{"guid": "a928b3a5-2fa3-41ac-936d-edbc2c93b206:cab84739-6b37-4a85-8800-da2361b5112f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1", "spisova_znacka": "6Sžf/26/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/26/2016 z 18. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2018, sp. zn. 6Sžf/26/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1", "identifikacne_cislo": "1014201295", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2018-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cab84739-6b37-4a85-8800-da2361b5112f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/26/2016\n1014201295\n18. 04. 2018\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201295.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\n\"MODRÝ STROM\", s.r.o., IČO: 34 147 713, Ružová dolina 33, Bratislava, zastúpený: Prosman a Pavlovič\nadvokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, advokát\na konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/93972/2014/5248 zo dňa 06.03.2014,\nv konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/165/2014-36 zo dňa\n17.02.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/165/2014-36 zo dňa\n17. februára 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.\np.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100302/1/93972/2014/5248 zo dňa 06.03.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9103402/5/5231744/13/KovA,ProK zo dňa 29.11.2013,\nktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 16 698,59 eur.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že správca dane vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v súlade s daňovým\nporiadkom.\nUviedol, že v zákone č. 595/2003 Z. z. sú formulované podmienky pre uznanie daňových výdavkov\n(nákladov). Za daňový výdavok (náklad) definovaný v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. možno\npovažovať len taký výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie zdaniteľných príjmov. Vecný charakter daňových výdavkov je daný materiálnou existenciu\ndaňového výdavku, u ktorého v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. je požiadavka iba na\n\nvecnú súvislosť s príjmami daňového subjektu. Od tejto skutočnosti sa odvíja aj dôkazné bremeno\ndaňového subjektu, ktorý je v daňovom konaní pre účely dane z príjmov povinný preukazovať existenciu\ndaňového výdavku a vecnú súvislosť s jeho príjmami. Bez splnenia zákonných podmienok nemožno\nvynaložené výdavky uznať ako daňové výdavky, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že nedôjde k zníženiu\nzdaniteľného základu dane, a teda ani k zníženiu dane z príjmov.\nZ jednotlivých svedeckých výpovedí aj podľa názoru súdu vyplynulo, že obchodná spolupráca žalobcu\ns preverovanými subjektmi už v roku 2010 prebiehala. Žalobca v daňovom konaní ako ani v žalobe\nneuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery správcu dane a žalovaného,\ns ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil.\nPodľa názoru súdu z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu prvostupňového a napadnutého\nrozhodnutia vyplynulo, že správca dane viedol rozsiahle dokazovanie v zmysle zásady objektívnej\npravdy, presne a úplne zistil skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné\npre rozhodnutie. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo\nnajavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou\nnormou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie\nrelatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými\nzákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej\nurčuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného\npostupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.\nSprávca dane správne nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ktoré žalobca predložil, ale zameral\nsa na realitu plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na skutočnosti zistené pri výkone\ndaňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Súd uviedol, že existencia Zmluvy o sprostredkovaní,\ndodatok č. 1 k tejto zmluve, faktúra č. 8/6/01 v sume\n50 000,- eur ani správy o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov ešte neznamenajú, že k plneniu reálne došlo. Pri posudzovaní splnenia\nzákonných podmienok na to, aby žalobcom uplatnený výdavok zodpovedal atribútom daňového\nvýdavku, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálnym. Ak správca dane na základe určitých\ninformácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov,\nnemohol ich uznať ako relevantné, ak žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť\nnepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil.\nPodľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z\nvlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez\nnávrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré\nskutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy\nsprávcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy\npostačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom\nkonaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania\nposudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci\nposúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti.\nSprávca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že vypočul zástupcov daňových\nsubjektov, s ktorými podľa vyjadrenia žalobcu uzatvoril kúpne zmluvy na základe sprostredkovania\nspoločnosťou ELOSA, s.r.o. Podľa názoru súdu nebolo potrebné a účelné predvolať všetkých zástupcov\ndaňových subjektov, keď správca dane považoval zistené informácie za dostatočné pre posúdenie veci.\nSvedecká výpoveď predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré v daňovom konaní môžu slúžiť ako dôkaz.\nVýsluch svedka sa môže uskutočniť nielen z podnetu správcu dane, ale aj z podnetu daňového subjektu\nči z podnetu inej osoby. Aj napriek tomu, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu\nnamietal, že správca dane nevypočul všetkých zástupcov daňových subjektov, v priebehu daňového\nkonania vypočutie zvyšných zástupcov daňových subjektov nenavrhol. Ak žalobca považoval vypočutie\niba niektorých zástupcov daňových subjektov za nedostatočné, mal využiť zákonnú možnosť navrhnúť\nvypočutie aj ostatných zástupcov.\n\nSúd tiež dal do pozornosti, že z ôsmich subjektov, ktorých správu o posúdení dôveryhodnosti žalobca\npredložil, správca dane preveril päť subjektov. Z celkového počtu 11 subjektov preveril sedem, pričom\nvšetci zástupcovia siedmich subjektov uviedli, že so žalobcom spolupracovali ešte pred rokom 2010.\nAj napriek tomu, že podpísanie Zmluvy o sprostredkovaní a dodatku č. 1 k tejto zmluve, ktorým zmluvné\nstrany rozšírili predmet zmluvy o zabezpečenie rozdelenia príležitostí žalobcu ako záujemcu uzatvoriť\nkúpne zmluvy s tretími osobami, v rovnaký deň, sa súdu javilo ako neštandardné, takýto postup nie je\nzakázaný. Na druhej strane takýto neštandardný postup vzbudzuje relevantné pochybnosti o pravosti a\npravdivosti dodatku č. 1 predovšetkým z dôvodu, že žalobca dodatok č. 1 k zmluve nepredložil správcovi\ndane spolu so Zmluvou o sprostredkovaní, ale až na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2013 (teda až po\nvykonaní dokazovania, o ktorom bol žalobca informovaný), čo je cca po 9 mesiacoch od zaslania výzvy\nna predloženie dokladov a dôkazov, na základe ktorých bola fakturovaná sprostredkovateľská provízia.\nOkrem toho, žalobca dodatočné predloženie dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní nijako neodôvodnil\na o jeho existencii sa správcovi dane pred jeho predložením vôbec nezmienil. Neštandardné je tiež\npoužitie inej pečiatky žalobcu na samotnej zmluve a inej pečiatky na dodatku, pričom obe listiny mali\nbyť podpísané v rovnaký deň.\nV tejto súvislosti súd dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca ani nepredložil všetky správy o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov. Dňa 06.11.2013 predložil správcovi dane ako dôkaz preukazujúci jeho\ntvrdenie zoznam preverených subjektov obsahujúci IČO a názvy 47 spoločností a iba 8 správ o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu. Aj napriek tvrdeniu žalobcu, že aj ohľadom\nzvyšných 39 spoločností z predloženého zoznamu boli spoločnosťou ELOSA, s.r.o. vypracované správy\no posúdení dôveryhodnosti, mal ich za účelom unesenia dôkazného bremena správcovi dane predložiť.\nSúd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca na základe predložených správ o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov nepreukázal, že ich vypracovanie nejakým spôsobom ovplyvnilo už existujúce\nobchodné vzťahy s menovanými spoločnosťami. Predložené správy o daňových subjektoch nespĺňajú\nznenie čl. IV ods. 4. 6 dodatku č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní, podľa ktorého je sprostredkovateľ\npovinný oznámiť žalobcovi záujemcovi údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým\nnavrhuje záujemcovi uzatvoriť zmluvu z dôvodu existencie obchodnej spolupráce. Takéto správy o\nposúdení dôveryhodnosti subjektov nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky.\nSúd dodal, že informácie o preverovaných subjektoch, uvedené v predložených správach o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov, predstavujú iba všeobecné informácie, ktoré sú dostupné aj na internete,\nnapr. v obchodnom registri či v obchodnom vestníku. Sprostredkovateľská provízia v sume 50 000,eur za vyhľadanie ľahko dostupných informácií o daňových subjektoch, s ktorými sprostredkovateľ\nnavrhuje žalobcovi uzatvoriť kúpnu zmluvu a pri zohľadnení skutočnosti, že s týmito subjektmi už žalobca\nspolupracuje a nejde teda o potenciálnych záujemcov, sa súdu javila ako zjavne neprimeraná.\nŽalovaný dospel k správnemu záveru, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie v súlade\nso zásadami daňového konania uvedenými v § 3 daňového poriadku, vykonal na zistenie sporných\nskutočností dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Záver, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno, je záverom, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. Pri výkone\ndaňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že ním uplatnené náklady\nboli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti, či spoločnosť ELOSA, s.r.o. skutočne vykonávala takú činnosť, aby žalobca\nmohol uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami v zmysle uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní ako\naj dodatku č. 1 k tejto zmluve. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol súd názoru, že zo strany žalobcu\nnedošlo k preukázaniu splnenia podmienky na uznanie výdavkov podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona\nč. 595/2003 Z. z.\nPo preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania,\npričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom\nkonaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v\nžalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané\nrozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.\n\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a v konaní neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v\ntakomto prípade právo na náhradu trov konania.\nII.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov, že trpí vadami v zmysle\nust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku.\nV súvislosti s odôvodnením rozhodnutia žalobca uviedol, že konajúci súd, rovnako ako žalovaný,\npoukazujú na skutočnosť, že sa s odberateľmi - daňovými subjektami poznal z minulej spolupráce, a teda\nneakceptoval sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti ELOSA, s.r.o., pričom z predloženého spisového\nmateriálu je zrejmé, že predmetom činnosti spoločnosti ELOSA, s.r.o. v zmysle dodatku č. 1 k Zmluve o\nsprostredkovaní bola aj činnosť, ktorej vykonanie v celom rozsahu tak žalovaný, ako aj ani Krajský súd\nv Bratislave, nevyvrátil, resp. nespochybnil, práve naopak, z predložených dokladov vyplýva, že takáto\nčinnosť bola zo strany spoločnosti ELOSA, s.r.o. vykonaná.\nŽalobca mal za to, že konajúci súd, ako aj žalovaný, nesprávne právne posúdili obsah ustanovení\nZmluvy o sprostredkovaní. Podpísaním dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci zmluvné strany v deň\npodpisu rozšírili predmet Zmluvy o sprostredkovaní o zabezpečenie rozdelenia príležitostí žalobcu ako\nzáujemcu uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami, aby bola pre žalobcu zabezpečená čo najširšia\nskladba tretích osôb, aj o sprístupnenie portfólia obchodných partnerov, aby mal žalobca možnosť s\ntýmito tretími osobami uzavrieť kúpne zmluvy. Podľa Zmluvy o sprostredkovaní bola spoločnosť ELOSA,\ns.r.o. ďalej povinná oznámiť žalobcovi údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým\nmu sprostredkovateľ, teda spoločnosť ELOSA, s.r.o., navrhuje uzavrieť zmluvu.\nŽalobca správcovi dane predložil zoznam subjektov preverovaných spoločnosťou ELOSA, s.r.o. a\npredložil správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu.\nPreverovacia činnosť podľa Zmluvy znamená, že nie je možné na Zmluvu o sprostredkovaní v znení\ndodatku č. 1 nazerať ako na zmluvu, ktorej predmetom bolo výhradne sprostredkovanie, ale jej\npredmetom bol aj výkon iných/ďalších činností spojených so sprostredkovaním možnosti uzatvoriť kúpne\nzmluvy s tretími osobami, ktoré sa neprejavili v uzatvorení kúpnych zmlúv s daňovými subjektmi v zmysle\nšetrenia správcu dane.\nKonajúce orgány nesprávne právne posúdili vec, keď svojím výkladom obmedzili rozsah predmetu\nZmluvy o sprostredkovaní a nesprávne vykladali zákonnú podmienku uznania daňových výdavkov, a to\npreukázanie ich súvislosti so zabezpečením, udržaním a dosahovaním zdaniteľných príjmov, napriek\ntomu, že splnenie podmienky vecnosti, teda, že predmetný daňový výdavok sa v danom období vynaložil,\nnebolo v konaní spochybnené.\nŽalobca poukázal aj na skutočnosť, že v rámci správnej úvahy sa konajúci súd zaoberal\n„neštandardnosťou“ uzatvorenia dodatku k Zmluve o sprostredkovaní v deň podpisu samotnej zmluvy,\nresp. použitím inej pečiatky, pričom tieto skutočnosti sú z hľadiska právneho posúdenia, ako aj zistenia\nskutkového stavu právne irelevantné.\nŽalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že konajúci súd na jednej strane deklaruje, že vykonaný výsluch\n„len časti“ odberateľov žalobcu bol dostatočný pre zistenie stavu veci, na druhej strane však pre potrebu\nunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu považoval za potrebné predloženie všetkých 47 správ\no posúdení dôveryhodnosti odberateľov zo strany žalobcu, čím podľa názoru žalobcu konal v rozpore s\nust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe\ndaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných\nprávach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou\n\nvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\nŽalobca predložil doklady preukazujúce plnenie zo Zmluvy o sprostredkovaní v znení dodatku, aj to, že\ntoto plnenie ako výdavok prispelo na jednej stane na dosiahnutie a udržanie príjmov, a to najmä tým, že\nžalobca niektoré rizikové obchody neuzavrel. Uvedené skutočnosti však konajúci súd, ako ani konajúce\norgány nezohľadňovali.\nS poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. 4Sžf/7/2011, v ktorom súd skúmal\noprávnenosť uplatnenia daňových výdavkov, uviedol, že: „Nedostatok tzv. vecnej súvislosti daňových\nvýdavkov môže správca dane skúmať až po ozrejmení si materiálnej existencie preverovaného\ndaňového výdavku. Taktiež nemožno odvodiť nedostatok vecnej súvislosti daňových výdavkov len\nz poznatku, že týmto výdavkom nekorešpondujú zodpovedajúce a predpokladané príjmy účtované\nžalobcom.“\nŽalobca mal za to, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený a žalovaný tak nemohol vydať\nobjektívne a tiež zákonné rozhodnutie, z dôvodu ktorého je napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.\nZ ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca\ndane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových\nsubjektov. Právna veta, že pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov\ndáva správcovi dane zákonné právo, ale i povinnosť, podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ\nvykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia dôkazných\nprostriedkov, až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázanosti jednotlivých účtovných\npoložiek rozhodných pre správne určenie dane.\nŽalobca bol presvedčený o tom, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav celej veci, nakoľko\nkonajúce orgány vypočuli zanedbateľnú časť odberateľov žalobcu z celkového počtu 47 spoločností,\nktoré žalobca predložil správcovi dane, u ktorých spoločnosť ELOSA, s.r.o. na základe zmluvného\nvzťahu so žalobcom vykonala preverovanie dôveryhodnosti formou vyhotovenia správy o posúdení\ndôveryhodnosti subjektu. Konajúce daňové orgány, a v konečnom dôsledku aj konajúci Krajský súd\nBratislava, zistenia získané v rámci vypočúvania svedkov Daňovým úradom Bratislava zovšeobecnili,\npričom nezohľadnili skutočnosť, že činnosť spoločnosti ELOSA, s.r.o. bola vykonaná a potrebná, keďže\neliminovala riziko žalobcu pri dodávke tovaru nespoľahlivým subjektom. Preto mal žalobca za to, že\nzáver žalovaného nemá oporu v dokazovaní tak, aby vylúčil pochybnosti o presnom zistení skutkového\nstavu tak, ako to ukladá zákon č. 563/2009 Z. z.\nŽalobca sa taktiež nestotožnil so závermi konajúceho súdu uvedenými na strane 9. rozhodnutia,\nže: „Takéto správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov nemožno považovať za účelne vynaložené\nnáklady“ a „Sprostredkovateľská provízia v sume 50 000,- eur za vyhľadanie ľahko dostupných informácii\no daňových subjektoch, s ktorými sprostredkovateľ navrhuje žalobcovi uzatvoriť kúpnu zmluvu a pri\nzohľadnení skutočnosti, že s týmito subjektami už žalobca spolupracuje a nejde teda o potenciálnych\nzáujemcov, sa súdu javí ako zjavne neprimeraná.“\nZ citovaného odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď z dôvodu\nvykonania len časti dôkazov konajúce orgány vôbec nehodnotili skutočnosť, že v dôsledku činnosti\nspoločnosti ELOSA, s.r.o. žalobca nespolupracoval so všetkými subjektami, ale len s tými, u ktorých\nbola preukázaná dôveryhodnosť a teda aj platobná schopnosť. Vo vzťahu k argumentácii konajúceho\nsúdu, že žalobca s určitými subjektami už spolupracoval žalobca uviedol, že dôveryhodnosť subjektu sa\nvo vzťahu k času a iným okolnostiam mení, a teda takáto argumentácia je irelevantná a nemá logicky\nakceptovateľný význam.\nŽalobca uviedol, že zo Zmluvy o sprostredkovaní v znení dodatku, ako aj z predložených dokumentov\nvyplýva, že činnosť v zmysle týchto zmluvných dokumentov bola vykonaná, tzn. nielen formálne\ndeklarovaná, pričom žalovaný a aj konajúci súd sa obmedzili iba na vykonané dôkazy, ktorých závery\nzovšeobecnili, čím im unikla dôvodnosť poskytnutých služieb spoločnosťou ELOSA, s.r.o., keďže v\njej dôsledku žalobca nielen uzavrel s odberateľmi kúpne zmluvy, ale zároveň aj eliminoval riziko\n\nneuhradenia kúpnej ceny zo strany iných subjektov, pričom však touto skutočnosťou sa konajúce orgány\nnezaoberali.\nVzhľadom na v konaní uvedené skutočnosti, žalobca navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného číslo: 1100302/1/93972/2014/5248 zo dňa 06.03.2014 a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie a zároveň, aby bol žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/93972/2014/5248 zo dňa 06.03.2014 bolo vydané v súlade s\nplatnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Navrhol\npreto odvolaniu žalobcu podanému proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/165/2014-36 zo\ndňa 17.02.2016, nevyhovieť.\nIV.\nPosúdenie veci odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\n\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa\ns obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním\nnajvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku\npreskúmať zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného\nč.\n1100302/1/93972/2014/5248 zo dňa 06.03.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n9103402/5/5231744/13/KovA,ProK zo dňa 29.11.2013, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5\ndaňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroku 2010 v sume 16 698,59 eur.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým žalobu žalobcu\nzamietol.\nPodľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré\nvedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\nPodľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v\núčtovníctve daňovníka.\n\nZ podkladov spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, vrátane\nprvostupňového, boli zistené nasledujúce skutočnosti.\nDaňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roku 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9103402/5/4429503/13/KovA,ProK zo dňa\n30.09.2013. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2010 priznal daň vo výške 0,- eur, čo predstavuje o 16 698,59 eur menej,\nako zistil správca dane daňovou kontrolou.\nŽalobca zaúčtoval do daňových nákladov roku 2010 na účet 518 000 - Ostatné služby\nsprostredkovateľskú províziu v sume 50 000,- eur podľa dodávateľskej faktúry č. 8/6/01 zo dňa\n30.06.2010, vystavenej spoločnosťou ELOSA, s.r.o. Výzvou na predloženie dokladov a dôkazov č.\n9101402/5/323908/13/KovA, ProK zo dňa 30.01.2013 správca dane požiadal žalobcu o predloženie\nzmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ELOSA, s.r.o. a o preukázanie vykonania sprostredkovania\npísomnými dokladmi, teda akou formou sa sprostredkovanie uskutočnilo, v akej veci a kto ho vykonal.\nŽalobca uzatvoril dňa 04.01.2010 so spoločnosťou ELOSA, s.r.o. Zmluvu o sprostredkovaní, ktorú\npredložil na ústnom pojednávaní, výsledky ktorého boli spísané v zápisnici č. 9101402/5/698866/13/\nProK zo dňa 21.02.2013. Podľa predmetu Zmluvy o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ ELOSA,\ns.r.o. zaviazal, že bude od 04.01.2010 do 31.12.2010 vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal\nžalobca ako záujemca príležitosť uzavrieť kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude prevod vlastníckeho\npráva k výrobkom a tovarom záujemcu na tretie osoby v regióne Bratislava za pevné ceny stanovené\nzáujemcom. Zároveň sa zaviazal, že bude vyvíjať propagačnú činnosť smerujúcu k potenciálnym\nkupujúcim žalobcu. Žalobca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za tieto činnosti odmenu vo výške\n100 000,- eur bez DPH, pričom prvá platba vo výške 50 000,- eur bola splatná na základe faktúry\npo šiestich mesiacoch činnosti sprostredkovateľa k 30.06.2010. Žalobca ako záujemca mal nárok na\nvrátenie pomernej časti už zaplatenej provízie v prípade, ak by na konci obdobia nedosiahol obrat z\ntržieb z predaja tovarov alebo vlastných výrobkov aspoň 350 000,- eur.\nAko dôkaz preukazujúci vykonanie činnosti v zmysle predmetnej zmluvy daňový subjekt predložil list\ns označením „Sprostredkovanie ELOSA“, ktorý obsahoval zoznam 11 subjektov, s ktorými na základe\nčinnosti spoločnosti ELOSA, s.r.o. uzatvoril v roku 2010 kúpne zmluvy, údaje o objeme odberu podľa\njednotlivých spoločností, ktoré títo odberatelia odkúpili od daňového subjektu a celkovú sumu 259 185,99\neura, výšku provízie 50 000,00 eur a percentuálny podiel provízie na celkovom objeme odberu 19,29\n%. Žiadne iné doklady správcovi dane neboli predložené, pričom daňový subjekt vôbec nenaznačil, že\nby sprostredkovateľ vyvíjal aj iné činnosti.\nSprávca dane v súlade s § 20 zákona č. 563/2009 Z. z. predvolal ako svedkov zástupcov\ndaňových subjektov, s ktorými podľa vyjadrenia daňového subjektu uzatvoril kúpne zmluvy na základe\nsprostredkovania spoločnosťou ELOSA, s.r.o. Pri previerke podmienok vzniku spolupráce so žalobcom\nzástupcovia siedmych daňových subjektov z celkového počtu 11 daňových subjektov, a to O. Z. - ZAS\nFANT, G. M., Lumar LA s. r. o., W. I., B. G. a spol., L.F. - VMD-DISKONT a TIPTOPGASTRO, s.r.o.\nuviedli zápisnične, čo je zaznamenané aj v rozhodnutí správcu dane, že so žalobcom spolupracovali\nuž v predchádzajúcom období v rokoch 2006 - 2009, resp. od roku 1998, a nie až od roku 2010 a tieto\nspoločnosti riešili potrebné prípadné zmeny priamo so zástupcami daňového subjektu.\nSprávca dane sa až na ústnom pojednávaní dňa 19.09.2013, konanom na daňovom úrade za účelom\ninformovania daňového subjektu o výsledkoch zistených počas kontroly, t. j. po 9 mesiacoch od zaslania\nvýzvy na predloženie dokladov a dôkazov, na základe ktorých bola fakturovaná sprostredkovateľská\nprovízia, dozvedel o existencii dodatku č. 1 k zmluve o sprostredkovaní, pričom v priebehu kontroly\nsa daňový subjekt o skutočnosti, že okrem predloženej zmluvy bol podpísaný aj dodatok k tejto\nzmluve, vôbec nezmienil a uvedené konanie o neinformovaní správcu dane o tejto skutočnosti bližšie\nneodôvodnil. Predložený dodatok č. 1 zo dňa 04.01.2010 bol podpísaný v ten istý deň ako partnerské\nstrany podpísali samotnú zmluvu.\nPodľa predloženého dokumentu partnerské strany v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní podpísali\nzároveň aj dodatok k zmluve, ktorým rozširujú predmet zmluvy o zabezpečenie rozdelenia príležitostí\n\nzáujemcu uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami, aby bola pre záujemcu zabezpečená čo najširšia\nskladba tretích osôb a o sprístupnenie portfólia obchodných partnerov, aby mal možnosť s týmito\nosobami uzavrieť kúpne zmluvy, s tým, že sprostredkovateľ je povinný oznámiť daňovému subjektu\núdaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým navrhuje sprostredkovateľ uzavrieť\nzmluvu.\nSenát najvyššieho súdu prisvedčil argumentácii Krajského súdu v Bratislave, že išlo o neštandardný\npostup žalobcu, ktorý pri podpisovaní Zmluvy o sprostredkovaní v ten istý deň podpísal aj dodatok č.\n1 k tejto zmluve, ktorým rozšíril predmet zmluvy, pričom použil dve rôzne pečiatky v ten istý deň na\nzmluvu a dodatok k zmluve a samotný dodatok k zmluve predložil správcovi dane až po 9 mesiacoch od\nzaslania výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, t. j. v čase ústneho pojednávania dňa 19.19.2013\npri oficiálnom oznámení výsledkov daňovej kontroly žalobcovi.\nNeuniklo tiež pozornosti najvyššieho súdu, že žalobca sa ani v rámci odvolania k uvedenému\nnelogickému postupu vôbec nevyjadril, skutočnosť ktorá vyvoláva pochybnosti o tom, že dodatok č. 1 k\nzmluve bol vyhotovený dodatočne, keď žalobca zistil, že mu správca dane vyrubí rozdiel dane z príjmov\nza zdaňovacie obdobie roku 2010.\nZ podkladov spisu je tiež zrejmé, že žalobca dodatočne až na základe výzvy správcu dane na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, doručil dňa 06.11.2013 Zoznam preverených\nsubjektov, ktorý obsahoval IČO a názvy 47 spoločností a zároveň predložil aj 8 správ o posúdení\ndôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu. Vypracované správy o posúdení zvyšných 39\nspoločností z predloženého zoznamu, i napriek tvrdeniam, že ich daňový subjekt vypracoval, správcovi\ndane nepredložil.\nSprávcovi dane boli predložené správy o daňových subjektoch, s ktorými daňový subjekt už\nspolupracoval, a ktoré nespĺňajú znenie čl. IV ods. 4. 6 dodatku č. 1 k zmluve, podľa ktorého je\nsprostredkovateľ povinný oznámiť záujemcovi údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s\nktorým navrhuje záujemcovi uzatvoriť zmluvu. Obchodná spolupráca s menovanými subjektmi zo strany\ndaňového subjektu už prebiehala, čo znamená, že sa nejednalo o nových potenciálnych záujemcov a\nžalovaný predložil nepravdivé a účelovo zavádzajúce podklady.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že nie je možné na Zmluvu o sprostredkovaní v znení dodatku č. 1 nazerať ako na\nzmluvu, ktorej predmetom je sprostredkovanie, ale jej predmetom bol aj výkon iných, ďalších činností\nspojených so sprostredkovaním možnosti uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami, ktoré sa neprejavili\nv uzatvorení kúpnych zmlúv s daňovými subjektmi v zmysle šetrenia správcu dane - tvrdenie žalobcu,\nže činnosť spoločnosti ELOSA, s.r.o. bola vykonaná a potrebná, keďže eliminovala riziko žalobcu pri\ndodávke tovaru nespoľahlivým subjektom, nebolo preukázané.\nŽalobca na základe predložených správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov nepreukázal, že\nvypracovanie týchto správ nejakým spôsobom ovplyvnilo už existujúce obchodné vzťahy s menovanými\nspoločnosťami. Správca dane navyše zistil, že v prípade fyzickej osoby B. G. a spol. a spoločnosti\nTIPTOPGASTRO, s.r.o. boli predložené správy o dôveryhodnosti vypracované po skončení obchodnej\nspolupráce s menovanými subjektmi, pričom k ukončeniu spolupráce nedošlo na základe vypracovanej\nsprávy, nakoľko sa v oboch prípadoch v správe uvádzalo, že subjekt napĺňa možnosť byť odberateľom\ndaňového subjektu.\nPredvolanie zástupcov daňových subjektov uvedených v zozname, predloženom správcovi dane dňa\n06.11.2013, nebolo potrebné, pretože išlo o zoznam odberateľov daňového subjektu \"MODRÝ STROM\",\ns.r.o., o ktorých podľa vyjadrenia daňovníka spoločnosť ELOSA, s.r.o. vypracovala správy o posúdení\ndôveryhodnosti a spoločnosti sa k vypracovaniu správ inou spoločnosťou a bez ich vedomia nevedeli\nvyjadriť.\nSenát najvyššieho súdu sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý informácie o preverovaných\nsubjektoch, uvedené v predložených správach o posúdení dôveryhodnosti subjektov, vyhodnotil len ako\nvšeobecné informácie, ktoré sú dostupné na internete, napr. v obchodnom registri alebo v obchodnom\nvestníku. Takéto správy nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky.\n\nDôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý je zo zákona povinný preukázať\nvšetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane. Taktiež preukazuje\nvierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je daňový subjekt\npovinný viesť.\nŽalobca napriek požiadavke správcu dane nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali vykonávanie\ntakých činností, aby mohol uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami tak, ako to vyplýva z predmetu\nčinnosti uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní a dodatku č. 1 k tejto zmluve, resp. že predložené správy\nv počte 8 ks eliminovali riziko žalobcu pri dodávke tovaru nespoľahlivým subjektom.\nPodľa názoru najvyššieho súdu správca dane postupoval v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003\nZ. z., keď neuznal ako daňový výdavok zúčtovanú predmetnú sprostredkovateľskú províziu v zmysle\nZmluvy o sprostredkovaní zo dňa 04.01.2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.01.2010 a v zmysle § 17 ods.\n2 písm. a) citovaného zákona zvýšil výsledok hospodárenia za rok 2010 o sumu 50 000,00 eur.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,\nktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/165/2014-36 zo dňa 17. februára 2016 ako vecne správny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O. s .p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1\nO. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/165/2014", "guid": "9d235ca0-62a9-4e22-b69b-f7592dcc0e7c:309f9b9a-c0b1-40e9-8b98-3d539730c947", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}