{"guid": "4423bc4e-42a4-4d33-a8f9-e662af6688b8:cdd71dad-90b3-4cd1-a04d-da363f823a70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1", "spisova_znacka": "7Sžo/21/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/21/2016 z 25. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. 7Sžo/21/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1", "identifikacne_cislo": "1014200914", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdd71dad-90b3-4cd1-a04d-da363f823a70", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/21/2016\n1014200914\n25. 01. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014200914.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PhDr. L. Y., bytom Q., D. XX, právne\nzastúpený: JUDr. Maroš Palik, advokát, so sídlom Bratislava, Muchovo nám. 12, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Bratislava, Tomášikova 46, za\núčasti: Slovak - Sol, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Opavská 26, IČO: 17 313 546, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. marca 2014, č. OU-BA-OVBP2-2014/22197/KVJ-2, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2015, č. k. 1S\n111/2014-49, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2015, č. k. 1S\n111/2014-4, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 10. decembra 2015, č. k. 1S\n111/2014-49 (ďalej v texte len „odvolaním napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“)\nrozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky z 24. marca 2014, č. OUBA-OVBP2-2014/22197/KVJ-2 (ďalej v texte len „rozhodnutie žalovaného“) v spojení s Rozhodnutím\nMestskej časti Bratislava - Nové Mesto z 21. januára 2014, č. ÚKaSP-2013-14/2307/Vim-3, zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 70,- eur titulom náhrady\nsúdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu. Pribratému účastníkovi\nkonania krajský súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného ďalej krajský súd zaviazal zaplatiť\nžalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 252,10 eur do 30 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.\nKrajský súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ a\npísm. b/, § 78 ods. 1 a ods. 2, § 139 ods. 2 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 14 ods. 1 a ods. 2,\n§ 32 ods. 1 a ods. 2, § 33 ods. 1 a ods. 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) a skonštatoval, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd nesporne za\npreukázané, že žalobca sa v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom\nna F. ulici v Q.“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území\nF., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby, domáhal priznania postavenia účastníka stavebného\nkonania už podaním z 09.07.2013 z dôvodu, že zmenou predmetnej stavby môže dôjsť k zásahu do\njeho vlastníckych práv k pozemku v jeho vlastníctve. Konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby:\n„Polyfunkčný bytový dom na F. ulici v Q.“ bolo vedené podľa ust. § 68, § 80, § 88a a § 88 ods. 1 písm.\n\nb/ stavebného zákona a začalo dňa 09.10.2007 na žiadosť spoločnosti SLOVAK-SOL s r.o., so sídlom\nOpavská 26, 831 01 Bratislava, v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\ns polyfunkciou na F. ul. v Q.. Žalobca sa prihlásil o účastníctvo v predmetnom konaní a stavebný úrad\nnapadnutým rozhodnutím mu nepriznal postavenie účastníka v predmetnom konaní, pretože žalobca\nnie je vlastníkom stavebného pozemku pod dodatočne povoľovanou zmenou stavby, nie je stavebníkom\ntejto stavby, a preto nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie práv byť účastníkom kolaudačného\nkonania, rozhodnutie v tejto veci sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť práv a právom chránených\nzáujmov, ani povinností žalobcu.\nĎalej krajský súd uviedol, že otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o\nnepriznaní účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a/\nObčianskeho súdneho poriadku sú zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa\ntýkajú vedenia konania a pretože v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemožno ho vylúčiť z\nmožnosti preskúmania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\nPodľa krajského súdu v preskúmavanej veci sú susednými pozemkami pozemky parc. č. XXXX/XX,\nXXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území F.. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX\nžalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území F.. Žalobcovi však bolo postavenie\núčastníka konania priznané už na začiatku konania o posudzovaní predmetnej stavby v stavebnom\nkonaní, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, resp. žalovaný toto tvrdenie žalobcu žiadnym\nspôsobom nepoprel a ani nevyvrátil.\nKrajský súd ďalej uviedol, že stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom\nstavebného konania a v ust. § 78 ods. 1 a 2 stanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného\nkonania. Stavebný zákon však nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní\n(územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre konanie s účastníkom v uvedených konaniach platia\nprimerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, správny poriadok (viď rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 3/2011 z 28.09.2011).\nZ uvedených dôvodov povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov podľa § 140 stavebného zákona\nbolo v predmetnom konaní postupovať podľa ustanovení správneho poriadku. V zmysle ust. § 14 ods.\n1 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa\npreukáže opak.\nPodľa krajského súdu správny orgán rozhodol, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci\ndodatočného povolenia zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na F. ulici v Q.“, ktoré je spojené\ns kolaudáciou tejto stavby bez toho, aby skúmal, či rozhodnutím môžu byť dotknuté jeho práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti. Podľa názoru krajského súdu práve zmenou stavby\noproti stavebnému povoleniu môžu byť práva žalobcu ako účastníka konania dotknuté, aj keď nie je\nvlastníkom susednej stavby, resp. susedného pozemku, pretože zmena stavby spočíva v navýšení\npodlaží Polyfunkčného bytového domu na F. ulici v Q. oproti stavebnému povoleniu zo dňa 22.03.2001.\nPredmetná stavba bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením, vydaným dňa 22.03.2001\nOkresným úradom Bratislava III č. 2000/19312-150/15 l-EDA-8 a žalobca bol pôvodne aj účastníkom\nstavebného konania. Z uvedeného dôvodu krajský súd v preskúmavanej veci prisvedčil námietkam\nžalobcu, pretože predmetnou stavbou môžu byť priamo dotknuté práva žalobcu súvisiace s užívaním\njeho pozemku.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne\nposúdil, preto postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že\nv konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom\npoplatku vo výške 70,- eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 252,10 eur.\n\nNa záver krajský súd uviedol, že pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania\nnepriznal, pretože za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil\ntrovy konania vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá Občianskeho\nsúdneho poriadku do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako\novplyvniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 14/2011 a 8Sžo 52/2011).\nII.\nOdvolanie žalovaného\nŽalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2015, č.\nk. 1S 111/2014-49, odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhal aby odvolací\nsúd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a ako nezákonné vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,\nresp., aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta.\nV podanom odvolaní žalovaný uviedol, že s dôvodmi zrušenia rozhodnutia žalovaného nesúhlasí.\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie\nOkresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/22197/KVJ zo\ndňa 24.03.2014, ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2307/\nVim-3 zo dňa 21.01.2014 boli vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu a správneho právneho posúdenia, nakoľko na jeho vydanie boli splnené všetky\nzákonné podmienky, t. j. žalobca nespĺňal podmienky pre priznanie postavenia účastníka predmetného\nkonania.\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky k dôvodom zrušenia žalobou napadnutého\nrozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2014/22197/KVJ zo dňa 24.03.2014 v spojení s rozhodnutím stavebného\núradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2307/Vim-3 zo dňa 21.01.2014\nuvádza, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona môžu byť účastníkom\npredmetného konania osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich\nvrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám\nmôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, pričom nemusia byť vždy účastníkmi stavebného\nkonania, v danom prípade konania o dodatočnom povolení zmeny stavby spojenej s kolaudáciou,\nnakoľko z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že tieto osoby môžu byť účastníkmi tohto konania len za\npredpokladu, ak by ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám mohli byť povolením\ndodatočnej zmeny predmetnej stavby priamo dotknuté, a teda platí, že vlastníckych práv suseda sa\npredmetná zmena stavby bude dotýkať najmä vtedy, ak svojím pôdorysom zasahuje do jeho pozemku,\nalebo ak by svojím objemom ohrozovala budúce využitie susedného stavebného pozemku na stavbu\nalebo by exhalátmi ohrozovala životné prostredie, dotýkala by sa jeho práv. Z uvedeného dôvodu má\nžalovaný za to, že žalobca v danom prípade nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok v zmysle\nustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona na to, aby bol účastníkom predmetného konania. Okresný\núrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky má za to, že žalobca v danom prípade nespĺňa ani\njednu zo zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona, na to, aby bol\núčastníkom predmetného konania. Podľa snímky z katastrálnej mapy verejne dostupnej na katastrálnom\nportáli vyplýva, že susednými pozemkami s predmetnou stavbou sú pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/\nX, XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. F., ktoré sú vo vlastníctve Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a\nvo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy. Žalobca je síce vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F.,\navšak žalovaný má za to, že dodatočným povolením zmeny predmetnej stavby nebudú dotknuté jeho\nvlastnícke alebo iné práva, a preto tunajší úrad považuje postup stavebného úradu za správny, nakoľko\npredmetnou stavbou nie je zasiahnuté do jeho vlastníckych práv, keďže predmetná stavba nezasahuje\nna jeho pozemky, a taktiež nie je zasiahnuté ani do jeho iných práv, ktoré by mu nejakým spôsobom\nbránili v užívaní svojich nehnuteľností, a to aj vzhľadom na odstupové vzdialenosti od predmetnej\nstavby, ako aj na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je posúdenie samotnej zmeny stavby\noproti stavebnému povoleniu (námietky žalobcu týkajúce sa umiestnenia celej stavby vzhľadom na jeho\npozemok, neboli predmetom tohto konania, nakoľko stavebný úrad v predmetnom konaní posudzuje len\nsamotnú zmenu, ktorú stavebník zrealizoval v rozpore so stavebným povolením).\n\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako žalovaný sa preto stotožňuje s dôvodmi\nzrušenia napadnutého rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2014/22197/KVJ zo dňa 24.03.2014 a rozhodnutia\nMestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2307/Vim-3 zo dňa 21.01.2014, nakoľko\nmá za to, že na vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí boli splnené všetky zákonom stanovené\npodmienky, a preto nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval, aby žalobcovi bolo priznané\npostavenie účastníka konania v predmetnom konaní, resp. v odvolacom konaní nebol zistený žiadny\nzákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a\njeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný má\ntaktiež za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu\nveci a správneho právneho posúdenia, rozhodnutie je vydané v súlade s ustanovením § 47 správneho\nporiadku, je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu v plnom\nrozsahu odkazujeme na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.\nV závere žalovaný uviedol, že dáva do pozornosti, že v danej veci bolo stavebným úradom Mestskej\nčasti Bratislava - Nové Mesto vydané rozhodnutie č. ÚKaSP 2013-14/919/Vim-40 zo dňa05.05.2014,\nprávoplatné dňa 15.05.2014, ktorým bola povolená dodatočná zmena predmetnej stavby spolu s\npovolením jej užívania.\nIII.\nVyjadrenie k odvolaniu\nK odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 19. apríla\n2016 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní v sume 89,50\neur.\nŽalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v súdnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia bolo jednoznačne preukázané, že predmetnou stavbou môžu byť priamo dotknuté práva\nžalobcu súvisiace s užívaním jeho nehnuteľností. Podľa názoru súdu správny orgán v napadnutom\nrozhodnuti neskúmal, či rozhodnutím môžu byt' dotknuté práva žalobcu, jeho právom chránené záujmy\nalebo povinnosti. V tomto prípade podľa názoru súdu nepostačuje konštatovanie, že žalobca nie\nje vlastníkom susednej nehnuteľnosti, bez bližšieho skúmania ďalších okolností veci. Súd správne\npoukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bolo postavenie účastníka priznané už na začiatku konania\no dodatočnom povolení zmeny stavby, čo medzi účastníkmi konania nebolo pôvodne vôbec sporné.\nPovinnosťou správnych orgánov obidvoch stupňov podľa § 140 stavebného zákona bolo v predmetnom\nkonaní postupovať podľa ustanovení správneho poriadku. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku,\núčastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa názoru\nsúdu práve zmenou predmetnej stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu môžu byť práva\nžalobcu ako účastníka konania dotknuté, aj keď nie je vlastníkom susednej stavby, pretože zmena stavby\nspočíva v navýšení podlaží Polyfunkčného bytového domu na F. ulici v Q..\nS vyššie uvedeným záverom krajského súdu sa žalobca plne stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie\npovažuje za správne. Súd vec správne skutkovo a následne právne vyhodnotil.\nS tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca\nnespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 stavebného zákona na\nto, aby bol účastníkom predmetného konania. Žalovaný má za to, že dodatočným povolením stavby\nnebudú dotknuté vlastnícke alebo iné práva žalobcu, keďže predmetná stavba nezasahuje na jeho\npozemky a nie je zasiahnuté ani do jeho iných práv užívať nehnuteľnosť. Predmetom konania sú iba\nzmeny stavby oproti stavebnému povoleniu a nie umiestnenie stavby vzhľadom na pozemok, ako také.\nUvedené tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a nepravdivé.\nĎalej žalobca uviedol, že ako vo svojom rozhodnutí konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, predmetom\nnepovolených zmien na povoľovanej stavbe je napr. aj zvýšenie celej budovy o ďalšie podlažia. Uvedená\nskutočnosť mala priamy dopad na svetlotechnické parametre budovy a zatienenie okolitých pozemkov.\n\nZmeny sa týkali parkovacích plôch, s priamym vplyvom na odvodnenie pozemku a pod. Je zrejmé,\nže užívacie práva žalobcu sú stavbou priamo dotknuté. Podotýka, že zákon pre postavenie účastníka\nkonania predpokladá ako postačujúcu podmienku existencie možnosti, že práva môžu byť dotknuté, nie\nje vôbec nevyhnutné preukazovať, napr. konkrétnu škodu, ktorá na susednej stavbe vznikla.\nNa záver žalobca zdôraznil, že na strane žalobcu sú jednoznačne dané zákonné dôvody, pre ktoré\nje možné považovať ho za účastníka stavebného konania. Postup a rozhodnutie stavebného úradu, v\ndôsledku ktorých je žalobca takého právneho postavenia pozbavený, kedy je mu znemožnená akákoľvek\nďalšia možnosť uplatňovať pripomienky a námietky k dodatočnému povoleniu nelegálnej susednej\nstavby, je jednoznačne v rozpore so zákonom. Nemyslí tým iba príslušné ustanovenia stavebného\nzákona upravujúce definíciu účastníkov konania (§ 59 ods. 1 stavebného zákona), ale aj samotné\nzákladné princípy správneho konania vo všeobecnosti a osobitne stavebného konania. Má za to, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané nezákonne, účelovo, s cieľom zbaviť žalobcu možnosti\nakokoľvek ovplyvniť splnenie jediného cieľa - dodatočnej legalizácie čiernej stavby. Rozhodnutie\nsprávneho orgánu nevychádza ani z dostatočne zisteného skutkového stavu ani zo správneho právneho\nposúdenia veci, a odvolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktoré takéto nezákonné\nsprávne rozhodnutie ruší, možno považovať za správne.\nK podanému odvolaniu sa pribratý účastník nevyjadril.\nIV.\nK vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný vyjadril listom z 30. augusta 2017 a uviedol,\nže s dôvodmi podaného vyjadrenia k podanému odvolaniu sa nestotožňuje, a teda má za to, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu veci a správnej právnej úvahy.\nNa základe uvedeného považuje žalovaný tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k podanému\nodvolaniu, za nedôvodné.\nV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv odvolaní, podanom žalovaným podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\n§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\nbez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) a\ndospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.\n\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Preto v\nsprávnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho\nsúdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Je to tak preto, že úlohou\nsúdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych\norgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť\nich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý\npredchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý\ntu bol v čase ich vydania.\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nV prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\nžalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu rozhodol, že žalobca nie je\núčastníkom konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na F. ulici v\nQ.“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a XXXX/XX v katastrálnom území F., ktoré je\nspojené s kolaudáciou tejto stavby, a prioritne posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktorý rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nRozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom\nsprávneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a\npovinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojim\nkonaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom\nzúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho\nuplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna\nprax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však\npožiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o\nnepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho\nkonania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti\nodpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia\núčastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý\nsubjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie\nprávoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia\núčastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať\niba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie\n\nrozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom\nkonkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú\nvec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o\npreskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa § 250d\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet\nprieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ustanovenie § 250b\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, za predpokladu zachovania lehoty.\nŽalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie\núčastníka, preto musí podať novú žalobu tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho\nrozhodnutia, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne\nbude musieť vysporiadavať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania.\nDôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a\ninú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a\nrealizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať\nvo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených\nzáujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v\nsprávnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho\nkonania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo\nprávoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie\n(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp.zn. 6Sžp/6/2012).\nNajvyšší súd z obsahu súdneho spisu a na základe vyjadrenia žalovaného zistil, že správne konanie\no dodatočnom povolení zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na F. ulici v Q.“ na pozemku parc. č.\nXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území F., ktoré je spojené s kolaudáciou\ntejto stavby bolo skončené rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto z 5. mája 2014,\nč. ÚKaSP-2013-14/919/Vim-40, na ktorom je vyznačená právoplatnosť 15. mája 2014. Uvedeným\ndňom právoplatnosti citovaného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné správne konanie\nprávoplatne skončilo, vzniklo žalobcovi, ako osobe tvrdiacej, že správny orgán s ním v rozpore so\nzákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 250b ods. 2 a 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku žalobu a domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, pri dodržaní stanovených lehôt.\nNajvyšší súd nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, respektíve nie je\núčastníkom správneho konania, a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine\nv prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho\nkonania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla.\nKrajský súd o veci rozhodol 10. decembra 2015, teda v čase, kedy už neboli naplnené podmienky\npre to, aby rozhodnutie žalovaného nebolo vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve. Mal preto,\nnamiesto meritórneho rozhodnutia, vydať uznesenie, ktorým by konanie z dôvodu podľa § 250d ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a § 492\nods. 2 Správneho súdneho poriadku zastavil a žalobcu odkázať na postup podľa § 250b ods. 2 a\n3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a zároveň\nnevyhovujúc odvolaniu žalovaného, konanie zastavil, pretože preskúmavané rozhodnutie sa stalo\nrozhodnutím, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (§ 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, § 250d ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 SSP).\nOdvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s ustanovením § 246c Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že\nkonanie vo veci bolo zastavené, pričom vzhľadom na horeuvedené okolnosti nezistil dôvod pre postup\npodľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/111/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}