Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/146/2016 z 25. 4. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 9So/146/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1
Najvyšší súd | 9So/146/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1 | 2018-04-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 14 zákona č. 100/1988 Zb., § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 174 zákona č. 100/1988 Zb., § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/def1083d-f1a7-40af-bbb6-aefc4dfe59e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
Najvyšší súd
9So/146/2016
1014200525
25. 04. 2018
Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI:SK:NSSR:2018:1014200525.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: U.
X., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, V., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, Bratislava,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 520 625 2060 0 zo dňa 24.02.2014 o starobnom dôchodku, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/48/2014-26 zo dňa 23.03.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/48/2014-26 zo dňa
23.03.2016 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Sd/48/2014-26 zo dňa 23.03.2016 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. 520 625 2060 0 zo dňa 24.02.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne"),
ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003
Z. z.") a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
(ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.")
zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 11.02.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní, ktorý uviedol, že navrhovateľ splnil podmienky stanovené
v § 21 ods. 1 ako
aj v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a získal požadovanú odpracovanú dobu v I. a II. kategórii
funkcií. Mal za to, že odporkyňa nesprávne a účelovo aplikovala
§ 174 ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb., čo preukazuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Odporkyňa sa na
pojednávaní pridržiavala písomného stanoviska zo dňa 02.09.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie
potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že navrhovateľ si
podal žiadosť o priznanie starobného
dôchodku od skoršieho veku a napadnutým rozhodnutím bol posúdený jeho nárok na starobný dôchodok
od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Nakoľko nezískal potrebnú dobu
zamestnania zaradenú
do I. pracovnej kategórie, nezískal nárok na starobný dôchodok.
Jeho nárok bol posúdený aj podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého má zamestnanie
v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. a II. kategórii funkcií trvať k 31.12.1999. Z dávkového spisu
krajský súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len
„ministerstvo") č. p.: SPOU-OSZ-VZ-47.322-2/2012 zo dňa 07.11.2012 podľa § 143h ods. 1 a ods. 2, §
38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 1 písm. a) v súlade s § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.") priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2008 s nárokom
na jeho výplatu
od 03.10.2012 v sume 53,30 eur mesačne, spolu so zvýšeniami podľa právnych
predpisov k tomuto dňu. Podľa rozhodnutia ministerstva č. p.: SPOU-OSZ-47.322-11/2015-VZ zo dňa
15.05.2015 patrí navrhovateľovi podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od XX.XX.XXXX. výplata
výsluhového dôchodku v sume 219,90 eur mesačne. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola
zhodnotená náhradná vojenská služba od 01.04.1974 do 31.08.1974
v I. kategórii
funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.09.1974
do 30.09.1989
v I. kategórii funkcií, celkovo služobný pomer trval 15 rokov a 187 dní. Kádrovým rozkazom náčelníka
správy MS ZNB č. 593 zo dňa 15.09.1989 bol navrhovateľ
v zmysle § 100 ods. 1 písm. d)
zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov
Zboru národnej bezpečnosti v znení
neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru
a jeho služobný pomer skončil dňom
30.09.1989. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2011, podľa ktorého sa starobný dôchodok poistenca, ktorému bola
priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, môže krátiť, a to
primerane
k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku
výsluhového dôchodku. Sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj len „Dohovor č. 128"). Pri určení
sumy starobného dôchodku v súlade s uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR bolo potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené
na účely
výsluhového dôchodku a až po stanovení výšky starobného dôchodku bolo možné sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu dôchodku za službu. Nakoľko navrhovateľ získal
v zamestnaní
zaradenom do I. kategórie funkcií 15 rokov a 187 dní, nesplnil podmienky
nároku
na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.
Zároveň
nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988
Zb., t. j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený
alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. Predpokladom skoršieho vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. od dovŕšenia veku 56
až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie
podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h)
tohto zákona, resp. v službe I. kategórie funkcií v
stanovenom rozsahu, ale tiež splnenie podmienky podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je
trvanie takéhoto
zamestnania k 31.12.1999. Navrhovateľ súčasne nesplnil ani podmienku
vzniku nároku
na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko
zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999. Na záver krajský súd konštatoval,
že odporkyňa postupovala správne, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok
zo
dňa 11.02.2014, nakoľko nesplnil podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na
ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa neaplikovala
na daný prípad § 174 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb., podľa ktorého mu mal byť starobný dôchodok priznaný. Odporkyňa dôvodila § 174 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého nárok nemôže byť priznaný z dôvodu ukončenia služobného
pomeru dňa 30.12.1990. Navrhovateľ už v návrhu poukázal na to, že odporkyňa predmetný odsek 2
nesprávne interpretovala. Podľa názoru odporkyne slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že
musí trvať v deň 31.12.1999. K tomuto názoru sa priklonil aj krajský súd, ktorý sa strane 7 napadnutého
rozsudku uviedol: „nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií
netrvalo k 31.12.1999, a
preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade
s § 174 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení". Táto interpretácia je podľa navrhovateľa v rozpore s reálnym
významom predmetného ustanovenia. Slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že muselo ísť o
trvanie v čase do 31.12.1999. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu
Ľ. Štúra. Krajský súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil,
prečo podľa jeho názoru spojenie „k dňu" znamená v tento deň a nie do tohto dňa. Túto záležitosť je
potrebné posudzovať v širšom kontexte a súd by nemal opomínať skutočnosť, že aj navrhovateľ počas
doby výkonu služby odvádzal časť svojich platieb do sociálneho systému. Za predpokladu,
že
by sa aplikoval právny názor vyslovený krajským súdom, prišlo by k diskriminácii osôb, ktoré ukončili
služobný pomer pred 31.12.1999. Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že krajský súd vec
nesprávne právne posúdil a v dôsledku absencie odôvodnenia interpretácie sporného výrazu prišlo k
takej vade, ktorá má za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ
v odvolaní,
nepovažovala za opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci a rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu, keď dospel
k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok
(ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
odporkyne z
hľadiska, či navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXX.. spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania
potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bola zhodnotená doba služby
v rozsahu
15 rokov a 187 dní, a to doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1974
do 31.08.1974
v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru
od 01.09.1974 do 30.09.1989 v I. kategórii funkcií.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia
zaradené do 31.12.1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania
I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.
pracovnej kategórie vydaných pred 01.06.1992;
do III. pracovnej kategórie patria
zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok,
ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods.
2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní
v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený
z
dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14
ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií,
má po 31.12.1999
nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov
a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie
v
uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov
v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie
v
uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov
v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo
17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom
v
§ 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie
v
uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov
v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb.
je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999.
Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku
56 až
59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného
do
I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb.
v stanovenom rozsahu, čo navrhovateľ nespĺňa, nakoľko
v I. kategórii funkcií odpracoval
iba 15 rokov a 187 dní, ale aj splnenie podmienky ustanovenej
v § 174 ods. 2 tohto zákona, ktorou je trvanie takéhoto zamestnania k 31.12.1999, čo navrhovateľ tiež
nespĺňa.
Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok
z I.
pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993
až
1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. vyžadoval naposledy splnenie podmienky trvania takého zamestnania k určitému
dátumu, naposledy k 31.12.1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie
potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21
ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.,
alebo na účely nároku na starobný
dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988
Zb. je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho chápať ako výnimku z
požiadaviek, ustanovených zákonodarcom
na vznik nároku na starobný dôchodok od
skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1
a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú
nároky z I. a II. pracovnej
kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u
presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali
obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie
k 31.12.1999 (prvýkrát k 31.12.1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu
trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28.06.2017).
Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj
podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.,
ktorou je podmienka, že služba
I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31.12.1999,
ak má mať poistenec nárok na starobný
dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu
k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009
a sp.
zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).
Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že navrhovateľovi skončil služobný pomer dňom
30.09.1989 a teda podmienka trvania služby v I. kategórii funkcií k 31.12.1999 upravená v § 174 ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb. nie je splnená. Aj odvolací súd mal
preto za preukázané, že
navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením
veku 59 rokov.
S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru nemožno súhlasiť s navrhovateľom,
že
slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť
výkladu daného slovného spojenia odporkyňou ako aj krajským súdom napokon potvrdzuje aj vyjadrenie
Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013 tvoriace prílohu k odvolaniu proti napadnutému
rozhodnutiu odporkyne, v ktorom je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu
31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom nájmu je
uvedený dátum...". Obdobným je
podľa názoru odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie „trvali k 31.12.1999", ktoré taktiež vyjadruje
podmienku trvania služobného pomeru
„v čase do 31.12.1999".
k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31.12.1999 a nie
V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred
31.12.1999 odvolací súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9So/143/2011
zo dňa 26.09.2012, v
ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí
pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu
k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo
inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí
sa ocitli v podobnej situácii."
Námietku o diskriminácii nebolo možné akceptovať ani z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že by vo
vecne totožných prípadoch odporkyňa alebo príslušné súdy rozhodli
inak.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ
nebol v tomto konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.