{"guid": "a6f8c8f4-158c-4e9e-98fd-c049673033fe:bf3900cb-587c-4747-814c-6a81a3159941", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1", "spisova_znacka": "8Sžo/52/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/52/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sžo/52/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1", "identifikacne_cislo": "1014200424", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-11", "nazov": "§ 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 71 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-13", "nazov": "§ 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-12", "nazov": "§ 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-71.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-71", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf3900cb-587c-4747-814c-6a81a3159941", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/52/2016\n1014200424\n27. 09. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu : A R A V E\nR a. s., so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika 26, IČO: 00 679 291, právne zastúpený : JUDr. Felix\nNeupauer, advokát, so sídlom kancelárie v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému :\nSlovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, so sídlom\nv Bratislave, Jeséniova 17 D, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z 22. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8.\nseptembra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z\n22. januára 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra\n2015, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.\n671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného správneho orgánu“), ktorým\nSlovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej\naj „žalovaný správny orgán“) zamietla odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu) a potvrdila\nrozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina č.\n6990-32038/75/2013/Mac z 25. novembra 2013 (ďalej aj rozhodnutie „prvoinštančného správneho\norgánu“), ktorým prvoinštančný správny orgán uložil účastníkovi konania (žalobcovi) podľa § 71 ods. 13\nzákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31. decembra 2013 poriadkovú\npokutu vo výške 330 eur za to, že ani na opakovanú písomnú výzvu nepredložil účastník správneho\nkonania (žalobca) potrebné doklady súvisiace s podaným vysvetlením o skutočnostiach dôležitých pre\nobjasnenie protiprávneho konania podľa zákona č. 543/2002 Z. z.. Krajský súd žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.\nz. v znení účinnom do 31. decembra 2013 a uviedol, že žalobca v žalobe žiadal, aby krajský súd\nzrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nzistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal za preukázané, že\nSlovenskej inšpekcii životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odboru inšpekcie\nochrany prírody a krajiny bol 7. augusta 2013 doručený podnet na prešetrenie rozširovania nepôvodných\ndruhov zveri za hranicami zastavaného územia obce Motešice, ktorého sa mal dopustiť Ing. X. G.,\npredseda predstavenstva spoločnosti A R A V E R a. s., so sídlom v Trenčíne chovom danielej a muflonej\nzveri pravdepodobne od roku 2007 na oplotenom pozemku v k. ú. Z. Q. a v k. ú. V. a vypustením hlavne\nmuflonej zveri pravdepodobne vo februári 2011 do voľnej prírody poľovného revíru Machnáč.\nKeďže obsahom podnetu sa už zaoberali aj iné miestne príslušné orgány štátnej správy prvoinštančný\nsprávny orgán si vyžiadal kompletné spisové materiály obce Motešice, Obvodného oddelenia\npolicajného zboru v Trenčianskych Tepliciach, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín,\nbývalého Obvodného lesného úradu v Trenčíne, bývalého Obvodného úradu životného prostredia v\nTrenčíne a Slovenského poľovníckeho zväzu regionálnej organizácie Trenčín.\nZa účelom objasnenia veci inšpekcia vyzvala a predvolala na podanie vysvetlenia o skutočnostiach\ndôležitých na objasnenie protiprávneho konania účastníka konania ako vlastníka oplotených pozemkov,\nna ktorých je realizovaný chov danielej a muflonej zveri ako aj súčasného chovateľa zveri v prevádzkarni\nHorné Motešice na 15. októbra 2013. Súčasný chovateľ zveri, ktorý súčasne zastáva funkciu predsedu\npredstavenstva účastníka konania si listovú zásielku neprevzal v odbernej lehote a rokovania sa\nnezúčastnil aj napriek tomu, že ako štatutárny zástupca účastníka konania mal o jeho konaní vedomosť.\nÚčastník konania sa rokovania nezúčastnil, ospravedlnil sa listom z 11. októbra 2013, ktorý však bol na\npoštovú prepravu podaný až 14. októbra 2013 a inšpekcii doručený 15. októbra 2013, teda už v čase\nkonania rokovania na Obecnom úrade v Motešiciach. V písomnom vysvetlení podal účastník konania k\npredmetnej veci stanovisko, že A R A V E R a. s., sa nezaoberá chovom uvedenej zveri, žiadnu zver\nnevypúšťa do voľnej prírody a nemá žiadne zariadenia v chránených územiach a ani v ich ochranných\npásmach. Uvedené vysvetlenie považuje za úplné a dostačujúce a z toho dôvodu ako aj z dôvodu\npracovnej vyťaženosti sa rokovania nezúčastní. Účastník konania žiadal, aby mu otázky správny orgán\nzaslal písomne, na ktoré on bude odpovedať. V písomnom stanovisku účastník konania uviedol, že\nžiaden chov zveri spoločnosť A R A V E R a. s., na svojich pozemkoch nezriadila, žiadnu zver nechová,\npozemky oplotila na základe stavebného povolenia. Zo stanoviska ďalej vyplýva, že osoby, ktoré sa mali\núdajne podieľať na vypúšťaní muflonej zveri do voľnej prírody boli zamestnancami účastníka konania\naj keď tvrdenie o vypúšťaní zveri považuje účastník konania za absurdné a rovnako potvrdzuje, že v\nminulosti žiadal účastník konania o uznanie zverníka, no konanie bolo zastavené, preto boli pozemky\nprenajaté „SHR“, ktorý tam prevádzkuje zverofarmu. Doklady upravujúce vzťahy medzi chovateľom zveri\na vlastníkom pozemkov odmietol účastník konania predložiť z dôvodu, nakoľko obsahujú osobné údaje\nchránené zákonom. Účastník konania opätovne žiadal o zaslanie podrobných otázok k prešetrovanej\nveci inšpekcia mu vyhovela a výzvou z 29. októbra 2013 ho vyzvala o zodpovedanie piatich konkrétnych\notázok a predloženie dokladov súvisiacich s podaným vysvetlením. V písomnom stanovisku účastník\nkonania zo 7. novembra 2013 reagoval na obsah podnetu a dôkazy predložené dodávateľom podnetu,\nčo však nebolo predmetom ani jednej otázky položenej účastníkovi konania vo výzve na podanie\nvysvetlenia. Účastník konania vo svojom stanovisku nepodal vysvetlenie ku skutočnostiam uvedeným v\nbode č. 1 výzvy na podanie vysvetlenia a to aj napriek tomu, že v nej bol upozornený na to, že opätovné\nnepredloženie potrebných dokladov súvisiacich s podaným vysvetlením bude inšpekcia považovať za\núčelové marenie objasňovania protiprávneho konania s možným sankčným postihom. V prvej otázke\nvýzvy na podanie vysvetlenia inšpekcia účastníka konania poučila, že predmetom objasňovania podnetu\nnie je súčasný chov muflonej a danielej zveri v jeho oplotenom areáli, ale jej rozširovanie za hranicami\nzastavaného územia obce Motešice, teda obdobie zriadenia chovu a obdobie údajného vypúšťania\nmuflonej zveri do voľnej prírody. Účastník konania ako vlastník predmetných pozemkov disponuje\núdajmi dôležitými na objasnenie protiprávneho konania, preto bol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11\nzákona č. 543/2002 Z. z. povinný podať vysvetlenie a to uviesť identifikačné údaje subjektov, ktoré na\npozemkoch účastníka konania zriadili chov muflonej a danielej zveri a identifikačné údaje subjektov, ktoré\nsa na nich zaoberali chovom zveri. Súčasne bol účastník konania povinný inšpekcii predložiť doklady\nsúvisiace s podaným vysvetlením teda kópie dokladov upravujúcich vzťahy medzi vlastníkom pozemkov\n\na chovateľom zveri. Keďže účastník konania na opakovanú výzvu prvoinštančného správneho orgánu\nnepredložil kópie dokladov upravujúcich vzťahy medzi vlastníkom oplotených pozemkov k. ú. Z. Q. a k.\nú. V., ktorým je žalobca a údajným chovateľom muflonej a danielej zveri na nich bola mu rozhodnutím\nprvoinštančného správneho orgánu uložená pokuta v zmysle § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. vo\nvýške 330 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný správny\norgán rozhodnutím č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a\npotvrdil správnosť rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu.\nKrajský súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že správne právne\nposúdil danú vec. Žalobca na výzvu správneho orgánu nepredložil potrebné doklady súvisiace s\npodaným vysvetlením tak, ako to ukladá ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.. Žalovaný\nsprávny orgán správne rozhodol, keď postupoval a rozhodoval podľa právneho stavu platného v čase\nvydania jeho rozhodnutia a to podľa zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31. decembra 2013.\nDokazovanie správneho orgánu preukázalo, že žalobca dokladmi upravujúcimi vzťahy medzi vlastníkom\noplotených pozemkov, ktorým je žalobca a údajným chovateľom muflonej a danielej zveri na nich musel\ndisponovať, čo vyplývalo aj z jeho vyjadrení.\nĎalej krajský súd uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu správnym\norgánom bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd mal za to, že prvoinštančný správny orgán\nvykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Obe rozhodnutia\nsprávnych orgánov boli riadne zdôvodnené a boli v nich uvedené skutočnosti, ktoré viedli správne orgány\nk danému rozhodnutiu. Taktiež krajský súd nevzhliadol, že by boli porušené práva žalobcu ako účastníka\nkonania to znamená, že neobstojí ani námietka žalobcu, čo sa týka vady konania, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán mal za preukázané, že doklad\nupravujúci vzťahy medzi účastníkom konania - žalobcom a chovateľom zveri existuje a je to nájomná\nzmluva uzavretá medzi účastníkom konania a Ing. X. G. SHR uzatvorená 31. decembra 2009 v Trenčíne.\nTo, že takáto zmluva existuje potvrdil aj žalobca vo svojom stanovisku z 25. októbra 2013, kde uviedol,\nže tieto doklady nepredloží, nakoľko obsahujú osobné údaje chránené zákonom.\nŽalobca nerešpektoval výzvy prvoinštančného správneho orgánu na dodanie potrebných dokladov a\npreto prvoinštančný správny orgán využil svoje oprávnenie stanovené v ustanovení § 71 ods. 13 zákona\nč. 543/2002 Z. z. a uložil žalobcovi poriadkovú pokutu. Prvoinštančný správny orgán dal niekoľko krát\nmožnosť účastníkovi konania, aby požadované doklady dodal, ale tento túto možnosť nevyužil. Žalovaný\nsprávny orgán sa zaoberal so všetkými vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré súvisia s predmetom\nkonania o uložení poriadkovej pokuty, s ktorými bol žalobca oboznámený a použil ich pri ukladaní\nporiadkovej pokuty. Výška pokuty bola riadne odôvodnená a bola uložená tak ako ju ukladá § 71 ods.\n13 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorej výška bola stanovená do 331,93 eur.\nKonanie o uložení poriadkovej pokuty bolo začaté a ukončené prvoinštančným správnym orgánom\npodľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n2013. Prvoinštančný správny orgán rozhodoval podľa právneho stavu platného v čase vydania jeho\nrozhodnutia. Zákonom č. 506/2013 Z. z. účinným od 1. januára 2014 sa novelizoval zákon č. 543/2002\nZ. z.. Po novelizácii zákona č. 543/2002 Z. z. účinnej od 1. januára 2014 je ustanovenie o uložení\nporiadkovej pokuty uvedené v § 71 ods. 15 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorej orgán ochrany prírody\nmôže uložiť poriadkovú pokutu od 30 eur do 1500 eur. Po novelizácii zákona č. 543/2002 Z. z. účinnej\nk 1. januáru 2014 sa zaviedla spodná hranica a zvýšila sa horná hranica poriadkovej pokuty.\nVzhľadom k článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je\nto pre páchateľa priaznivejšie, odvolací orgán čiže žalovaný správny orgán pokračoval v konaní podľa\nzákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31. decembra 2013. S týmto právnym názorom plne súhlasil aj\nkrajský súd.\nVzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne\nzistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Krajský súd mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutie i postup žalovaného správneho orgánu bol z pohľadu žalobných dôvodov v\nsúlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalobu v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že\nneúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nII.\nOdvolanie žalobcu\n\nŽalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 odvolanie (ďalej aj „podané odvolanie“ a\n„odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací\nsúd“) rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu\ntrov odvolacieho konania.\nV podanom odvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu napáda z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221\nods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku.\nŽalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti\nsúdu, ktorú v konaní pred krajským súdom uplatnil žalovaný správny orgán. Krajský súd tak neskúmal\nmiestnu príslušnosť na riadne a včas uplatnenú námietku miestnej príslušnosti súdu žalovaným\nsprávnym orgánom, ani sa v rozhodnutí krajského súdu s touto námietkou nijako nevysporiadal.\nĎalej, podľa žalobcu, bolo cieľom prvoinštančného správneho orgánu zistiť subjekt chovateľa zveri a\nidentifikačné údaje tohto subjektu v čase údajného vypúšťania nepôvodných druhov zveri do voľnej\nprírody. Tieto informácie bolo podľa žalobcu možné zistiť aj z pripojených spisových materiálov, ktoré si\nžalovaný správny orgán vyžiadal za účelom objasnenia podnetu od iných správnych orgánov. Žalobca\npoukázal na úradný záznam Obvodného lesného úradu Trenčín č. j. 2011/00101 z 18. marca 2011 a\nna identifikáciu farmového chovu (SK-FCH-TN-240), ktorý je vedený v registri farmových chovov voľne\nžijúcej zveri Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky, pričom tento register je\nvoľne dostupný na internete.\nPodľa žalobcu ak by aj požiadavka na predloženie nájomnej zmluvy bola relevantná, nezbavuje to\nprvoinštančný správny orgán dokázať skutočnosť, že žalobca touto zmluvou disponoval. Vo vyjadrení\nžalobcu z 18. novembra 2013 žalobca totiž oznámil, že žiadnymi inými dokladmi, než tými, ktoré už zaslal\nnedisponuje. Podľa žalobcu prvoinštančný správny orgán žiadnym spôsobom nedokazoval, či žalobca\ndisponuje nájomnou zmluvou, ktorú žiadal predložiť žalovaný správny orgán. Napokon žalovaný správny\norgán si zabezpečil požadovanú zmluvu od OR PZ Trenčín v priebehu rozhodovania o dovolaní žalobcu\nv správnom konaní. To znamená podľa žalobcu, že uloženie poriadkovej pokuty žalobcovi stráca zmysel,\nkeď inštitút poriadkovej pokuty je nástrojom na zabezpečenie hospodárnosti konania a odstránenia\nzbytočných prieťahov.\nNa záver žalobca uviedol, že žalovaný správny orgán nemal oprávnenie požadovať súčinnosť od tretích\nosôb, keďže žalovaný správny orgán v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 psím. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.\nv znení účinnom do 31. decembra 2013 neoznámil žalobcovi najneskôr v deň začatia výkonu štátneho\ndozoru kontrolovanej osobe (žalobcovi) začatie kontroly. Podľa žalobcu je zrejmé, že de iure štátny dozor\nnikdy voči nemu nezačal, a teda nemohla mu byť v rámci neho uložená poriadková pokuta v zmysle\nustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z..\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný správny orgán listom zo 4. apríla 2016 a zotrval na svojich\ntvrdeniach.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa ustanovenia § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\n\nv žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po\nneverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na\nzáklade žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie\nje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými\nadministratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, ktorým Slovenská inšpekcia životného\nprostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny zamietla odvolanie účastníka správneho\nkonania (žalobcu) a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát\nživotného prostredia Žilina č. 6990-32038/75/2013/Mac z 25. novembra 2013, ktorým prvoinštančný\nsprávny orgán uložil účastníkovi konania (žalobcovi) podľa § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. o\nochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31. decembra 2013 poriadkovú pokutu vo výške 330 eur\nza to, že ani na opakovanú písomnú výzvu nepredložil účastník správneho konania (žalobca) potrebné\ndoklady súvisiace s podaným vysvetlením o skutočnostiach dôležitých pre objasnenie protiprávneho\nkonania podľa zákona č. 543/2002 Z. z..\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o\nčom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom\nadministratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd\ndostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je i podľa názoru\nodvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym\norgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so\nzáverom správnych orgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací\nsúd za správny.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že krajský súd neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti\nsúdu, ktorú v konaní pred krajským súdom uplatnil žalovaný správny orgán, odvolací súd uvádza,\nže z ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd z úradnej povinnosti\nskúma, či je daná miestna príslušnosť. Z časového hľadiska skúma miestnu príslušnosť kedykoľvek\npočas konania, avšak len pokiaľ ide o osobitnú miestnu príslušnosť výlučnú. Na to, aby mohol\nskúmať všeobecnú miestnu príslušnosť alebo osobitnú miestnu príslušnosť alternatívnu musí žalobca\nvystupovať v rôznych veciach ako žalobca, alebo miestnu príslušnosť musí namietať žalovaný. V takom\n\nprípade však námietka miestnej nepríslušnosti musí byť vznesená pri prvom úkone, ktorý žalovanému\npatrí a ak túto svoju zákonnú možnosť do takto stanoveného času nevyužije, dochádza ku konvalidácii\nmiestnej príslušnosti súdu, v dôsledku čoho sa konanie uskutoční na v podstate miestne nepríslušnom\nsúde. V ostatných prípadoch nemá súd z úradnej povinnosti skúmať svoju miestnu príslušnosť.\nZ predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci žalovaný správny orgán\nvzniesol riadne a včas námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave pri prvom\nprocesnom úkone, ktorý mu patril - vyjadrení k žalobe z 27. júna 2014, ako aj to, že vo veci v zmysle\nustanovenie § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodoval miestne nepríslušný súd.\nOdvolaciu námietku žalobcu možno posúdiť podľa obsahu jednak ako námietku miestnej príslušnosti.\nZ ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku však vyplýva, že námietku miestnej\npríslušnosti súdu môže uplatňovať len procesný subjekt v postavení žalovaného, nie žalobca. Naviac,\nuplatnenie námietky miestnej príslušnosti súdu je v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku koncentrované k prvému procesnému úkonu, ktorý žalovanému v konaní patrí.\nNámietka miestnej príslušnosti súdu tiež nie je podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku relevantnou odvolacou námietkou.\nOdvolaciu námietku, týkajúcu sa miestnej príslušnosti tiež možno posúdiť ako námietku nesprávneho\nprocesného postupu krajského súdu. V uvedenom prípade by existovala možnosť aplikácie ustanovenia\n§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.\nf/ Občianskeho súdneho poriadku alebo ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nesprávny procesný postup\nkrajského súdu, ktorý neskúmal miestnu príslušnosť na riadne a včas uplatnenú námietku miestnej\npríslušnosti súdu žalovaným správnym orgánom, však nepovažuje odvolací súd za relevantnú námietku\nžalobcu, keď podaním žaloby na miestne nepríslušný súd si žalobca sám vybral súd, na ktorom\nmienil uplatňovať svoje nároky. Naviac, žalovaný správny orgán nepodal odvolanie proti rozhodnutiu\nkrajského súdu, preto sa podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán stotožnil s postupom\na rozhodnutím krajského súdu a krajský súd nedostatok podmienky miestnej príslušnosti svojim\nrozhodnutím zhojil. Napokon, podľa odvolacieho súdu, miestna nepríslušnosť krajského súdu sama o\nsebe, nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu, a týmto postupom krajského\nsúdu sa ani žalobcovi neodňala možnosť konať pred súdom.\nNa základe uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.\nPodľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 ak sa\nosoba na výzvu orgánu ochrany prírody nedostaví bez náležitého ospravedlnenia na podanie vysvetlenia\nalebo ho odoprie podať, alebo nepredloží potrebné doklady, môže jej tento orgán štátnej správy uložiť\nporiadkovú pokutu do 331,93 eura, a to aj opakovane.\nŽalobcovi bola 9. októbra 2013 preukázateľne doručená a Výzva a predvolanie na podanie\nvysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č.\n5817-26522/75/2013/Mac zo 7. októbra 2013 (ďalej len „výzva na poskytnutie súčinnosti“), v ktorej\nprvoinštančný správny orgán v rámci výkonu štátneho dozoru vyzýval žalobcu v zmysle ustanovenia\n§ 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 okrem\niného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov ochrany\nprírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich, mapové\npodklady, osvedčenie o zápise do evidencie SHR, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri,\nresp. účtovné písomnosti súvisiace s nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklad o\nregistrácii farmového chovu zveri (oznámenie ŠVPS SR o pridelení registračného čísla) a iné písomnosti,\núdaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť objasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán žalobcu poučil\naj o možnosti uloženia mu poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002\nZ. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.\nVyjadrenie žalobcu z 11. októbra 2013 k výzve na poskytnutie súčinnosti považoval prvoinštančný\nsprávny orgán za nedostatočné, a preto bola žalobcovi 24. októbra 2013 doručená Opätovná výzva a\npredvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného\nprostredia Žilina č. 5817-2766/75/2013/Mac z 21. októbra 2013 (ďalej len „opätovná výzva na poskytnutie\nsúčinnosti“), v ktorej prvoinštančný správny orgán vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a\nods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 v rámci výkonu štátneho dozoru\nokrem iného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov\nochrany prírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich,\nmapové podklady, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri, resp. účtovné písomnosti súvisiace\ns nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom\npozemkov a chovateľom zveri na nich a iné písomnosti, údaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť\n\nobjasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán poučil žalobcu aj o možnosti uloženia mu poriadkovej\npokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n2013.\nV stanovisku žalobcu k opätovnej výzve na poskytnutie súčinnosti z 25. októbra 2013, žalobca uviedol,\nže doklady upravujúce vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom pozemkov nepredloží, nakoľko\nobsahujú osobné údaje chránené zákonom. Následne prvoinštančný správny orgán 31. októbra 2013\ndoručil žalobcovi Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu\nživotného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z 29. októbra 2013, v ktorej uviedol, že odoprieť\npotrebný doklad orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva objasňovanie protiprávneho konania z dôvodu,\nže obsahuje osobné údaje, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a že opätovné nepredloženie\ndokladov bude prvoinštančný správny orgán považovať za účelové marenie objasňovania protiprávneho\nkonania s možným sankčným postihom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v\nznení účinnom do 31. decembra 2013.\nZ uvedeného skutkového stavu má odvolací súd za preukázané, že žalobca (právnická osoba) na\nvýzvu orgánu ochrany prírody (prvoinštančného správneho orgánu), konkrétne Výzvu a predvolanie\nna podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia\nŽilina č. 5817-26522/75/2013/Mac zo 7. októbra 2013, Opätovnú výzvu a predvolanie na podanie\nvysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č.\n5817-2766/75/2013/Mac z 21. októbra 2013 a Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie\nživotného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z 29. októbra\n2013, nepredložil potrebné doklady - doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom pozemkov a\nchovateľom zveri (nájomnú zmluvu medzi žalobcom a chovateľom zveri) a teda naplnil skutkovú podstatu\niného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2013.\nPokiaľ žalobca tvrdí, že nedisponuje dokladmi upravujúcimi vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom\npozemkov, je potrebné podľa odvolacieho súdu poukázať na to, že žalobca je jedným z účastníkov\ntýchto zmluvných vzťahov a preto by mal ako dobrý hospodár a ako jedna zo zmluvných strán uvedené\ndoklady mať vo svojej dispozícii. Naviac, ich dispozíciu sám žalobca potvrdil v stanovisku k podaniu\nvysvetlenia z 25. októbra 2013 a preto sa neskoršie tvrdenia žalobcu javia odvolaciemu súdu ako účelové\na nedôveryhodné.\nAk žalobca poukazuje na účel poriadkovej pokuty a to, že tento účel nebol rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu naplnený, odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.\nz. v znení účinnom do 31. decembra 2013 je upravený inštitút poriadkovej pokuty. Poriadková pokuta\nje procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek\ntomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto\nrozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej\npovinnosti dôjde k predĺženiu konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje\nzabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť účastníkov konania, resp. ich zástupcov a iných\nsubjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon\nupravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.\nZ uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojím konaním skutočne sťažoval postup správneho orgánu\npri výkone štátneho dozoru, resp. svojim konaním maril tento výkon a predlžoval ho. Nemožno sa\nstotožniť ani s tvrdením žalobcu, že prvoinštančný správny orgán požadoval doklady, ktorými disponoval.\nPrvoinštančný správny orgán síce disponoval časťou informácií, ktoré boli obsiahnuté v nájomnej zmluve\nmedzi žalobcom a chovateľom zveri, to však neospravedlňuje žalobcu na kvalifikovanú výzvu správneho\norgánu túto zmluvu prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť. Rovnako ani skutočnosť, že\nprvoinštančný správny orgán mal inú možnosť ako získať požadované doklady, neobstojí. Je výlučne\nvecou správneho orgánu akým spôsobom vedie konanie a vykonáva dokazovanie, keďže správny orgán\nsám nesie zodpovednosť za to, aby správne konanie prebiehalo podľa základných pravidiel správneho\nkonania zakotvených v § 2 Správneho poriadku. Naviac, žalobca nemal žiaden právny ani faktický dôvod\npožadované doklady prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť.\nPokiaľ žalobca namieta, že žalovaný správny orgán v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 psím. a/ zákona\nč. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 neoznámil žalobcovi najneskôr v deň začatia\nvýkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe (žalobcovi) začatie kontroly, a preto je zrejmé, že de iure\nštátny dozor nikdy voči žalobcovi nezačal, a teda nemohla mu byť v rámci neho uložená poriadková\npokuta v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n2013, odvolací súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádza založené písomné oznámenie\n\nžalobcovi o začatí výkonu štátneho dozoru v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002\nZ. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.\nZ ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013\nvyplýva, že oprávnený zamestnanec je povinný oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho\ndozoru kontrolovanej osobe alebo jeho zamestnancovi začatie kontroly a preukázať sa služobným\npreukazom, alebo osobitným písomným poverením. V rámci výkonu štátneho dozoru je potom správny\norgán oprávnený v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2013 požadovať od fyzických a právnických osôb potrebnú súčinnosť. Zo znenia ustanovenia\n§ 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 však nevyplýva, že túto\nsúčinnosť je povinný poskytnúť len kontrolovaný subjekt, ale ktorákoľvek fyzická či právnická osoba na\nvýzvu správneho orgánu. Ustanovenie § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2013 preto nie je naviazané výlučne na kontrolovaný subjekt ale na výkon štátneho dozoru a\nporiadkovú pokutu možno uložiť ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré na výzvu neposkytnú\nsprávnemu orgánu potrebnú súčinnosť v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002\nZ. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.\nZ výzvy na poskytnutie súčinnosti a opätovnej výzvy na poskytnutie súčinnosti vyplýva, že žalobca\nbol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2013 vyzvaný prvoinštančným správnym orgánom ako orgánom štátneho dozoru podľa §\n66 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. na poskytnutie súčinnosti v rámci objasňovania podnetu na\nprešetrenie rozširovania nepôvodných druhov zveri za hranicami zastavaného územia. Z uvedenej\nformulácie vyplýva, že prvoinštančný správny orgán konal v pozícii orgánu štátneho dozoru, a že žiadal\no poskytnutie súčinnosti v rámci výkonu štátneho dozoru. Vo vzťahu k predmetu sporu je bez relevancie,\nči výkon štátneho dozoru bol alebo nebol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002\nZ. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 oznámený kontrolovanému subjektu a či žalobca bol alebo\nnebol v postavení kontrolovaného subjektu.\nNa základe uvedený skutočností odvolací súd konštatuje, že ani s touto odvolacou námietkou žalobcu\nsa nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú.\nPokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje správny orgán s prihliadnutím na povahu porušenej\npovinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje správny orgán voľnou úvahou.\nMiera voľnej úvahy správneho orgánu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou\nhranicou poriadkovej pokuty vo výške 331,93 eur.\nVo vzťahu k výške uloženej pokuty prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán uviedli,\nže pri ukladaní poriadkovej pokuty prihliadali najmä na skutočnosť, že účastník konania nepredložil\npožalované doklady ani na opakovanú výzvu správneho orgánu, a neurobil tak ani po začatí konania\no uložení poriadkovej pokuty. Prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán zároveň nezistili\nžiadne poľahčujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na výšku uloženej poriadkovej pokuty. Uvedené sa\nodvolaciemu súdu javí ako jasné, zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie výšky uloženej sankcie, ktoré\nnevybočuje z medzí stanovených zákonom a má oporu vo vykonanom dokazovaní.\nNa záver odvolací súd konštatuje, že ani námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nkrajského súdu nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, že v odôvodnení\nrozhodnutia je potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti\nÚstavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05).\nOdvolací súd preto nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti\ndaného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 v\nspojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z 22. januára 2016 ako\nvecne správny podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s ustanovením § 219 ods.\n1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie žaloby krajským súdom.\nV.\nTrovy odvolacieho konania\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 a contrario\nObčianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku, s ustanovením § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 492\nods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací\nsúd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný správny orgán mal v konaní úspech, avšak\nsprávnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/52/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}], "citovane_v": []}