{"guid": "eae838f9-d3d6-4801-8bbb-09d6916cc122:e09b8b50-3b52-4686-aa3b-e6bbfd5a60c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1", "spisova_znacka": "7Sži/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/6/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Sži/6/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1", "identifikacne_cislo": "1014200822", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e09b8b50-3b52-4686-aa3b-e6bbfd5a60c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sži/6/2016\n1014200822\n28. 03. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014200822.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: JUDr. P. B., P. XX/A, V., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, Šíravská\n7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1452/5397/2014/OVSO/AK zo dňa\n30.04.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/103/2014-83 zo\ndňa 19. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/103/2014-83 zo dňa\n19. januára 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/103/2014-83 zo dňa 19. januára 2016 podľa ustanovenia\n§ 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1452/5397/2014/OVSO/\nAK zo dňa 30.04.2014, ktorým žalovaný čiastočne vyhovel odvolaniu voči rozhodnutiu Miestneho úradu\nMestskej časti Bratislava - Vrakúňa č. 1452/4788/2014/OVSO/AK, zo dňa 04.04.2014, ktorým poskytla\nžiadateľovi informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k\ninformáciám, alebo zákon č. 211/2000 Z. z.).\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27.03.2014 žiadal\npovinnú osobu o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. v troch bodoch, na ktoré\nmu povinná osoba k bodu 2 a bodu 1 žiadosti nezodpovedala, avšak po podanom odvolaní proti tomuto\nrozhodnutiu zo dňa 04.04.2014 žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.04.2014 vyhovel žalobcovi pod bodom\n1. Medzi žalobcom a žalovaným zostala sporná iba odpoveď na otázku pod bodom 2 žiadosti zo dňa\n27.03.2014.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí k bodu 2 žiadosti žalobcu zo dňa 27.03.2014 uviedol:\n„Miestny úrad Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa vo svojom liste oznámil žiadateľovi, že schôdza\nvlastníkov bola zvolaná správcom objektu, t.j. Spokojným bývaním, spol. s.r.o. so sídlom Toplianska 5,\n821 07 Bratislava - Vrakuňa. Pokiaľ sa táto schôdza zaoberala majetkovými otázkami celého objektu,\nmali by byť tieto vyjadrenia uvedené v zápisnici z rokovania schôdze. Ing. E. nemal žiadne inštrukcie,\nani poverenia vyjadrovať sa k veciam orgánov samosprávy, teda starostky mestskej časti ako aj\n\nposlaneckého výboru. Uvedené nebolo ani predmetom pozvánky a z uvedeného vyplýva, že Vami\npožadované informácie môžete získať od správcu objektu, ktorý schôdzu zvolal a ktorý zabezpečoval\nzápisnicu z rokovania. Zároveň Vám zasielame vyjadrenie zamestnanca Mestskej časti Bratislava Vrakuňa pána Ing. G. E.: „Tvrdenie JUDr. B. z P. v V. v listoch adresovaných mestskej časti nemôžem\npovažovať za pravdivé, nakoľko som v Mestskej časti Bratislava-Vrakuňa zamestnaný od 01.07.2013\na schôdza v polyfunkčnom objekte na P. XX sa uskutočnila 11.12.2013, teda z mojej strany som\nnemal dôvod vyjadrovať sa k daným skutočnostiam, ktoré sa týkali prevodu spoluvlastníckych podielov\nna pozemku pod týmto objektom a vôbec popieram tvrdenie, že som ako zamestnanec vyslovil takú\nskutočnosť, že za daným problémom predaja stojí konkrétna osoba, t.j. nejaký poslanec miestneho\nzastupiteľstva, nakoľko ani všetkých poslancov zastupiteľstva v tom čase ani nepoznal.“ Žalovaný ďalej v\nrozhodnutí uviedol, že preskúmal námietku uvedenú v bode 2 predmetného odvolania a dospel k záveru,\nže jej nie je možné vyhovieť. Aj keď požadovaná informácia nemala charakter informácie v zmysle\nzákona o slobode informácií, Miestny úrad Mestskej časti Bratislava Vrakuňa sprístupnil informácie\ntak, ako boli uvedené v liste č. 1452/4788/2014/OVSO/AK. Povinná osoba sprístupnené informácie,\nktoré má k dispozícii, nie je povinná vytvárať novú informáciu, preto podľa § 15 uvedeného zákona, ak\npovinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadovanú informáciu k dispozícii, odmietne žiadosť\nrozhodnutím.\nK rozhodnutiu zo dňa 04.04.2014 bol pripojený Záznam zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v polyfunkčnom dome na P. v V. zo dňa 19.03.2014.\nKrajský súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného zameral na zásadný rozpor medzi\nžalobnými stranami, ktorý spočíval v posúdení, či žalovaný postupoval správne, keď požadovanú\ninformáciu pod bodom 2 žiadosti žiadateľovi odmietol z dôvodu, že nie je povinný vytvárať novú\ninformáciu.\nRozhodnutie žalovaného preskúmal v intenciách ust. § 244 ods. 1, § 250i ods. 1 O.s.p., čl. 17 ods. 1,\n5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, čl. 26 ods. 1,\n5 Ústavy SR ako § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\nKrajský súd mal za to, že požadovaná informácia v žiadosti žalobcu zo dňa 27.03.2014 nie je informáciou,\nktorú má žalovaný ako povinná osoba sprístupniť, a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, pretože informácia v podobe, ako ju požadoval žalobca, nie je\ninformáciou podľa uvedeného zákona. Skonštatoval, že správny orgán zistil presne a úplne skutočný\nstav, aplikoval naň adekvátnu právnu úpravu, pri použití správnej úvahy postupoval v súlade s pravidlami\nformálnej logiky, pričom žalovaný svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade s § 47 ods. 2 Správneho\nporiadku odôvodnil.\n\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205\nods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil, a to tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania.\nŽalobca sa nestotožnil s názorom súdu, ktorý považuje za nesprávny. V dôvodoch odvolania žalobca\nnamietal, že podľa princípov uplatňovania práva Európskej únie je potrebné pojem „informácia“ v zákone\nč. 211/2000 Z.z. vykladať v súlade so smernicami tak, aby bol dosiahnutý cieľ smerníc. Uviedol, že\ndefiníciou pojmu informácia, vhodnou aj na účely zák.č.211/2000 Z.z., je definicia obsiahnutá v ust. §\n2 písm. b/ zák.č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorej je informáciou „obsah\npísomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu, obsah ústneho vyjadrenia\nalebo obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného\nmédia“. Z uvedeného pre žalobcu vyplynulo, že je povinnosťou povinnej osoby zabezpečiť prístup\naj k informácií, ktorá je obsahom ústneho vyjadrenia, samozrejme za predpokladu, že má takýto typ\ninformácie k dispozícií. Žalobca mal za to, že poskytnutie spornej informácie žiadanej v bode 2 žiadosti\n\nzo dňa 27.03.2014 boli splnené všetky uvedené podmienky. Sporná informácia žiadaná v bode 2 žiadosti\nbola obsahom ústneho vyjadrenia žalovaného, potvrdená 3 fyzickými osobami, pričom jednou z nich\nbola zamestnankyňa žalovaného, t.j. žalovaný má túto informáciu k dispozícii.\n3.\nŽalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručeného súdu dňa 26.05.2016\nnestotožnil s tvrdeniami žalobcu. Podľa jeho názoru krajský súd vec správne právne posúdil. Zotrval\nna svojom názore, vyjadrenom vo vyjadrení k podanej žalobe s tým, že bod 2 žiadosti žalobcu bol\nžalovaným hodnoverne a zrozumiteľne odôvodnený a vysvetlený. Žalobcovi boli zo strany žalovaného\nposkytnuté a sprístupnené vyčerpávajúce informácie, ktoré mal žalovaný podľa ust. § 16 zákona č.\n211/2000 Z.z. v čase ich poskytovania k dispozícii a napadnuté rozhodnutie je v súlade s týmto zákonom.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n4.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, účinný od 01.07.2016, odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods.\n1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. 1452/5397/2014/OVSO/AK zo dňa 30. apríla 2014, žiadajúc jeho zrušenie a\nvrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. k.\n1452/5397/2014/OVSO/AK zo dňa 30.04.2014, ktorým žalovaný ako povinná osoba podľa zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám podľa ust. § 19 menovaného zákona čiastočne vyhovel žiadosti\nžalobcu a poskytol mu žiadané informácie, okrem bodu 2 žiadosti s odôvodnením, že povinná osoba\nsprístupňuje informácie, ktoré má k dispozícií, a nie je povinná vytvárať novú informáciu.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého oznámenia žalovaného.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto\ndôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\nsa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\n\nso správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu\nodvolacích námietok, odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných\npravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\ncitovaných vyššie.\nSlovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani\nnáboženstvo. (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR)\nŠtátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR)\nZákladom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z článku 1 ústavy,\nsa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález\nz 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS\n44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS\n10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002\n- II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie\ndôraz, že v súlade s článkom 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte\n\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nPodľa článku 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\nPodľa ust. § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o slobode informácií) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám.\nZ citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovohodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný\nvýklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty\nrealizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku\n2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v\nmedzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nŽalobca v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu namietal nesprávne právne posúdenie veci ako\ni neúplne zistený skutkový stav. Nestotožniac sa s argumentáciou krajského súdu, vyslovil názor, že\nžalovaný mal žalobcovi poskytnúť požadovanú informáciu, nakoľko pod pojmom informácia možno\nrozumieť aj obsah ústneho vyjadrenia a žalovaný ňou stále disponuje.\nZ obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový správny orgán na základe\nžiadosti žalobcu v bode 2 sprístupnil informácie v podobe ako bolo uvedené v prvostupňovom\nrozhodnutí, i keď požadovaná informácia nemala charakter informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z.\nOdvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom krajského súdu ako i žalovaného o tom, že obsah\nžiadosti žalovaného v bode 2 nemožno považovať za informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z.z., pričom\npovinná osoba sprístupňuje informácie, ktoré má k dispozícii, a nie je povinná vytvárať novú informáciu.\nOdvolací súd pre doplnenie uvádza nasledovné.\nPrávo na informácie je zakotvené v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako politické právo, v zmysle ktorého\norgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v\nštátnom jazyku. Podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovujú zákony. Z tohto ustanovenia\nvyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému, avšak „je ratione personae obmedzená,\nlebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou.“...“všetky povinné\nosoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione\nmateriare plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“ (bližšie pozri Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n236/06 zo dňa 28. júna 2007)\nPojem informácia nie je v zákone o slobodnom prístupe k informáciám definovaný, pričom však na\núčely zákona o slobodnom prístupe k informáciám by mal byť vykladaný v súlade s čl. 152 ods. 4\nÚstavy SR tak, aby nebolo porušené ústavné právo na prístup k informáciám. Treba mať však na\nzreteli, že obsahom základného práva na informácie nie je právo dostávať informácie podľa predstáv\na očakávaní sťažovateľa.(bližšie pozri II.ÚS 81/99). Okrem toho treba pojem informácia vykladať aj v\nsúlade s účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je presadenie princípu publicity\n(otvorenosti) verejnej správy. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych\nskutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Žiadosť\n\no poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez\ntoho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by\nsa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov.\nZa informáciu možno v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám považovať aj dokument\n(napr. zápisnica, rozhodnutia, zmluvy), ako i záznam (zvukový alebo obrazový). Táto skutočnosť vyplýva\naj z právnych predpisov Európskej únie najmä zo Smernice Európskeho parlamentu Rady č. 2003/4/\nES, č. 2003/98/ES, ako i č. 2013/37/EÚ, ktoré boli transponované do zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám.\nZ uvedeného s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci tak vyplýva, že pokiaľ nie je\nurčitý prejav zachytený písomne alebo zachytený v podobe zvukovo - obrazového záznamu a povinná\nosoba, tak ním nedisponuje, nemožno trvať na jeho sprístupnení v zmysle zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, nakoľko zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie. Pokiaľ\nsa teda žiadateľ domáhal sprístupnenia informácie, ktorá odznela z úst predstaviteľa žalovaného na\nschôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako subjektívny názor na určitý problém, pričom\npovinná osoba nemá informáciu spracovanú alebo vôbec vytvorenú, nie je povinná vytvárať úplne novú\ninformáciu a tým ju žiadateľovi sprístupniť. Navyše za zmienku stojí aj skutočnosť, že vedomosť o nejakej\nskutočnosti vyjadrenej v subjektívnom názore zamestnanca žalovaného na určitý problém, nie je totožný\ns postavením žalovaného ako povinnej osoby, sprístupňovať informácie vo veciach verejných, ktoré má\nk dispozícii.\nTým, že pojem informácia je potrebné vykladať v súlade so zmyslom a účelom zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, ako už bolo vyššie uvedené, nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou\nžalobcu, že pojem informácia vhodnou aj na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je\ndefinícia obsiahnutá v § 2 písm. b/ zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností,\npodľa ktorej je informáciou „obsah písomností, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného\nzáznamu, obsah ústneho vyjadrenia alebo obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického\nalebo iného fyzikálneho transportného média“. Účelom zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre ktorého bol pojem informácia, na ktorý sa\nžalobca odvolával definovaný, bolo vytvorenie zákonných predpokladov pre čo najúčinnejšiu ochranu\nutajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností,\npostupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami. Na účely zákona sa v § 2\nvymedzili niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností, čo nekorešponduje s\núčelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je verejná kontrola orgánov verejnej moci\nzo strany verejnosti.\nVychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p., ako vecne a právne\nsprávny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, v spojení s §\n246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi pre jeho neúspech v\nodvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov tohto konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}