným súdom) a „zákonný sudca“ (v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. sudca, ktorý\nvykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na\nkonanie a rozhodovanie v prejednávanej veci). Ustanovenie § 65 a nasl. zákona o sudcoch a prísediacich\nupravuje platové pomery sudcov tak, že na účely odmeňovania rozlišuje medzi „stálym sudcom“ a\n„dočasne prideleným sudcom“. Zákonodarca upravil osobitne možnosť priznania príplatku pri dočasnom\npridelení sudcu na iný súd výlučne v prípade sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špecializovaný trestný\nsúd. Keďže zákonná úprava explicitne špecifikuje okruh sudcov, ktorí majú počas obdobia dočasného\npridelenia nárok na daný príplatok, nie je možné analogicky aplikovať ust. § 69 ods. 2 a ods. 4 zákona\no sudcoch a prísediacich vo vzťahu k sudcom, ktorí sú dočasne pridelení na NS SR. Zároveň procesne\nneúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nII.\n\nŽalobca vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenia a odňatie možnosti konať\npred súdom vzhľadom na nevysporiadanie sa so všetkými žalobnými dôvodmi, konkrétne argumentáciou\na dôkazmi o tom, že dočasne pridelený sudca je pri svojom rozhodovaní plnohodnotným členom\nNajvyššieho súdu a zákon v ust. § 69 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich\nnerozlišuje medzi „stálymi“ a „dočasne pridelenými“ sudcami a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nVytkol krajskému súdu, že pri svojom rozhodovaní ignoroval časť žaloby, kde žalobca namietal výklad\nrelevantných právnych noriem orgánmi štátnej správy zakladajúci diskriminačné postavenie žalobcu\nvoči ostatným sudcom Najvyššieho súdu rozhodujúcim o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nŠpecializovaného trestného súdu, pričom takýto výklad je založený na ľubovôli a porušuje základné\nprávo na majetok zakotvené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Použitý výklad nie je založený na\nnijakom obhájiteľnom dostatočnom dôvode a z pohľadu rovnakého zaobchádzania nie je najúčelnejším,\nnajrozumnejším a najspravodlivejším riešením. V danom prípade nie sú splnené podmienky pre\npripustenie nerovnosti v zmysle čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\n(prijatého) Výborom OSN pre ľudské práva. Úmyslom zákonodarcu nemohla byť diskriminácia určitej\nskupiny sudcov a neexistuje obhájiteľný záujem štátu pre takúto diskrimináciu. Použitý výklad môže\nv budúcnosti viesť k takému absurdnému stavu, že sudca Špecializovaného trestného súdu dočasne\npridelený na Najvyšší súd nebude mať nárok na funkčný príplatok v prípadoch, ak bude rozhodovať\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, ktoré rozhodovali sudcovia Špecializovaného trestného\nsúdu.\nŽalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\nIII.\nV prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu konanie v ktorom žalobca, sudca Krajského\nsúdu v Žiline, požiadal dňa 20.2.2014 o doplnenie platobného dekrétu o vyplácanie funkčného príplatku\npodľa § 69 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov vzhľadom na skutočnosť, že na\nobdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 bol dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, pričom podľa platného rozvrhu práce rozhoduje o opravných prostriedkoch vo\nveciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, pričom v januári 2014 mu boli\nako sudcovi spravodajcovi pridelené dve označené veci.\nRozhodnutím Spr. 112/2014 zo dňa 8.4.2014 predsedníčka Krajského súdu v Žiline žiadosti nevyhovela,\nargumentujúc v súlade so záväzným stanoviskom MS SR č. 32879/2014/23 zo dňa 19.3.2014, ktorého\nzávery sú zhodné so závermi odôvodňujúcimi rozsudok krajského súdu. Žalobca v odvolaní zo dňa\n28.4.2014 namietal, že ustanovenie § 69 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k §\n72 ods. 1 zákona, jeho rozhodovanie počas dočasného pridelenia je riadnym rozhodovaním sudcu\nNajvyššieho súdu v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) b), a ako zákonnému sudcovi v týchto veciach mu\nprináleží príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 zák. č. 385/2000 Z.z.. Existujúci stav považuje za rozporný\ns právom na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní so sudcami, ktorí rozhodujú v rovnakých veciach a\nktorým predmetný príplatok bol priznaný.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 38436/2014/23 zo dňa 5. júna 2014 odvolanie zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil s poukazom na obsah nálezu ÚS SR č. PL. ÚS 17/08-238 v zmysle\nktorého mzdová či platová diferenciácia v rámci výkonu určitého povolania je prirodzenou súčasťou\nživota spoločnosti, preto nemožno rozumne ani legitímne očakávať jej elimináciu práve pri výkone\nsudcovského povolania, pričom rozdiely musia vychádzať „z kritérií ktoré majú objektivizovaný základ a\nvo vzťahu k celkovému systému odmeňovania platnému pre danú sféru rešpektujú kritériá racionality a\nprimeranosti“. Postavenie sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na súd vyššieho stupňa\nnie je ekvivalentné postaveniu sudcu, ktorý bol na súd vyššieho stupňa preložený resp. pridelený,\npodstatný rozdiel je najmä v absolvovaní výberového konania, ktoré je previerkou znalostí a schopností\nsudcu pôsobiť na danom súde. Sudca dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd je však aj\npočas pridelenia spätý so súdom na ktorom je trvale pridelený, čo zákonodarca zohľadnil priznaním\npríplatku počas dočasného pridelenia. Inštitút dočasného pridelenia nie je možné zúžiť len cez vnímanie\nprípadného „hmotného stimulu“. Pri kreovaní platnej a účinnej právnej úpravy bola vo vzťahu k nároku na\nfunkčný príplatok podľa § 62 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich zachovaná myšlienka racionality a\n\nprimeranosti, zohľadňujúca aj to, že postavenie sudcu dočasne prideleného na Najvyšší súd SR ako na\nnajvyššiu súdnu inštanciu v rámci všeobecného súdnictva nie je rovnocenné postaveniu sudcu NS SR.\nV žalobných dôvodoch žalobca spochybnil záver o nerovnocennom postavení sudcu dočasne\nprideleného na výkon funkcie sudcu na NS SR a sudcu NS SR vzhľadom na proces rozhodovania\no pridelení a plnú jurisdikciu dočasne prideleného sudcu pri rozhodovaní príslušného senátu NS SR.\nZdôraznil, že rozhodujúcim kritériom pre priznanie sporného príplatku je skutočný výkon rozhodovacej\nčinnosti, preto považuje napadnuté rozhodnutie za formalistické, nedávajúce odpoveď na konkrétnu\nargumentáciu žalobcu a nepreskúmateľné. Zároveň napadnutému rozhodnutiu vytkol, že je absolútne\nnepreskúmateľné vo vzťahu k časti odvolania, kde namietal nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní,\nk čomu sa žalovaný nijako nevyjadril. V závere žaloby označil existujúci stav za rozporný s ust. § 34\nods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, § 119a ods. 1-4 Zákonníka práce v spojení s ust. § 150 ods.\n1 zákona o sudcoch a prísediacich, ako i so zákonom č. 365/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a\nsmernicami č. 97/80/ES, č. 2000/43/ES, č. 2000/78/ES, 2000/73/ES.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na správnosti svojho rozhodnutia, vzhľadom na platnú\nprávnu úpravu žalobné dôvody nepovažuje za preukázané. K námietke nesúladnosti úpravy § 69\nods. 2 zákona o súdoch a sudcoch s právnymi predpismi uvedenými v závere žaloby (vrátane\nantidiskriminačného zákona) uviedol, že posúdenie súladnosti prípadne odstránenie „vadného“ stavu\nnespadá pod kompetencie žalovaného správneho orgánu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení\ns § 246c ods.1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a to vo\nvzťahu k vadám rozsudku krajského súdu.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa ust. § 12 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu\ns jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je\nvylúčené, okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo členka disciplinárneho senátu.\nPodľa ust. § 69 ods. 2, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, funkčný príplatok\nza výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý\nrozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný\ntrestný súd mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy\nzamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Funkčný príplatok za výkon\nfunkcie podľa ods. 2 patrí sudcovi najvyššieho súdu, ktorý podľa rozvrhu práce rozhoduje o opravných\n\nprostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd za\npredpokladu, že v prechádzajúcom mesiaci mal pridelenú najmenej jednu vec, v ktorej konal v prvom\nstupni Špecializovaný trestný súd. Zastupujúci sudca sudcu podľa predchádzajúcej vety má nárok na\ntento príplatok len ak nastane okolnosť, pre ktorú v danej veci nemôže konať sudca senátu, ktorú má\nvec pridelenú náhodným výberom.\nPodľa ust. § 72 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudcovi počas dočasného pridelenia patrí\nfunkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný\ntrestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2.\nPodľa § 72 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ak je sudca dočasne pridelený na\nsúd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu\nmesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného\npridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; Súčet príplatku za výkon funkcie na určitom\nstupni súdu, spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu, nesmie prevýšiť\n130 % základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd.\nV.\nV odvolaní žalobca namietal, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne resp. vôbec neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie vo vzťahu k námietke diskriminačného prístupu k výkladu ust. § 69 ods. 2 a 4 zák. č.\n385/2000 Z.z. v prípade žalobcu oproti ostatným sudcom rozhodujúcim na NS SR o odvolaniach proti\nrozhodnutiam špecializovaného súdu. K tejto otázke Najvyšší súd uvádza nasledovné:\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu\nbolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje\nrozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\nSkutočnosť, že sa žalovaný s názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o\nporušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10).\nÚstavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere\nstotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nna spravodlivé súdne konanie (napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV.\nÚS 112/05).\nV prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nOSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného č. 38436/2014/23\nzo dňa 05.06.2014 ktorým bolo zamietnuté odvolanie a na základe vykonaného právneho posúdenia\nprávneho postavenia žalobcu, ako sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie na NS SR bolo\nzamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého nemá nárok\nna vyplácanie príplatku podľa § 69 ods. 4 zák. č. 375/2000 Z.z.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, svoj právny názor zhrnul s odkazom na správnosť\nprávnych názorov žalovaného v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, týkajúcich sa odlišnosti\npostavenia sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd od postavenia sudcu\nNajvyššieho súdu a vplyvu tejto skutočnosti na platové nároky bez toho, aby sa vysporiadal s námietkou\nporušenia antidiskriminačného zákona a ďalších súvisiacich predpisov pri posudzovaní tejto otázky\nsprávnymi orgánmi.\nTieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková\n\nv. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že\nsa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada\nnedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno\nakceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by\nporušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPokiaľ krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán neporušil zákon,\nmusí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé, prečo zásadná žalobná námietka obsiahnutá v žalobných\ndôvodoch pred súdom neobstojí, pretože žalobca má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné\nrozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra\n1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).\nV súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy\nOSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať\nskutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať\ns dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom\njednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP.\nKrajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných\nustanovení a zásad nepostupoval.\nKrajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať\nvýklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu ohľadne\nnámietky diskriminácie vôbec neobsahuje právne posúdenie veci, nakoľko právne závery k tejto otázke\nv rozsudku absentujú, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\nTreba pripomenúť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval k tejto otázke na strane 4\npísomného vyhotovenia počínajúc prvým odsekom zhora a poukazoval na prípustnosť mzdovej či\nplatovej diferenciácie v rámci výkonu povolania sudcu v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL.\nÚS 17/08-238 zo dňa 20.5.2009 vyjadrujúceho sa na základe námietky diskriminácie aj k úprave\nfunkčného príplatku sudcu Špeciálneho, v súčasnosti Špecializovaného trestného súdu. Bolo teda\ndôvodné očakávať, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní vysporiada s aplikovateľnosťou žalovaným\nuvedených záverov na daný prípad, rovnako ako aj s námietkami poukazujúcimi na rozpor postupu\nsprávnych orgánov s predpismi, upravujúcimi zákaz diskriminácie, uvedenými v žalobe.\nTýmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho\nrozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného\nna spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V\nďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať, vysporiadať\nsa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho\na ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP\na ktoré bude aj riadne odôvodnené.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/165/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}