{"guid": "416125dc-c50b-44a9-9723-0b6c356edfa7:a0162a9a-a5d2-48d3-bae4-1ec42edf2f48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1", "spisova_znacka": "9So/133/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/133/2016 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 9So/133/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1", "identifikacne_cislo": "1014201061", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272", "nazov": "§ 272 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0162a9a-a5d2-48d3-bae4-1ec42edf2f48", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/133/2016\n1014201061\n30. 05. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201061.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: Z.\nŠ., bytom O. X, K., právne zastúpená: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grősslingova\n4, Bratislava, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - advokát, proti odporkyni: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.\n15692-5/2014-BA zo dňa 24.03.2014, o nároku na úrazovú rentu, o odvolaní proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 09.03.2016, č. k. 4Sp/17/2014-39, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2016, č. k.\n4Sp/17/2014-39 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z r u š u j e a vec jej v r a c i a na\nďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov právneho\nzastúpenia vo výške 342,79 €, a to do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa, spoločnosti: Fridrich Paľko, s. r. o..\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom zo dňa 09.03.2016, č. k. 4Sp/17/2014-39, potvrdil rozhodnutie odporkyne č.\n15692-5/2014-BA zo dňa 24.03.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľke nepriznal\nnáhradu trov konania.\nPreskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok\nna úrazovú rentu z titulu choroby z povolania, hlásenej v júli 1991. Dôvodila tým, že podľa posudku\nposudkového lekára pokles jej pracovnej schopnosti k 31.12.2003 bol 41 % a po 01.01.2004 nedošlo k\nzhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania. Keďže navrhovateľke bola z titulu choroby\nz povolania vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti len do júla\n1998, nemožno aplikovať ustanovenie § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z..\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že jej doterajšou činnosťou bola práca\nsúkačky hodvábu a nie skladníčky, ako je uvedené v lekárskej správe posudkového lekára, a že pokles\njej pracovnej schopnosti mal byť správne určený na 100 % z dôvodu, že môže vykonávať práce len\nv prostredí bez expozície neurotických látok. Podľa jeho názoru posudok posudkového lekára bol\nvypracovaný po podaní žiadosti o úrazovú rentu (26.09.2013) v čase, kedy navrhovateľka vykonávala\nprácu skladníčky, ktorú vykonávala aj k 31.12.2003 - prácu súkačky hodvábu nevykonávala od októbra\n1992. Krajský súd poukázal aj na to, že navrhovateľka najneskôr od októbra 1992 pracovala u rôznych\nzamestnávateľov ako skladníčka a nikdy neprezentovala, že by jej náhrada za stratu na zárobku po\n\nskončení práceneschopnosti patrila k 31.12.2003, v ktorom prípade by malo ísť o tzv. transformovanú\núrazovú rentu (§ 272 zákona č. 461/2003 Z. z.).\nRozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním a namietla, že vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Poukázala na to, že jej doterajšou činnosťou bola práca súkačky hodvábu,\nktorú nie je schopná vôbec vykonávať, a nie práca skladníčky, preto pokles jej pracovnej schopnosti mal\nbyť posudzovaný vo vzťahu k práci súkačky hodvábu.\nNázor krajského súdu, že navrhovateľke nebola k 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku\npo skončení práceneschopnosti neobstojí, lebo navrhovateľka nemôže znášať dôsledky nezákonného\npostupu zamestnávateľa. Podmienky nároku na úrazovú rentu spĺňa, lebo má viac ako 40% pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nZ uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nvrátil odporkyni na ďalšie konanie.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že hoci navrhovateľka mala nárok na\nnáhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, táto jej bola vyplácaná len v rokoch\n1992 až 1998, teda nárok na jej výplatu netrval k 31.12.2003, a preto nemohlo dôjsť k jej transformácii na\núrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že zamestnávateľ\nv tejto súvislosti postupoval nezákonne, mala možnosť domôcť sa svojho práva súdnou cestou a\npredložiť, resp. aspoň navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.\nV prípade choroby z povolania vzniknutej pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. a predpokladu\ntrvania, resp. progresu jej následkov sa pri nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona z hľadiska\nposudzovania zhoršenia zdravotného stavu od 01.01.2004 vychádza z toho, že k 31.12.2004 poškodenie\nzdravia vo vzťahu k doterajšej činnosti dosahovalo 41 %. Vo vzťahu k doterajšej činnosti posudkový lekár\npobočky Bratislava posudzoval mieru poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s pozíciou robotníčka,\nteda vo vzťahu k pracovnej pozícii, pri ktorej bola navrhovateľke priznaná choroba z povolania - v\nbode 9 oznámenia poistnej udalosti, doručeného pobočke dňa 21.10.2013, je ako pracovné zaradenie\npoškodeného v čase PÚ uvedená pozícia „robotníčka“.\nRozhodujúcou skutočnosťou však v danom prípade je to, že v dobe od 01.01.2004 do 30.01.2014,\nkedy bol jej zdravotný stav posudzovaný posudkovou lekárkou pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava,\nnedošlo na základe medicínskych záverov k progresii ochorenia.\nOdporkyňa z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil a\nnavrhovateľke náhradu trov nepriznal.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky je potrebné vyhovieť.\nZ prepúšťacej správy z prvej hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie\nod 25.03.1991 do 19.04.1991 vyplýva záver o chronickej intoxikácii CS2, polyneuropatii senz.-mot.,\nchronickej atroficko-hypertrofickej gastritíde. pri psychiatrickom vyšetrení diagnostikovanie akcentovanej\nosobnosti - psychológ však potvrdil organický psychosyndróm.\nPočas hospitalizácie navrhovateľky v UN Bratislava, nemocnice akademika L. Dérera, na klinike\npracovného lekárstva a klinickej toxikológie od 30.05.2013 psychiatrickým vyšetrením boli potvrdené\norganické zmeny osobnosti na toxickom podklade, subdepresívny syndróm, poruchy myslenia, pamäti\na pozornosti.\n\nPosudkový lekár pobočky ako aj ústredia vychádzali z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky\nv UN Bratislava, nemocnice akademika L. Dérera, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie\nod 30.05.2013. Zhodne dospeli k záveru o 41 % poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky vykonávať\ndoterajšiu činnosť skladníčky, ktorú navrhovateľka vykonáva od roku 1998. Vo vzťahu k psychiatrickej\ndiagnóze posudkový lekár ústredia poukázal na to, že navrhovateľka v minulosti nechodila na pravidelné\nkontroly k psychiatrovi a psychológovi. Z uvedeného vyplýva, že v čase posudzovania nebolo z tohto\nhľadiska preukázané liečbou neovplyvniteľné postihnutie, ktoré by ďalej znížilo pracovnú schopnosť\nnavrhovateľky, pričom pri ostatných poškodeniach zdravia v dôsledku chronickej otravy lekárskymi\nsprávami zatiaľ nebolo potvrdené zhoršenie oproti stavu v roku 1991.\nChoroba z povolania uznaná podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004 sa podľa § 251 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. považuje od 01. januára 2004 za chorobu z povolania podľa tohto zákona.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej\nschopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh\nuvedených v § 8 ods. 4, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti\ns týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti (§ 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).\nV zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. doterajšou činnosťou navrhovateľky je práca súkárky\nhodvábu, ktorú vykonávala podľa pracovnej zmluvy v CHZJD Bratislava, n. p. od 25.08.1978. V danom\nprípade ide o robotnícku profesiu, čo napokon vyplýva aj z Oznámenia poistenej udalosti zo 17.10.2013,\nv ktorom zamestnávateľ DUSLO, a. s., ako pracovné zaradenie navrhovateľky v čase vzniku PÚ (choroby\nz povolania) uviedol „robotníčka“. Navrhovateľka bola z uvedenej práce trvalo preradená na inú prácu,\nčo bolo napokon odporúčané v Hlásení o chorobe z povolania zo dňa 22.07.1991, a naďalej vykonávala\nrobotnícke povolanie v prostredí bez expozície neurotických látok.\nPosudkoví lekári nesprávne posudzovali schopnosť navrhovateľky vykonávať doterajšiu činnosť vo\nvzťahu k výkonu práce skladníčky.\nÚčelom úrazovej renty (rovnako ako náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti\npodľa predchádzajúcich predpisov) nahradiť, resp. zmierniť pokles zárobku poistenca, ku ktorému došlo\nv dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného\nprocesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť vykonávanú\npred vznikom choroby z povolania alebo pred pracovným úrazom.\nSchopnosť vykonávať doterajšiu činnosť ako robotnícke povolanie treba na účely nároku na úrazovú\nrentu posudzovať s prihliadnutím na potrebnú kvalifikáciu, obsah pracovnej činnosti a podmienky\n(prostredie), za ktorých bola vykonávaná doterajšia činnosť súkárky hodvábu a zdravotný stav\novplyvnený chorobou z povolania.\nPokiaľ ide o výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, potvrdenie\nspoločnosti DUSLO, a. s. o jej výplate do júla 1998 nie je dôkazom o tom, že navrhovateľka nemala aj po\nuplynutí tohto obdobia, resp. k 31.12.2003 nárok na výplatu tejto náhrady. Okolnosť, že navrhovateľka si\ntúto náhradu voči bývalému zamestnávateľovi po skončení pracovného pomeru s ním [dňom 30.04.1998\nz dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce] neuplatnila, nie je dôkazom o tom, že jej k\n31.12.2003 nepatrila, najmä ak navrhovateľka vzhľadom na nižšie vzdelanie nemusela vedieť o možnosti\nuplatňovať si tento nárok voči bývalému zamestnávateľovi.\nOdporkyňa sa s otázkou nároku na výplatu náhrady za stratu na zárobku nevysporiadala dostatočne,\na navrhovateľku ani neodkázala na príslušný súd o určenie, či a v akej výške jej k 31.12.2003, resp.\naj po tomto dni patrila náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu choroby z\npovolania - chronickej otravy sírouhlíkom.\n\nNa rozdiel od nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 195\nzákona č. 65/19656 Zb. Zákonník práce) podmieneného aj poklesom zárobku, predpokladom vzniku\nnároku na úrazovú rentu pokles zárobku nie je. Nárok na úrazovú rentu je podľa § 88 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. podmienený len viac ako 40-percentným poklesom schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania, nedovŕšením dôchodkového veku,\nresp. nepriznaním predčasného starobného dôchodku. Tieto podmienky navrhovateľka spĺňa, čo\nnapokon vyplýva aj z posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci. Rozsudok krajského súdu preto zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil\na vec jej vrátil na ďalšie konanie [§ 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ OSP].\nV ďalšom konaní bude odporkyňa postupovať v zmysle vyššie uvedeného. Vysporiada sa e s otázkou\ntrvania nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na\nčasový odstup od podania žiadosti si vyžiada aj novú správu KPL a KT a nové posudky posudkových\nlekárov podané vo vzťahu k doterajšej činnosti súkárky hodvábu. V tejto súvislosti odvolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že navrhovateľka je povinná poskytnúť odporkyni súčinnosť, najmä podrobiť sa\npotrebnému lekárskemu vyšetreniu, prípadne hospitalizácii. Nové rozhodnutie vo veci odporkyňa riadne\nodôvodní.\nAk sa nepreukáže, že navrhovateľke k 31.12.2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti patril, a že nárok na jej výplatu trval aj po 31.12.2003, v ktorom prípade by\nprichádzal do úvahy postup podľa § 272 ods. 1, 5, resp. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., je podľa názoru\nodvolacieho súdu nárok na úrazovú rentu preukázaný od 01.01.2004 vzhľadom na uznaný 41 % pokles\npracovnej schopnosti.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na úspech navrhovateľky v konaní tak ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľka uplatnila právo na náhradu trov právneho zastúpenia,\na to 2 x 134,00 € za 2 úkony právnej služby v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia + opravný\nprostriedok), k tomu 2 x režijný paušál v roku 2014 á 8,04 €, za 2 úkony právnej služby v roku 2016\n(zastupovanie na pojednávaní krajského súdu + odvolanie) á 143,00 €, k tomu 2 x režijný paušál á 8,39\n€, spolu 587,24 € + 117,45 € ako suma 20 % DPH, celkovo 704,69 €.\nToto vyčíslenie odvolací súd nepovažoval za súladné s § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytované právne služby. Navrhovateľke preto priznal túto\nnáhradu v celkovej sume 342,79 €, a to 2 x 61,87 € za 2 úkony právnej služby v roku 2014 (prevzatie\na príprava zastúpenia + opravný prostriedok), k tomu 2 x režijný paušál á 8,04 €, za 2 úkony právnej\nslužby v roku 2016 (zastupovanie na pojednávaní krajského súdu + odvolanie) 2 x 64,53 €, k tomu 2 x\nrežijný paušál á 8,39 €, spolu 285,66 + 57,13 € ako suma 20 % DPH.\nOdporkyňa je povinná v súlade s § 149 ods. 1 OSP zaplatiť navrhovateľovi priznanú náhradu trov\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky, spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., do\ntridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie je\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/17/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}