{"guid": "c4471405-5816-43b5-9680-52a24058f4cd:19735f3b-7323-41f3-92e7-51e1276649ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1", "spisova_znacka": "8Sžo/134/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/134/2015 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 8Sžo/134/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1", "identifikacne_cislo": "1014200967", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "nazov": "§ 250b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19735f3b-7323-41f3-92e7-51e1276649ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/134/2015\n1014200967\n28. 02. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1014200967.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Hríb, advokát, narodený\nXX.XX.XXXX, so sídlom Bratislava, Metodova 7, právne zastúpený: JUDr. Ludmila Lorencova,\nadvokátka, so sídlom v Bratislave, Metodova 7, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so\nsídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom v Bratislave,\nTobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. februára 2014, sp. zn. I.\nODS-28/13:2468/2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla\n2015, č. k. 1S 119/2014-28 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2015, č. k.\n1S/119/2014-28 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte len „krajský súd“) uznesením zo 16. apríla 2015, č. k. 1S\n119/2014-28 (ďalej v texte len „odvolaním napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“)\nzastavil konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/119/2014 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, pretože žaloba proti rozhodnutiu Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej\nadvokátskej komory z 20. februára 2014, sp. zn. I. ODS-28/13:2468/2012 (ďalej v texte len „rozhodnutie\nžalovaného“) bola podaná oneskorene.\nKrajský súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že z obsahu administratívneho spisu bolo\nkrajským súdom zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk\nprostredníctvom Slovenskej pošty, pričom po neúspešnom pokuse o doručenie 25. marca 2014\nbola zásielka 26. marca 2014 uložená na pošte. Žalobca fyzicky zásielku prevzal až 13. apríla\n2014. V predmetnej veci zvolil žalovaný správny orgán doručovanie napadnutého rozhodnutia formou\ndoručovania do vlastných rúk prostredníctvom pošty, t. j. v intenciách ustanovenia § 24 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní.\nĎalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 247 ods. 1 a ods. 2, § 250b ods. 1 a § 250d ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku a § 24 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a skonštatoval, že v\nustanovení § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku je zakotvená výnimka zo zásady, že doručenie\npôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť fakticky dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na skutočnosť,\nči sa adresát písomnosti o jej uložení na pošte dozvedel alebo nemal o uložení vedomosť, zo zákona\nvyplýva, že mu písomnosť bola doručená. Ide o právnu fikciu. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do\ntroch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o\nuložení nedozvedel, ale len za predpokladu, že sa adresát zdržiaval v mieste bydliska, a že posledný\ndeň doručenia je pracovný deň.\n\nKrajský súd následne poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\na uviedol, že správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania žaloby skutočnosť, že táto je\npodaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.\nZameškanie lehoty nemožno odpustiť. V prípade žalobcu, ktorý si zásielku uloženú na pošte 26. marca\n2014 do 3 dní od uloženia nevyzdvihol, nastúpila fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona\no správnom konaní, podľa ktorého ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,\nposledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\nPričom trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení\npísomnosti. V prípade žalobcu trojdňová úložná lehota začala plynúť 27. marca 2014 a skončila 29.\nmarca 2014 ako deň tretí, pričom tento deň sa považuje aj za deň doručenia napadnutého rozhodnutia.\nVzhľadom k tomu, že na podanie žaloby v správnom súdnictve ustanovil § 250b ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku dvojmesačnú lehotu, ktorá v prípade žalobcu začala plynúť 30. marca 2014 a skončila\nuplynutím posledného dňa lehoty na podanie žaloby a to 30. mája 2014, keďže tento deň pripadol na\nsobotu, koniec lehoty na podanie žaloby sa presunul na pondelok 1. júna 2014. Vzhľadom na to, že\nkrajskému súdu bola žaloba doručená až 16. júna 2014, považoval krajský súd žalobu za oneskorene\npodanú a preto konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku\ns použitím ustanovenia § 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave zo 16. apríla 2015, č. k. 1S/119/2014-28 odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v\nktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie\nkrajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nV podanom odvolaní žalobca uviedol, že je toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil\nsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nĎalej žalobca skonštatoval, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu\nadministratívneho spisu bolo súdom zistené, že rozhodnutie sp. zn. I.ODS-28/13:2468/2012 z 20.\nfebruára 2014 bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom\npo neúspešnom pokuse o doručenie 25. marca 2014 bola zásielka 26. marca 2014 uložená na pošte.\nŽalobca fyzicky zásielku prevzal až 13. apríla 2014. V predmetnej veci zvolil žalovaný správny orgán\ndoručovanie napadnutého rozhodnutia formou doručovania do vlastných rúk prostredníctvom pošty, t. j.\nv intenciách ustanovenia § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nPodľa žalobcu s odvolaním sa na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), krajský súd poukázal na poslednú vetu predmetného ustanovenia, kde je zakotvená\nvýnimka zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť fakticky dostala do rúk\nadresáta. Krajský súd teda založil svoje rozhodnutie na uplatnení právnej fikcie doručenia pri doručovaní\nrozhodnutia disciplinárneho orgánu Slovenskej advokátskej komory.\nŽalobca je toho názoru, že aj keby sa predmetné doručovanie malo posudzovať podľa ustanovení\nSprávneho poriadku, aj tak došlo v hodnotení krajského súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nZ doručenky pripojenej v spise totiž podľa žalobcu nie je možné vyvodiť záver o vzniku fikcie doručenia v\nzmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ako to nesprávne urobil krajský súd. Na predmetnej\ndoručenke je síce vyznačený dátum 25. marca 2014, ako dátum neúspešného doručovania a dátum 26.\nmarca 2014, ako deň uloženia zásielky na pošte, napriek tomu z doručenky, a ani z ostatného obsahu\nspisu, nemožno vyvodiť skutočnosť, že adresát písomnosti sa v mieste doručenia v tom čase zdržiaval,\n\na ak tomu tak bolo, ďalej skutočnosť, že v prípade, ak sa adresát v mieste doručenia zdržiaval, bol pri\nprvom neúspešnom pokuse o doručení zásielky upovedomený vhodným spôsobom o tom, že zásielka\nmu bude opakovane doručená v mieste doručenia v deň a hodinu uvedenom v oznámení.\nŽalobca je toho názoru, že konštruovaniu právnej fikcie doručenia písomnosti predchádzajú ďalšie\ndôležité skutočnosti, a to predovšetkým preukázaná skutočnosť, že adresát písomnosti sa v mieste\ndoručenia zdržuje, ďalej preukázaná skutočnosť, že v prípade, ak sa adresát v mieste doručenia\nzdržiaval bol pri prvom neúspešnom pokuse o doručení zásielky upovedomený vhodným spôsobom\no tom, že zásielka mu bude opakovane doručená v mieste doručenia v deň a hodinu uvedenom\nv oznámení. A iba v prípade splnenia týchto skutočností, a toho, že i nový pokus o doručenie bol\nbezvýsledným, sa uloží zásielka na pošte a o tom má byť adresát písomnosti tiež vhodným spôsobom\nupovedomený. Teda samotné uloženie zásielky na pošte bez splnenia predchádzajúcich predpokladov\na skutočností nezakladá právo na domnienku doručenia.\nUvedeným ustanovením zákona je podľa žalobcu konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia\npísomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.\nPrávna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá\nje zjavne v rozpore s realitou, a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než\ntie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna\nfikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie\ntohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby\nmohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti,\nktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie\nfikcie konštatovať. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno štátnu moc uplatňovať\nlen v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27.októbra 2010.\nŽalobca ďalej uviedol, že predmetná písomnosť nebola doručovaná do miesta bydliska žalobcu, ale\nbola doručovaná do advokátskej kancelárie žalobcu. Žalobca sa preukázateľne od 24. marca 2014\nnezdržiaval v Bratislave vo svojej advokátskej kancelárii, ale bol z titulu vopred dohodnutých pracovných\npovinností desať dní mimo Bratislavy, a to vo viacerých mestách Banskobystrického a následne\nŽilinského samosprávneho kraja.\nAko to potvrdzuje judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie vo veciach sp.\nzn. 1MCdo 2/2010 z 29. februára 2012, sp. zn. 6Cdo 239/2011 zo 14. marca 2012), vrátená doručenka\nosvedčuje vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. Pokiaľ doručenka\nneobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka\nnáhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na\nzistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť\ndôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia\nnezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené.\nPodľa žalobcu však v tomto súdnom konaní ide v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov záujmovej samosprávy a ďalších\nprávnických osôb, ako aj fyzických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom zákon aj pre uvedené prieskumné činnosti\nzaviedol legislatívnu skratku - rozhodnutie a postup správneho orgánu.\nSlovenská advokátska komora je v zmysle ustanovenia § 66 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov, v znení platnom k 20. septembru 2011, samosprávna stavovská organizácia, ktorá\nzdružuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou.\nĎalej žalobca poukázal na ustanovenie § 66 ods. 5, § 58 ods. 4 a ods. 6 a § 75 ods. 2 a ods. 3 zákona č.\n586/2003 Z. z. a skonštatoval, že je nepochybné, že ustanovenie § 75 ods. 3 zákona o advokácii priamo\nvylučuje automatické použitie ustanovení Správneho poriadku.\n\nNavyše podľa žalobcu doručovanie písomností orgánmi komory je osobitne špecifikované v\nAdvokátskom poriadku, a tiež Disciplinárnom poriadku Slovenskej advokátskej komory, ktorý upravuje\npostup oddelenia sťažností, revíznej komisie, predsedu revíznej komisie, disciplinárneho oddelenia,\npredsedu disciplinárnej komisie, disciplinárnych senátov, odvolacích disciplinárnych senátov, predsedu\nodvolacej disciplinárnej komisie a účastníkov disciplinárneho konania tak, aby sa spoľahlivo zistil\nskutkový stav a rozhodlo o tom, či sa advokát, euroadvokát, zahraničný advokát, medzinárodný advokát\na advokátsky koncipient dopustil disciplinárneho previnenia.\nŽalobca ďalej uviedol, že Disciplinárny poriadok, v znení platnom ku 20. septembru 2011, (nadobudol\núčinnosť dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 15. júna 2013), v ustanoveniach § 41 výslovne\na špecificky upravuje doručovanie písomnosti advokátom.\nPodľa ustanovenia § 41 ods. 1 až ods. 3 Disciplinárneho poriadku, písomnosti sa doručujú disciplinárne\nobvinenému alebo disciplinárne odsúdenému a jeho zástupcovi na adresu ich sídla uvedenú v zozname\nadvokátov vedenom komorou do vlastných rúk s úložnou lehotou 10 dní; Písomnosti sa považujú za\ndoručené dňom, keď ich disciplinárne obvinený alebo disciplinárne odsúdený a jeho zástupca prevzali\nalebo odmietli prevziať; Ak nie je možné písomnosť doručiť disciplinárne obvinenému alebo disciplinárne\nodsúdenému a jeho zástupcovi na adresu jeho sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou,\npovažuje sa písomnosť za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky komore, a to aj\nvtedy, ak sa advokát, ktorému bola písomnosť určená, o tom nedozvie.\nForma doručovania a fikcia doručenia sa pri tom podľa žalobcu zhodujú s ustanoveniami o doručovaní\npísomností advokátom špecifikovanými v § 25 Advokátskeho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že\ndoručovanie písomností advokátom špecificky upravujú vnútorné predpisy Slovenskej advokátskej\nkomory. Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa žalobcu nepochybné, že aplikácia ustanovení Správneho\nporiadku o doručovaní je v tomto prípade priamo vylúčená.\nŽalobca ďalej upozornil na to, že ak by aj vnútorné predpisy komory špecificky neupravovali doručovanie\npísomností orgánov komory advokátom, aj v takom prípade by podľa jeho názoru, neprichádzalo do\núvahy posudzovať doručovanie písomností advokátovi podľa ustanovenia § 24 Správneho poriadku.\nSprávny poriadok totiž v ustanoveniach § 25 ďalej upravuje doručovanie právnickým osobám a\npodnikateľom, kde v odseku 3 jasne stanoví, že ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej\nosobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v\nživnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu\norgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu\norgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie.\nPodľa žalobcu je zrejmé, že písomnosť nebola doručovaná žalobcovi ako fyzickej osobe na adresu\njeho trvalého pobytu alebo bydliska, ale ako advokátovi (podnikateľovi - fyzickej osobe) do jeho sídla\n(advokátskej kancelárie), ktorá je vedená v osobitnom registri - Slovenskej advokátskej komory.\nŽalobca je presvedčený, že ak krajský súd posúdil, že písomnosť doručovaná orgánom komory žalobcovi\n(advokátovi), ktorý si zásielku uloženú na pošte 26. marca 2014 vyzdvihol v odbernej lehote 13. apríla\n2014, bola fikciou doručenia doručená dňom 29. marca 2014, hoci si advokát zásielku prevzal, tak potom\npostupoval krajský súd nesprávne a v rozpore s aplikovateľnými platnými právnymi predpismi vyhodnotil\nvzniknutý právny stav.\nŽalobca má za to, že riadne podal predmetnú žalobu v dvojmesačnej lehote, ktorá v jeho prípade začala\nplynúť 13. apríla 2014, pričom 13. júna 2014 preukázateľne faxovým podaním doručil žalobu krajskému\nsúdu a toto podanie doplnil originálom žaloby podaním na poštovú prepravu v ten istý deň.\nIII.\nVyjadrenie k odvolaniu žalobcu\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie\nale ani na zmenu.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.\nfebruára 2014, sp. zn. I. ODS-28/13:2468/2012, ktorým Odvolací disciplinárny senát Slovenskej\nadvokátskej komory rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov v spojení s ustanovením § 34 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory tak,\nže napadnuté rozhodnutie (rozhodnutie II. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory z 30.\napríla 2013, sp. zn. DS II.-2/13-2468/2012) ako vecne správne potvrdil.\nPodľa § 57 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania\na postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory.\nZároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia\ndisciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s\npredpisom komory.\nPodľa § 57 ods. 7 zákona č. 586/2003 Z. z. ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo\nneupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov\nkonania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu (Trestný poriadok).\nPodľa § 58 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení\nobsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je disciplinárne\nobvinený uznaný zodpovedným za disciplinárne previnenie, sa uvedie i výrok o povinnosti zaplatiť\nkomore paušálne trovy konania do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Písomné\nvyhotovenie rozhodnutia sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi do vlastných rúk.\nPodľa § 59 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. právoplatné rozhodnutie, ktorým bol disciplinárne obvinený\nuznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, je preskúmateľné súdom na základe žaloby\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od\ndoručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.\nZameškanie lehoty nemožno odpustiť.\nPodľa § 41 ods. 1 až ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného\nkonferenciou advokátov 15. júna 2013, uverejneného vo Vestníku Slovenskej advokátskej komory\n\n(ročník 2013, čiastka 33) písomnosti sa doručujú disciplinárne obvinenému alebo disciplinárne\nodsúdenému a jeho zástupcovi na adresu ich sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou do\nvlastných rúk s úložnou lehotou 10 dní. Písomnosti sa považujú za doručené dňom, keď ich disciplinárne\nobvinený alebo disciplinárne odsúdený a jeho zástupca prevzali alebo odmietli prevziať. Ak nie je\nmožné písomnosť doručiť disciplinárne obvinenému alebo disciplinárne odsúdenému a jeho zástupcovi\nna adresu jeho sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou, považuje sa písomnosť za\ndoručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky komore, a to aj vtedy, ak sa advokát, ktorému\nbola písomnosť určená, o tom nedozvie.\nOdvolací súd z pripojeného administratívneho spisu a spisu krajského súdu zistil, že k rozhodnutiu\nžalovaného je pripojená doručenka, na ktorej je uvedený dátum uloženia zásielky 26. marca 2014 a\ndátum prijatia písomnosti žalobcom 13. apríla 2014. Žalobu proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca\nna poštovú prepravu 13. júna 2014.\nĎalej odvolací súd zistil, že Disciplinárny poriadok Slovenskej advokátskej komory schválený\nkonferenciou advokátov 15. júna 2013, uverejnený vo Vestníku Slovenskej advokátskej komory (ročník\n2013, čiastka 33), účinný v čase rozhodovania žalovaného, obsahuje v ustanovení § 41 s názvom rubriky\n„Doručovanie“, osobitnú (a komplexnú) úpravu doručovania písomností disciplinárne obvinenému alebo\ndisciplinárne odsúdenému a jeho zástupcovi v disciplinárnom konaní.\nPodľa § 57 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. postup disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory\npo začatí disciplinárneho konania podrobnejšie upravuje disciplinárny poriadok komory. Krajský súd mal\npreto pri posudzovaní okamihu doručenia rozhodnutia žalovaného disciplinárne obvinenému (žalobcovi)\nvychádzať z úpravy doručovania písomností podľa Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej\nkomory (§ 41), ktorý bol schválený konferenciou advokátov 15. júna 2013 a uverejnený vo Vestníku\nSlovenskej advokátskej komory (ročník 2013, čiastka 33).\nProcesná teória rozumie nesprávnym právnym posúdením pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na\nzistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, aplikoval\nsprávnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo interpretoval správne právnu normu,\nale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale\nnesprávne ho vyložil.\nAk krajský súd určil okamih doručenia rozhodnutia žalovaného vo svetle právnej úpravy doučovania\npísomností podľa Správneho poriadku, najmä § 24 Správneho poriadku, aplikoval na zistený skutkový\nstav nesprávnu právnu normu (§ 24 Správneho poriadku) a vyvodil nesprávne právne závery vo vzťahu\nk okamihu doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi.\nNásledne na podklade nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu krajský súd vyhodnotil\npodanú žalobu proti rozhodnutiu žalovaného v zmysle § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za\noneskorene podanú a podľa § 250d ods. 3 konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/119/2014\nzastavil, čím žalobcovi odňal právo konať pred súdom.\nOdvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil, keď\npri svojom rozhodovaní nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a zastavil konanie, čím\núčastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, s § 221\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.\nOdvolací súd sa vzhľadom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu vecou samou nezaoberal. V ďalšom\nkonaní bude úlohou krajského súdu opätovne posúdiť včasnosť podania žaloby proti rozhodnutiu\nžalovaného v zmysle záverov odvolacieho súdu a vec riadne prejednať a rozhodnúť.\n\nOdvolací súd na záver dodáva, že na základe preskúmania záhlavia prvopisu rozhodnutia krajského\nsúdu (čl. 28) a výpisu zo Štatistického registra organizácií ku dňu vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu\n(16. apríla 2015) zistil, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí v súlade s § 157 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku presne neoznačil účastníkov konania, keď namiesto sídla žalovaného „Kolárska 4,\nBratislava“ uviedol „Kolárska 4, 811 02 Bratislava, Špitálska 8“. Odvolací súd preto krajskému súdu\nukladá povinnosť podľa § 222 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku a § 164 Občianskeho súdneho poriadku vydať opravné uznesenie,\nktorým opraví v záhlaví rozhodnutia krajského súdu vyššie uvedenú chybu v písaní a doručiť ho\núčastníkom konania.\nV.\nTrovy odvolacieho konania\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Povinnosťou krajského súdu bude v\nnovom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom súčasne rozhodne aj o\nnáhrade trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s\n§ 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}