{"guid": "849b37ac-1c71-4524-82d5-5a363bb84cba:ecf781ae-e863-4641-b4c8-e1dcc2b21a33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1", "spisova_znacka": "9So/98/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/98/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 9So/98/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1", "identifikacne_cislo": "1014201016", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecf781ae-e863-4641-b4c8-e1dcc2b21a33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/98/2017\n1014201016\n26. 09. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:1014201016.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, C. X, K.,\nzastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,\nústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 06.05.2014 a zo dňa 21.04.2017 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/120/2014-122 zo dňa 13.09.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/120/2014-122 zo dňa\n13. septembra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Sd/120/2014-122 zo dňa 13.09.2017 potvrdil rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne 1“),\nktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala navrhovateľovi od 27.11.2010\nstarobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne. Zároveň mu podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila\nstarobný dôchodok od 01.01.2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od 01.01.2012 na sumu 365,90 eur\nmesačne, od 01.01.2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 385,90 eur mesačne.\nKrajský súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 29.11.2013\npožiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 27.11.2010, ktorý mu bol priznaný napadnutým\nrozhodnutím odporkyne od 27.11.2010. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č.\n100/1988 Zb.“) dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňa XX.XX.XXXX. K XX.XX.XXXX získal 14.282\ndní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 39 rokov a 47 dní. Priemerný osobný mzdový bod 1,4535\nbol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho\nobdobia za roky 1984 až 2006 vo výške 34,3969 a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom\nobdobí vyjadreného v rokoch, t. j. 8.346 dní, čo predstavuje 22,8658 rokov dôchodkového poistenia.\nSuma jeho starobného dôchodku do vzniku nároku naň bola určená ako súčin priemerného osobného\nmzdového bodu 1,4535, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného do vzniku\nnároku na výplatu starobného dôchodku 39,1288 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej\ndôchodkovej hodnoty 9,2246 eur platnej k 27.11.2010, čo predstavuje 524,70 eur mesačne. Navrhovateľ\npo vzniku nároku na starobný dôchodok nepoberal v období od 04.12.2007 do 26.11.2010 starobný\ndôchodok alebo jeho časť. Suma jeho starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok\nbola určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku\nnároku na starobný dôchodok 2,1710 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246 platnej k 27.11.2010, čo\npredstavuje 20,02660 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 524,70 eur mesačne spolu so sumou\nzvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia vrátane služby po vzniku nároku na starobný dôchodok\nje 544,80 eur mesačne. Táto suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.\n\nz. zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný\ndôchodok bez poberania dôchodku alebo časti, t. j. za 1.089 dní dôchodkového poistenia o 98,06400\neur mesačne. Suma starobného dôchodku 642,79060 eur mesačne je určená súčtom súm 524,70 eur,\n20,02660 eur a 98,06400 eur. Pri skúmaní nároku na starobný dôchodok navrhovateľa bolo potrebné\npostupovať aj v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. za účelom zníženia dôchodkového veku.\nNakoľko navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií najmenej 25 rokov služby,\nsplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.\ndovŕšením 55 rokov veku. Je nesporné, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom poistení, ktorý bol určený pri zachovaní nárokov zo zamestnaní vykonávaných v\nslužobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií, a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok\nako aj na výsluhový dôchodok. Ďalej krajský súd poukázal na spôsob výpočtu sumy starobného\ndôchodku a konštatoval, že nakoľko suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003\nZ. z. a Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj len „Dohovor\nč. 128“) vo výške 337,60 eur mesačne je vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa\nzákona č. 100/1988 Zb. a Dohovoru č. 128 vo výške 149 eur mesačne, navrhovateľovi patrí starobný\ndôchodok 337,60 eur mesačne. Táto suma mu bola ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.\nz. zvýšená odo dňa jeho priznania o 10,30 eur mesačne na 347,90 eur mesačne, od 01.01.2011 o 6,30\neur mesačne na 354,20 eur mesačne, od 01.01.2012 o 11,70 eur mesačne na 365,90 eur mesačne,\nod 01.01.2013 o 11,20 eur mesačne na 377,10 eur mesačne a od 01.01.2014 o 8,80 eur mesačne na\n385,90 eur mesačne. Z dávkového spisu krajský súd zistil, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) č. 65101005139401 zo dňa 25.02.1994 bol navrhovateľovi podľa\n§ 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon č. 76/1959 Zb.“) priznaný od 01.02.1994 do 03.12.2012 výsluhový príspevok vo\nvýmere 3.373 Sk mesačne s odôvodnením, že navrhovateľ bol rozkazom MO č. 345 zo dňa 20.12.1993\nprepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť a ku dňu prepustenia konal\nslužbu v ozbrojených silách po dobu 20 rokov, 5 mesiacov a 1 deň, t. j. 20 ukončených rokov. Podľa\npotvrdenia VÚSZ zo dňa 23.09.2013 sa výsluhový príspevok priznaný podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb.\npovažuje podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.09.1995 za výsluhový dôchodok\na podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z povolania\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) sa od 01.07.2002 považuje naďalej\nza výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bolo pre nárok na výsluhový príspevok zhodnotené obdobie\npoistenia od 30.08.1973 do 19.07.1975 v I. kategórii funkcií - základná služba vo vojenskej škole a\nod 20.07.1975 do 31.01.1994 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania. Podľa potvrdenia VÚSZ zo dňa\n05.03.2014 mu bol priznaný príspevok za službu a pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu\nbola zhodnotená doba služobného pomeru od 30.08.1973 do 31.01.1994 a na určenie sumy priznanej\ndávky doba služobného pomeru v rozsahu 20 rokov, pričom doba služobného pomeru zaradená do I.\na II. kategórie funkcií bola získaná od 30.08.1973 do 19.07.1975 v I. kategórii funkcií - základná služba\nvo vojenskej škole a od 20.07.1975 do 31.01.1994 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania. V súvislosti\ns námietkou navrhovateľa, že odporkyňa pri určení výšky jeho starobného dôchodku postupovala\naj podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a jeho starobný dôchodok krátila, krajský súd poukázal na\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011\na sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, ktorý je pre\nodporkyňu záväzný a v zmysle ktorého musí postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade\nnavrhovateľa plní príspevok za službu funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia. Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že odporkyňa postupovala správne, keď mu s\nprihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátila\nstarobný dôchodok o sumu príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Namietané\ndoby poistenia boli navrhovateľovi podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí nedeliteľnú\nsúčasť napadnutého rozhodnutia odporkyne 1, zhodnotené v plnom rozsahu. Krajský súd zároveň\npoukázal na to, že dobu dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa od 01.07.2005 do 06.08.2005 a\nod 17.01.2006 do 18.02.2006 ako aj dobu, kedy bol evidovaný ako nezamestnaný od 05.08.2005 do\n31.03.2006, nie je možné zhodnotiť pre starobný dôchodok, nakoľko podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.\nz. nie sú považované za obdobie dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si uplatnil\nnárok na starobný dôchodok u odporkyne dňa 27.11.2013, bolo mu ho možné priznať s poukazom na §\n112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tri roky spätne, t. j. od 27.11.2010. Z uvedeného dôvodu krajský súd\nneakceptoval jeho námietku ohľadom nesprávnosti stanovenia dátumu priznania starobného dôchodku.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne 1 ako aj rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.04.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne 2“)\nzruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Poukázal na to, že tesne pred súdnym pojednávaním nariadeným\nna 31.05.2017 mu bolo dňa 25.05.2017 doručené napadnuté rozhodnutie odporkyne 2 o znížení jeho\nstarobného dôchodku. Aj v tomto rozhodnutí videl navrhovateľ opakujúce sa nedostatky a v tento\ndeň rozšíril žalobu aj o toto rozhodnutie. Taktiež v zápisnici zo súdneho pojednávania na strane 2\nsa uvádza, že „... a nebola to ako skutočnosť zohľadnená v napadnutých rozhodnutiach...“. Nakoľko\nodporkyňa napadnuté rozhodnutie 2 priamo na pojednávaní založila do súdneho spisu vedeného\nna krajskom súde, navrhovateľ sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu, že na toto rozhodnutie\n„neprihliada“ a je nemilo prekvapený, prečo sa toto druhé rozhodnutie odporkyne nestalo predmetom\na neoddeliteľnou súčasťou už prebiehajúceho súdneho konania. Je tiež presvedčený, že podľa § 174\nods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. sa mu musí znížiť dôchodkový vek za výkon prác zaradených\ndo I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval službu vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v\nI. kategórii funkcií a mal odísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov.\nZamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených\ndo I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 01.06.1992. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že slúžil\nako vojak z povolania v zamestnaní I. kategórie funkcií takto: ako vojak základnej služby v ČSĽA od\n30.08.1973 do 19.07.1975 (689 dní), vojak z povolania od 20.07.1975 do 31.01.1994 (6.771 dní), čo\nspolu predstavuje 7.460 dní, t. j. 20 rokov a 160 dní vrátane vojenskej základnej služby. Mal za to, že by\nmu mali byť posudzované aj obdobia odpracované v III. pracovnej kategórii: učeň SOU od 01.09.1968 do\n30.06.1971 (1.033 dní), Zlievarne Hronec od 01.07.1971 do 29.08.1973 (791 dní), SBS SECURITON od\n01.02.1994 do 30.06.2005 (4.168 dní) a zamestnanie do podania návrhu od 25.08.2005 do 30.11.2017\n(4.481 dní), čo je spolu 10.473 dní, t. j. 28 rokov a 253 dní. Navrhovateľ neakceptoval „Osobný list\ndôchodkového poistenia“ slúžiaci ako podklad pre rozhodovanie odporkyne, pretože mu nezapočítala\nvšetky posudzované doby, ktoré jednak predchádzali jeho povolaniu „vojaka z povolania“ v ČSĽA, a\njednak nasledovali po ňom (napr. štúdium na SOU, práca v Zlievarni Hronec, zamestnanie SBS trvajúce\ndodnes). Výkon aktívnej služby vojaka z povolania začal dňom 30.08.1973 a ukončil ho 31.01.1994.\nTo znamená, že službu v I. pracovnej kategórii vykonal v dĺžke 7.460 dní, t. j. 20 rokov a 160 dní a\nv III. pracovnej kategórii v dĺžke 10.473 dní, t. j. 28 rokov a 253 dní. V tejto súvislosti navrhovateľ\nupriamil pozornosť na to, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo veku 55 rokov, t. j. od 01.12.1990.\nNapadnutým rozhodnutím odporkyne 1 mu bol priznaný starobný dôchodok od 27.11.2010 dosiahnutím\nveku 58 rokov, pričom napadnutým rozhodnutím odporkyne 2 mu bol nečakane znížený od 10.06.2017.\nNapadnuté rozhodnutie odporkyne 1 ako aj napadnuté rozhodnutie odporkyne 2 nedôsledne zhodnocuje\njeho obdobie služby vojaka z povolania od 30.08.1973 do 31.01.1994. Už v čase učňovského štúdia\na v zamestnaní, ktoré predchádzalo povolaniu „vojaka z povolania“, t. j. v dobe od 04.12.1967 do\n30.04.1998, boli dávky na dôchodkové zabezpečenie odvádzané výlučne do všeobecného systému\nsociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ tiež namietal, že mu odporkyňa nezapočítala aj obdobie jeho\npráceneschopnosti od 01.07.2005 do 07.08.2005 a tiež obdobie, kedy bol evidovaný na úrade práce\nako aj niektoré doby civilného zamestnania, napr. SOU a zamestnanie v Zlievarni Hronec a zamestnanie\nv SBS. Je nesporné, že navrhovateľ vykonával prácu v I. kategórii funkcií 7.460 dní vrátane vojenskej\nzákladnej služby a v civilnom sektore 10.473 dní, pričom by bol nerád, ak by sa na tieto odpracované\nroky neprihliadalo, čím by dochádzalo k porušovaniu princípu primeranosti. Jeho celkový príjem, ktorý\ndosiahol počas služobného a pracovného pomeru a z ktorých plnil odvodové povinnosti, sa vo výške\npriznaného starobného dôchodku bezdôvodne neodrazili, a to napriek tomu, že dôchodkové poistenie\nje v súčasnosti založené na princípe vzájomného plnenia. To znamená, že ak navrhovateľ v priebehu\naktívneho pracovného života poctivo odvádzal finančné prostriedky do tohto systému, mal by byť\nv prípade predpokladanej sociálnej udalosti z tohto systému oveľa lepšie finančne zabezpečený za\npodmienok daných zákonom než tí, čo tieto povinnosti ignorujú.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu\nz dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za\nopodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite právne\nposúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. V súvislosti s doručovaním\nnapadnutého rozhodnutia 2 odporkyňa uviedla, že bolo doručené navrhovateľovi dňa 25.05.2017\ndoporučene, prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom a jeho vydaním nebola porušená žiadna lehota\ntak, ako to tvrdil navrhovateľ. Námietku navrhovateľa, že mu mal byť s poukazom na § 174 zákona\nč. 100/1988 Zb. priznaný starobný dôchodok k veku 55 rokov a nie k veku 63 rokov, považovala\n\nodporkyňa za neopodstatnenú, nakoľko tento nárok bol posúdený k 04.12.2017, t. j. k veku 55 rokov.\nStarobný dôchodok mu bol priznaný od 27.11.2010, t. j. tri roky spätne od uplatnenia nároku v súlade\ns § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. K námietke ohľadom nezhodnotenia obdobia získaného v\ncivilnom zamestnaní od 01.09.1968 do 29.08.1973, od 01.02.1994 do 30.06.2005 a od 25.08.2005\ndo 30.11.2017 uviedla, že navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie od 02.09.1968 do 29.08.1973\nako doba štúdia na základe potvrdenia OU strojárske Piesok. Obdobie dôchodkového poistenia od\n01.02.1994 do 30.06.2005 a od 25.08.2005 do 26.11.2010 je zhodnotené v plnom rozsahu, čo je zrejmé\nz osobného listu dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.04.2015 tiež vyplýva,\nže navrhovateľovi bolo zhodnotené obdobie od 27.11.2010 do 31.12.2014 v plnom rozsahu a tiež\nmu bolo zhodnotené aj obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2016 do 31.12.2016, čo vyplýva z\nrozhodnutia odporkyne zo dňa 30.03.2017. V súvislosti s námietkou o neakceptovaní osobného listu\ndôchodkového poistenia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ „nepresnosti“ nekonkretizuje a neuvádza,\nktoré obdobia považuje za nezhodnotené. Z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho súčasť\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne 1 vyplýva, že mu bolo zhodnotených 39 rokov a 47 dní obdobia\ndôchodkového poistenia vrátane doby služby a po priznaní starobného dôchodku 1.089 dní, čo je 2,1710\nroka obdobia dôchodkového poistenia. Doba služby od 30.08.1973 do 31.01.1994 mu bola zhodnotená v\nI. kategórii funkcií v plnom rozsahu. K nezhodnoteniu obdobia dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa\na evidencie v nezamestnanosti odporkyňa uviedla, že sporné obdobia nemožno zhodnotiť pre starobný\ndôchodok, nakoľko podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú považované za obdobia dôchodkového\npoistenia. Rovnako považovala za nedôvodnú aj námietku navrhovateľa, že odvedené poistné na\ndôchodkové poistenie je neadekvátne sume priznaného starobného dôchodku. Z § 66 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. je zrejmé, že výška poistného na dôchodkové poistenie žiadnym spôsobom neovplyvňuje\nvýpočet sumy starobného dôchodku.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“). Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k\nzáveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.\nPodľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/\n>, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do\n31.12.2023.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1988/100/>, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol\nvek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií.\nZ obsahu dávkového spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného\ndôchodku od 27.11.2010 žiadosťou zo dňa 29.11.2013. Starobný dôchodok mu bol priznaný napadnutým\nrozhodnutím odporkyne 1 od 27.11.2010 vo výške 347,90 eur mesačne. V priebehu súdneho konania\nvedeného na krajskom súde došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia odporkyne 2, ktorým bol\nnavrhovateľovi podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 ods. 3 a ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003\nZ. z. znížený starobný dôchodok od 10.06.2017 na sumu 428,20 eur mesačne. Dôvodom vydania\ntohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa použila\nnesprávny vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2006 do 31.03.2006, ktorý bol 23.738 eur a nie\n27.738 eur.\nNavrhovateľ sa narodil XX.XX.XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č.\n100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX.XX.XXXX. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 14.282 dní, t. j.\n39 rokov a 47 dní obdobia dôchodkového poistenia. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ\nzískal 1.089 dní, čo je 2,1710 roka obdobia dôchodkového poistenia.\nZ potvrdenia VÚSZ zo dňa 23.09.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 76/1959 Zb. od 01.02.1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č.\n\n114/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.09.1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13\nzákona č. 328/2002 Z. z. sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Je nesporné,\nže navrhovateľovi bol priznaný od 01.02.1994 výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb.,\nčím u neho došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového\nzabezpečenia (poistenia).\nKeďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) navrhovateľovi nárok na výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z. z.\nnevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> nie je možné stanoviť pre\nneho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/131/2011 <http://merit.slv.cz/9So/131/2011> zo dňa 22.08.2012).\nVýkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> v spojení s §\n14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1988/100/> podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi zachoval nárok na starobný dôchodok\nod dovŕšenia veku 55 rokov.\nNámietku navrhovateľa týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18. rokom veku, t. j. učňovského štúdia\nod 04.12.1967 do 30.04.1998, považoval odvolací súd za nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je\nvylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2003/461/>.\nZ čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak\nzo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru č. 128\nmožné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný\ndôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia. U navrhovateľa došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch\ndôchodkového poistenia. Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku\nvýsluhového príspevku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.\nJe potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola\nvyššia, ako keby vojakom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme\nsociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet\nvýsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší,\nresp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania\nhodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Keďže navrhovateľovi\nbol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/> Z. z., aj podľa názoru odvolacieho súdu\nodporkyňa správne pri rozhodovaní o nároku najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu\npatrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne postupovala v\nsúlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a sumu starobného dôchodku krátila v pomernej časti, zodpovedajúcej\nzhodnotenej dobe služby.\n„Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku\npriznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal v osobitnom\nsystéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý, ako je vyššie uvedené, má\nod dovŕšenia dôchodkového veku charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.\nPostup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie\nje nakoniec ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za\nzákonný“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2014 <http://merit.slv.cz/9So/171/2014> zo\ndňa 26.02.2016).\n\nV tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015\n<http://merit.slv.cz/9So/176/2015> zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení\nvýšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné\ndo doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového\ndôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku\nmožno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,\nnajviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok“.\nPriemerný mesačný zárobok bol navrhovateľovi určený v súlade s § 12 zákona č. 100/1988 Zb. <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/> z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych\nrokov 1984 až 1994. Na určenie sumy starobného dôchodku sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988\nZb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/> vybralo len päť rokov, v ktorých bol\njeho zárobok najvyšší, t. j. roky 2004, 2001, 2002, 2003, 1999. Odporkyňa postupovala v súlade so\nzákonom, keď starobný dôchodok vo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000\neur mesačne) zvýšila za 1.089 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 %\npriemerného mesačného zárobku (t. j. 24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s\npoukazom na zákon č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. sumu 157,52000 eur mesačne\ntak, aby suma starobného dôchodku navrhovateľa nepresiahla sumu 306,02 eur mesačne. Z uvedeného\nvyplýva, že námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku\nsú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi\na ustálenou súdnou praxou.\nNa jednej strane je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne 2 bolo\nvydané po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku, t. j. po 01.07.2016, od kedy sú všetky\nrozhodnutia vydané po tomto dátume dvojstupňové. To znamená, že odvolacím orgánom nie je krajský\nsúd, ale právomoc rozhodovať o odvolaní proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporkyne prináleží\ngenerálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Na druhej strane, akceptovaním takéhoto názoru bez\nďalšieho odôvodnenia a vysporiadania sa s opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu\nnavrhovateľom by podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho\nkonania, ktorá platí aj pre sociálne dávkové konania.\nV nadväznosti na zásadu dvojinštančnosti správneho konania odvolací súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo dňa 14.05.2013, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou\npôsobenia a účinkov tejto zásady v správnych konaniach konštatujúc, že:\n„Vo vzťahu k účelu a použiteľnosti jednotlivých procesných zásad vo všeobecnosti s odkazom na\nsúčasné poznatky právnej vedy (R. Dworkin alebo R. Alexy) najvyšší súd konštatuje, že správne\nkonanie vrátane integrovaného povoľovania je ovládané viacerými zásadami. Uvedené procesné zásady\nmajú svoje osobitné postavenie, lebo zakotvené v ústave, poprípade v predpise nižšej právnej sily\n(medzinárodný dohovor či zákon) alebo iba „objavené“ judikatúrou, tak z tejto pozície prenikajú vďake\nsvojej nezameniteľnej podstate (idea maxima) do celého právneho odvetvia, lebo sú jeho východiskom,\nako aj hraničným kritériom. Hoci je tiež nepochybné, že procesné zásady sú formulované veľmi\nabstraktne (tzn. aj všeobecne bez toho, aby vymedzovali konkrétne pravidlo správania), tak v tomto\nprípade neplatí starorímska zásada „ius specialis derogat ius generalis“, ale naopak sa doplňujú,\npoprípade v medzných situáciách jedna zásada ustúpi pred druhou. Preto zásady, a to aj správneho\npráva, slúžia ako hraničná pomôcka pre výklad (reductio ad absurdum) konkrétnej právne úpravy\n(pravidla správania), lebo sa nepripúšťa, aby výklad právnej normy smeroval mimo sféru pôsobenia\nprocesnej zásady.\nPopri niektorých zásadách, ako sú napríklad zásady legality, materiálnej pravdy alebo legitímneho\nočakávania, ovláda tiež správne konanie aj zásada jednotnosti (dvojinštančnosti) konania, ako aj\nkoncentračná zásada. Predposledne uvedená zásada správneho konania ukladá povinnosť odvolacieho\nsprávneho orgánu, že každá relevantná otázka (najmä právna) vznesená odvolateľom v prejednávanej\nveci musí byť predmetom posúdenia odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ odvolací správny orgán\nnachádza odlišné skutkové (právne) posúdenie, potom musí vydať rozhodnutie zrušujúceho alebo iného\nnegatívneho charakteru.\n\nCelá táto konštrukcia zásady jednotnosti správneho konania vychádza z aktívneho naplnenia úplnej\napelácie (apelačného mechanizmu) v správnom konaní a umožňuje odvolaciemu správnemu orgánu,\naby mohol v rámci úplnej apelácie spravodlivo napravovať vady, ktoré prvostupňový správny orgán\nvniesol do skutkových zistení a následne nesprávne vyvodených právnych záverov (subsumcií).“\nAk krajský súd dospel k záveru o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie odporkyne 2 z dôvodu\nnedostatku právomoci, mal konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom\nprostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne s poukazom na § 215 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z.. Keďže krajský súd takto nepostupoval, znemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesného\npráva na podanie odvolania a rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že práve\nprostredníctvom procesného inštitútu odvolania sa zabezpečí preskúmanie prvostupňového rozhodnutia\na v prípade jeho nesprávnosti sa ním dosiahne náprava, pričom táto možnosť bola navrhovateľovi v\ndôsledku postupu krajského súdu odopretá.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm.\nf/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.\n2 OSP).\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať vyššie naznačeným smerom a konanie v časti\ntýkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne 2 zastaviť a vec postúpiť na\nrozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. V novom rozhodnutí\nrozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sd/120/2014", "guid": "ca6578d4-04de-4e48-a238-593c24cfdf43:2d580950-fb45-4471-b1ee-bb828fd3bc44", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "80867c11-4dc9-422d-b413-fb29eceef34d:d535bd12-8da1-4808-bba1-421577bca792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1", "spisova_znacka": "9So/176/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 z 27. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1"}, {"guid": "f3753e82-c191-47d3-8acf-1cee5692b2d1:a5e5040f-0017-4e49-af9b-bf898f020b61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6014200509.1", "spisova_znacka": "9So/171/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/171/2014 z 24. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6014200509.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ae7c8a29-bc97-4b6a-a80e-eafe681b96c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.696.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 696/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 696/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.696.2025.1"}]}