{"guid": "4f033dad-3812-46de-9f86-c04a23a498bc:6f695179-7041-41a9-95a2-7ef840a983b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1", "spisova_znacka": "10Sžo/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/5/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 10Sžo/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1", "identifikacne_cislo": "1014200751", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-89.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-89", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f695179-7041-41a9-95a2-7ef840a983b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/5/2017\n1014200751\n24. 01. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci\nžalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, Tulčík, právne zastúpený:\nJUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia sp. zn. 2153/2014-1.10 (42/2012- rozkl.) zo dňa 10.3.2014, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/94/2014-96 zo dňa 28. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/94/2014-96 zo dňa 28.\nmája 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nMinistra životného prostredia Slovenskej republiky sp. zn. 2153/2014-1.10 (42/2012- rozkl.) zo dňa\n10.3.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 82 ods. 9\npísm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej\nlen „zákon o ochrane prírody“) zastavil konanie začaté na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho\nzväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť, Hrochoť 340 (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 19.01.2009,\nz dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia\nSR, sp. zn. 3793/2011-2.2 zo dňa 29.09.2011, bola povolená výnimka žiadateľovi usmrtiť - odstreliť\n- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. Náhradu trov konania\nžalobcovi nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho\nkonania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov\nv súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže\npovolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola\nrealizovaná, nedošlo k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čo\nsa žalobca svojou účasťou v konaní snažil presadiť.\nZastavenie konania začatého na základe žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky zo zákazov\nustanovených § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie\nznamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už konať nebude. Faktický záujem\nna ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou mierou. Za daných okolností je\n\nsúd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu\nna jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho\nkonania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do\npopulácie medveďa hnedého v danej lokalite.\nV zmysle Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 72/2013 zo dňa 24.\njúna 2014 na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody\na krajiny o dôsledkoch neplatnosti povolenia na usmrtenie chráneného živočícha na priebeh súdneho\nkonania, správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na rozdielne stanoviská\nrozhodovacej činnosti dvoch senátov najvyššieho súdu, (rozsudky sp. zn. 10Sžp 6/2013 a sp. zn. 1Sžp\n6/2013) zaujalo stanovisko: „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha\n- medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,\nže odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu\nsprávneho konania“.\nKrajský súd sa v súlade so Stanoviskom Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nstotožnil s postupom a právnym posúdením veci žalovaným. Ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o\nrozklade musí konanie o udelenie výnimky zastaviť tak, ako mu to ukladá § 82 ods. 9 zákona o ochrane\nkrajiny. Toto zákonné ustanovenie priamo ustanovuje, že orgán ochrany prírody konanie podľa tohto\nzákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\nĎalej uviedol, že pokiaľ aj zaniklo rozhodnutie o povolení výnimky uplynutím času, na ktorý bolo vydané\na odpadol dôvod na ďalšie konanie vo veci, žalovaný postupoval správne, keď konanie vo veci žiadosti\nžiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa zákona o ochrane prírody zastavil, pretože\ndôvod zastavenia konania sa viazal k celému predmetu konania. Takýmto rozhodnutím nedochádza k\nzaloženiu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už nimi nemôžu\nbyť priamo dotknuté. Žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo\nvzniknúť rozhodnutím o zastavení konania.\nZákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť konanie, ak dôvod\nna konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť\nuplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba\nrozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod,\nktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.\nNeplatnosť výnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol napr. uhynutím\nzvieraťa (medveďa hnedého).\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa\nhnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo\nvydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto\npredmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho\nkonania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť\nzanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania.\nZnamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nna povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie\naj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť\nzastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať\na prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania\no rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho\nprospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti\nkonania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať\nsúčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby\nsa neprimerane nezvyšovali náklady konania.\n\nIný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby\numožňovalo žalobcovi reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by\nv rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že žalobca zastavením konania\nv predmetnej veci nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné\nnámietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\na žalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave považoval za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods.\n2 písm. d) O.s.p. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a §\n205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).\nŽalobca nesúhlasil so závermi krajského súdu v rozsudku a považoval ich za priamo rozporné\ns ustanoveniami Správneho poriadku, konkrétne s ustanoveniami definujúcimi právoplatnosť a\nvykonateľnosť rozhodnutia.\nŽalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžp 6/2013 zo dňa 24.09.2013,\nktorý rozhodujúc o žalobe žalobcu proti prvšiemu rozhodnutiu žalovaného, vydaného v tomto konaní,\nzastavil konanie o rozklade žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd neuvažoval o\nprávoplatnosti rozhodnutia nedoručeného jednému z účastníkov konania, v takom prípade nie je možné\npochopiť, čo mal prvostupňový súd na mysli, keď argumentoval „platnosťou udelenej výnimky“.\nŽalobca na záver uvádza, že výsledkom konania žalovaného odobreného súdom prvého stupňa, je\nstav, kedy sa žalobca nemôže domôcť preskúmania rozhodnutia, ktorým bolo povolené usmrtiť jedinca\nchráneného druhu a dosiahnuť aby skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli najavo v prvostupňovom\nkonaní boli na základe jeho opravného prostriedku posúdené orgánom rozhodujúcim o rozklade.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie,\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi\nnáhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu k jednotlivým námietkam uviedol, že ak žiadateľ vo svojej\nžiadosti časovo neobmedzí uskutočnenie povolenej výnimky, neznamená to, že konajúci správny\norgán nemôže určiť podrobnejšie podmienky výkonu povolenej výnimky, vrátane presného vymedzenia\nčasového úseku, v ktorom môže byť povolená činnosť uskutočnená. Uvedená skutočnosť vyplýva z ust.\n§ 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a správny orgán bez výnimky v povoľovacích konania v zmysle\nust. § 35 ods. l písm. a) zákona o ochrane prírody stanovuje od a do kedy možno povolenú výnimku\nzrealizovať.\nStanovenie konkrétneho časového obdobia je významné z viacerých dôvodov, ktoré žalovaný príkladmo\npopísal. Zároveň podotkol, že žiadateľ v žiadosti výslovne žiada o udelenie výnimky v zmysle zákona o\nochrane prírody na rok 2009 (žiadosť žiadateľa zo 14.01.2009). Takže bez ohľadu na to, že prvostupňové\nsprávne rozhodnutie de iure nenadobudlo právoplatnosť, avšak v čase udelenia žiadanej výnimky sa naň\nhľadelo v zmysle platnej právnej úpravy a vtedajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako na právoplatné rozhodnutie a túto skutočnosť nemožno v žiadnom prípade opomenúť,\nnemožno v súčasnosti meritórne rozhodnúť o tejto žiadosti, nakoľko žiadateľom bola požadovaná\nvýnimka časovo ohraničená, a to na rok 2009 a žiadateľ nežiadal o predĺženie požadovanej výnimky.\nZámer žiadateľa, a síce, že požadoval udelenie výnimky - odstrel medveďa hnedého na rok 2009,\nnemožno spochybniť a vyplýva aj zo skutočnosti, že žiadateľ žiadal o odstrel aj v roku 2010 v roku 2011,\nv roku 2012, v roku 2013. Žalobca si je bezpochyby týchto skutočností vedomý, nakoľko v niekoľkých\ntýchto správnych konaniach začatých na podnet žiadateľa podal na súd žaloby o preskúmanie\nzákonnosti správnych rozhodnutí. Žalovaný ďalej uviedol, že uvedenú podmienku - t. j. správnym\norgánom určené obdobie, v ktorom môže byť povolená výnimka uskutočnená - akceptujú aj jednotlivé\npoľovnícke združenia, či spoločnosti, ktoré v záujme dôslednej ochrany prírody a krajiny súhlasia s takto\nstanovenými podmienkami vrátane presného určenia časového obdobia, v ktorom môže byť povolená\n\nvýnimka zrealizovaná. V opačnom prípade by žiadatelia žiadali o predlženie lehoty na uskutočnenie\npovoleného odstrelu medveďa hnedého.\nZ uvedeného dôvodu, preto neobstojí námietka žalobcu, že jeho práva boli porušené v predmetnom\nkonaní, nakoľko v čase keď žiadateľ žiadal o udelenie výnimky a začalo sa správne konanie u\nžalovaného, žalobcovi ešte nebolo priznané postavenie účastníka konania a prvostupňový správny\norgán meritórne rozhodol o udelení výnimky. Až do času priznania postavenia účastníka žalobcovi sa\nna toto rozhodnutie nazeralo ako na právoplatné. Priznaním postavenia účastníka konania žalobcovi\nbola potvrdená skutočnosť, že prvostupňové správne rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť,\navšak možnosť správneho orgánu opätovne meritórne rozhodnúť o žiadosti nebolo možné, a to z\ndôvodu časového obmedzenia povolenej výnimky na rok 2009 zo strany žiadateľa, t. j. nie len zo strany\nprvostupňového správneho orgánu.\nŽalovaný v predmetnom konaní konal tak, aby si v ňom žalobca mohol uplatňovať všetky práva, ktoré\nmu vyplývali z priznaného postavenia účastníka konania, z ustanovení Správneho poriadku a súvisiacej\nlegislatívy a z Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť o\nzastavení konania či už v roku 2012 rozhodnutím č. 63119/2012-1.10 (42/2012-rozkl.) zo dňa 21.08.2012\nalebo v roku 2014 rozhodnutím č. 2153/2014-1.10 (42/2012-rozkl.) zo dňa 10.03.2014 kvôli tomu, že\nodpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno v žiadnom prípade považovať za odňatie práv žalobcu\npostupom správneho orgánu.\nAni po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebude možné\nv danej veci zo strany žalovaného rozhodnúť v uvedenej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu\nako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov z dôvodov uvedených na stranách 4-6 tohto vyjadrenia. V súvislosti s uvedeným žalovaný\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17 .12.2002.\nK tomu uviedol, že opätovné prejednanie veci neprinesie priaznivejší výsledok vo veci, čo je v tomto\nštádiu súdneho konania zrejmé, naopak spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní správneho súdu a\npopiera názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo\ndňa 17.12.2002.\nŽalovaný zároveň považoval za nutné vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžp/6/2013 zo dňa 24.09.2013 uviesť, že z tohto rozsudku nevyplýva pre žalovaného povinnosť\nmeritórne rozhodnúť o žiadosti žiadateľa. V tejto súvislosti žalovaný opätovne zotrváva na svojich\nzáveroch uvedených na str. 4-6 tohto vyjadrenia. Žalovaný sa stotožnil s názorom vyjadreným v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012 v obdobnej veci.\nĎalej dal do pozornosti niektoré iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn.\n10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013 a sp. zn. 4Sžo/1/2014 zo dňa 12.02.2014, ktorými Najvyšší súd\nSlovenskej republiky potvrdil rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ktorými boli zamietnuté žaloby v\nskutkovo a právne totožných veciach.\nZáverom žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n783/2014-17 zo dňa 17.12.2014, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne prerokoval\nsťažnosť LZ VLK vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods.\n1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuského\ndohovoru“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžp\n16/2013 a jeho rozsudkom sp. zn. 10Sžp 16/2013 z 28. mája 2014. Ide o konanie skutkovo a právne\ntotožné s týmto prípadom (a teda aj prípadmi, ktoré sú predmetom stanoviska NS SR sp. zn. Snj 72/2013\nzo dňa 04.06.2014). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky listom zo dňa 28.09.2015, sp. zn. 10Sžo/275/2015 vrátil spis\nKrajskému súdu v Bratislave bez rozhodnutia. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu bolo žalobcovi doručené dňa 15.07.2015. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie prostredníctvom\ntelefaxu. Odvolanie žalobcu bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 30.07.2015, t. j. v posledný deň\nodvolacej lehoty. Žalobca bol v zmysle ustanovenia § 42 ods.1 O. s. p. povinný toto podanie urobené\nvo forme telefaxu doplniť do troch dní (do 02.08.2015). Odvolanie žalobcu bolo doplnené až dňa\n\n04.08.2015, t. j. zjavne oneskorene. Uvedená trojdňová lehota je lehotou hmotnoprávnou, a teda na\npodanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené (nestačí, aby sa originál podania v lehote podal na poštovú\nprepravu, ale originál sa musí v stanovenej lehote reálne nachádzať na súde), neprihliada.\nÚstavný súd Slovenskej republiky svojim Nálezom č. k. II. ÚS 222/2017-36 zo dňa 06.07.2017 rozhodol,\nže 1. Základné právo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10\nSžo 275/2015 p o r u š e n é b o l i, 2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky p r i k a z u j e ,\naby prerokoval a rozhodol o odvolaní Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z 30.07.2015 proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 94/2014-96 z 28.05.2015.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.01.2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Týmto rozhodnutím žalovaný zastavil konanie začaté na základe žiadosti žiadateľa zo dňa\n19.01.2009 z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť\na správnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov\nvo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne\nposúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza:\nOdvolací súd prioritne musí vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, že žalovaný vydaním\nnapadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 9, písm. a/ v spojení\ns § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym\norgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa\nhnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane tohto živočícha. Napadnuté rozhodnutie žalovaného,\n\ni keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na konanie a pre uplynutie doby, na ktorý\nbola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu\npri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho pokračovanie a\nv konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obavu žalobcu, že bolo realizované\nneprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky, odvolací súd považoval za nepodloženú. V danej\nsúvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/6/2013 zo dňa\n25.09.2013.\nTakmer každý procesný právny predpis určuje poradie postupu dôvodov, pre ktoré je možné konanie\nzastaviť. Tak je tomu i v prípade zastavenia konania podľa § 82 zákona o ochrane prírody. Hneď\nako prvý dôvod pred všetkými ostatnými uvádza dôvod zastavenia konania, ak dôvod na konanie\nodpadol. Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená (do 30.11.2009 posliedkou a postriežkou\nna lokalite Hudcovie kút, Dolinky, Beňová alebo do 15.12.2009 postriežkou na lokalite Hudcovie kút,\nDolinky, Beňová) má za následok, že odpadol predmet konania, keďže výnimka, ktorá bola obsahom\nrozhodnutia už zanikla a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy §\n82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, je zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek\nštádiu správneho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že z citovanej právnej\núpravy je zrejmé, že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na dôvažok poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002: „Správnym konaním sa nazýva postup\nsprávnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny\npredpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných\npredpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie,\nprostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec\n- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.\nToto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“\nAk teda zmysel konania odpadol, stratil sa aj význam, pre ktorý by malo byť v ďalšom konaní vydané\nnové rozhodnutie, ktoré by v odôvodnení mohlo obsahovať právne posúdenie námietok žalobcu, avšak\nvo výroku takého rozhodnutia by nenastala zmena a čo je podstatné, takým novým rozhodnutím by\nv konkrétnom prípade nenastala zmena v právach a povinnostiach účastníkov konania. V súvislosti s\nnámietkami týkajúcimi sa právoplatnosti správneho rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že v čase,\nkeď žalobcovi nebolo ešte priznané postavenie účastníka konania, bola žiadateľova žiadosť časovo\nobmedzená na rok 2009. Žalobcovi bolo účastníctvo priznané až následne po uplynutí obdobia, v ktorom\nžiadateľ žiadal o povolenie výnimky, preto či sa v danom prípade na prvostupňové rozhodnutie hľadí\nako na právoplatné alebo neprávoplatné, nemá v predmetnej veci žiadnu právnu relevanciu. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti konštatuje, že uplynutím času na povolenie odstrelu ešte pred právoplatnosťou\nprvostupňového správneho rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti\nnemu podaný, nakoľko orgán príslušný na konanie o rozklade by už nemohol neplatné rozhodnutie\nskúmať a rozhodnúť o jeho zrušení, zmene, potvrdení, prípadne o zamietnutí rozkladu.\nPokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/6/2013 zo dňa 24.09.2013,\nna ktorý poukazoval žalobca, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, prijatého práve v\ndôsledku nejednotnosti v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho,\na to pokiaľ išlo o vyššie uvedené rozhodnutie sp. zn. 1Sžp/6/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10Sžp/6/2013. Z predmetného stanoviska jednoznačne vyplýva záver, že v prípade neplatnosti\npovolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, v dôsledku\nuplynutia času, na ktorý bola výnimka povolená, odpadol predmet konania, pretože výnimka už zanikla\na neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie, a to v ktoromkoľvek štádiu\nkonania.\n\nVzhľadom k uvedenému, ak podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane\nprírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím času, ktorým bolo uplynutie lehoty\nna odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, odpadol dôvod na konanie o povolení výnimky,\nje takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom s poukazom na predmet konania, ktorým ako\nsprávne tvrdil aj krajský súd nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom\nsprávneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Z tohto dôvodu nakoľko takáto\nvýnimka neexistuje, súčasne odpadol aj predmet správneho konania.\nAk žalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, postupoval\nzákonným spôsobom a súd prvého stupňa nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť, keď navyše\ntakýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb a ani práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb už nimi nemôžu byť priamo dotknuté.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho\nporiadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda\nskutočnosť že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998).\nSprávny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak\nteda výnimka k odstrelu, ktorá bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania\no jej udelenie uplynula, majúce za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor,\nže žalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, že žalovaný zastavil konanie z dôvodu straty\nplatnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka udelená.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ\nsúd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa §\n250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.\nOdvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c ods.1 O.s.p. v\nspojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.1, pretože v tomto konaní nemal úspech. Úspešnému žalovanému\nzákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}